Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/7/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX C. D. E. F. XXXX, A., G. XXXXX, E. H. I., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina, IČO: 50 626 329, proti žalovanému: I. J., spol. s r.o., IČO: 36 566 829, so sídlom Farská ulica 84, Horné Lefantovce, v zastúpení JUDr. Marián Dobiš, advokát so sídlom Sládkovičova 1, Nitra, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -292 zo dňa 18. apríla 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví v celkovej výške 4.153,30 eura a náhradu škody súvisiacej so škodou na zdraví v celkovej výške 6.438,07 eura. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.09.2019 sa konala v penzióne D. E., ktorej sa zúčastnil aj on a v čase okolo 22:30 hod. sa išiel so svojou priateľkou prejsť do okolia areálu penziónu, pričom nevedomky vošiel so svojou priateľkou do miesta, v ktorom sa nachádzala strelnica. O skutočnosti, že sa nachádzal v areáli strelnice, nemohol vedieť, nakoľko strelnica bola neosvetlená, len z časti ohradená a v mieste, kde on vstúpil do areálu strelnice, nebola označená. V domnení, že sa prechádza po trávnatej časti areáli penziónu, stúpil do otvoru o rozmere 3 x 1,8 x 2,1 m, v ktorom sa nachádzalo zariadenie pre vypúšťanie asfaltových terčov. Pádom do zariadenia pre vypúšťanie asfaltových terčov v areáli strelnice došlo k poškodeniu jeho zdravia, pričom podľa lekárskej správy utrpel pri páde natrhnutie pečene a sleziny, zlomeninu XI. rebra vľavo a pohmoždenie na hlave vľavo a na pravej ruke. Ku škode na jeho zdraví došlo v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným v , ktorý si mal počínať tak, aby nedošlo ku škodám na zdraví osôb, ktoré sa môžu nešťastnou náhodou ocitnúť v areáli strelnice. Bolo povinnosťou žalovaného, ktorý prevádzkuje strelnicu, strelnicu zabezpečiť tak, aby sa do jej areálu nemohli dostať nepovolané osoby a to aj so zreteľom na to, že penzión Dolina, v ktorom sa konajú spoločenské akcie, sa nachádza v tesnej blízkosti areálu strelnice. Nedostatočné zaistenie strelnice pred vstupom nepovolaných osôb spôsobilo nebezpečenstvo pre návštevníkov penziónu Dolina, a to konkrétne pre žalobcu, ktorý utrpel škodu na zdraví. Zanedbanie prevenčnej povinnosti žalovaným malo vážne následky na zdraví žalobcu, ktoré len náhodou neviedli k smrteľnému zraneniu žalobcu.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca sa v žalobe označil Trestný spis ČVS: ORP-1376/ LU-NR-2019, 2659/6, 010 01 Žilina, prepúšťacia správa Kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie, FN Nitra zo dňa 16.09.2019, prepúšťacia správa Chirurgickej kliniky, FN Nitra zo dňa 27.09.2019, účet hospitalizovaného pacienta, Fakultná nemocnica Nitra, klinika úrazovej chirurgie a ortopédie zo dňa 16.09.2019, príjmový pokladničný doklad č. 193006703 zo dňa 18.09.2019 Fakultná nemocnica Nitra, príjmový pokladničný doklad č. 193006707 zo dňa 18.09.2019 Fakultná nemocnica Nitra, príjmový pokladničný doklad č. 193006708 zo dňa 18.09.2019 Fakultná nemocnica Nitra, príjmový pokladničný doklad č. 193006706 zo dňa 18.09.2019 Fakultná nemocnica Nitra, účet hospitalizovaného pacienta, Fakultná nemocnica Nitra, zo dňa 27.09.2019, Vyšetrenia HE, FN Nitra zo dňa 23.09.2019, detail platby z bankového účtu zo dňa 16.10.2019, úhrada za hospitalizáciu a vyšetrenie, príjmový pokladničný doklad č. 0246 zo dňa 27.09.2019 Fakultná nemocnica Nitra, príjmový pokladničný doklad č. 0040 zo dňa 09.09.2019 JESSENIUS - diagnostické centrum, a.s., príjmový pokladničný doklad č. 0070 zo dňa 12.09.2019 JESSENIUS - diagnostické centrum, a.s., Faktúra č. OF/19/064 zo dňa 23.09.2019 spoločnosti JESSENIUS - diagnostické centrum, a.s., detail platby z bankového účtu zo dňa 16.10.2019, úhrada faktúry č. OF/19/064, potvrdenie o platbe v hotovosti Záchrannej zdravotnej službe Bratislava zo dňa 07.09.2019, vyúčtovanie za vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 08.10.2019, detail platby z bankového účtu zo dňa 18.10.2019, úhrada za vypracovanie lekárskeho posudku, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia č. 339/2019 znalca A. K. E. zo dňa 08.10.2019, list zo dňa 06.11.2019 - Uplatnenie nároku poškodeného proti spoločnosti I. J., spol. s r.o. a výzvu na úhradu škody, podací hárok zo dňa 07.11.2019 a doručenka, stanovisko žalovanej k obsahu listu zo dňa 06.11.2019 - uplatňovanie náhrady škody zo dňa 03.12.2019 a navrhol vypočuť L. M. J..

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že nárok na náhradu škody, ktorý si uplatňuje žalobca nie je oprávnený, je nedôvodný a preto treba samotnú žalobu zamietnuť. Ďalej vo svojom vyjadrení tvrdil, že do dnešného dňa nebol ustálený skutkový stav ako ku vzniku škodovej udalosti reálne došlo, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného, ktorým malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti alebo že by ku škodovej udalosti došlo v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného. Ďalej tvrdil, že nepochybné, že žalobca bol v čase vzniku škodovej udalosti výrazne opitý, žalobca si škodu spôsobil sám, za čo žalovaný nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. Právny zástupca žalovaného ako dôkazy na preukázanie tvrdení navrhol v konaní vypočuť samotného žalovaného.

4. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobou sa žalobca domáha právneho nároku z titulu náhrady škody na zdraví. Ku škodovej udalosti malo dôjsť na strelnici vo vlastníctve žalovaného. Na pojednávaní konanom dňa 01.02.2022 súd vyslovil právny názor, že je nesporné že ku škodovej udalosti došlo, pri ktorej žalobca utrpel zranenia, ktoré sú riadne podložené listinnými dôkazmi. Spornou zostáva otázka, či nesie žalovaný zodpovednosť za vzniknutú škodu a teda či boli splnené zo strany žalovaného bezpečnostné podmienky v tom zmysle, či strelnica bola nejakým spôsobom ohradená a či tam bolo nejaké upozornenie. Ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobca sa zúčastnil dňa 06.09.2019 ako hosť na svadbe v penzióne D.. Penzión je postavený na K. parcele č. XXX/XX. Ako vyplýva zo snímky z katastrálnej mapy, ale aj ohliadky na mieste samom, penzión je v tesnej blízkosti strelnice. Žalobca sa so svojou manželkou išiel prejsť do areálu penziónu, pričom nevedomky vošiel do miesta, v ktorom sa nachádzala strelnica, kde došlo ku škodovej udalosti. Skutočnosť, že strelnica, ktorá sa nachádzala v tesnej blízkosti penziónu D. bola ohradená len sčasti, vyplýva priamo z ohliadky na mieste samom. V čase vykonávania ohliadky na mieste dňa 27.04.2022 bol vstup do strelnice riadne označený a zabezpečený, avšak v čase, keď prišlo ku škodovej udalosti (6.9.2019) tomu tak nebolo. Ako vyplýva z predloženého trestného spisu, jeden z konateľov žalovanej spoločnosti uviedol práve v mieste, kde poškodený so svojou priateľkou prechádzal nebola tabuľa, ktorá by označovala zákaz vstupu s nápisom POZOR STRELNICA. V konaní bolo preukázané, že ku škodovej udalosti došlo na mieste, ako ho lokalizoval žalobca a jeho manželka pri obhliadke na mieste samom, teda v otvore, v ktorom sa nachádzalo zariadenie na vypúšťanie asfaltových terčov. Žalovaný vo svojich vyjadreniach v konaní ďalej namietal spoluzodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu na zdraví, nakoľko žalobca bol pod vplyvom alkoholu. Ako vyplýva z výpovede žalobcu, tento bol na svadobnej hostine, je teda úplne bežné, že požíval alkohol. Za celý večer vypil 5 až 6 drinkov whisky. Táto skutočnosť sama o sebe však nemohla byť príčinou škodovej udalosti. Príčinou vzniku škodovej udalosti nebolo to, že žalobca bol mierne pod vplyvom alkoholu, ale skutočnosť, že žalobca so svojou manželkou vošiel do areálu strelnice, ktorá bola v tesnej blízkosti penziónu D. a nebola zabezpečená proti vstupu do areálu. Práve skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom penziónu, v ktorom sa konajú oslavy a zároveň vlastníkom

strelnice, mala viesť žalovaného k tomu, aby areál strelnice bol riadnym spôsobom zabezpečený proti neoprávnenému vstupu, keďže je predpoklad, že osoby zúčastňujúce sa na oslavách konzumujú aj alkohol. Žalobca je preto toho názoru, že v tomto prípade nie je na mieste aplikácia ustanovenia o spoluzodpovednosti za škodu. Na základe vykonaných dôkazov bolo preukázané, že žalovaný si nesplnil prevenčnú povinnosť uvedenú v , čím naplnil protiprávne konanie ako jeden z predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu. V konaní taktiež bol preukázaný kauzálny nexus medzi porušením prevenčnej povinnosti a vznikom škody. Výška škody bola preukázaná listinnými dôkazmi. Čo sa týka zavinenia ako posledného z predpokladov, nárok na náhradu škody v tomto prípade nie je podstatné, či išlo o zavinenie úmyselné, alebo nedbanlivostné, avšak v prípade žalovaného sa podľa názoru žalobcu jedná o nedbanlivostné konanie. V zmysle uvedeného preto navrhujeme, aby súd zaviazal žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví v celkovej výške 4.153,30 eura a náhradu škody súvisiacu so škodou na zdraví v celkovej výške 6.438,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.591,37 eura od 27.11.2019 do zaplatenia. Zároveň žiadame, aby súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania vo výške 100 %.

5. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že v danom spore nie sú splnené základné predpoklady na rozhodnutie predmetného sporu a preto je potrebné žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej uviedol, že v danom spore absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného, čo je základný predpoklad na to, aby mohol byť žalobca v spore úspešný. Skúmanie vecnej legitimácie je procesnou podmienkou konania, ktorá sa skúma v priebehu celého konania. Žalovaný nikdy nebol a ani nie je v danom spore nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ďalej vo svojej záverečnej reči uviedol, že pozemok, na ktorom sa nachádza otvor na vypúšťanie asfaltových terčov nikdy nebol a ani nie je vo vlastníctve žalovaného. Pozemok, na ktorom sa nachádza otvor na vypúšťanie asfaltových terčov bol v čase škodovej udalosti vo vlastníctve fyzickej osoby - L. B. N. narodeného XX.XX.XXXX a z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že žalovaný nebol ani prevádzkovateľom strelnice, v ktorej areáli sa nachádzal otvor na vypúšťanie asfaltových terčov. Prevádzkový poriadok stálej brokovej poľovníckej a športovej strelnice G. D., z ktorého by vyplynulo, že majiteľom a prevádzkovateľom strelnice L. B. N. so sídlom O. P., F. Q. XX L.: XX XXX XXX. Taktiež z rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, odbor poriadkovej polície oddelenie dokladov zo dňa 17.07.2014 vyplýva, že žiadateľom na prevádzkovanie strelnice bol L. B. N. nar. XX.XX.XXXX a správcom strelnice je L. B. N., bytom O. P., narodený XX.X.XXXX. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného R. O. P. zo dňa 07.07.2014 vyplynulo, že stavebníkom, a teda žiadateľom o vydanie kolaudačného rozhodnutia bol B. N. starší, zo žiadosti o povolenie na prevádzkovanie strelnice taktiež vyplýva, že žiadateľom bol L. B. N. narodený XX.XX.XXXX a správcom je len B. N. narodený XX.XX.XXXX. Zo znaleckého posudku číslo 22/2014 vypracovaného L. B. S., súdnym znalcom z odboru strelné zbrane a výbušniny, odvetvie strelné zbrane vyplýva, že vlastníkom strelnice je L. B. N., nar. XX.XX.XXXX a zo všetkých vyššie uvedených dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise vyplýva, že žalovaný v danom súdnom spore nemá pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nikdy nebol vlastníkom a ani prevádzkovateľom strelnice, alebo inak povedané nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že na prevádzkovanie strelnice nemá a nikdy nemal podnikateľské oprávnenie, čo vyplýva aj z predložených dokladov ako aj zo všetkých verejne dostupných registrov. Zároveň právny zástupca žalovaného uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a na preukázané zavinenie žalobcu a taktiež opomenutie prevenčnej povinnosti žalobcu žiada, aby súd predmetnú žalobu zamietol.

