Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_42C-56-2019.pdf
PDF · 103.39 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: Q. P..D..G.., P. P. Y. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: B. U., J.. P.. F. I. Y., P. P. Š. X, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX Q., právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 59,36 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 59,36 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,36 EUR od 29.03.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Q. Q. dňa 24.05.2019 a postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 22.07.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 59,36 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,36 EUR od 29.03.2019 do zaplatenia a nahradenia trov konania.
2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 24.11.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: M. O., V.: Q., rok výroby: XXXX, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: K., P..D..G.., P. P. D. K. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX (ďalej len poškodený). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorových vozidiel EuroKasko, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, uzatvorená pri kúpe vozidla v roku XXXX. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla NI. O., V.: Q.K, v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise Q. P..D..G... Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 995,48 EUR bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.03.2019, žalovaným oznámené, že dňa 13.03.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavuje sumu 995,48 EUR bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 770,15 EUR. Celková nepriznaná suma, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 EUR, je vo výške 59,36 EUR. Táto nepriznaná suma vo výške 59,36 EUR bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k škodovej udalosti: „Nakoľko nebola oprava vykonaná v autorizovanom servise sú priznané náklady na opravu stanovené kalkuláciou A Pad s priznaním max. NH za práce
vo výške 20 EUR s DPH.“ Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX uviedol, nemajú podľa vyjadrenia žalobcu zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Žalobca vo svojom vyjadrení citoval ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Podľa vyššie uvedeného ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca ďalej citoval ust. § 788 ods. 1 OZ. Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. Článok VIII bod 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Eurokasko: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: písm. b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR, písm. c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.“ Čo sa týka výšky normohodiny za mechanické a lakovacie práce v danom prípade nemohlo podľa vyjadrenia žalobcu dôjsť zo strany žalovaného ku kráteniu poistného plnenia. Žalobca za 1NH lakovacích a mechanických prác účtoval 25,00EUR/23,00EUR. Takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto žalobca považoval za nedôvodné, že žalovaný priznal poistné plnenie iba do výšky primeraných nákladov, ako uvádza v oznámení o poistnom plnení. Pre porovnanie žalobca uviedol ceny lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v danom regióne: Podľa kategorizácie L. M. O. patrí do kategórie L. Y. - P.. J. K. Q., P..D..G.., W. XX, XXX XX Q.: 28,00EUR/24,00EUR; J. J..F..A.., P. XX, XXX XX Q.: 27,00EUR bez DPH/25,00EUR bez DPH; J. P., P..D..G.., B. XX, XXX XX Q.: 30,00 EUR bez DPH. Podľa ustanovenia čl. IX bod 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Eurokasko: „Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť poisťovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy na MV svojpomocne, musí na tento postup dať poisťovňa písomný súhlas. V takom prípade primerané náklady na opravu MV nesmú presiahnuť sumu 1.659,70 EUR a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b) bodu 2 tohto článku. ... ”Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 136/2001 Z.z. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže: „Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä písm. c): uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.” Poisťovňa, resp. žalovaný zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rozličné autoservisy. Vyhradzuje si určiť opravovňu, v ktorej bude vykonaná oprava poškodeného MV. Žalovaný rozlišuje medzi zmluvným, nezmluvným, autorizovanými a neautorizovaným servismi. Zvýhodňuje v hospodárskej súťaži servisy, ktoré subjektívne určí. Týmto servisom poskytuje vyplatenie poistného plnenia v plnej výške. Servisom, ktoré majú rovnaké postavenie na trhu ako zmluvné servisy, neposkytne plnenie v plnej výške, pretože nie sú zmluvným servisom poisťovne. Žalobca je riadne registrovaným servisom majúcim oprávnenie na opravárenskú činnosť. Takéto rozlišovanie servisov je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Podľa vyjadrenia žalobcu nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Žalobca mal za to, že takýmto konaním dochádza
k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Nezmluvné, neautorizované servisy sú tak potom oproti zmluvným, autorizovaným znevýhodňované a to tak, že týmto nie sú uhradené náklady za opravu poškodených vozidiel v plnej výške a to len preto, že so žalovaným nemajú uzatvorenú zmluvu, hoci previedli rovnako kvalitné práce ako servisy zmluvné. Žalobca ďalej uviedol, že oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný priznal primerané náklady na opravu vozidla, pričom žalovaný nepredložil ani kalkuláciu na základe ktorej vypočítal maximálnu výšku poistného plnenia. Preto žalobca považoval oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.03.2019 za nedôvodné. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Žalobca ďalej citoval ust. § 799 ods. 1, 2 a 3 OZ. Podľa § 799 ods.3 teda žalovaný môže krátiť poistné plnenie z poistnej udalosti jedine ak poškodený resp. žalobca vedome porušil svoje povinnosti stanovené v §799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ak malo toto porušenie podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalobca resp. poškodený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z VPP. Poškodený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nedôvodne krátené poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 59,36 EUR s príslušenstvom a nahradil mu vzniknuté trovy konania.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. XUp/XXX/XXXX zo dňa 11.06.2019 (č.l. 51 spisu).
4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde Q. Q. proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením (č.l. 62 spisu). Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Q. Q. postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.
5. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie na deň 26.11.2019, na ktoré sa ustanovil právny zástupca žalobcu. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie na nariadené pojednávanie doručené riadne a včas dňa 25.10.2019 (potvrdenie o doručení č.l. 191 spisu). Súd zároveň konštatuje, že bola dodržaná lehota v zmysle § 178 ods. 2 CSP, žalovaný však svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnil. Žalovaný bol zároveň poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátanie možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP.
