Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoP-38-2019.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/38/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci navrhovateľky - manželky: C. E., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. Ján Nota, advokát so sídlom XXX XX E. XXX, proti odporcovi - manželovi: I. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom XXX XX. G. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5P/29/2018-67 zo dňa 05.06.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že manželstvo manželky/navrhovateľky C. E., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a manžela/odporcu I. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX, rozvádza. Maloletý I. E., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Obaja rodičia majú právo zastupovať a spravovať jeho majetok. Okresný súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Návrhom podaným súdu dňa 12.11.2018 navrhovateľka - manželka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s manželom - odporcom dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu O., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, por. č. XX. Maloleté dieťa - syna I., nar. XX.XX.XXXX žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 160 eur mesačne s tým, že styk nežiadala upraviť. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne sobášnym listom a rodným listom maloletého dieťaťa a správou kolízneho opatrovníka, a správou referátu poradensko-psychologických služieb, daňovými dokladmi. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v O., u oboch ide o manželstvo prvé, obaja manželia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Z manželstva sa narodilo jedno dieťa - syn I., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka a odporca žijú oddelene, odporca býva v chate v O. a navrhovateľka v nájomnom byte. Aktuálne má navrhovateľka novú mimomanželskú známosť a nemieni obnoviť spolužitie s odporcom, s ktorým nehospodári a ani sa intímne nestýkajú. Na základe skutkového stavu ustáleného z vykonaných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené bez perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Trvalý rozvrat preukazuje oddelené bývanie a neochota navrhovateľky obnoviť manželské spolužitie s odporcom z dôvodu, že má novú známosť, ktorá pochopiteľne bráni obnoveniu citového vzťahu k odporcovi. Z uvedeného je zrejmé, že manželia si neposkytujú vzájomnú pomoc a citovú podporu a ani intímne zblíženie. Aj napriek snahe súdu o obnovu manželstva pre nesúhlas odporcu
s rozvodom prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb Námestovo, k zlepšeniu vzťahov medzi manželmi nedošlo práve pre to, že navrhovateľ nemá záujem hľadať možnosti obnovy manželského spolužitia a rozpory vníma ako neprekonateľné. Príčinu rozvratu súd vidí v rozdielnosti pováh a názorov na vedenie spoločného života a aj v mimomanželskej známosti navrhovateľky. Súd preto manželstvo účastníkov konania, ktoré je formálnym zväzkom, rozviedol. Maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine súd zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keďže s ňou súhlasila navrhovateľka a aj odporca a aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa a to aj vzhľadom na to, že ide o dieťa, ktoré je vo veku blízku veku dospelosti, striedavo žije u oboch rodičov, teda je to v záujme dieťaťa a napokon preto, že na svoje živobytie si zarába vlastné finančné prostriedky, čím preukazuje svoju samostatnosť. Pre súhlas účastníkov konania, súd potom nevykonal ani výsluch tohto maloletého dieťaťa - 17 rokov veku, keď mal za to, že ide o dôkaz nadbytočný. Pokiaľ ide o výšku výživného súd rozhodol podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine tak, že počas trvania striedavej starostlivosti výživné neurčil žiadnemu z rodičov vychádzajúc z prezentovaných návrhov rodičov a aj dĺžky striedavej starostlivosti. Prihliadol tiež na to, že dieťa hoc maloleté, sa štúdium nepripravuje na budúce povolenie, ale pracuje a zabezpečuje si finančné prostriedky na živobytie s tým, že pobytom u každého z rodičov sú mu zabezpečené ostatné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie). Súd zistil, že matka pracuje ako administratívny zamestnanec a jej príjem je cca 500 eur. Odporca pracuje ako SZČO a jeho príjem sa pohybuje na hranici 1 000 eur mesačne. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V podanom odvolaní namieta, že sú prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Od začiatku sporu odporca nesúhlasí s rozvodom manželstva. Nebola pravda, že odporca navrhovateľke bránil v štúdiu, že je odporca žiarlivý a pod. Uvedené navrhovateľka vyvrátila sama na pojednávaní dňa 05.06.2019 keď uviedla, že dôvodom rozvodu manželstva je mimomanželská známosť, ktorá trvá viac ako jeden rok. Okresný súd akceptoval ako dôvod hlbokého a trvalého rozvratu nepodložené tvrdenie navrhovateľky o mimomanželskej známosti a takéto tvrdenie si nepreveril. Povinnosťou súdu je v každej etape viesť účastníkov konania o rozvode manželstva k tomu, aby sa pokúsili udržať manželstvo, hlavne z pohľadu záujmu a ochrany maloletých detí. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Trovy konania si odporca neuplatňuje.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo sa k odvolaniu odporcu vyjadril, že v prípade rozvodu manželstva sa pridržiavame odporúčania na súdnom pojednávaní v nasledujúcom znení: odporúčame zveriť maloletého I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
4. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu odporcu nevyjadrila.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
8. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho, čo strany uviedli v rámci odvolacieho konania, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, nakoľko v prejednávanej veci došlo zo strany súdu k postupu v rozpore so zákonom, keď súd v
odôvodnení rozsudku nedostatočne zdôvodnil, prečo niektoré z dôkazov nevykonal, pričom súd svojim postupom odňal strane možnosť konať pred súdom, čo je potrebné považovať za okolnosť, pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
9. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.
10. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.
11. V prípade konania o rozvod manželstva, a s tým spojenej úprave práv a povinností k maloletým deťom, ide o mimosporové konanie. Súd musí vynaložiť snahu a viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa o ich zmierenie v zmysle § 96 ods. 1 CMP. Zákon o rodine v § 22 hovorí, že k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. V zmysle § 23 ods. 2 Zákona o rodine je zakotvená povinnosť súdu zisťovať príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadať.
12. V intenciách uvedeného odvolací súd konštatuje, že okresný súd je povinný zaoberať sa príčinou rozvratu manželstva a v nadväznosti na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP je povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.
13. Uvedené platí aj o rozhodnutí súdu o zverení maloletého I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd je názoru, že okresný súd toto svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil tak, ako mu to ukladá § 220 ods. 2 CSP. Súd pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je povinný zisťovať, či sú splnené podmienky na nariadenie takejto starostlivosti. Je povinný spoľahlivo zistiť skutkový stav.
14. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok musel zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)