6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca.

III. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

IV. Štátu sa náhrada trov konania na tlmočné nepriznáva.

7. Ku skutkovému stavu sporu prvoinštančný súd uviedol nasledovné:

7.1. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 06.09.2019 došlo ku škodovej udalosti, a to k úrazu žalobcu, ktorý sa v tom čase nachádzal v O. P., v penzióne D. na kamarátkinej svadobnej hostine, ktorá sa začala o 16.00 hod., pričom na svadbe sa zabávali, vypil asi 6 pohárov Jamesona a v čase okolo 22.30 hod. povedal svojej priateľke J. M., v súčasnej dobe, jeho manželke, že je unavený a chce si ísť ľahnúť, avšak tá mu povedala, že chce vidieť čepčenie nevesty a nech sa idú prejsť na čerstvý vzduch. Vyšli spolu z penziónu Dolina a po ceste išli hore kopcom, pričom išiel po tráve a potom vstúpil do prázdna a spadol. Prebral sa až na izbe, kde ho priateľka obliekla a spolu s doktorom ho zobrali do sanitky, ktorá ho previezla na JIS Fakultnej nemocnici Nitra, pričom žalobca tvrdil, že miesto, kde spadol nebolo nijako zabezpečené a ani osvetlené. Nebolo sporné, že v dôsledku úrazu, čo vyplýva aj z prepúšťacej správy, u žalobcu došlo dňa 14.09.2019 k zhoršeniu jeho klinického stavu a následne v ten istý deň sa podrobil aj operácii, pričom zároveň z lekárskej prepúšťacej správy bolo zistené, že žalobca bol hospitalizovaný na chirurgickej klinike v čase od 16.09.2019 do 27.09.2019, kedy bol prepustený do domácej starostlivosti. Pri prepúšťaní bol žalobcovi vystavený aj účet hospitalizovaného pacienta, na základe, ktorého mu bola vyúčtovaná suma za výkony poskytnuté počas jej hospitalizácie v celkovej výške 2.706,42 eura, ktoré boli zo strany žalobcu riadne uhradené, čo je preukázané príjmovým pokladničným dokladom na č. l. 14. Zároveň z týchto pokladničných dokladov založených do spisu bolo zistené, že žalobca bol samoplatca a z toho titulu mu boli vystavené tieto príjmové pokladničné doklady. Z oddelenia patológie bol taktiež žalobcovi vystavený doklad a to za služby, ktoré mu boli poskytnuté v rámci hospitalizácie, pričom mu bola vyfakturovaná čiastka vo výške 66,75 eura, čo je preukázané na č. l. 17. Nebolo sporné, že žalobca nemocnici uhradil prostredníctvom prevodu celkovú čiastku vo výške 2.143,30 eura, čo preukazuje doklad nachádzajúci sa na č. l. 18. Žalobca ako samoplatca uhradil záchrannej zdravotnej službe čiastku vo výške 120 eur za výjazd ambulancie a z diagnostického centra Jesenius a.s., mu boli vystavené pokladničné doklady a to číslo 0040 zo dňa 09.09.2019 vo výške 12,40 eura a pokladničný doklad číslo 0070 zo dňa 12.09.2019 vo výške 12,40 eura a následne dňa 23.09.2019 mu bola vystavená faktúra za vyšetrenia vykonané v dňoch 07.09., 10.9., 14.09. a 18.09.2019 v celkovej výške 1.190,30 eura, čo vyplýva z faktúry nachádzajúcej sa na č. l. 20. Z listinných dokladov bolo jednoznačne preukázané a nesporné, že žalobca túto finančnú čiastku uhradil dňa 16.10.2019 a 18.10.2019, čo preukazujú listinné doklady nachádzajúce sa na č. l. 21 a 22.

7.2. Nebolo sporné, že žalobcovi bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia č. l. 23, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo vystavené znalecké odborné vyjadrenie ohodnotenie bolestného a to vo výške 205 bodov a to dňa 08.10.2019.

7.3. Nebolo sporné, že právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému prípis ohľadom uplatnenia nároku poškodeného proti spoločnosti I. J. E. E.T. R. I. výzvu na úhradu škody zo dňa 06.11.2019, na základe, ktorej vyzval žalovaného, aby uhradil žalobcovi škodu na zdraví poškodeného a nákladov spojených s liečením, hospitalizáciou a diagnostikou a nákladov spojených s vypracovaním lekárskeho posudku v celkovej výške 10.591,37 eura a to v lehote 14 dní odo dňa doručenia tejto výzvy na účet v banke, pričom žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 12.11.2019, čo preukazujú listinné dôkazy nachádzajúce sa na č. l. 24 a 27.

7.4. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu príslušného OO PZ SR Lužianky číslo ORP-1376/LU-NR-2019 bolo zistené, že dňa 07.09.2019 bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení, ktoré bolo podané oznamovateľom a to žalobcom, a to za trestný čin ublíženia na zdraví podľa .