6. Žalovaný podaním zo dňa 25.11.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.11.2019 o 16:02 hod. požiadal o ospravedlnenie svojej a žalovaného neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a s ohľadom na oboznámené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalovaného, vzhľadom na jeho neprítomnosť ako aj neprítomnosť žalovaného a neospravedlnenie jeho účasti na pojednávaní včas a závažnými okolnosťami, žiadal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko mal za to, že sú dané dôvody na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP. Právny zástupca žalobcu zároveň poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vo veciach sp. zn. XXCob/XX/XXXX, sp. zn. XXCob/XXX/XXXX, sp. zn. XXCob/XX/XXXX ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. XCob/XXX/XXXX a sp. zn. XXCob/X/XXXX, v ktorých súdy prvej inštancie vydali rozsudky pre zmeškanie, voči ktorým sa žalovaný odvolal, pričom krajské súdy ako odvolacie súdy predmetné odvolania odmietli.
7. Podľa ust. § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti.
8. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
9. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
10. Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
11. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
12. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.).
14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26.11.2019 žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a tak súd posúdil dôvodnosť návrhu v zmysle § 274 CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia je nutné, aby žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, t.j. včas a vážnymi okolnosťami. Ohľadom včasnosti súd konštatuje, že v prípade, ak sa žalovaný síce ospravedlní, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr, nejde o včasné ospravedlnenie. Ďalej súd skúma, či dôvody uvedené v ospravedlnení považuje za vážne, napr. ide o banálne, vyfabulované, nepreukázané alebo nezdokladované dôvody.
15. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že hoci žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť, resp. neprítomnosť, na vytýčenom termíne pojednávania, dôvody ospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaní, a to neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť a hospodárnosť konania, nebolo možné zo strany súdu bez ďalšieho vyhodnotiť ako vážne okolnosti v súlade s § 274 CSP. Okresný súd konštatuje, že vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní posudzuje voľnou úvahou súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (napr. choroba, úraz, úmrtie v rodine...). Okresný súd má za to, že sa musí jednať o také okolnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé účasť na pojednávaní ospravedlniť. Príčina, prečo sa strana sporu, či jej právny zástupca, pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o ospravedlnenie neúčasti sa musí s ohľadom na povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, či rozsahom. Okresný súd má za to, že neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť žalovaného a jeho právneho zástupcu v rozhodnom čase (v čase termínu pojednávania) nie je bez ďalšieho, a to bližšej konkretizácie a tiež preukázania, vážnou okolnosťou, ktorá by objektívne znemožnila žalovanému a jeho právnemu zástupcovi účasť na vytýčenom termíne pojednávania. Súd nemôže akceptovať podanie, v ktorom právny zástupca iba uvádza, že on a žalovaný má pracovné povinnosti a je pracovne vyťažený. Okresný súd má za to, že je potrebné zo strany žalovaného a právneho zástupcu súdu uviesť aké konkrétne skutočnosti bránili alternatívnemu riešeniu (napr. substitúcia...), aké konkrétne efektívne opatrenia prijali na prejednanie veci na vytýčenom termíne pojednávania a pod. Pokiaľ ide o samotného žalovaného je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v danej veci je veľkou obchodnou spoločnosťou,
akciovou spoločnosťou, fungujúcou na trhu už niekoľko rokov, poisťovňou, ktorá má bez pochyby aj právne oddelenie, a teda súd bez ďalšieho nevidí dôvod, na základe ktorého by bola znemožnená žalovaným poverenej osobe účasť na pojednávaní. Je potrebné zdôrazniť, že záujem právneho zástupcu (jeho neodkladné pracovné povinnosti) vo vzťahu k strane sporu (klientovi) je až druhoradý. Vážnou okolnosťou podľa názoru okresného súdu nie je ani iba všeobecné konštatovanie o hospodárnosti konania (nenavyšovanie trov konania). Primárnym je záujem na hospodárnom a zároveň efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a tiež záujem žalujúcej, ale aj žalovanej strany, ktorý sa môže podľa názoru súdu docieliť najmä prítomnosťou oboch strán konania na pojednávaní.
16. Vzhľadom na splnenie zákonom ustanovených podmienok súd rozhodol na pojednávaní dňa 26.11.2019 rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP, na základe návrhu žalobcu. Predmetom konania bolo splnenie povinnosti zaplatiť žalovanú sumu, s prihliadnutím na kumulatívne splnenie všetkých zákonných predpokladov v súlade s § 274 CSP, súd postupoval v zmysle § 274 CSP a rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
17. Nad rámec súd konštatuje, že k rovnakému právnemu názoru dospel aj Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 28.02.2019, v ktorom konštatoval, že „za včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nemožno považovať postup, ktorým strana ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu deň pred vytýčeným termínom pojednávania, naviac v neskorých večerných hodinách, ak ospravedlnenie nespočíva v objektívnych okolnostiach, v nemožnosti sa dostaviť na pojednávanie (napríklad úraz, choroba strany sporu alebo jeho zástupcu a podobne). Takýmito okolnosťami nenaplňujúcimi podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP nie sú okolnosti u žalovaného a jeho zástupcu uvádzané v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní v podaní z 10.09.2018 - neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť, hospodárnosť konania.“
18. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Nakoľko súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v tomto konaní bol žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnej strane a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 CSP).
Proti tomuto rozsudku z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom odseku a proti výroku o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.