Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/48/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Z.. R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXXXX/X, U., o zaplatenie 505,68 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

V časti o zaplatenie sumy 326,10 eur sa konanie zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 179,58 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 12.1.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 9.1.2019, došlou Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.1.2019, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 3.5.2019, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 505,68 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca tvrdil, že je vlastníkom pozemku parc. č. XXXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria, o výmere 19 m2, zapísaného na liste vlastníctva pre katastrálne územie N.. Na predmetnom pozemku sa nachádza stavba - samostatne stojaca garáž, súpisné č. XXXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný bol vlastníkom garáže, nachádzajúcej sa na pozemku vo vlastníctve hlavného mesta, do dňa 7.8.2018, kedy garáž predal. Listom zo dňa 18.2.2016 bol žalovaný vyzvaný na úhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 228,- eur za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa doručenia výzvy, t. j. od 29.2.2016. Výška úhrady za užívanie pozemku bez právneho dôvodu bola v súlade s rozhodnutím primátora č. 33/2015 stanovená vo výške 12,- eur/m2/rok, ročná úhrada za 19 m2 predstavuje sumu 114,- eur. Listom bol žalovaný aj upozornený na povinnosť uhrádzať za užívanie pozemku bez právneho dôvodu od 1.3.2016 mesačnú úhradu 9,50 eur, vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Prílohou listu bol návrh zmluvy o nájme pozemku, ktorý žalovaný nikdy neprijal, a napriek výzve a upozorneniu za užívanie pozemku neplatil.

3. Žalobca ďalej uviedol, že pri výpočte úhrady za jednotlivé obdobia použil cenu, za ktorú prenajímal v príslušnom období obdobné pozemky. Pri výpočtoch žalobca vychádzal z rozhodnutí primátora č. 28/2011 a č. 33/2015, ktorými sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 10.4.2019. Nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu neuznával a navrhol žalobu zamietnuť. Namietal chýbajúcu aktívnu legitimáciu žalobcu, a to vzhľadom na pochybnosti o vlastníctve pozemku žalobcom. Rovnako namietal svoju pasívnu legitimáciu. Uviedol, že sa neobohatil užívaním pozemku podľa žaloby, pozemok neužíval, iba na základe dedičského konania prevzal do svojho majetku predmetnú garáž. Po celú dobu vlastníctva od 23.9.2008 do 8.8.2018 garáž nepoužíval, pretože vlastní a užíva v roku 2007 skolaudovaný rodinný dom s dvojgarážou. Neexistuje žiadna zmluva, ktorá by ho zaväzovala žalobcovi, resp. komukoľvek, platiť za pozemok pod garážami. Stavba garáže v rámci garážového komplexu 150 garáží na R. ulici bola riadne povolená, bez akýchkoľvek podmienok zaväzujúcich majiteľov garáží k úhradám za pozemky, na ktorých garáže stoja. Pokiaľ si žalobca po desaťročiach začal nárokovať poplatky za užívanie pozemku, ide o uplatňovanie neexistujúceho nároku, resp. o uplatňovanie nároku z jednostranne a neoprávnene zmenených podmienok, než bola stavba a jej užívanie povolené, preto za neprijateľných podmienok v zmysle zákona. Úhradu bezdôvodného obohatenia žalobca zakladá len na svojom vlastnom rozhodnutí.

5. Ďalej žalovaný uviedol, že výmera garáže nie je 19 m2, ale 18 m2 a že pozemok pod garážou je spoločne „užívaný“ aj garážou stojacou pod ňou na 1. n.p. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.5.2012, sp. zn. , podľa ktorého záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí podľa najvyššieho súdu preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie uvedených predpokladov, preto záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia nevznikol. Z dôvodu procesnej opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania pre uplynutie dvojročnej premlčacej doby v zmysle .

6. Písomným podaním došlým súdu dňa 23.5.2019 vzal žalobca svoj návrh v časti 326,10 eur, spolu s prislúchajúcim príslušenstvom, späť, pričom táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.3.2014 do 31.12.2016. Trval na žalobe v sume 179,58 eur za obdobie pomernej časti mesiaca január 2017 vo výške 6,40 eur, vo výške 171,- eur za obdobie 18 mesiacov po 9,50 eur a vo výške 2,18 eur za pomernú časť mesiaca august 2018.

7. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa . Proti rozhodnutiu bez nariadenia pojednávania strany ani nenamietali.

8. Rozhodujúce skutkové tvrdenia strán (bod 2, 4) neboli sporné. Predložené listinné dôkazy tento skutkový stav aj preukazovali. O vlastníctve pozemku pod garážou žalobcom súd nemal pochybnosti, túto skutočnosť dostatočne preukazoval výpis z listu vlastníctva. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti alebo výhrady, ktoré by mali spochybňovať vlastníctvo pozemku.

9. Uplatnený nárok súd posudzoval ako nárok z bezdôvodného obohatenia podľa a a úrok z omeškania podľa , v spojení s nariadenia vlády SR č.

10. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za to, že návrh je v celom rozsahu dôvodný.

12. Žalobca navrhol žalovanému nájomné za pozemok vo výške podľa rozhodnutí primátora hlavného mesta. Žalovaný nereagoval na výzvu žalobcu na usporiadanie užívania pozemku, k dohode teda nedošlo. Následne si žalobca uplatnil náhradu bezdôvodného obohatenia v rovnakej výške, t.j. podľa

rozhodnutí primátora, ktorými sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. Tento postup žalobcu súd vyhodnotil ako logický, korektný a v súlade so zákonom.

13. Priznaná suma predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 11.1.2017 do 7.8.2018. Bezdôvodné obohatenie spočíva v užívaní pozemku tým, že je na ňom zriadená stavba. Výšku obvyklého nájmu v sume 12,- eur za m2 a rok, určenú primátorom mesta, mal súd za primeranú. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že nejde o obvyklú cenu nájmu za obdobné pozemky.

14. Cenu obvyklého nájmu možno považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré získal užívaním pozemku bez právneho dôvodu. Súd mal za správnu argumentáciu žalobcu podrobne uvedenú vo vyjadrení zo dňa 20.5.2019, že skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia žalovaného bolo v danom prípade plnenie bez právneho dôvodu. Podľa ustálených komentárov ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní.

15. Argumenty žalovaného súd neuznal. Výpočet bezdôvodného obohatenia vykonal žalobca správne: 19 m2 x 12,- eur = 228,- eur/rok : 2 = 114,- eur/rok). Výmeru garáže preukazuje výpis z listu vlastníctva, ktorý súd v zmysle považoval za hodnoverný údaj. I keď v zmluve o prenechaní pozemku na dočasné užívanie z roku 1974 bola uvedená výmera parcely - stavebného pozemku na garáž, len 18 m2, súd mal za to, že tento dôkaz dostatočne nepreukazuje nesprávnosť údaja na aktuálnom liste vlastníctva.

16. Zo zmluvy o prenechaní pozemku na dočasné užívanie, uzavretej dňa 7.10.1974 medzi Čsl. štátom a Z.. J. D., nar. X.X.XXXX, vyplynulo, že pozemok vo vlastníctve štátu bol prenechaný právnemu predchodcovi žalovaného s povinnosťou platiť náhradu za užívanie. Nájomca v zmluve výslovne uznal, že pozemok nie je jeho vlastníctvom, že pozemok preberá za náhradu a s výhradou, že nájomné môže byť aj pozmenené podľa ustanovení o prenájme pozemkov a pod.

17. Žalovaný ako dedič vstúpil smrťou poručiteľa do všetkých jeho práv a povinností. Vychádzajúc z toho bolo nielen právne možné, ale aj spravodlivé, vyvodzovať voči nemu dôsledky, vyplývajúce z dohody o prenechaní pozemku na dočasné užívanie po tom, čo majetok štátu prešiel na základe zákona do vlastníctva obcí, t.j. aj žalobcu. To znamená, že žalovaný si bol vedomý, resp. aspoň si mal byť vedomý dôsledkov, vyplývajúcich z toho, že nehnuteľnosť, ktorú zdedil, stojí na cudzom pozemku. Skutočnosť, či žalovaný garáž aj využíval, resp. či vlastnil aj inú garáž, bola pre posúdenie bezdôvodného obohatenia irelevantná.

18. Aktívna a pasívna legitimácia strán bola daná vlastníctvom pozemku a vlastníctvom nehnuteľnosti, ktorá na pozemku stojí.

19. Na základe rozhodnutia sp. zn. žalovaný nemohol očakávať zamietnutie žaloby. Toto rozhodnutie dovolacieho súdu nie je rozhodnutím, ktoré by predstavovalo ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 základných princípov , vychádzalo aj z iného skutkového stavu - užívania pozemku ako prístupovej cesty k prenajatým nehnuteľnostiam. Okrem toho rozhodnutie dovolacieho súdu nasvedčuje skôr dôvodnosti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže ním bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia.

20. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia. Právo žalobcu priznané súdom nebolo premlčané, žalobca ho uplatnil na súde v 2-ročnej premlčacej dobe, podľa .

21. Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Už listom zo dňa 20.3.2018 žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na platenie sumy 9,50 eur mesačne, vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Z toho dôvodu bolo možné vyhovieť návrhu žalobcu a priznať mu úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby, t.j. odo dňa 12.1.2019. Úrok z omeškania bol priznaný v uplatnenej, zákonnej výške 5% ročne, v zmysle vyššie uvedeného nariadenia vlády SR.

22. O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa .

23. Žalobca mal vo veci plný úspech, na druhej strane však procesne zavinil zastavenie konania v časti zrejme premlčaného práva. Z toho dôvodu súd podľa a , a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa a ) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.