Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/30/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: BerCar s.r.o., so sídlom Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 Bratislava, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom R. M. X/A, XXX XX Q., o zaplatenie 59,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -206 zo dňa 26.11.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu o d m i e t a .

Žalobcovi voči žalovaného p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -206 zo dňa 26.11.2019 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 59,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,36 eur od 29.03.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 24.11.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: NISSAN Qasqai, EČV: BL805EK, rok výroby: 2012, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Ceniga, s.r.o., so sídlom Rusovská cesta 11, 851 01 Bratislava, IČO: 44 367 996 (ďalej len poškodený). Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorových vozidiel EuroKasko, číslo poistnej zmluvy 6572194549, uzatvorená pri kúpe vozidla v roku 2012. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9850777976. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla NISSAN Quasqai, EČV: BL805EK, v dôsledku poistnej udalosti č. 9850777976, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise BerCar s.r.o.. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 995,48 eur bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20171348. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.03.2019, žalovaným oznámené, že dňa 13.03.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850777976 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9850777976 predstavuje sumu 995,48 eur bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 770,15 eur. Celková nepriznaná suma, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 eur, je vo výške 59,36 eur. Táto nepriznaná suma vo výške 59,36 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2019. Podľa vyjadrenia likvidátora k škodovej udalosti: „Nakoľko nebola oprava vykonaná v autorizovanom servise sú priznané náklady na opravu stanovené kalkuláciou A Pad s priznaním max. NH za práce vo výške 20 eur s DPH.“ Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistnej udalosti č. 9850777976 uviedol, nemajú podľa vyjadrenia žalobcu zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Žalobca vo svojom vyjadrení citoval ust. (ďalej len ). Podľa vyššie uvedeného ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalobca ďalej citoval ust. . Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. Článok VIII bod 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Eurokasko: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: písm. b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR, písm. c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.“ Čo sa týka výšky normohodiny za mechanické a lakovacie práce v danom prípade nemohlo podľa vyjadrenia žalobcu dôjsť zo strany žalovaného ku kráteniu poistného plnenia. Žalobca za 1NH lakovacích a mechanických prác účtoval 25,- eur/23,- eur. Takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto žalobca považoval za nedôvodné, že žalovaný priznal poistné plnenie iba do výšky primeraných nákladov, ako uvádza v oznámení o poistnom plnení. Pre porovnanie žalobca uviedol ceny lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v danom regióne: Podľa kategorizácie MV NISSAN Quasqai patrí do kategórie MV G1 - SUV. AUTO CENTRUM Bratislava, s.r.o., Hodonínska 11, 841 03 Bratislava: 28,- eur/24,- eur; Autoservis A.V.T., Sliačska 10, 831 02 Bratislava: 27,- eur bez DPH/25,- eur bez DPH; AutoTop servis, s.r.o., Kopčianska 33, 851 01 Bratislava: 30,- eur bez DPH. Podľa ustanovenia čl. IX bod 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Eurokasko: „Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť poisťovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy na MV svojpomocne, musí na tento postup dať poisťovňa písomný súhlas. V takom prípade primerané náklady na opravu MV nesmú presiahnuť sumu 1.659,70 eur a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b) bodu 2 tohto článku. ... ”Podľa ustanovenia Zákon o ochrane hospodárskej súťaže: „Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä písm. c): uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.” Poisťovňa, resp. žalovaný zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rozličné autoservisy. Vyhradzuje si určiť opravovňu, v ktorej bude vykonaná oprava poškodeného MV. Žalovaný rozlišuje medzi zmluvným, nezmluvným, autorizovanými a neautorizovaným servismi. Zvýhodňuje v hospodárskej súťaži servisy, ktoré subjektívne určí. Týmto servisom poskytuje vyplatenie poistného plnenia v plnej výške. Servisom, ktoré majú rovnaké postavenie na trhu ako zmluvné servisy, neposkytne plnenie v plnej výške, pretože nie sú zmluvným servisom poisťovne. Žalobca je riadne registrovaným servisom majúcim oprávnenie na opravárenskú činnosť. Takéto rozlišovanie servisov je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Podľa vyjadrenia žalobcu nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise,

ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Žalobca mal za to, že takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Nezmluvné, neautorizované servisy sú tak potom oproti zmluvným, autorizovaným znevýhodňované a to tak, že týmto nie sú uhradené náklady za opravu poškodených vozidiel v plnej výške a to len preto, že so žalovaným nemajú uzatvorenú zmluvu, hoci previedli rovnako kvalitné práce ako servisy zmluvné. Žalobca ďalej uviedol, že oznámenie o poistnom plnení žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný priznal primerané náklady na opravu vozidla, pričom žalovaný nepredložil ani kalkuláciu na základe ktorej vypočítal maximálnu výšku poistného plnenia. Preto žalobca považoval oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.03.2019 za nedôvodné. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Žalobca ďalej citoval ust. , a . Podľa teda žalovaný môže krátiť poistné plnenie z poistnej udalosti jedine ak poškodený resp. žalobca vedome porušil svoje povinnosti stanovené v a a ak malo toto porušenie podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalobca resp. poškodený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a z VPP. Poškodený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi nedôvodne krátené poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9850777976 vo výške 59,36 eur s príslušenstvom a nahradil mu vzniknuté trovy konania.

3. Súd prvej inštancie v ďalšej časti svojho odôvodnenia rozhodnutia poukázal na ustanovenia , , , , , a , , .

4. Okresný súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie na deň 26.11.2019, na ktoré sa ustanovil právny zástupca žalobcu. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie na nariadené pojednávanie doručené riadne a včas dňa 25.10.2019, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia o doručení predvolania. Súd konštatoval, že bola dodržaná lehota v zmysle , žalovaný však svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnil. Žalovaný bol zároveň poučený o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle .

5. Žalovaný podaním zo dňa 25.11.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.11.2019 o 16:02 hod., požiadal o ospravedlnenie svojej a žalovaného neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a s ohľadom na oboznámené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalovaného, vzhľadom na jeho neprítomnosť, ako aj neprítomnosť žalovaného a neospravedlnenie jeho účasti na pojednávaní včas a závažnými okolnosťami, žiadal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko mal za to, že sú dané dôvody na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle . Zdôraznil, že v zmysle uvedeného ustanovenia je nutné, aby žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní za splnenia dvoch kumulatívnych podmienok, t. j. včas a vážnymi okolnosťami. Ohľadom včasnosti konštatoval súd prvej inštancie, že v prípade, ak sa žalovaný síce ospravedlní, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr, nejde o včasné ospravedlnenie. Ďalej súd skúma, či dôvody uvedené v ospravedlnení považuje za vážne, napr. ide o banálne, vyfabulované, nepreukázané alebo nezdokladované dôvody.Okresný súd ďalej uviedol, že hoci žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť, resp. neprítomnosť na vytýčenom termíne pojednávania, dôvody ospravedlnenia neúčasti žalovaného na pojednávaní, a to neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť a hospodárnosť konania, nebolo možné zo strany súdu bez ďalšieho vyhodnotiť ako vážne okolnosti v súlade s . Preto konštatoval, že neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť žalovaného a jeho právneho zástupcu v rozhodnom čase (v čase termínu pojednávania) nie je bez ďalšieho, a to bez bližšej konkretizácie a preukázania, vážnou okolnosťou, ktorá by objektívne

znemožnila žalovanému a jeho právnemu zástupcovi účasť na vytýčenom termíne pojednávania. Súd nemôže akceptovať podanie, v ktorom právny zástupca iba uvádza, že on a žalovaný má pracovné povinnosti a je pracovne vyťažený. Bolo potrebné zo strany žalovaného a právneho zástupcu uviesť, aké konkrétne skutočnosti bránili alternatívnemu riešeniu (napr. substitúcia...), aké konkrétne efektívne opatrenia prijali na prejednanie veci na vytýčenom termíne pojednávania. Pokiaľ ide o samotného žalovaného, okresný súd poznamenal a zdôraznil, že žalovaný je veľkou obchodnou spoločnosťou, akciovou spoločnosťou, fungujúcou na trhu už niekoľko rokov, poisťovňou, ktorá má bezpochyby aj právne oddelenie, a teda súd bez ďalšieho nevidí dôvod, na základe ktorého by bola znemožnená žalovaným poverenej osobe účasť na pojednávaní. Záujem právneho zástupcu (jeho neodkladné pracovné povinnosti) vo vzťahu k strane sporu (klientovi) je až druhoradý. Vážnou okolnosťou podľa názoru okresného súdu nie je ani iba všeobecné konštatovanie o hospodárnosti konania (nenavyšovanie trov konania). Primárnym je záujem na hospodárnom a zároveň efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a tiež záujem žalujúcej, ale aj žalovanej strany, ktorý sa môže podľa názoru súdu docieliť najmä prítomnosťou oboch strán sporu na pojednávaní. Preto s poukazom na uvedené konštatoval splnenie zákonom ustanovených podmienok rozhodnúť na pojednávaní dňa 26.11.2019 rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia na základe návrhu žalobcu. Predmetom konania bolo splnenie povinnosti zaplatiť žalovanú sumu, s prihliadnutím na kumulatívne splnenie všetkých zákonných predpokladov v súlade s ustanovením , a preto súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

6. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa , , . Nakoľko okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, úspešnou sporovou stranou bol žalobca, preto mu okresný súd priznal nárok voči žalovanému so 100 % náhradou trov konania, o výške ktorej samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia rozhodne okresný súd podľa , .

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní namietal, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný poukázal na ustanovenie a vychádzajúc z dôvodovej správy k zakotvenému inštitútu rozsudku pre zmeškanie vyplýva, že tento inštitút slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. Žalovaný však nebol nečinný. Žalovaný podaním zo dňa 25.11.2019 ospravedlnil neúčasť žalovaného a jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní na deň 26.11.2019, a to z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ako aj z dôvodov hospodárnosti konania (t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania). Žalovaný v ospravedlnení ďalej uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a zároveň informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa o podsúdení ospravedlnenia zo strany okresného súdu dozvedel až zo samotného rozsudku. Ak okresný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné, mal v zmysle podľa ustanovenia bezodkladne upovedomiť žalovaného o tom, že žalovaným uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, nemieni akceptovať. Ak podľa právnej teórie a praxe je vážnosť okolností ospravedlnenia vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu, potom bolo nepochybnou kauzálnou povinnosťou súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Odvolateľ má za to, že prvoinštančný súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného bez splnenia podmienok pre jeho vydanie, pretože žalovaný bol v súdnom konaní aktívny, riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti a navyše nebol zo strany okresného súdu bezodkladne po podaní ospravedlnenia ani informovaný, že by okresný súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné. Vzhľadom k uvedenému žalovaný má za to, že nebola splnená kumulatívna podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného uvedená v ustanovení , preto navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení poukázal na to, že ustanovenie vo svojom hovorí o ospravedlnení včas a vážnymi okolnosťami. Podľa vyššie citovaného ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa naň nedostavil, hoci bol poučený o dôsledku nedostavenia sa. Podmienky normované v tomto ustanovení musia byť splnené kumulatívne. Podľa Komentára k Civilnému sporového poriadku C. H. Beck, 2016: „Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti

takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však vždy na voľnej úvahe súdu. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť ako svoju, tak aj žalovaného z dôvodu „neodkladných pracovných povinností a pracovnou vyťaženosťou“, ktoré dôvody nie je možné považovať v súlade so znením za vážne okolnosti. Žalobca bol presvedčený, že vážne okolnosti je potrebné skúmať ako z objektívneho, tak aj subjektívneho hľadiska, t. j. či prekážka bola predvídaná, možno odstrániteľná, pričom je nepochybné, že právny zástupca žalovaného ako advokát sa musí vedieť vysporiadať so situáciou pracovnej vyťaženosti a vykonávať svoje povolanie tak, aby sa dokázal zúčastňovať na pojednávaniach, resp. aby vedel zabezpečiť zastúpenie svojho klienta na pojednávaní. V konečnom dôsledku súd ani len nezískal predstavu, čo presne podľa žalovaného sú „neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť“. Právny zástupca žalovaného má podľa informácií Slovenskej advokátskej komory troch koncipientov, preto žalobcovi nie je zrejmé, prečo sa daného pojednávania nemohol zúčastniť niektorý z nich, prípadne prečo právny zástupca neudelil substitučné plnomocenstvo inému advokátovi. Podľa žalobcu nie je tu žiaden legitímny dôvod, prečo by ospravedlnenie žalovaného malo napĺňať znak „vážnych okolnosti“, nakoľko je tu preukázateľne niekoľko spôsobov, ako sa žalovaný v zastúpení mohol zúčastniť predmetného pojednávania. Takéto konanie žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, skutkom navodzuje dojem, kedy ani len nemá záujem sa zúčastňovať na pojednávaniach. Ďalej vo vyjadrení poukázal na analógiu k a uviedol, že je zrejmé, že inštitút žiadosti o odročenie pojednávania nie je totožný (ba dokonca veľmi odlišný) s inštitútom rozhodnutia pre zmeškanie, resp. s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní. Žalovaný nežiadal a nenavrhol súdu prvej inštancie, aby bolo pojednávanie, termín ktorého bol vytýčený na 26.11.2019, odročené na iný termín z dôvodu, že by sa ho žalovaný chcel zúčastniť, ale nemohol, takže sám žalovaný oznámil súdu a prejavil záujem, aby súd konal bez jeho prítomnosti. Žalovaným svojím ospravedlnením neúčasti dal najavo, že na pojednávaní sa nemá záujem zúčastniť vôbec. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, nie z vážnych dôvodov, a tak okresný súd postupoval v súlade s . Podľa žalobcu v konečnom rozsudku, vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je možné, ak sú kumulatívne splnené podmienky: 1/ žalobca dané na pojednávaní navrhne, 2/ žalovaný sa nedostavil, aj keď bol riadne a včas predvolaný a poučený, 3/ žalovaný neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami svoju neprítomnosť. Inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného by nemal zmysel a aplikácia ustanovenia by bola vylúčená, ak by sa pripustil výklad žalovaného. Žalovaným prezentovaná analógia s iným inštitútom - inštitútom žiadosti o odročenie pojednávania, o ktoré ani nežiadal, nie je možná. Ak je tu zákonom daný inštitút, ktorý ponúka riešenie, resp. ustanovuje jasné podmienky na uplatnenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo preukázateľne splnené (prvostupňovým súdom aj riadne odôvodnené v napadnutom rozhodnutí), potom nie je možné prekračovať znenia zákona. Analógia je v súlade s prípustná tam, kde sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného znenia zákona. Ak však zákon ponúka výslovné znenie, podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, nie je tu žiadny legitímny dôvod na uplatňovanie analógie, ktorou by bola dokonca narušená idea a zmysel právnej úpravy zakotvenej v ustanovení . Žalobca uviedol, že inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je určitým druhom sankcie v podobe straty sporu, ktorej sú vystavení pasívni žalovaní, ako je tomu v tomto prípade. Názor žalovaného o tom, že je potrebná aplikácia ustanovenia aj na prípady ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní, považoval za ničím nepodložený. Dodal, že jedným z primárnych a prvotných predpokladov na to, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je to, že to žalobca na pojednávaní navrhne a až týmto momentom, keď žalobca dané navrhne, súd začne skúmať splnenie ostatných predpokladov na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd na základe návrhov, tvrdení, dôkazov rozhoduje, nesupluje postup či povinnosti strán a neupozorňuje ich na ich nesprávny postup. Žalobca apeluje na skutočnosť, že námietka žalovaného o tom, že okresný súd má bezodkladne upovedomiť žalovaného, že neakceptuje jeho ospravedlnenie, je bezpredmetná, nakoľko súd na pojednávaní dňa 26.11.2019 konštatoval, že ospravedlnenie neúčasti žalovaného s ohľadom na dôvody v ňom uvedené nebolo podané včas a hlavne, že vo vzťahu teda k dôvodom ospravedlnenia neúčasti právneho zástupcu žalovaného, ktoré ospravedlnil neodkladnými pracovnými povinnosťami, pracovnou vyťaženosťou a hospodárnosťou konania, súd nemôže bez ďalšieho vyhodnotiť, že ide o vážne okolnosti v súlade s ustanoveniami . Žalobca ďalej uviedol, že sa vedú viaceré konania voči žalovanému, ktorý je zastúpený JUDR. Neupauerom, pričom žalovaný ani jeho právny zástupca sa spravidla pojednávaní nezúčastňujú, čo je zrejmým znakom ich pasívneho prístupu. Žalovaným je poisťovací subjekt, obchodná spoločnosť, majúca pobočky po celej Slovenskej republike, zamestnávajúca takmer 2000 zamestnancov, pričom je všeobecne známou tá skutočnosť, že

