Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/86/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H., M. XXXX/XX, o zaplatenie 801,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. - 40 zo dňa 25. februára 2019, takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155 a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť: Intrum Slovakia, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154.

II. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 17,84 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 17,84 eur od 05.03.2016 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žaloba v časti o zaplatenie 17,84 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 17,84 eur od 05.03.2016 do zaplatenia zamietnutá, z r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku p o t v r d z u j e . IV. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 801,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.03.2016 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke č. 6202257 zo dňa 30.04.2015.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 30.04.2015 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úveru č. 1787785, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 800,- eur a ktorý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s 27,88 % ročným úrokom v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 24,09 eur (tvorených splátkou 23,41 eur a poistením 0,68 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2015, pričom ďalšie splátky mali byť splatné vždy k 20. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 04/2020. RPMN bola vo výške 27,88 % p.a., priemerná hodnota RPMN vo výške 34,42 % p.a. a celková čiastka, ktorú mal žalovaný spolu s poistením uhradiť bola

v sume 1 404,60 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa činili sumu 604,60 eur. Podľa časti IV. Zmluvy, žalovaný zaškrtol základný súbor poistenia, ktorého výška za každé poistné obdobie tvorí 2,90 % z dojednanej výšky pravidelnej mesačnej splátky podľa zmluvy. Z prehľadu splátok a úhrad bolo zistené, že žalovaný mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 24,09 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.05.2015. Tiež bolo zistené, že právny predchodca žalobcu úver zosplatnil dňa 19.02.2016 a že žalovaný do dňa podania žaloby uhradil celkovo 159,88 eur. Ku dňu 31.10.2018 bol zostatok pôžičky v sume 899,61 eur (istina 960,96 eur + pokuta 98,53 eur

- úhrady 159,88 eur). Predžalobnou upomienkou zo dňa 30.12.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila žalovanému, že ku dňu vyhotovenia upomienky má nedoplatok na splátkach k zmluve č. 6202257 uzatvorenej dňa 30.04.2015 v celkovej výške 66,36 eur. Zároveň žalovaného upozornil, že ak do 05.02.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2015 bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 12.01.2016. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.02.2016 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že z dôvodu neuhradenia dlžných splátok v lehote ustanovenej v predžalobnej upomienke sa dlh z úverovej zmluvy č. 6202257 stal splatný v celom rozsahu. Dlžná čiastka predstavovala sumu 818,39 eur, z ktorej istina bola vo výške 817,84 eur. Z Notárskej zápisnice č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 bolo zistené, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., Bratislava a obchodnou spoločnosťou VÚB Leasing, a.s., Bratislava projekt rozdelenia zlúčením, pričom v zmysle prílohy k projektu rozdelenia úverov k 30.06.2017 vyplýva, že právnym nástupcom pri produktoch Quatro a Slovenská požičovňa je VÚB, a.s..

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , § až 4, ,, , . veta prvá, , , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, . Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania, primárne sa zaoberal tým, či sú v danej právnej veci splnené zákonné podmienky tohto inštitútu. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil v súlade s v spojení (omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace a upozornenie nie kratšie ako 15 dní na uplatnenie tohto práva). Z predžalobnej upomienky bolo preukázané, že právnych predchodca žalobcu zosplatnil úver z dôvodu nesplnenia splátky splatnej dňa 20.10.2015, od ktorého dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba pre celý zosplatnený úver podľa ustanovenia veta druhá , ktoré ustanovenie stanovuje osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle ustanovenia veta druhá platí, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, t.j. začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený (viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.05.2018, sp. zn. ). V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac október 2015 ( v spojení s ), ktorá splátka bola splatná dňa 20.10.2015, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 20.10.2015 a uplynula dňa 20.10.2018. Žalobca si svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného z úveru uplatnil až žalobou podanou na súdu dňa 27.12.2018, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

5. Pre úplnosť súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva zo dňa 30.04.2015 neobsahuje povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a predmetná zmluva by v časti dohodnutých úrokov bola neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 800,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 27,88 %. Podstatne vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považovaného za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa 262 ods. 1 a .

6. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie žalobca doručil súdu návrh na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu podľa z dôvodu, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 30.11.2017, ktorá je evidovaná v registri súdu pod sp.zn. došlo ku dňu 19.03.2019 k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorej zaplatenie predmetom tohto sporového konania na postupníka Intrum Slovakia, s.r.o.. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručované žalovanému. Spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. so vstupom do konania na strane žalobcu súhlasila.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca podal včas odvolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ( ) a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 768,24 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 05.03.2016 do zaplatenia do troch dní a žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania zobral žalobu späť čo do zaplatenia sumy 17,84 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 05.03.2016 do zaplatenia a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Zároveň poukázal na to, že súdu doručil návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie posudzoval premlčanie pohľadávky správne, použil by prvá veta na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru (teda splátky splatné od 20. 10. 2015 do 20. 12. 2015). Splátky splatné dňa 20.10.2015 a dňa 20.11.2015 žalovaný zaplatil, zo splátky splatnej dňa 20.12.2015 uhradil sumu 6,25 eur. Premlčanie zosplatneného zvyšku úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.01.2016) by posúdil podľa veta druhá . Časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných po 20.01.2016 premlčaná nie je, pretože nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby. Listom zo dňa 28.02.2016 bol zosplatnený úver ku dňu 19.02.2016 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2016 a žaloba bola na súde podaná dňa 27.12.2018. Zdôraznil, že neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva len obmedzenie veriteľa vo vzťahu k uplatneniu práva podľa . Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. , podľa ktorého pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba, považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu. Pokiaľ totiž nenastane zročnosť celého dlhu, stávajú sa splátky splatné postupne. Pokiaľ by následná zročnosť celého dlhu malo mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby preto okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich. Podporne poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn.2Cdo/456/2006, podľa ktorého k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým, ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi a splatnosť celej pohľadávky nemôže nastať skôr, kým veriteľ nepožiada dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu omeškania so zaplatením splátky.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trenčíne predtým, ako pristúpil k prejednaniu odvolania, sa zaoberal návrhom žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky.

10. Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

11. Podľa súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

12. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> upravuje situáciu, ak po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, o ktorých sa

koná na inú osobu než stranu prebiehajúceho sporu (napr. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky alebo na základe prevzatia dlhu). K zmene sporových strán môže dôjsť jedine a výlučne v dôsledku skutočností, ktorá nastala po začatí konania. Pri rešpektovaní princípu jednotnosti konania k zmene sporových strán môže dôjsť aj v odvolacom konaní. Subjektom, ktorý disponuje procesnou aktivitou pri zmene strán sporu je výlučne žalobca. V prípade, že žalobca navrhuje aby do konania vstúpil namiesto neho iný subjekt na strane žalobcu je potrebný súhlas tohto subjektu so vstupom do konania. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu. To znamená, že účinky, a to hmotnoprávne aj procesnoprávne, medzi pôvodnými stranami zostávajú aj po nástupe právneho nástupcu do konania zachované a právny nástupca je viazaný všetkými úkonmi, ktoré v konaní urobil jeho procesný predchodca. Taktiež trovy konania vzniknuté počas konania predchodcovi patria k trovám konania nástupcu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. <http:// merit.slv.cz/21Cdo379/2014>).

14. Vzhľadom na to, že žalobca preukázal, že po začatí konania, po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie, ale predtým ako tento nadobudol právoplatnosť, došlo k prevodu pohľadávky voči žalovanému, uplatnenej v tomto súdnom konaní zo žalobcu ako postupcu na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníka, odvolací súd vyhovel návrhu žalobcu, aby do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., ktorá s uvedeným vyjadrila svoj súhlas.

15. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaní vzal žalobca späť žalobcu v časti o zaplatenie 17,84 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 05.03.2016 do zaplatenia. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadril.

16. Podľa , , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

17. Keďže žalovaný nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, postupoval odvolací súd podľa ustanovenia veta druhá , teda pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 17,84 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 05.03.2016 do zaplatenia, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a konanie sčasti zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

18. Predmetom odvolacieho konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie 768,24 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 05.03.2016 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.

19. Odvolací súd preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

20. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

21. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní ( ).

