Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Plzeňský Prazdroj Slovensko, a. s., so sídlom Veľký Šariš, Pivovarská 9, IČO: 31 648 479, zastúpený právnym zástupcom JUDr. Lucia Jurgová advokátka, s. r. o., so sídlom Poproč, Slnečná 33, IČO: 47 236 884, proti žalovanej Michaele Djurbovej, s miestom výkonu podnikania Svit, Štúrova 285/73, IČO: 46 073 264, zastúpená právnym zástupcom JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, IČO: 42 029 201, v spore o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- eur spolu s úrokom z omeškania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom (pôvodne ako Pivovary Topvar, a.s.) a žalovanou došlo dňa 14.6.2013 k uzavretiu Zmluvy o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej podľa čl. I ods. 1.1 zmluvy bolo stanovenie práv a povinností zmluvných strán súvisiacich najmä a) s podmienkami nájmu konkrétnych hnuteľných vecí, b) so záväzkom Partnera (žalovanej) ponúkať spotrebiteľom pivo v súlade s prílohou č. 1 zmluvy, c) s dodávkou tovaru podľa aktuálnej ponuky tovarov žalobcu v cenách podľa Cenníka žalobcu aktuálne platného v deň dodania tovaru žalovanej. Nakoľko žalobca poskytol žalovanej tzv. objemový bonus, na ktorý žalovanej nevznikol nárok, pretože z predpokladaného objemu plnila len 23,52%, poukázal žalobca na obsah uzavretej zmluvy o žiadal o vrátenie poskytnutého objemového bonusu v celom rozsahu.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. vydal dňa 30.1.2019 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom namietala dôvodnosť žaloby a žiadal ju zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že žalobca poukazuje na uzavretý Dodatok č. 1 zmluvy, pričom poprela, že by takýto dodatok podpísala. Podľa žalovanej splnila podmienky pre priznanie objemového bonusu nakoľko v prevádzke predávala a podávala výlučne produkty z portfólia žalobcu. Namietla, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukazuje plnenie objemového bonusu na 23,52%, poukázala tiež na to, že jej nebola od žalobcu doručená žiadna faktúra a ani takýto záväzok neevidovala v účtovníctve.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, svedkov J. U. a C. M. a listinným dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Žalovaná v rámci výsluchu uviedla, že v komunikácii so žalobcom bola upozornená, že odber z veľkoskladu nebude akceptovaný, avšak v čase tzv. odstávky výroby jej zástupca žalobcu povedal, že môže tovar odoberať z veľkoskladu, i keď už vtedy žalobca musel vedieť, že tieto nákupy nebudú akceptovať do objemového bonusu. Uviedla, že nijako nepochybila voči žalobcovi, pretože aj po skončení prevádzky zabezpečila odber zhodného tovaru ďalším nájomcom predmetných priestorov až do júna 2018. Na začiatku zmluvného vzťahu bolo žalovanej obchodným zástupcom žalobcu povedané, že základnou a najväčšou podmienkou je čapovať na prevádzke výhradne pivo žalobcu a čo najlepšie ho prezentovať. Obchodný zástupca vedel, že žalovaná mala v úmysle zmeniť značku piva, ale povedal, že dostane dotáciu a úpravu a renováciu prevádzky. Jedinou a najväčšou podmienkou bolo čapovať počas celej doby trvania zmluvy pivo z portfólia žalobcu. Poukázala na obsah zmluvy s tým, že zmluva obsahuje podmienku predávať pivo vyrábané a distribuované, resp. pivo vyrábané alebo distribuované žalobcom, čo podľa žalovanej znamená aj pivo vyrábané žalobcom a distribuované prostredníctvom veľkoskladov. Namietla, že žalobca si nepreveril objem piva dodaného žalovanej aj prostredníctvom veľkoskladu, keď sa jedná o totožný tovar a súčasne namietla, že napriek tomu, že zmluva bola ukončená k 30.6.2018, do objemu tovaru žalobca nezapočítal tovar dodaný až do uvedeného dátumu, aj keď v tom čase bol prevádzkovateľom podniku iný subjekt. Poukázala na to, že žalobca zabezpečoval dodávky 2-krát týždenne, čo v čase sezónnych akcií nestačilo a bola nútená tovar zabezpečovať inak, nakoľko žalobca možnosť komisionálneho predaja neposkytuje. Pokiaľ žalobca poukázal na povinnosť zmluvných strán oznámiť druhej strane zmeny, žalovaná uviedla, že obchodný zástupca žalobcu vedel o ukončení živnosti a nájme priestorov novým nájomcom. K výpočtu objemového bonusu uviedla, že podľa jej názoru je úplne jedno na koľko percent bol objemový bonus realizovaný, pretože v zmluve aj v dodatkoch je objem očakávaný, nejedná sa o záväzný údaj. Navyše objem uvedený v zmluve si neurčovala žalobkyňa, ale zástupca žalobcu.