medzi zamestnancami sú aj právnici. Podľa žalobcu, aj keď sa žalovaný snaží zastrieť svoju pasivitu v podobe neúčasti na pojednávaní za sledovaním hospodárnosti konania, je zrejmé, že takým konaním zapríčiňuje presný opak, kedy sa z bezvýznamného a takmer až pohodlného dôvodu ospravedlní a zároveň súhlasí, aby súd konal (súd vlastne aj koná a vec rozhodne v súlade s ) a následne podáva odvolanie. Pokiaľ v závere uvádzal, že „bol v súdnom konaní aktívny ...“, s tým žalobca nesúhlasil a poukázal na žalovaným podaný odpor, ako aj vyjadrenie, v ktorom žalovaný neuviedol nič, čo by malo preukázať dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Aj keď žalovaný tvrdil, že nárok žalobcu popiera, dané ničím nepodložil. Unášanie dôkazného bremena nespočíva len v povinnosti niečo tvrdiť, ale tvrdené aj podložiť relevantnými dôkazmi, čo však žalovaný v priebehu konania nenaplnil, ani čo do merita veci, ani čo do jeho nedôvodného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Žalobca preto považuje napadnutý rozsudok za správny a navrhuje ho potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania rozhodovania krajským súdom nevyužil.

10. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote ( ) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach ustanovenia a a odvolanie žalovaného odmietol podľa , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, v spojení s ustanovením , ak boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ustanovenia .

11. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, celého spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu konštatuje, že odvolanie žalovaného smeruje proti rozsudku okresného súdu, ktorý je rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V rámci poučenia rozsudku okresného súdu, vydaného pre zmeškanie žalovaného, je uvedené, že proti rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie ( ). Odvolaním žalovaného bolo namietané, že okresný súd nemal kumulatívne splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.

12. Vzhľadom k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného považoval krajský súd za potrebné opätovne aj v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť citáciu zákonného ustanovenia , podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak: a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydaného rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

13. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplývajú kumulatívne podmienky, za splnenia ktorých je možné rozhodnúť o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, a to, ak je uskutočnený návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa a súčasne žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom kumulatívne boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle citovaného ustanovenia .

14. Krajský súd podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. novembra 2019 mal za preukázané, že okresný súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Prítomný bol iba právny zástupca žalobcu. Po zistení prítomnosti strán sporu a oboznámením podania právneho zástupcu žalovaného doručeného súdu 25.11.2019 o 16:02 hod., ktoré bolo dané do dispozície sudkyne dňa 26.11.2019 pred začatím pojednávania, v ktorom bolo požiadané o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania), súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie v súlade s ustanovením , že otvára pojednávanie a bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Žalobca navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného,

pretože tieto dôvody, ktoré právny zástupca žalovaného uviedol, nepovažoval za vážne okolnosti. Po tomto návrhu žalobcu okresný súd po oboznámení sa s obsahom spisu, výzvy podľa a stanoviska právneho zástupcu žalobcu, vyhlásenom uznesení o skončení dokazovania, bol verejne vyhlásený rozsudkom v mene Slovenskej republiky, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené. Zákonná podmienka návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bola preto splnená.

15. Rovnako krajský súd konštatuje, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a to, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 26.11.2019, hoci bol riadne a včas predvolaný. Právny zástupca žalovaného mal podľa doručenky na č. l. 191 spisu doručený termín 25.10.2019 a rovnako v ten istý deň mal doručený termín pojednávania aj žalobca. Súčasne v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, ktoré poučenie sa nachádza v predvolaní na č. l. 189 spisu.

16. Žalovaný v odvolaní namietal, že inštitút rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný nebol pasívny, pretože podal odpor, ako aj vyjadrenie. S týmto právnym názorom sa krajský súd nestotožňuje. Vyplýva to z toho, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle ustanovenia je zákonodarcom koncipované ako následok nedostavenia sa na termín pojednávania, ktorý bol riadne a včas doručený, za súčasného poučenia žalovaného v predvolaní o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru krajského súdu v zmysle zákonného znenia ustanovenia je preto možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako o sankcii za nedostavenie sa žalovaného na termín pojednávania.