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolacia námietka žalobcu spočívala v nesprávnom právnom posúdení otázky premlčania jeho nároku súdom prvej inštancie, teda v odvolacom dôvode podľa .

25. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu podľa poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní.

27. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

28. Právny vzťah medzi stranami, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.04.2015, je nepochybne vzťahom spotrebiteľským tak, ako to ustálil súd prvej inštancie. Zmluva o úvere ako zmluvný typ je síce upravená v Obchodnom, zákonníku, čo však nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na vec aplikoval ustanovenia o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.

29. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti počítaniu premlčacej doby jeho práva uplatneného žalobou, ktorá vychádza z toho, že súd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej doby práva žalobcu odo dňa splatnosti splátky úveru, pre nezaplatenie ktorej splátky vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť úveru. Podľa sa potom premlčacia doba počíta odo dňa splatnosti tejto splátky. Žalobca namieta, že na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru (teda splátky splatné od 20. 10. 2015 do 20. 12. 2015) sa mal aplikovať veta prvá a premlčanie zosplatneného zvyšku úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.01.2016) sa malo posúdiť podľa veta druhá . Časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných po 20.01.2016 ale premlčaná nie je, pretože listom zo dňa 28.02.2016 bol zosplatnený úver ku dňu 19.02.2016 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2016 a premlčacia doba jeho práva tak začala plynúť odo dňa nasledujúceho, 21.01.2016.

30. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, že s ohľadom na skutkový stav, ako bol v spore zistený vykonaným dokazovaním, premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanému ( podľa upomienky zo dňa 30.12.2015 išlo o splátku splatnú v októbri 2015), t.j. 20.10.2015 a uplynula s poukazom na v pondelok 22.10.2018 ( nie 20.10.2018, ako uvádza súd prvej inštancie, ktorá nesprávnosť ale nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia). Keďže žaloba bola podaná dňa 27.12.2018, žalovaným vznesená námietka premlčania bola dôvodná.

31. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh /tak ako v tomto spore/ stanovuje totiž v , druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle veta druhá ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína plynúť skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu, a to dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.

32. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý však žalovaný nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ upomienkou zo dňa 30.12.2015 (doručenou žalovanému 12.01.2016) oznámil žalovanému, že k uvedenému dňu eviduje na zmluve nedoplatok na splátkach vo výške 66,36 eur a upozornil ho, že ak do 05.02.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Uvedené je súladné aj s „prehľadom splátok a úhrad“ a čl. III. zmluvy, z ktorých vyplýva, že prvá splátka je splatná dňa 20.05.2015 a ostatné splátky sú splatné do 20. dňa v mesiaci. Žalovaný

uhradil dňa 19.05.2015 splátku splatnú dňa 20.05. 2015 (1. splátka), dňa 12.06.2015 splátku splatnú dňa 20.06.2015, dňa 20.07.2015 splátku splatnú 20.07.2015, dňa 20.08.2015 splátku splatnú dňa 20.08.2015, dňa 16.09.2015 splátku splatnú dňa 20.09.2015. Do doručenia predžalobnej upomienky zo dňa 30.12.2015 (12.01.2016) žalovaný viac neuhradil (následne až dňa 16.12.2015 uhradil sumu 5,91 eur, dňa 26.01.2016 sumu 16,76 eur a dňa 26.02.2016 sumu 16,76 eur), preto skutočne, v čase zaslania predžalobnej upomienky bol v omeškaní s úhradou splátky za mesiac október 2015 (ktorej zročnosť nastala 20.10.2015), na ktorú veriteľ výslovne odkazuje v súvislosti s možnosťou úver zosplatniť (a aj splátky za november a december 2015, na tieto však s možnosťou zosplatniť nepoukazuje, požaduje ich len uhradiť).Následne, listom zo dňa 28.02.2016 veriteľ oznámil žalovanému, že vzhľadom na to, že neuhradil dlžné splátky v lehote stanovenej v upomienke, jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným naraz v celom rozsahu a dlžná čiastka činí 818,39 eur, z toho istina 817,84 eur. Hoci je možné konštatovať, že ku dňu zosplatnenia úveru bola už splatná aj splátka za mesiac január a február 2016, gramatickým a logickým výkladom citovaných prejavov vôle pôvodného veriteľa možno dôjsť k záveru, že tento dôvod zosplatnenia sa vzťahuje na splátku, vo vzťahu ku ktorej ho veriteľ výslovne upozornil na možnosť úver zosplatniť (20.10.2015). Z jeho prejavu vôle však žiadnym spôsobom nemožno vyvodiť skutočnosť, že by sa prejav vôle mal vzťahovať k splátke za mesiac január 2016, od ktorého dátumu splatnosti ( t.j. 20.01.2016) počíta plynutie premlčacej doby žalobca.

33. V súvislosti s uvedeným si treba uvedomiť, že zákonodarca v ust. pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky podľa , stanovil kumulatívne zákonné podmienky. V poradí prvá z týchto podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Podľa právnej teórie: Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedláčko, Dobašovič a kol., (I. a II. zväzok), prvé vydanie, 2017, Nakladatelství C. H. Beck, „Vo vzťahu k samotnej dikcii ustanovenia odseku 8 zákonodarca hypotézu právnej normy ustálil s ohľadom na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, a teda je zrejmé, že spravidla pôjde o peňažné plnenie, ktoré spotrebiteľ realizuje postupnými platbami podľa dohody s dodávateľom. Vo všeobecnosti sa nedá vylúčiť, že uvedené ustanovenie môže byť aktuálne aj v prípade nepeňažného plnenia, čo sa podáva aj zo všeobecnej dikcie . <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> Podstatné je však to, že ide o prípad plnenia v splátkach, ako výhodu, ktorou disponuje spotrebiteľ pri plnení záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok, stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa . <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Možno považovať za pozitívne, že zákonodarca opustil počet splátok, s ktorými má byť spotrebiteľ v omeškaní a podmienku koncipoval vzhľadom na konkrétnu lehotu a plynutie času od omeškania so splátkou. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Vzhľadom na povahu dikcie treba podľa našej mienky odsek 8 vykladať spôsobom, že dodatočné uhradenie omeškanej splátky spotrebiteľom oneskorene konzumuje právo dodávateľa na jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Tento právny záver možno odobriť aj vzhľadom na dikciu <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ktorá rovnako časovo limituje dodávateľa vykonať jednorazové zosplatnenie pohľadávky. Keďže ustanovenie odseku 8 (pozn. v súčasnosti ide o odsek 9 §-u 53 ) malo predstavovať výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, je potrebné ustáliť, že právo podľa odseku 8 môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá. Ak uvádzame prvú splátku, máme tým na mysli aj každú ďalšiu splátku, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka, napr. v prípade, ak sa spotrebiteľ omešká s tromi po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka.“

34. Vyššie uvedené závery sú i v súlade s princípmi formálnej logiky, nakoľko v prípade, ak by bol spotrebiteľ v omeškaní napr. s piatimi splátkami, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade (keď k

okamihu zosplatnenia bol v omeškaní so splátkami za mesiace október, november, december 2015 a január, február 2016), pristúpil by veriteľ k zosplatneniu kvôli omeškaniu spotrebiteľa s poslednou, či predposlednou alebo predpredposlednou z nich, a to v čase, keď spotrebiteľ s týmito nebol v omeškaní ešte 3 mesiace. Z dikcie predžalobnej upomienky v spojení s úkonom zosplatnenia je zrejmé, že veriteľ pristúpil k zosplatneniu preto, že dlžník sa dostal do omeškania so splátkou za mesiac október 2015 po viac ako 3 mesiacoch a že dlžníka na možnosť zosplatnenia výslovne upozornil vo vzťahu k tejto splátke. Preto je zrejmé, že s poukazom na <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti splátky za mesiac október 2015, t. j. od 20.10.2015, zatiaľ čo žaloba bola podaná až dňa 27.12.2018, t. j. až po jej uplynutí.

35. Záver súdu prvej inštancie o počiatku plynutia premlčacej lehoty, ako aj to, že žalobca uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí premlčacej lehoty, je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil podľa , .

36. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).