5. Z výsluchu svedka J. U., obchodného zástupcu žalobcu súd zistil, že je zamestnancom žalobcu od roku 2004. Niekedy v tom období začal s prevádzkou v Lučivnej začal spolupracovať, ešte ako zástupca Pivovaru Topvar. Prevádzka spolupracovala so žalobcom počas celého obdobia. Nakoľko vedel o konkurenčnej ponuke pivovaru Heineken, navrhol žalovanej nejaké investície. Od roku 2004 až do roku 2018 dodával na prevádzku svoje produkty žalobca. Majiteľom priestorov je Športový klub Lučivná, ktorý mal byť garantom odberu tovaru výlučne od žalobcu. Predávaný tovar kontroluje obchodný zástupca, rovnako vizibilitu, reklamu a pod. Očakávaný odber stanovil svedok podľa predchádzajúcich odberov prevádzky. Čo sa týka kontraktačného procesu, svedok ako obchodný zástupca donesie zmluvu, buď je podpisovaná priamo alebo je ponechaná na preštudovanie a po podpise odberateľom je zaslaná pivovaru. Sú to štandardné zmluvy, svedok nevedel uviesť, že by sa nejaké zmeny v zmluvách robili. Dodatky sa taktiež podpisujú na mieste. Portfólio žalobcu je vlastne nosná značka, ktorá sa na danej prevádzke môže predávať a doplnkový tovar. Obchodný zástupca potom kontroluje či na danej prevádzke čapuje alebo či sa neporušuje uzavretá zmluva. Obsahom zmluvy je aj majetok, ktorý žalobca dáva či prenajíma. Obchodné podmienky nie sú súčasťou zmluvy, pri zmluve je montážny list. Zmluvy sú štandardné, podstatou je čapovať pivo vyrábané žalobcom. To či je distribuované, či sú to priame odbery, alebo je aj distribuované cez veľkosklady, obchodný zástupca neskúma a nekontroluje. V súčasnosti má žalobca zdieľané dáta aj s veľkoskladom, kde žalobca vidí priamy odber. Čo sa týka objemového bonusu, jeho podmienky svedok ako obchodný zástupca so žalovanou neriešil, nakoľko predtým takéto zmluvy nemali. Prioritou bol predaj piva vyrábaného žalobcom, pričom svedok potvrdil, že žalobca nevie zákazníkom poskytnúť napr. komisionálny predaj, teda vtedy nakupujú cez veľkosklady a potvrdil tiež, že žalobca má závozové dni a nie každý deň sa pivo zaváža na všetky prevádzky. Ak nevie zabezpečiť pivo stále denne, tak sa nakupuje z veľkoskladov. Na otázku, či sa pivo kupované žalobkyňou prostredníctvom veľkoskladu započítava do objemového bonusu svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí áno a takto aj vysvetlil žalovanej. Svedok tiež potvrdil vedomosť o tom, že žalovaná nakupovala pivo vyrábané žalobcom z veľkoskladu a podľa jeho vedomostí bol tento nákup v súlade s uzavretou zmluvou. Podľa svedka žalobca nemohol mať reálnu vedomosť o množstve odobratého tovaru, okrem tovaru dodaného priamo, nakoľko v čase existencie zmluvy ešte žalobca nemal podklady z veľkoskladu.

6. Z výsluchu svedka C. M. súd zistil, že po skončení prevádzkovania podniku prevzal prevádzku po žalovanej. Priestory mal prenajaté od septembra 2015 do 1.6.2018. Prevádzka bola funkčná, keď nájom prevzal, medzi tým bola prevádzka 2 mesiace nefunkčná. Nič v prevádzke nemenil, výčap a chladnička

ostali z pivovaru. Bolo tam čapované pivo značky ŠARIŠ (pivovar sa následne premenoval na Pivovary Topvar, a.s. a neskôr na žalobcu). Odber svedok dohadoval so svedkom U.. Od začiatku prevádzky svedok doberal rovnaký tovar, zmluvu so žalobcom neuzavrel, tovar objednal u svedka U. telefonicky, občas nakupoval aj vo veľkosklade.