7.5. Z pripojeného výpisu z obchodného registra spoločnosti Agronóm Nitra, spol. s r. o. bolo zistené, že predmetná spoločnosť bola zapísaná dňa 22.12.2004 a predmetom činnosti je okrem iných je aj organizovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných podujatí, poskytovanie služieb v lesníctve a v poľovníctve a organizovanie športových akcií a podujatí ako aj ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4. Zároveň z predmetného výpisu z obchodného registra bolo jednoznačne preukázané, že spoločníkom od 15.11.2017 je aj L. B. N. mladší, ktorý je aj zároveň od tohto obdobia aj konateľom. Z predmetného spisu a to zo žiadosti o povolenie na prevádzkovanie strelnice bolo zistené, že žiadateľom je fyzická osoba a to L. B. N. nar. XX.XX.XXXX a správcom je L. B. N. narodený XX.XX.XXXX. Z pripojeného kolaudačného rozhodnutia nachádzajúceho sa v predmetnom spise bolo nepochybne zistené, že R. O. P. vydalo kolaudačné rozhodnutie a to dňa 07.07.2014,

ktorým bolo povolené užívanie stavby ako aj rekreačno-oddychový areál v O. P., pričom predmetné kolaudačné rozhodnutie nadobudlo platnosť 08.07.2014. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 15.07.2014 (č. l. 99) bolo zistené, že L. B. N. s obchodným menom L. B. N., SHR, so sídlom v O. P. F. Q. XX, L.: XX XXX XXX mal oprávnenie na vykonávanie živnosti a to prevádzkovanie strelnice, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí a prevádzkovanie športových zariadení. Z rozhodnutia vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov, poštový priečinok 54/C Nitra zo dňa 17.07.2014 (č. l. 101) číslo OR PZ-NR- OPP1-54-001/2014-ZB bolo zistené, že na prevádzkovanie strelnice bolo udelené povolené žiadateľovi L. B. N. staršiemu a správcom strelnice bol L. B. N. mladší, nar. XX.XX.XXXX. Následne dňa 09.10.2018 (č. l. 102) bolo vydané nové rozhodnutie o prevádzkovaní strelnice, na základe ktorej žiadateľom a správcom strelnice bol uvedený L. B. N., nar. XX.XX.XXXX.

8. Svoje rozhodnutie, s poukazom na uvedený skutkový stav, citované ustanovenia (CSP – - a , a a ) a citované ustanovenie (OZ - ), odôvodnil prvoinštančný súd nasledovne:

8.1. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalovaného v priebehu záverečnej reči namietal pasívnu legitimáciu žalovaného bolo potrebné sa s danou otázkou ohľadom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vysporiadať.

8.2. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Určenie právneho subjektu, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

8.3. Z predmetného obsahu spisu vyplýva, že žalobca uplatňoval nárok voči žalovanému s označením I. J., E.. E., E. E. O. P., F. Q. U. XX. Z výpisu obchodného registra spoločnosti I. J., spol. s r. o. bolo zistené, že predmetná spoločnosť bola zapísaná dňa 22.12.2004 a predmetom činnosti je okrem iných aj organizovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných podujatí, poskytovanie služieb v lesníctve a v poľovníctve a organizovanie športových akcií a podujatí ako aj ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4, ale predmetom podnikania nie prevádzkovanie strelnice, kde sa konkrétne stala škodová udalosť, v dôsledku ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok. Podľa popísania škodového deja zo strany žalobcu a z vykonanej ohliadky na mieste samom, žalobcovi vznikla škoda, keď sa išiel prejsť do areálu penziónu, pričom nevedomky vošiel do miesta, v ktorom sa nachádzala strelnica, a spadol do otvoru na vypúšťanie asfaltových terčov, v dôsledku čoho došlo ku škodovej udalosti. Spornou bola tá skutočnosť, kto nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu, kto je pasívne legitimovaný v predmetnom spore, čiže zároveň bola sporná aj otázka, komu patrí a kto prevádzkuje danú strelnicu, či žalovaný, ktorého označil žalobca alebo iný subjekt. Podľa prevádzkového poriadku stálej brokovej poľovníckej a športovej strelnice s označením TRAPOSKEET ,, D.“ bolo zistené, že prevádzkovateľ strelnice a správca (-via) zodpovedajú za celkovú prevádzku strelnice, v zmysle platných slovenských zákonov, vyhlášok a príslušných predpisov, vrátane noriem na úseku zbraní, streliva a prevádzky strelníc. Zároveň z predmetného prevádzkového poriadku bolo zistené, že prevádzkovateľom a majiteľom strelnice je L. B. N., F. XX, XXXXXX O. P., IČO: 30 934 371, pričom prevádzkovateľ a správca (správcovia) strelnice sú zapísaní na príslušnom policajnom útvare, ktorého

zoznam je prílohou prevádzkového poriadku. Zároveň z predmetného prevádzkového poriadku vyplýva povinnosť funkcionárov strelnice s označením prevádzkovateľ strelnice a správca strelnice, pričom povinnosťou prevádzkovateľa strelnice je zodpovednosť za údržbu a využívanie strelnice a správca strelnice zabezpečuje a riadi streľbu, zodpovedá za disciplínu a poriadok pri streľbe dodržiavanie podmienok streleckého cvičenia. Z ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise bolo zistené a to z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 15.07.2014, že L. B. N. s obchodným menom L. B. N., SHR, so sídlom v O. P. F. Q. XX, IČO: 30 934 371 mal oprávnenie na vykonávanie živnosti a to prevádzkovanie strelnice, organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí a prevádzkovanie športových zariadení. Z rozhodnutia vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov, poštový priečinok 54/C Nitra zo dňa 17.07.2014 (č. l. 101) číslo OR PZ -NR-OPP1-54-001/2014-ZB bolo zistené, že na prevádzkovanie strelnice bolo udelené povolené žiadateľovi L. B. N. staršiemu a správcom strelnice bol L. B. N. mladší, nar. XX.XX.XXXX a následne dňa 09.10.2018 (č. l. 102) bolo vydané nové rozhodnutie o prevádzkovaní strelnice, na základe ktorej žiadateľom a správcom strelnice bol uvedený Ing,. B. N., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav a listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise súd mal jednoznačne za preukázané, že žalovaný v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný, pretože predmetom jeho podnikateľskej činnosti nie je prevádzkovanie strelnice naopak, žalovaným v predmetnom spore mal byť podľa listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise prevádzkovateľ strelnice, ktorý aj podľa prevádzkového poriadku zodpovedá za zabezpečenie strelnice, za údržbu a využívaním strelnice a preto žalobu voči žalobcovi ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a z toho dôvodu sa už súd ďalej vo svojom rozhodnutí nezaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku ani vecou samou.

