Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20S-153-2019.pdf
PDF · 72.26 KB
No categories available
20S/153/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: Alfa CAD, s.r.o., so sídlom Pohronská 3, 831 03 Bratislava, IČO: 48 051 519, právne zastúpeného: Mgr. Barbora Hlavatá, so sídlom SNP 1445/41, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 42 284 902, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PO/BEZ/2019/4186 O-236/2019 zo dňa 17.07.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.09.2019, doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 24.09.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo PO/BEZ/2019/4186 O-236/2019 zo dňa 17.07.2019, ktorým žalovaný v zmysle § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. k.: R95/2019/SE, ROZ/2019/602, 2019/7531 zo dňa 09.05.2019, ktorým tento ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce“) pokutu v sume 2 000 Eur za porušenie povinností podľa § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v spojení s ustanoveniami § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Svoj návrh odôvodnil tým, že podniká v oblasti automotive a kvalifikovanie sa na dodávateľa akejkoľvek veľkej automobilovej spoločnosti je závislé od jeho zaradenia do tzv. Supply Chain - zásobovacieho reťazca. Na zaradenie do takéhoto reťazca je nevyhnutné splniť prísne kritériá z hľadiska schopnosti splácať svoje záväzky, ekologickej politiky, či iných predpokladov. Preto, ak je žalobca dlžníkom, alebo je evidovaný v zozname nelegálnych zamestnávateľov, jeho šance na zaradenie alebo zotrvanie v zásobovacom reťazci sú minimálne, až žiadne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je registrovaný v zozname nelegálnych zamestnávateľov, môže byť z výberového konania automaticky diskvalifikovaný. Neskoršie opätovné zaradenie do supply chain je zdĺhavým procesom s neistým koncom. Žalobca ďalej poukázal na to, že jeho evidencia v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania má za následok neschopnosť kvalifikovať sa ako príjemca akejkoľvek štátnej pomoci, nenávratných finančných príspevkov z EÚ, fondov atď. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca za to, že ide o sekundárnu penalizáciu, ktorá je pre neho podstatne závažnejšia. Žalobca súdu nepredložil dokumenty preukazujúce jeho tvrdenia z dôvodu ich dôvernosti a povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k obchodným partnerom.
3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.11.2019, doručenom tunajšiemu súdu elektronicky dňa 15.11.2019. Žalovaný sa vyjadril, že žalobca existenciu hrozby závažnej ujmy nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom a ani neoznačil žiadne konkrétne dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol u žalobcu nastať, preto žalovaný navrhol aby súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávalo žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (I. ÚS 53/2018).
10. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným rozhodnutím, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.
11. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe riadne nepreukázal (nepreukázal aká konkrétna hrozba závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku mu hrozí), pričom len ničím nepodložené tvrdenia žalobcu o sekundárnej penalizácii v dôsledku jeho evidovania v zozname nelegálnych zamestnávateľov a zverejnenia jeho dlhu voči štátu na internete s poukazom na potenciálny dopad na jeho podnikateľskú činnosť, bez bližšieho konkretizovania a priloženia potrebných dôkazov nie sú na priznanie odkladného účinku správnej žalobe postačujúce. Ako hrozbu závažnej ujmy, nemožno považovať ani tvrdenia žalobcu o jeho vyradení zo zoznamu zásobovateľov - supply chain, nakoľko žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy potvrdzujúce tvrdenia o reálnosti hrozby jeho vyradenia zo zoznamu zásobovateľov a o možných dopadoch na jeho obchodné vzťahy v prípade nepriznania odkladného účinku správnej žalobe. Absencia náležitého preukázania okolností svedčiacich o reálnosti tvrdenej hrozby vzniku závažnej ujmy v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia súdu priznanie odkladného účinku správnej žalobe neumožňuje, preto súd tento procesný návrh žalobcu zamietol.
12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).