17. Zákonnú podmienku nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania vyplývajúcu z ustanovenia o rozhodnutí rozsudkom pre zmeškanie nemožno spájať so žalovaným tvrdenou obranou, že nebol v konaní pasívny. V prípade pasivity žalovaného rozhoduje súd rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ustanovenia , t. j. jednou zo zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia je, že sa žalovaný nevyjadrí k žalobe a neuvedie svoju obranu, nepripojí listiny, na ktoré sa odvoláva a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktorú povinnosť bez vážneho dôvodu nesplní. Nemožno preto prisvedčiť žalovanému a akceptovať jeho odvolací dôvod v tom, že v konaní bol účinný, že nebol pasívny, že podal odpor, ako aj vyjadrenie, pretože žalovaným takto vyjadrená aktivita sa viaže k ustanoveniu a nie k ustanoveniu , ktoré upravuje podmienky na rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nedostavenia sa na nariadený termín pojednávania. Krajský súd odvolaciemu dôvodu žalovaného o tvrdení, že nebol pasívny, podal odpor a vyjadroval sa, poukazuje na rozdielnosť ustanovenia a upravujúcich vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ustanovenie je vnímaná ako sankcia za absenciu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného pre štádium konania pred pojednávaním, t. j. rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalovaného aj bez nariadenia pojednávania a ustanovenie je vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, ako sankcia za nedostavenie sa na nariadené pojednávanie, keď týmto spôsobom súd rozhoduje o nariadení pojednávania. Práve ustanovenie malo viesť k tomu, aby zo strany žalovaného vo všeobecnosti sa nerobili obštrukcie pri prejednávaní žalobného nároku, resp. sa eliminovali prípadné obštrukcie. Krajský súd dodáva, že zo zákonného ustanovenia nevyplýva podmienka nespornosti uplatneného nároku, preto ak žalovaný v rámci podaného odporu, resp. vyjadrenia, vzniesol námietky voči žalobcovmu nároku, tak bolo na ňom, aby svoje procesné práva a povinnosti realizoval aj účasťou na pojednávaní.

18. Krajský súd zhodne so záverom okresného súdu uvádza, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, preto je správny záver okresného súdu, že žalovaným, resp. právnym zástupcom žalovaného v ospravedlnení uvádzané uvádzané a tvrdené neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť či dôvod hospodárnosti, t. j. aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania, ani podľa odvolacieho súdu nie sú vážnymi okolnosťami neúčasti právneho zástupcu žalovaného na nariadenom pojednávaní. Naviac, žalovaným tvrdené neodkladné pracovné povinnosti a pracovná vyťaženosť zostali len v rovine tvrdení právneho zástupcu žalovaného.

19. Krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sporovej strane

zúčastniť sa nariadeného pojednávania, t. j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania, je súčasne ospravedlniteľná, nepredvídateľná, neodvrátiteľná, t. j. neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti a nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, resp. právnemu zástupcovi žalovaného uskutočniť kroky vedúca k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (NS SR sp. zn. ). Ani podľa odvolacieho súdu žalovaný takýto ospravedlniteľný dôvod nepreukázal.

20. Ani ďalší odvolací dôvod spočívajúci v námietke žalovaného o tom, že okresný súd mal postupovať v zmysle v spojení s ustanovením a bezodkladne upovedomiť žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, o tom, že uvádzané dôvody ospravedlnenia, vrátane jeho súhlasu s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti, neobstojí, pretože z obsahu spisu odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.11.2019 konštatoval, že pojednávanie bolo nariadené na deň 26.11.2019, pričom o termíne pojednávanie vedel právny zástupca žalovaného, ako vyplynulo z doručenky, už 25.10.2019 a z obsahu podania doručeného súdu dňa 25.11.2019 nevyplýva, že by sa právny zástupca žalovaného nemohol zúčastniť na pojednávaní z vážnych a náhlych dôvodov, pre ktoré by sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Preto súd konštatoval, že neospravedlnenie neúčasti s ohľadom na dôvody v ňom uvedené, nebolo podané včas a hlavne, že vo vzťahu k dôvodom neúčasti právneho zástupcu žalovaného, ktoré ospravedlnil neodkladnými pracovnými povinnosťami, pracovnou vyťaženosťou a hospodárnosťou konania, súd nemôže bez ďalšieho vyhodnotiť, že ide o vážne okolnosti v súlade s ustanoveniami . Zo znenia ustanovenia vyplýva, že postup, podľa ktorého okresný súd po zistení, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla, je viazaný na návrh a odročenie pojednávania. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca, neuskutočnili návrh na odročenie pojednávania, z ktorého dôvodu nemal okresný súd povinnosť postupovať podľa . Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 25.11.2019 okrem ospravedlnenia uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neuskutočnil návrh na odročenie pojednávania, s ktorým návrhom je len spojený postup v zmysle ustanovenia .

21. S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, preto odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu odmietol v súlade s ustanovením , pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, v spojení s ustanovením , ak odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného je prípustné len v prípade, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, čo v danej veci splnené nebolo.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia .

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )