Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/165/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: B.. C. M., nar. X.X.XXXX, bytom L., D. XXXX/ XX, zastúpený: JUDr. Iveta Majlingová, advokátka so sídlom L., Pohraničná 7, proti žalovanej: B. M.ová, nar. XX.X.XXXX, bytom L., O. rad 6, zastúpená: Advokátska kancelária C.. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom L., Pohraničná 4, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu L. zo dňa 5. septembra 2017 č. k. -416 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k hodnote obchodného podielu v obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o., so sídlom Orechový rad 6, Komárno, IČO: 36 564 630, vo výške 122.977 eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie sumu 61.488,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

Žalobca a žalovaná sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 3.689 eur na účet Okresného súdu Komárno do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 24.11.2011 domáhal, aby súd vyporiadal zaniknuté BSM účastníkov, a to obchodný podiel v obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o. V žalobe uviedol, že so žalovanou po rozvode manželstva dňa 6.4.2011 uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej však len čiastočne vyporiadali predmet zaniknutého BSM, keďže predmetom dohody nebol aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o., a to napriek tomu, že tento bol nadobudnutý počas trvania ich manželstva zo spoločných prostriedkov.

3. Žalovaná nesúhlasila so žalobou, pretože ešte pred ich rozvodom žalobca jej povedal, že sa chce rozviesť a po rozvode nemieni pracovať v ich obchodnej spoločnosti. Žiadal, aby mu vyplatila za jeho obchodný podiel sumu 165.000 eur. Túto sumu ona mu aj zaplatila, a to tak, že dňa 17.6.2010 zrušila termínovaný vklad v Dexia banke a vybrala 100.000 eur, túto odovzdala žalobcovi a okrem toho mu odovzdala 65.000 eur (tieto sumy boli tou časťou spoločných úspor, ktorá pripadla jej po ich rozdelení na základe ich ústnej dohody).

4. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom zo dňa 14.5.2013 č.k. -277 vyporiadal zaniknuté BSM strán sporu tak, že obchodný podiel v obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o., IČO: 36 564 630 so sídlom Komárno, Orechový rad 6, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorú zaviazal žalobcovi zaplatiť na finančné vyporiadanie sumu 122.977 eur a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Pritom vychádzal z toho, že dňa 06. 04. 2011 strany sporu uzatvorili písomnú dohodu o vyporiadaní BSM (teda po zániku BSM), z obsahu ktorej bolo zrejmé, ktorých vecí patriacich do tohto spoluvlastníctva sa vyporiadanie týka a akým spôsobom boli vyporiadané. Predmetom tejto dohody, ako z jej obsahu vyplýva, sporný obchodný podiel obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o. nebol. Úkon, ktorým žalobca previedol (bezplatne) svoj obchodný podiel v predmetnej obchodnej spoločnosti, považoval za darovanie medzi manželmi a ako také šlo o neplatný právny úkon, preto obchodný podiel prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a uložil jej na vyporiadanie žalobcovi zaplatiť polovicu z hodnoty obchodného podielu stanovenej znaleckým posudkom.

5. V dôsledku odvolania žalovanej Krajský súd Nitra uznesením č.k. -303 zo dňa 24.4.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom, že zmluva o prevode obchodného podielu medzi účastníkmi v obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o., je neplatná. Uviedol, že v danej veci je potrebné striktne oddeliť rovinu BSM, t.j. súkromného majetkového inštitútu podľa a rovinu činnosti obchodnej spoločnosti a úkonov jej spoločníkov ohľadne obchodných podielov, ktoré sú inštitútom podľa . Prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným medzi spoločníkmi možno posudzovať výlučne podľa a skutočnosť, že prevod obchodného podielu sa uskutočnil medzi manželmi, ktorí boli obaja spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným, je z hľadiska riešenia otázky BSM irelevantná. Takýto prevod nie je darovaním medzi manželmi, ale ide o podnikateľskú činnosť medzi spoločníkmi obchodnej spoločnosti. Za situácie, že žalobca previedol svoj obchodný podiel na žalovanú, ona sa stala jedinou spoločníčkou spoločnosti s ručením obmedzeným a vlastníčkou obchodného podielu. Predmetom vyporiadania BSM teda nemôže byť obchodný podiel, ale iba jeho hodnota, a tak súd nemôže rozhodovať o prikázaní obchodného podielu niektorého z rozvedených manželov v rámci vyporiadania BSM. Súd môže vyporiadať iba hodnotu obchodného podielu v súčasnosti patriaceho žalovanej. Obaja účastníci ako manželia nadobudli každý z nich podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločník, z prostriedkov patriacich do BSM, čo sa taktiež zohľadňuje pri vyporiadaní BSM. Ak žalobca previedol svoj obchodný podiel na žalovanú bezodplatne, potom sa treba vyporiadať s otázkou, či sa po právnej stránke vzdal práva na celý zisk viažuci sa k tomuto obchodnému podielu, alebo len na polovicu zisku, pričom druhá polovica prislúcha druhému manželovi.

6. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že svedok Ing. C.O. vypovedal, že robil účtovníctvo pre obchodnú spoločnosť a pripravil podklady k tomu, aby sa účastníci mohli dohodnúť o rozdelení celého ich majetku. V zmluve o prevode obchodného podielu je uvedené, že obchodný podiel sa prevádza bezodplatne, a to preto, aby žalobca nemusel platiť daň z tej sumy, ktorú mal dostať z majetku spoločnosti. Prvým krokom v procese vyporiadania BSM bola dohoda ešte pred rozvodom strán sporu. Druhým krokom bola zmluva o prevode obchodného podielu s.r.o. aj to ešte pred rozvodom a posledným krokom bola dohoda o vyporiadaní BSM podľa jeho vedomostí navzájom strany sporu po podpísaní dohody o vyporiadaní BSM nemali voči sebe žiadne nároky. Svedkyňa N. M. (dcéra sporových strán) uviedla, že dohoda jej rodičov ohľadne s.r.o. bola taká, že obchodná spoločnosť celá zostane matke, a tá otcovi vyplatí 165.000 eur. Táto suma vyšla tak, že hodnota s.r.o. je 10 mil. korún, z toho polovica je 165.000 eur. Túto sumu matka aj vyplatila takým spôsobom, že 100.000 eur zaplatila tak, že vybrala spoločné peniaze z účtu a odovzdala otcovi a otec si ponechal 100.000 eur z druhého účtu a z toho matke žiadne peniaze nedal. Takýmto spôsobom potom bola vyplatená suma 165.000 eur. Má o tom vedomosti, že žalovaná chcela ísť k notárovi, aby sa úradne potvrdilo, že otca vyplatila z s.r.o., otec však to odmietol s tým, načo úradný papier, keď sa dohodli. Súd prvej inštancie uviedol, že svoje rozhodnutie neopiera o tieto dôkazy, preto v odôvodnení sa s nimi ďalej nezaoberá a nevyhodnocuje z pohľadu predmetu tohto sporu, ich obsah uvádza pre potreby prípadného konania súdov vyššej inštancie.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že sporové strany manželstvo uzatvorili dňa 12.12.1992, právoplatne bolo rozvedené dňom 26.8.2010. BSM účastníkov konania počas trvania ich manželstva zrušené nebolo, preto zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva teda dňom 26.8.2010. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 9.6.2010 žalobca bezodplatne previedol na žalovanú svoj obchodný podiel v podiele 100 %. Dňa 6.4.2011 strany

sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM v písomnej forme, keďže predmetom vyporiadania bola aj nehnuteľnosť. Z dohody bolo zrejmé, ktorých vecí patriacich do tohto spoluvlastníctva sa vyporiadanie týka a akým spôsobom boli vyporiadané. Predmetom tejto dohody nebo sporný obchodný podiel obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o. l.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , . Dospel k záveru, že nie je vylúčené, aby rozvedení manželia vyporiadanie BSM vykonali čiastočne dohodou a zvyšok súdnym rozhodnutím, musí sa však tak stať po zániku BSM. V tejto veci však zmluva o prevode odchodného podielu bola uzavretá počas trvania manželstva strán podľa ako právny úkon medzi podnikateľmi a spoločníkmi obchodnej spoločnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetný obchodný podiel bol nadobudnutý počas trvania ich manželstva zo spoločných prostriedkov a spoločníkmi obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o., boli len strany sporu. Napriek tomu samotný obchodný podiel nepatrí do BSM; do BSM patrí hodnota obchodného podielu. Je to tak preto, lebo obchodný podiel je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či vklad do spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti teda mohol svoj obchodný podiel so súhlasom valného zhromaždenia previesť na žalovanú, išlo o prevod obchodného podielu na druhého spoločníka obchodnej spoločnosti. V prejednávanej veci prevod obchodného podielu sa uskutočnil na základe zmluvy uzavretej podľa , pričom platnosť tejto zmluvy ani jedna strana nenamietala a nerozporovala. Žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti mohol bezplatne previesť svoj obchodný podiel na žalovanú a tým sa vzdať tejto majetkovej hodnoty v prospech žalovanej. Samotná tá skutočnosť, že žalobca bezplatne previedol svoj obchodný podiel na žalovanú, s prihliadnutím na obsah zmluvy o prevode obchodného podielu, podľa názoru súdu prvej inštancie zároveň znamená aj to, že sa vzdal hodnoty svojho obchodného podielu (so všetkými jej časťami). Pre toto konanie potom plynie záver, že hodnota obchodného podielu ku dňu zániku BSM už netvorila jeho predmet, pretože táto hodnota v čase zániku BSM už bola vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vyporiadanie BSM pritom je možné vykonať len ku dňu jeho zániku, preto súd žalobu považoval za nedôvodnú a mal za to, že žalobca sa takto vzdal predmetnej majetkovej hodnoty v prospech žalovanej. Preto nie je možné, aby sa teraz v tomto konaní domáhal finančného vyporiadania a žiadal vyporiadanie takej hodnoty, ktorá v čase zániku BSM už nepatrila do BSM.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a v konaní plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a vyporiadať zaniknuté BSM účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže hodnotu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti N. Fashion, s.r.o., Komárno, Orechový rad 6, a žalovanú zaviaže zaplatiť mu finančné vyrovnanie v sume 122.977 eura do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neriadil sa právnym názorom KS Nitra. Odvolací súd jednoznačne zaujal názor, že hodnota obchodného podielu je predmetom BSM. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom dohody zo dňa 06.04.2011 nebol obchodný podiel v obchodnej spoločnosti N. Fashion, s.r.o., ale odignoroval skutočnosť, že strany sporu boli spoločníkmi v obchodnej spoločnosti, každý s 50% podielom, a teda oba obchodné podiely tvorili predmet BSM, pretože boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov tvoriacich BSM. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu opomenul vyporiadať s otázkou vyporiadania k obchodnému podielu, ktorý vlastnila žalovaná vo výške 50 %, lebo ten nesporne tvoril predmet BSM. Podľa jeho názoru predmet BSM však tvorí celý obchodný podiel, pretože aj keď bezodplatne previedol svoj podiel na žalovanú, táto sa stala vlastníčkou celého podielu vo výške 100 %, ktorý bol nadobudnutý z prostriedkov BSM. Poukázal na rozsudok NS SR č.k. , podľa ktorého je možné BSM vyporiadať čiastočne dohodou. K otázke vyčíslenia hodnoty obchodného podielu má za to, že táto bola stanovená znaleckým posudkom a znalec posudzoval štruktúru majetku spoločnosti, krátkodobé a dlhodobé pohľadávky a záväzky. Všeobecná hodnota jednotlivých zložiek majetku bola stanovená sumou 562.743,92 eura, výška záväzkov sumou 316.790,39 eura a všeobecná hodnota obchodného podielu sumou 245.953,53 eura, čo predstavuje všeobecnú hodnotu 100 % obchodného podielu.

11. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že z

vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu celé svoje BSM vyporiadali dohodou a navzájom si nič nedlhujú, ako to vyplýva aj z článku III bod 4. dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 06.04.2011, čo potvrdili aj svedkovia. Dohoda o vyporiadaní BSM bola finálnym aktom strán sporu a nie čiastkovým. 12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) prejednal vec na odvolacom pojednávaní ( ), na ktorom zopakoval vykonanie niektorých dôkazov, urobil záver, že sú dané dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v súlade s ustanovením zmenil, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. V danej veci sporové strany boli manželia od 12.12.1992 do 26.08.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva. Počas manželstva dňa 09.10.2004 založili obchodnú spoločnosť DÓRA FASHION, s.r.o., obaja nadobudli obchodné podiely zo spoločných finančných prostriedkov. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 09. 06. 2010 žalobca previedol svoj obchodný podiel bezodplatne na žalovanú. Žalobca bol spoločníkom uvedenej obchodnej spoločnosti do 19.07.2010. Po rozvode manželstva dňa 06. 04. 2011 sporové strany uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM. V tejto dohode si vyporiadali nehnuteľnosti a hnuteľné veci, pričom v čl. III. bod. 3. uviedli, že peňažnú hotovosť, ktorou disponovali pred rozchodom, si rozdelili podľa osobitnej dohody v roku 2010 pred zánikom BSM, a v čl. III. bod 4. Uviedli, že vyporiadanie BSM manželov je konečné a definitívne a v budúcnosti si voči sebe nebudú činiť žiadne iné finančné nároky ohľadne vecí patriacich do BSM. V dohode nie je však žiadna zmienka o obchodnej spoločnosti a o prípadnom vyporiadaní obchodných podielov, resp. ich hodnoty.

14. umožňuje vyporiadanie BSM dohodou alebo rozhodnutím súdu. Pokiaľ sa neskôr objaví majetok patriaci do BSM, ktorý nebol zahrnutý do dohody o vyporiadaní BSM, možno tento majetok vyporiadať aj súdnym rozhodnutím, pokiaľ sa žaloba podá do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia od rozvode manželstva. Pri vyporiadaní BSM je každý z manželov oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Majetok je súhrn majetkových hodnôt patriacich určitému subjektu. Za majetok manžela treba považovať i jeho podnik a preto je podnikajúci manžel povinný nahradiť prostriedky, vynaložené zo spoločného majetku na jeho podnik, i keď tieto prostriedky v rámci podnikania investoval do cudzej veci. Avšak je potrebné prihliadnuť k tomu, že táto investícia slúžila k zárobkovej činnosti, rozmnožujúcej spoločný majetok manželov, preto nemožno od podnikajúceho manžela požadovať, aby vrátil do BSM celú výšku investície bez ohľadu na stav aktív a pasív jeho podnikania.

15. V súčasnosti odvolacím súdom prijatý právny názor, ktorý má oporu v judikatúre, je taký, že obchodný podiel je za istých podmienok súčasťou BSM, pričom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom sp. zn. judikoval, že „ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa takto získaný majetok (hodnota takého podielu) zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ V zásade sa judikáty opierajú o obchodnoprávnu úpravu, a to, že do BSM bude patriť len samotná hodnota obchodného podielu, len v prípade jeho vyporiadania, teda ak manželstvo zanikne. Obchodný podiel ako taký, je vždy vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela - spoločníka. K tomu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom zo dňa 26. novembra 2009 sp. zn. : „Spoločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr. podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu.“ Z predmetného judikátu vyplýva, že do BSM bude patriť len samotná hodnota obchodného podielu, a to len v prípade jeho vyporiadania, teda ak manželstvo zanikne. Obchodný podiel ako taký, je vždy vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela - spoločníka. Musí byť však splnená podmienka, aby bol obchodný podiel nadobudnutý počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 16. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda môžu byť aj iné majetkové hodnoty, ako je obchodný podiel (jeho hodnota) alebo podnik za predpokladu, že bol nadobudnutý za

trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Čo sa týka samotnej hodnoty obchodného podielu, ktorý by patril za vyššie uvedených podmienok do BSM a nastalo by vysporiadanie BSM, manžel, ktorý nevlastní obchodný podiel má nárok na vyplatenie jeho protihodnoty. Hodnota sa určuje podľa stavu v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov buď ich dohodou alebo znaleckým posudkom vychádzajúc z obvyklej ceny, teda trhovej alebo všeobecnej. Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania. Druhý manžel má právo požadovať v čase, kedy si manželia delia majetok (napr. v prípade rozvodu), výplatu za hodnotu obchodného podielu. Ak obchodný podiel patrí len jednému z manželov, výnosy z neho ako napríklad podiel na zisku alebo odmena za jeho prevod, budú patriť do BSM, aj v prípade, že obchodný podiel bol nadobudnutý výlučne z prostriedkov oddeleného vlastníctva jedného z manželov. Ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za jej trvania - do bezpodielového spoluvlastníctva vstupuje vyplatený vyrovnávací podiel alebo pri prevode obchodného podielu vyplatená odplata za obchodný podiel manžela - bývalého spoločníka. 17. Na určenie hodnoty sporného obchodného podielu súd vykonal prvej inštancie znalecké dokazovania a zadovážil si znalecký posudok Znaleckej organizácie, spol. s.r.o. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota majetku obchodnej spoločnosti ku dňu zániku BSM (26. 08. 2010) je 245.953,53 eura, zaokrúhlene 245.954 eur. Závery znaleckého posudku účastníci nespochybnili a proti jeho obsahu žiadne námietky nevzniesli. 18. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné, pričom sa stotožnil s názorom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa úplne totiž neriadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí, resp. si právny názor odvolacieho súdu nesprávne vyložil. Jednoznačne bolo potrebné konštatovať, že z dohody o vyporiadaní BSM uzavretej sporovými stranami nevyplýva, že by predmetom vyporiadania bol aj obchodný podiel. Účastníci v dohode uviedli v prvej časti majetok, ktorý patril do BSM, a v ďalšej časti si ho vyporiadali. V dohode vôbec neuviedli, že predmetom BSM je, resp. že do BSM patril aj obchodný podiel v spoločnosti DÓRA FASHION (hodnota obchodného podielu) a akým spôsobom bol vyporiadaný samostatne v rámci nejakej prípadnej čiastkovej dohody o vyporiadaní BSM. Žalovaná nevedela relevantne vysvetliť dôvod, prečo v dohode nebola uvedená žiadna zmienka o vyporiadaní hodnoty obchodného podielu, pričom z prejavov žalobcu vyplývalo, že pri uzatvorená dohoda sa tejto oblasti vôbec netýkala. Odvolací súd preto urobil záver, že z dohody o vyporiadaní BSM nevyplýva, že by sa strany sporu po rozvode manželstva vyporiadali aj ohľadom hodnoty obchodného podielu obchodnej spoločnosti žalovanej, preto konštatoval, že v tomto bode zostalo bezpodielové spoluvlastníctvo neporiadané. 19. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že striktne bolo potrebné oddeliť rovinu obchodnoprávnu, teda prevod obchodného podielu medzi obchodnými spoločníkmi (i keď manželmi) a rovinu občianskoprávnu týkajúcu sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti medzi sporovými stranami sa týkal výlučne ich obchodných vzťahov. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal obchodným podielom žalovanej (50 %), ktorý nadobudla počas manželstva zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM. Pokiaľ žalobca tvrdil, že obchodný podiel previedol na žalovanú bezodplatne a žalovaná mu nevyplatila žiadne finančné prostriedky, resp. ich mala vyplácať až v budúcnosti, potom je zrejmé, že jeho obchodný podiel nemohla nadobudnúť zo spoločných finančných prostriedkov. V konaní nebolo nad všetky pochybnosti preukázané, že by mu žalovaná vyplatila hodnotu obchodného podielu v sume 165.000 eur, ako to počas konania tvrdila. Dcéra N. ako svedkyňa tvrdila iba výber sumy 100.000 eur každou sporovou stranou, pričom každý vybral túto sumu z iného účtu. 20. V zmysle ku dňu zániku manželstva by mal podnikajúci manžel vrátiť to, čo bolo zo spoločného na jeho podnikanie vynaložené. Z toho potom vyplýva značná obťažnosť vyčíslenia toho, čo by mal podnikajúci manžel nahradiť v prospech bezpodielového spoluvlastníctva. Zo sporu však nemožno urobiť vyúčtovací spor, preto judikatúra zastáva názor, že podnikajúci manžel je povinný nahradiť do BSM takú sumu, ktorá sa rovná pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku BSM, čo je spravidla cena jeho podniku. Tomu potom zodpovedá právny záver, že v tomto prípade žalovaná nadobudla zo spoločných finančných prostriedkov iba svoj pôvodný obchodný podiel 50 %, pretože ďalší obchodný podiel 50 % nadobudla následne už v rámci

obchodnoprávnych vzťahov bezodplatne od druhého spoločníka, čo v podstate znamená, že druhý

- polovičný - obchodný podiel nadobudla bez vynaloženia spoločných finančných prostriedkov, či z výnosov a ziskov plynúcich jej z podnikania. Vzhľadom na to odvolací súd urobil záver, že predmetom vyporiadania BSM je iba hodnota jej pôvodného obchodného podielu 50 % v sume 122.977 eur a každá zo sporových strán má na tejto hodnote rovnaký podiel v súlade s ustanovením , lebo pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, nie je vecne správny, lebo nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a ani zákonnej úpravy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolanie žalobcu z vyššie opísaných dôvodov odvolací súd považoval za opodstatnené, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil s tým, že sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k hodnote obchodného podielu v obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o., so sídlom Orechový rad 6, Komárno, IČO: 36 564 630, vo výške 122.977 eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie sumu 61.488,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V konečnom dôsledku odvolací súd teda žalovanú zaviazal zaplatiť žalovanému na vyporiadanie sumu z polovičnej hodnoty obchodného podielu 122.977 eur, čo predstavuje sumu 61.488,50 eura, vychádzajú z toho, že podiely oboch strán sporu v rámci BSM sú rovnaké. 22. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, v súlade s ustanovením , a rozhodol o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu s ohľadom na to, že mali v konaní úspech len čiastočný.

23. V súvislosti so zmenou napadnutého rozsudku odvolací súd rozhodol aj o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, a to v súlade s ustanovením podľa , , , ,, , a položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Výška poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bola stanovená podľa vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku, t.j. zo sumy 122.977 eur. Súdny poplatok činí po zaokrúhlení v zmysle sumu 3.689 eur a strany sporu sú povinné ho podľa uvedeného zákona zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet súdu prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).