7. Podľa čl. I ods. 1.2 zmluvy dohodnutým miestom plnenia zmluvy bola prevádzkareň s názvom „Kolkáreň Lučivná“. Podľa čl. II ods. 2.1 sa žalovaná zaviazala predávať a podávať v prevádzke pivo vyrábané a/alebo distribuované žalobcom v súlade s prílohou č. 1 Zmluvy. Podľa čl. II ods. 2.3 mala žalovaná žalobcovi oznámiť očakávaný objem predaja v rozsahu 200hl ročne. Podľa čl. II ods. 2.5.1 zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné plnenie - objemový bonus za odber piva vyrábaného a/alebo distribuovaného žalobcom vo výške 5.000,- eur bez DPH na celú dobu trvania zmluvy, t.j. 5 rokov. Podľa čl. II bod 2.5.4 štvrtá veta, zmluvy v prípade, ak žalovanej nevznikol nárok na bonus (nesplnila podmienky priznania bonusu), je povinná vrátiť zálohu vo výške prislúchajúcej cieľovému objemovému bonusu do 30 dní od vykonania vyhodnotenia, a to na základe písomnej výzvy vystavenej žalobcom a doručenej partnerovi do 15 dní od skončenia zmluvy. Podľa čl. II ods. 2.7 zmluvy v prípade predčasného skončenia zmluvy podľa čl. IX zmluvy, a to aj čiastočného, bude vykonané vyhodnotenie bonusu zo strany žalobcu. V takomto prípade sa vyhodnocuje objemový bonus podľa skutočného plnenia počas doby trvania zmluvy na základe vyhodnotenia odobratého piva v sadzbách pre výpočet bonusu v zmysle prílohy č. 3 k cieľovému objemovému bonusu. Toto ustanovenie sa aplikuje tiež v prípade, ak z akýchkoľvek iných dôvodov dôjde k predčasnému skončeniu plnenia tejto zmluvy zo strany odporcu, a to aj čiastočnému. Primerane sa aplikuje postup podľa čl. II ods. 2.5.4 zmluvy. Podľa čl. XI ods. 11.5. zmluvy je žalobca oprávnený kedykoľvek vykonať kontrolu plnenia zmluvy miestnym šetrením poverenými zamestnancami žalobcu, takúto kontrolu je žalovaná povinný strpieť a zároveň je povinná pri vykonávaní kontroly aktívne spolupracovať (najmä umožniť vstup do prevádzky, prístup k výčapnému zariadeniu, a/alebo k hnuteľným veciam, ak boli podľa prílohy č. 2 zmluvy žalovanej poskytnuté, vykonanie foto/video dokumentácie a pod.).

8. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

9. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

12. Podľa , záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

13. Podľa , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

14. Podľa , ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

15. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

16. Podľa , , v znení účinnom od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške

dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podľa /znenie účinné do 31.12.2014/, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný čo do základu aj výšky.

18. Podľa strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

19. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.

21. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy.

22. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 14.6.2013 uzavretá zmluva o obchodnej spolupráci v značkovej prevádzkarni, predmetom ktorej bola dohoda o predaji tovaru vyrábaného či distribuovaného žalobcom a očakávaný objem predaja mal predstavovať 200hl ročne. Zmluva neobsahuje výslovné ustanovenie o tom, že je žalovaná povinná odoberať len tovar od oficiálneho distribútora žalobcu. Súčasne si strany dohodli tzv. objemový bonus, na ktorý podľa žalobcu žalovanej nevznikol nárok, nakoľko predpokladaný objem 200hl ročne splnila len 23,52%. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že uvedená hodnota 23,52% vychádza zo zistení žalobcu a predstavuje objem tovaru odobratý priamo od žalobcu, prostredníctvom jeho vlastnej dodávateľskej

siete. Z výpovede svedka U. je zrejmé, že ako oficiálny obchodný zástupca žalobcu tento informoval žalovanú o tom, že môže odoberať aj tovar prostredníctvom veľkoskladu, resp. že tento odber sa jej započíta do objemu pre posúdenie poskytnutého bonusu. Z výsluchu svedka M. je zase zrejmé, že aj po skončení prevádzkovania podniku žalovanou svedok bez zmluvy pokračoval v predaji výlučne tovaru vyrábaného žalobcom, teda plnil podmienky zmluvy, ktorej ani nebol účastníkom. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná porušila svoj zmluvný záväzok predávať a podávať v prevádzke pivo vyrábané a/alebo distribuované žalobcom a jediným dôvodom, pre ktorý žalobca požaduje vrátenie bonusu je nedostatok informácií o skutočne predanom objeme piva na prevádzke Kolkáreň Lučivná.

24. Podľa ust. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. V tomto ohľade je zrejmé, že pokiaľ žalobca, prostredníctvom svojho obchodného zástupcu, stanovil sám predpokladaný objem predaného piva na 200hl ročne, obchodný zástupca žalovanú informoval o tom, že aj tovar odobratý z veľkoskladu sa do predpokladaného objemu započíta a následne žalobca nevie z dôvodu nedostatku podkladov z veľkoskladov skutočne predaný objem skontrolovať, bolo mi v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku mu nárok na vrátenie tzv. objemového bonusu priznať. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). S prihliadnutím na okolnosti prípadu a zistenia možno konštatovať, že v prejednávanej veci výkon práva žalobcu na vrátenie bonusu zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu žalovanej, čo možno kvalifikovať ako šikanovanie a tomuto nemožno priznať právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. tak, že v konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorý súd rozhodne v zmysle ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.