8.4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalobca, domáhajúci sa jeho zmeny a plného vyhovenia jeho žalobe, vrátane priznania mu náhrady trov konania, eventuálne v prípade potvrdenia výroku č. I. jeho zmeny vo výrokoch II. a III. tak, že žiadnej zo strán konania náhradu trov konania neprizná. Z hľadiska odvolacích dôvodov poukázal na dôvody vyplývajúce z ust. a , teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutkové dôvody podanej žaloby ako aj na právnu argumentáciu uplatneného nároku z ust. v spojení s , keď poukázal na to, že tomuto konaniu predchádzalo podanie jeho trestného oznámenia a vedenie vyšetrovania na OO PZ Lužianky pod č. ČVS: ORP-1376/LU- NR-2019, keď vyšetrovací spis bol na návrh strán sporu pripojený k tomuto spisu, pričom z uznesenia povereného príslušníka PZ zo dňa 04.10.2019 o odmietnutí veci podozrenia zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví vyplývalo aj vypočutie konateľa žalovaného L. B. N., ktorý pri svojom výsluchu dňa 07.09.2019, ktorý uviedol, že strelnica sa nachádza na pozemku vo vlastníctve jeho otca L. B. N. staršieho, keď obidva subjekty (penzión i strelnicu) prevádzkuje firma I. J., E., t. j. žalovaný. Na základe tohto vyjadrenia konateľa žalovaného on určil žalovaného ako pasívne vecne legitimovanú osobu, ktorá jemu za škodu spôsobenú zodpovedá, keď zároveň poukazuje na skutočnosť, že neexistuje žiaden verejne dostupný register, na základe ktorého je možné identifikovať prevádzkovateľov strelníc, pričom nemal dôvod pochybovať o skutočnostiach uvedených konateľom žalovaného pri jeho výsluchu pred OČTK, keď uvedené skutočnosti vyplývali z ortofoto mapy ako aj neskoršej obhliadky na mieste samom. Prvoinštančný súd pri ustálení pasívnej vecnej legitimácie vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v označenom vyšetrovacom spise, a to predovšetkým z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 15.07.2014, z rozhodnutia zo dňa 17.07.2014 a z rozhodnutia zo dňa 09.10.2018. On sa však nestotožňuje s procesným postupom súdu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a následne aj k hodnoteniu vykonaných dôkazov, podľa jeho názoru mu bolo postupom súdu porušené právo na spravodlivý proces, resp. princíp rovnosti zbraní sporových strán konania, ktorý je imanentnou súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania. U poškodeného si svoj nárok prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil výzvou na náhradu škody zo dňa 16.11.2019, keď žalovaný vo svojom vyjadrení svoju pasívnu vecnú legitimáciu nespochybňoval, keď spochybňoval len skutkové okolnosti, za ktorých malo ku škodovej udalosti dôjsť a poukazoval i na jeho zavinenie poškodeného v zmysle , z ktorých dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Ani na prvom pojednávaní 01.02.2022 žalovaný pasívnu vecnú legitimáciu nenamietal a rovnako konajúci súd v rámci predbežného právneho posúdenia pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného za spornú nepovažoval, keď na tomto pojednávaní vypočutý konateľ žalovanej spoločnosti pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej spoločnosti nespochybňoval. Obe sporové

strany navrhli pripojiť vyšetrovací spis a ako vyplýva zo zvukovej nahrávky z pojednávania, súd na návrh strán sporu oboznámil prečítaním len časť uvedeného vyšetrovacieho spisu, na tomto pojednávaní neoboznámil listiny, ktoré mali byť dôkazom o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného (zhora už uvedené osvedčenie a rozhodnutia). Ani pri výkone obhliadky na mieste samom dňa 27.04.2022 žalovaný pasívnu legitimáciu nenamietal (prostredníctvom konateľa alebo právneho zástupcu), nestalo sa tak ani na ďalšom pojednávaní 08.11.2022. Ako vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.01.2023, súd vyzval právnych zástupcov, aby uviedli, či majú ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom obaja právni zástupcovia zhodne uviedli, že nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, ani pripomienky k vykonanému dokazovaniu; súd preto v zmysle vyzval strany sporu na prednesenie záverečných rečí, pričom právny zástupca žalovaného záverečnú reč predložil v písomnej forme do spisu, ako aj jeho právnemu zástupcovi, keď túto pred súdom aj predniesol. Ako vyplynulo zo záverečnej reči žalovaného, tento po takmer troch rokoch namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, kedy v záverečnej reči citoval listinné dôkazy, ktoré až do tohto štádia konania pred súdom vykonané neboli (osvedčenie a uvedené rozhodnutia). Po prednese záverečných rečí prvoinštančný súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, avšak následne svoje uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené zrušil a pokračoval vo vykonaní dôkazov, ktoré citoval vo svojej záverečnej reči právny zástupca žalovaného. Prvoinštančný súd tak vykonal dôkazy napriek tomu, že právny zástupca žalovaného predtým uviedol, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania ani pripomienky k vykonanému dokazovaniu nemá a teda opäť vykonal dokazovanie čítaním listín z vyšetrovacieho spisu (uvedené osvedčenie a rozhodnutia). Súd teda vykonal nové dokazovanie svojvoľne bez návrhu strán aj napriek už skoršiemu vyhláseniu dokazovania za skončené, keď takýmto postupom bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Súd mal podľa jeho názoru po vyhlásení dokazovania za skončeného dňa 31.03.2023 pri vyhlásení rozsudku vychádzať len z dôkazov, ktoré boli pred súdom na návrh strán vykonané do prednesu záverečných rečí, keď úlohou súdu nie je nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu. Nespochybňuje poukaz právneho zástupcu žalovaného, že súd je povinný ex offo skúmať vecnú legitimáciu procesných strán v oblasti hmotného práva, avšak rozsah tejto prieskumnej povinnosti nie je bezbrehý, ale má svoje mantinely stanovené rozsahom vykonaných dôkazov v doterajšom konaní. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, potrebnosť teda okruhu rozhodujúcich skutočností je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcou sporný právny režim strán. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamo spojitosť s povinnosťou tvrdenia, keď obe povinnosti má strana plniť od začiatku konania a poslednou procesnou možnosťou splnenia skutočnosti dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia po skončení dokazovania ( ). Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Žalovaný mal od samého začiatku sporu namietať svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pokiaľ o tejto skutočnosti vie, keď tiež je potrebné prihliadať aj na inštitút zákonnej ako aj sudcovskej koncentrácie konania. Súd sa musí vysporiadať s tzv. sudcovskou koncentráciou konania prostredníctvom možnosti neprihliadnutia na prostriedky procesného útoku a obrany, o čom bol žalovaný riadne poučený, avšak prakticky v celom konaní počas troch rokov návrhy na doplnenie dokazovania ani pripomienky k vykonanému dokazovaniu nemal, teda žalovaný mal dostatok času na námietku svojej pasívnej vecnej legitimácie. Bolo povinnosťou súdu vyvodiť sankčné dôsledky proti žalovanému nevykonať dôkazy z vyšetrovacieho spisu, ktoré prezentoval vo svojej záverečnej reči dňa 31.01.2023, keď predtým výslovne uviedol, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemá. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany môže súd ospravedlniť len na základe objektívnych kritérií, v tomto prípade však konateľ žalovanej spoločnosti dňa 07.09.2019 pri svojom výsluchu pred OČTK uviedol, že žalovaná spoločnosť prevádzkovateľom strelnice je. Uvedeným konaním sa žalovaný prakticky vzdal práva na vykonanie ďalšieho dokazovania a preto z jeho pohľadu následným zrušením uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené, považuje vykonanie dokazovania bez výslovného návrhu strán sporu za inú vadu konania. Je nesporné, že toto nesprávne pripustenie prostriedku procesného útoku či obrany malo aj za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak sa teda žalovaný vyjadril pred skončením dokazovania, že ďalšie návrhy na jeho doplnenie nemá, odvolací súd nemôže na túto skutočnosť prihliadať; pre sporové konanie platí, že súd v zásade bez návrhu nevykoná žiadne dôkazy. Aj keby odvolací súd dospel k opačnému názoru, a teda že prvoinštančný súd postupoval procesne správne, nebolo preukázané, že ku dňu 06.09.2019, kedy malo dôjsť ku škodovej udalosti, nebol prevádzkovateľom strelnice žalovaný, ale prevádzkovateľom strelnice bol L. B. N. a správcom L. B. N. mladší. Nepopiera, že žiadateľom o povolenie prevádzkovateľa strelnice bola osoba L. B. N. staršieho a že tento mal aj oprávnenie na vykonávanie živnosti prevádzkovania strelnice, ktorej správcom bol L. B. N. mladší, avšak je nesporné, že ku škodovej udalosti došlo takmer 5 rokov

od vydania uvedeného rozhodnutia L. B. N. staršiemu na prevádzkovanie strelnice. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd sa stotožnil s rozhodnutím zo dňa 09.10.2018, avšak sa vôbec nezaoberal právne významnou skutočnosťou, že uvedené rozhodnutie je zmätočné a nemá charakter individuálneho právneho aktu a najpravdepodobnejšie ide o falzifikát. V spisovej značke rozhodnutia je rok 2014, rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti podanej správnemu orgánu dňa 14.07.2014 – 4 roky pred vydaním rozhodnutia, rozhodnutie nie je na hlavičkovom papieri a chýba okrúhla pečiatka ako aj podpis osoby, ktorá uvedené rozhodnutie vydala. Súd pritom v rozsudku uvádza, že rozhodnutie bolo vydané 17.07.2014, pričom rozhodnutie zo dňa 09.10.2018 malo byť nové a malo nahradiť rozhodnutie zo dňa 17.07.2014, čo je nelogické a teda uvedené rozhodnutie zo dňa 09.10.2018 má nespochybniteľne znaky falzifikátu. Ani skutočnosť, že žalovaný vo výpise z obchodného registra nemá zapísaný ako predmet činnosti prevádzkovanie strelnice, nie je dôvodom na to, aby prevádzkovateľom strelnice nemohol byť, nakoľko ako vyplýva zo zákona o strelných zbraniach a strelive, nemusí mať v žiadosti uvedenú koncesiu a to prevádzkovanie strelnice. Úradne osvedčenú kópiu koncesnej listiny mal mať žiadateľ o prevádzkovanie strelnice pred novelou zákona do 01.02.2020, ale aj to len v prípade, ak má byť strelnica používaná na podnikateľské účely. Teda argumentácia súdu nie je dôkazom o tom, že žalovaný nemohol byť prevádzkovateľom strelnice, teda spôsob, akým súd právne vyhodnotil skutkový stav veci trpí vadou, ktorou je nesprávne právne posúdenie veci. Rovnako právne vyhodnotenie skutkového stavu vo vzťahu k výrokom II. a III. trpí vadou, ktorou je nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný mohol a mal namietať absenciu pasívnej vecnej legitimácie už v rámci vyjadrenia k žalobe, keď s prihliadnutím na dĺžku konania, zásadu hospodárnosti a vykonania väčšiny úkonov do jeho námietky nesie znaky rozporu s dobrými mravmi z dôvodu hrubej neetickosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, čo treba zohľadniť v zmysle ust. , lebo to žalovaný spôsobil svojim konaním – svojou pasivitou, teda rozhodnutie ani v týchto výrokoch nie je vecne správne a spravodlivé.

10. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozsudku s priznaním mu náhrady trov konania. Argumentáciu v podanom odvolaní považuje za nedôvodnú a príliš abstraktnú, s ohľadom na poukaz žalobcu na inú vadu konania podľa . Žalobca pri svojej argumentácii opomína dôležitú skutočnosť, a to, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 18.04.2023 výslovne vyplýva, že prvoinštančný súd sa oboznamoval iba s listinami, ktoré sa už v tom čase nachádzali v spise, teda sa neoboznamoval s listinami, ktoré by boli neskoro predložené, alebo s listinami, ktoré si zabezpečil sám, teda zastáva názor, že v danom prípade nemôže byť uvedený odvolací dôvod uplatnený, nakoľko táto iná vada nemohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej z dôvodu, že on nie je nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti/povinnosti. Navyše zrušením uznesenia o skončení dokazovania sa žalobca dostal do výhody, pretože mohol opätovne predniesť svoju záverečnú reč, a to najmä so zameraním na nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Všetky dokumenty, z ktorých sa dá jednoznačne určiť nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie tvorili súčasť označeného trestného spisu, ktorý bol v priebehu súdneho konania k tomuto súdnemu spisu pripojený na návrh obidvoch strán sporu, keď na uvedený vyšetrovací spis a listiny v ňom obsiahnuté on tiež poukazoval už pri svojom prvom písomnom vyjadrení vo veci samej. Žalobca tak mal dostatok času sa oboznámiť s obsahom trestného spisu, keď ako poškodený mal právo v rámci trestného konania do trestného spisu nahliadať, teda pri konaní s odbornou starostlivosťou mohol ešte pred začatím súdneho konania ustáliť, kto je skutočným nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti, avšak sa bez primeraného dôvodu spoľahol iba na výpoveď L. B. N. mladšieho bez toho, aby si tieto skutočnosti preveril. Žalobca sa teraz snaží preniesť zodpovednosť na konajúci súd, resp. na neho, pričom pri poukazovaní na „ustálenú“ judikatúru nešpecifikoval žiadny konkrétny judikát alebo rozhodnutie, z ktorého by jeho záver vyplýval. Námietku jeho pasívnej vecnej legitimácie žalobca označuje ako prostriedok procesného útoku či obrany, čo je však v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý poukázal už vo svojej záverečnej reči, a taktiež v rozpore s až 152 , teda nejde o prostriedok procesného útoku alebo obrany, keď navyše, odhliadnuc od uvedeného, súd vo všeobecnosti môže aj na neskôr predložené prostriedky procesnej obrany/útoku prihliadať, a to s poukazom na . Neúspech v tomto spore tak musí ísť podľa neho na ťarchu žalobcu. Žalobca tiež nepopiera, že prevádzkovateľom strelnice bol L. B. N. starší, spochybňuje však pravosť dokumentov, z ktorých táto skutočnosť vyplýva, podľa jeho názoru však ide iba o nepotvrdenú domnienku žalobcu. Podľa jeho názoru úradne osvedčenú kópiu koncesnej listiny mal mať žiadateľ (na prevádzkovanie strelnice) už aj do 01.02.2020, ide o nesprávny a zavádzajúci výklad žalobcu, keďže táto povinnosť odpadla až dňa 01.02.2022 a v čase podania žaloby teda jeho podnikateľské oprávnenie v podobe povolenia na prevádzkovanie strelnice nevyhnutné bolo. Konajúci súd postupoval správne, aj keď použil výpis z obchodného registra ako podporný dôkaz, ktorý mohol vykonať v zmysle ust. ods.

2 . Keďže z výpisu z obchodného registra nevyplynulo, že by on bol v čase škodovej udalosti prevádzkovateľom strelnice, nemohol byť aj z tohto dôvodu pasívne vecne legitimovaným subjektom. Aj pre účely posúdenia náhrady trov konania poukazuje na neodborný postup žalobcu ako pána sporu, ktorý si mal preveriť a zistiť všetky potrebné informácie pre posúdenie hmotnoprávnej zodpovednosti/ povinnosti a keď uvedené podcenil, nemôže byť uvedené vyhodnotené ako jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko on hájil iba svoje záujmy a nemá povinnosť dávať žalobcovi rady alebo návody. Za potrebné považuje poukázať i na skutočnosť, že prvoinštančný súd sa v rozsudku zameral iba na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a teda sa vôbec nezaoberal skutkovou stránkou sporu, vzhľadom k čomu potom žalobcom navrhovaná zmena rozsudku nie je prípustná, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky, o to viac, že z vykonaného dokazovania bez zohľadnenia uvedenej námietky nevyplynulo, že by bol nárok žalobcu (vôbec) dôvodný.

11. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadroval následne žalobca v podstate zotrvávajúc na svojej argumentácii z podaného odvolania.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania dospel k záveru, že vo veci je potrebné v zmysle ustanovení , a rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. V danej veci je predmetom sporu zaplatenie jednak náhrady priamej – finančnej škody, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s úhradou jeho liečenia príslušným zdravotníckym zariadeniam, ako aj zaplatenie škody na jeho zdraví vyčíslenej ako nárok na jeho bolestné. Žalovaný od počiatku sporu, resp. už od doručenia mu predžalobnej výzvy, svoju obranu založil na tom, že zo strany žalobcu neboli preukázané skutkové okolnosti umožňujúce záver o tom, že by za vzniknutú ujmu a škodu žalobcu niesol on zodpovednosť. Súčasťou súdneho spisu bol (v overenej kópii) aj vyšetrovací spis Obvodného oddelenia PZ Lužianky (špecifikovaný v rozsudku) vedený po trestnom oznámení žalobcu, ktoré konanie bolo ukončené odmietnutím oznámenia z dôvodu, že nebol zistený dôvod na začatie trestného stíhania vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví, keďže žalobca si svoje zranenia spôsobil sám svojou neopatrnosťou a nedošlo tak k porušeniu dôležitej povinnosti tretej osoby. Uvedený vyšetrovací spis bol oboznamovaný súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 01.02.2022, nebol však oboznámený dôsledne a jeho kópia nebola sporovým stranám ani doručená. Zástupca žalovaného až v písomnej záverečnej reči na pojednávaní dňa 31.01.2023 namietol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, s ohľadom na listiny obsiahnuté nachádzajúce sa už vo vyšetrovacom spise polície, keď pred prednesom svojej záverečnej reči nemal návrhy na doplnenie dokazovania ani pripomienky k vykonanému dokazovaniu, rovnako ako ani právny zástupca žalobcu. Po záverečných rečiach prvoinštančný súd vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku, avšak na pojednávaní dňa 18.04.2023 (v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu) zrušil svoje uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené a odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku, keď následne vykonal dôsledné oboznámenie všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a po novej záverečnej reči právneho zástupcu žalobcu, vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Žalobca v podanom odvolaní napádal inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazujúc na obranu žalovaného v spore a na moment námietky jeho pasívnej vecnej legitimácie vyjadril nesúhlas s procesným postupom súdu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu vyšetrovacím spisom dňa 18.04.2023 a následne aj k hodnoteniu vykonaných dôkazov, s dôsledkom porušenia jeho práva na spravodlivý proces, resp. princípu rovnosti zbraní, keď mal za to, že jednak konajúci súd na pojednávaní dňa 01.02.2022 riadne neoboznámil označené listiny, z ktorých vyvodil nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v spore a tiež mal za to, že pre absenciu návrhov žalovaného na doplnenie dokazovania a rovnako tak absenciu jeho pripomienok k vykonanému dokazovaniu nebolo už možné prihliadať na jeho procesnú obranu uplatnenú až v záverečnom návrhu, s poukazom na listinné dôkazy, ktoré až do tohto štádia konania pred súdom vykonané neboli. Následné nové dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa 18.04.2023 považoval preto za svojvoľné bez návrhu strán a porušujúce jeho právo na spravodlivé súdne konanie, i keď rešpektuje povinnosť súdu ex offo skúmať vecnú legitimáciu procesných strán, avšak rozsah tejto prieskumnej povinnosti nie je bezbrehý, ale má svoje mantinely stanovené rozsahom vykonaných dôkazov v doterajšom konaní. Poukazujúc na povinnosť žalovaného od začiatku konania sa brániť a tvrdiť okolnosti vylučujúce jeho ním v spore uplatnené právo, ako aj s poukazom na dôsledky

zákonnej a sudcovskej koncentrácie mal za to, že bolo povinnosťou súdu vykonať proti žalovanému sankčné dôsledky v podobe nevykonania dôkazov z vyšetrovacieho spisu, keďže ide o oneskorené predloženie prostriedkov procesnej obrany, ktorej sa žalovaný prakticky vzdal tým, že nemal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a teda že opätovné vykonanie dokazovania dňa 18.04.2023 bolo už bez výslovného návrhu strán sporu a teda že tento prostriedok procesnej obrany žalovaného pripustený byť nemal. Nakoniec žalobca argumentoval tým, že aj keby odvolací súd dospel k opačnému názoru (ohľadom dokazovania), nebolo preukázané, že by žalovaný ku dňu škodovej udalosti nebol prevádzkovateľom strelnice, keď posledné rozhodnutie, na ktoré poukazuje prvoinštančný súd, zo dňa 09.10.2018 považuje za zmätočné a predstavujúce pravdepodobne aj falzifikát, keď inak chýbajúce oprávnenie žalovaného na prevádzkovanie strelnice, podľa výpisu z obchodného registra, v tom čase podľa zákona o strelných zbraniach a strelive potrebné ani (tiež) nebolo.

14. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného od počiatku poukazovať na nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore, odvolací súd poukazuje na to, že s týmto v zásade (pokiaľ o tom vedel, resp. si túto skutočnosť uvedomoval) súhlasí, avšak nesúhlasí s argumentáciou žalobcu ako odvolateľa v tom, že súd prvej inštancie už nemohol opätovne a riadne dňa 18.04.2023 vykonať dokazovanie listinami vyšetrovacieho spisu, nakoľko uvedené listiny sa v spise nachádzali a bolo len chybou súdu, že tieto listiny úplným spôsobom neoboznámil už na prvom pojednávaní dňa 01.02.2022, ktorý nedostatok však si uvedomil po písomnej záverečnej reči žalovaného a teda pred rozhodnutím vo veci samej tento nedostatok odstránil. Nešlo teda o prípad ďalšieho doplnenia dokazovania o ďalšie nové dôkazy, ale išlo o prípad riadneho vykonania tých dôkazných prostriedkov, ktoré sa už dovtedy v spise nachádzali, avšak chybou konajúceho súdu dovtedy vykonané riadne neboli. Odvolací súd poukazuje na to, že zástupca žalobcu po pojednávaní dňa 31.01.2023 nahliadol do spisu a pokiaľ preto pri oboznámení listín na pojednávaní 18.04.2023 mal výhrady a pochybnosti k listine rozhodnutia zo dňa 09.10.2018 na č. l. 102 potom mal – aby nedošlo o neprípustné novoty v odvolaní bezprostredne uvedené námietky voči tomuto rozhodnutiu uviesť a prípadne tiež navrhnúť doplnenie dokazovania, jednak na túto listinu ako aj na samotnú skutočnosť, že prevádzkovateľom strelnice v čase udalosti bol žalovaný. Žalovaný označil v záverečnej reči listiny, z ktorých mal za to, že prevádzkovateľom strelnice v danom čase vzniku škody nebol, keď vo všeobecnosti žalovaná strana ani nemá dôkazné bremeno k preukázaniu negatívnej skutočnosti, teda že on prevádzkovateľom strelnice nie je, keď túto skutočnosť (že je prevádzkovateľom) má v konaní, z hľadiska dôkazného bremena v spore, preukazovať žalobca ako sporová strana, ktorá túto skutočnosť v spore tvrdí a na ktorej skutočnosti zakladá zodpovednosť žalovaného. Po vznesení námietky nedostatku pasívnej legitimácie zo strany žalovaného už pasívna vecná legitimácia žalovaného nespornou nebola, teda, pri uvedenej neexistencii dôkaznej povinnosti žalovaného na negatórnu skutočnosť, bolo povinnosťou žalobcu v spore pasívnu legitimáciu žalovaného v spore riadne preukázať. Pokiaľ sa žalovaný v spore bránil poukazom na listiny sa v spise nachádzajúce a vyvracajúce jeho pasívnu vecnú legitimáciu, z hľadiska koncentrácie konania pri riadnom nevykonaní dôkazov nemožno konštatovať to, že by už nebolo možné na jeho námietku prihliadať ako na námietku oneskorenú, keďže ju predniesol ešte pred vyhlásením dokazovania za skončeného. Neakceptovanie oneskorenosti procesnej obrany žalovaného nedostatku pasívnej legitimácie tiež nepredstavuje pre súd povinnosť túto obranu neakceptovať – teda ju odmietnuť, lebo ide len o možnosť odmietnutia s ňou spojeného nového – doteraz neoznačeného a nevykonaného dokazovania. V odvolaní pritom netvrdil zodpovednosť (jeho pasívnu legitimáciu) danú už tým, že ako prevádzkovateľ penziónu si jeho areál neoplotil, keď povinnosť oplotenia vyvodzoval na strane prevádzkovateľa strelnice. O pravosti (a správnosti) listín (a skutočností v nich obsiahnutých) nemal odvolací súd pochybnosti, keď ani ich „nepravosť“ pasívnu legitimáciu žalovaného ako (ne)prevádzkovateľa strelnice nepreukazuje, keď tento ako obchodná spoločnosť môže podnikať len v tom odbore, ktorý má ako predmet podnikania zapísaný v Obchodnom registri.

15. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).