Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-85-2019.pdf
PDF · 130.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateľa : R.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Q. XXX/XX, zastúpený JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 33/I.p. IČO: 50940937, proti manželke: Y.. N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., W. XXX, zastúpená JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Podzámska 32, IČO: 31 825 362, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo R.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX a Y.. N. F., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 10.09.2016 v Huli, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hul, vo zväzku 4, ročník 2016, na strane 66, pod poradovým číslom 4, r o z v á d z a.
II. Súd maloleté dieťa: Q. F., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od právoplatnosti rozsudku a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky.
III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.
IV. Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec má p r á v o sa s maloletým dieťaťom: Q. F., nar. XX.XX.XXXX stýkať každý párny týždeň, v pondelok a stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 17.00 hod., do 29.02.2020. Od 01.03.2020 každý párny týždeň, v pondelok a stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod. a počas víkendu od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. V nepárnom týždni, utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.30 hod.
Počas Vianočných sviatkov v nepárnom roku dňa 24.12. od 14.00 hod. do 17.00 hod.
Počas Vianočných sviatkov v párnom roku dňa 24.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod.
Počas Silvestra v nepárnom roku od 09.00 hod. do 18.30 hod.
Počas letných prázdnin v mesiaci júl od 01.07. od 10.00 hod. do 07.07. do 17.00 hod., tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matka. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.05.2019 cestou právneho zástupcu domáhal rozvodu manželstva s manželkou , pretože ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel. Od decembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti a obaja sa presťahovali k svojim rodičom. Maloleté dieťa na čas po rozvode žiadal zveriť do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 80,- eur mesačne, s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň navrhol upraviť styk otca s maloletým dieťaťom počas víkendov, veľkonočnej nedele, vianočných sviatkov a letných prázdnin.
2. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila , avšak neuznávala príčiny rozvratu manželstva uvádzané navrhovateľom. Poukázala v písomnom vyjadrení návrhu (č.l. 22) na dôvody rozvratu. Súhlasila so zverením dieťaťa do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode, avšak žiadala určiť výživné na maloleté dieťa vo výške 150,- eur. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, ako aj postoj otca s tým, že v žiadnom prípade nebude brániť otcovi v styku s maloletým dieťaťom, navrhovanú úpravu považovala za neprimeranú a nesúhlasila s ňou.
3. Súd vykonal dokazovanie účastníkov a oboznámením predložením listinných dôkazov: rodný list maloletého dieťaťa, osvedčenie o evidencii vozidla vo vlastníctve navrhovateľa EČV: W motorové vozidlo Škoda Fabia, a zistil tento skutkový a právny stav :
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 10.09.2016. U oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, Q. F., nar. XX.XX.XXXX. Manželia mali posledné spoločné bydlisko na adrese W. A., G. F. XX.
5. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ich spolužitie sa zhoršilo v novembri 2018, keď zistil, že manželka si píše s iným mužom, s ktorým sa začala stretávať v decembri 2018. Keď prišiel domov z práce o 16.00 hod, odišla nakúpiť, kde sa zdržala 2 - 3 hodiny, priniesla len pečivo. S iným mužom sa stretávala na parkovisku pred Tescom. Keď to zistil, žiadal ju, aby sa prestala takto správať, známosť ukončila, povedala, že dobre. Uznala, že má známosť. Po Vianociach sa situácia zhoršila, stretnutia sa stupňovali, opätovne vyzval manželku, aby ukončila takéto konanie. Tretíkrát zistil, že si písala s mužom, že majú ísť na kávu vo štvrtok a manželka mu napísala, že bude lepšie, ak príde on k nim v čase, keď je on v práci. Tieto údaje mu už manželka ukázala v jej telefóne. Pod vplyvom týchto udalostí sa intímne nestýkali. Dochádzalo medzi nimi i k hádkam a nedorozumeniam, stalo sa, že mu manželka pred dieťaťom nadávala, „že som jebnutý“. Stalo sa keď išiel do práce autobusom, že si nezobral alebo zobral kľúče, z čoho bol vždy problém. Keďže dal manželke tri šance, ďalej už nebol ochotný ustupovať a dohodli sa na tom, že každý z nich opustí spoločnú domácnosť a od apríla 2019 býva každý zvlášť. Spoločne hospodárili do obdobia, kým bývali v spoločnej domácnosti, manželka mala prístup k jeho platobnej karte. Počas manželstva v čase neprítomnosti manželky, max. na hodinu, dve sa o dieťa riadne staral, mal. dieťa aj uspával . Má príjem vo výške 794,66 eur. Býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov, ktorý si prenajíma za sumu 159 eur a ostatné výdavky sú nájomné a mesačné zálohové platby. Do zamestnania chodí autom. Je evidovaný v gastroenterologickej ambulancii asi od roku 2012. Mám určenú diagnózu: alergiu na mliečne výrobky a laktózovú intoleranciu. Ak z preukázateľného príjmu, ktorý má, zaplatí všetky výdavky : nájomné 159 eur, mesačná zálohová úhrada za užívanie bytu 161,74 eur, plyn 6,40 eur, rtvs 4,64 eur, elektrina 14,60 eur, spolu náklady na bývanie 346,38 eur, náklady navrhovateľa na stravu 230 eur, bezlaktózové potraviny 150 eur, bežné potraviny 80 eur, cestovné výdavky navrhovateľa do práce 135,20 eur (benzín 129,20 eur, parkovanie 6 eur), iné výdavky 103,16 eur, telefón 14,26 eur, internet a TV 25,50 eur, drogéria 50 eur, poistenie auta 6,20 eur, poistenie prívesného vozíka 1,30 eur, STK a EK 4,60 eur, miestny poplatok za komunálny odpad 1,30 eur, zostane mi nula, maximálne 80 eur. Výdavky ohľadne bytu uhrádzali i počas spolužitia s manželkou. Kým žili ako manželia, neplatili nájomné. Od opustenia spoločnej domácnosti sa s mal. dieťaťom nestretával, pretože ak kontaktoval matku a pýtal sa či mu dieťa dá, povedala, že nie. Po pojednávaní a pohovore na referáte mu matka dieťa dávala v zmysle dohody. Dieťa si preberal u matky aj ho vracal. Dieťa u neho riadne spalo, stravovalo sa a stalo sa, že matka trvala na tom, aby dieťa zobudil aj keď spalo, pretože ho mal vrátiť. V rámci konania sa rodičia maloletého dieťaťa pokúšali uzatvoriť dohodu, ktorú nakoniec uzavreli
u mediátora JUDr. Tatiany Štulrajtovej dňa 20.11.2019 ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, na čas po rozvode, určenie výživného a ohľadne styku otca s maloletým dieťaťom, ktorú upresnili na pojednávaní dňa 26.11. 2019 tak, aby bola i vykonateľná. Navrhovateľ žiadal pri rozhodnutí súdu akceptovať uzatvorenú mediačnú dohodu a manželstvo rozvieť.
5.1 Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala návrhu na rozvod manželstva vyhovieť a manželstvo účastníkov rozviesť, pretože manželstvo je trvalo rozvrátené. Príčiny rozvratu manželstva sú u každého z účastníkov iné avšak je nepochybné, že nie sú len prechodného charakteru. Dieťa navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 80,- eur, s tým, že matka má príjem 245,- eur, ktorý je celý pre ňu, nakoľko neprispieva na náklady na bývanie. Je potrebné i zachovať určitú rezervu vzhľadom na vek dieťaťa, kedy v krátkom čase nastúpi do materskej školy, a matka bude žiadať o zvýšenie výživného. Styk navrhla upraviť i s poukazom na doteraz realizovaný styk v párnom týždni pondelok a v stredu od 15:00 hod do 18:00 hod a v sobotu od 9.00 hod do nedele do 18:00 hod., v nepárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod do 18:30 hod, s tým aby bol upravený i styk otca s maloletým dieťaťom i počas sviatkov v zmysle návrhu.
6. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo prestalo fungovať v decembri 2018. Nemá ani nemala žiadnu známosť. Gratulovala kamarátovi k narodeniu dieťaťa, s ktorým sa náhodou stretla i pred Tescom. Nie je pravdou, že by manželovi ukazovala sms správy charakteru ako on uviedol vo svojej výpovedi. Nikdy neuznala, že mala známosť. V poslednom čase sa hádali, ani nevedeli prečo. Spolužitie sa zhoršilo potom ako sa narodilo dieťa, mala pocit, že navrhovateľ nechcel, aby niekam chodili, chcel ich väzniť doma. Pred uzavretím manželstva spolu chodili od roku 2013. Pod vplyvom týchto udalostí sa prestali intímne stýkať v januári 2019. Po uložení mal. dieťaťa na nočný spánok odchádzal z domu navrhovateľ s odôvodnením, že ide natankovať a kúpiť si cigarety. Bolo to každý druhý deň. Nikdy spolu nehospodárili, každý z nich mal svoj účet, ona som kupovala potraviny a oblečenie. Párkrát jej dal navrhovateľ kartu, aby kúpila veci do 20 eur. Mesačné zálohové platby za plyn a elektrinu v sume od 35 - 40 eur platila ona. V čase manželstva neplatili žiadne nájomné ani platby bytovému družstvu. Počas tehotenstva mala rizikové tehotenstvo, bola PN a momentálne poberá rodičovský príspevok vo výške 220 eur a rodinné prídavky na jedno dieťa. Pred nástupom na materskú pracovala ako učiteľka v Základnej škole v Bánove s príjmom vo výške 650 eur. Momentálne býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, kde náklady na bývanie predstavujú sumu 250 eur s tým, že rodičia poberajú starobný dôchodok vo výške 500 eur otec a matka najnižší. Rodičom na bývanie neprispieva. Je evidovaná u alergiológa od detstva, momentálne je bez liečby. Od opustenia spoločnej domácnosti sa otec o dieťa nezaujímal i napriek tomu, že mu písala, či mu dieťa nechýba, povedal, že sa nedá týrať. S dieťaťom sa stýka od pohovoru u kolízneho opatrovníka. Nikdy mu nedala dieťa unavené, až na jeden prípad, s čím súhlasil. Výdavky na mal. dieťa mesačne sú: plienky 30 eur, umelá výživa mlieko Sunar 60 eur (4 x 15), pretože dieťa pije mlieko ráno, večer i v noci, náklady na ďalšie potraviny 30 eur, kozmetika, oblečenie 30 eur. Dieťa je evidované u alergiológa od februára 2019, bolo často choré, každé 2 - 3 mesiace a hospitalizované v nemocnici trikrát. Od opustenia spoločnej domácnosti otec prispel na výživu mal. dieťaťa sumou 2 x 80 eur a 2 x 30 eur. Okrem toho raz priniesol umelé mlieko a zimné topánky za 35 eur. Keď bývali v byte, ktorý patrí rodičom navrhovateľa nájomné neplatili. Žiadne špeciálne potraviny počas spolužitia sa navrhovateľovi nekupovali, jedine sójové mlieko, ktoré stojí 2,50 eur. Manželka s rozvodom súhlasila a ohľadne úpravy a práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, žiadala rozhodnúť v súlade s mediačnou dohodou, ktorú uzavreli u mediátora JUDr. Tatiany Štulrajtovej dňa 20.11.2019, ktorú upresnili na pojednávaní dňa 26.11. 2019 tak, aby bola i vykonateľná.
6.1 Právna zástupkyňa manželky v záverečnej reči navrhla manželstvo účastníkov rozviesť, s tým ,že príčiny rozvratu manželstva nie sú len prechodné. Maloleté dieťa navrhla zveriť do starostlivosti matky s tým, že zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. K výške výživného mala za to, že výdavky uvedené otcom sú len vyfabrikované, nereálne a v čase spolužitia nerealizované. Nie je isté, že náklady ohľadne nájomného boli platené matke navrhovateľa. Styk navrhla upraviť tak, ako to bolo dohodnuté u kolízneho opatrovníka a realizované doteraz. Výživné žiadala určiť min. vo výške 100,- eur.
7. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa pre prípad rozvodu maloletého dieťa navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matke. Vzhľadom na nepomer rodičov, navrhol určiť výživné vo výške min. 100 eur. Styk navrhol upraviť v zmysle dohody, ktorú rodičia uzavreli u kolízneho opatrovníka.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný.
14. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú hlboko vážne a trvale narušené a nie je tu predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Každý z manželov uvádzal iné príčiny rozvratu manželstva, ktoré však ani u jedného z nich jednoznačne preukázané neboli. Manželstvo účastníkov neplní ani jednu z funkcií stanovených v zákone o rodine. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2019 odkedy každý z nich odišiel bývať k svojim rodičom z dôvodu narušenia manželského spolužitia v novembri 2018. Rodičia nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté dieťa, pretože navrhovateľ sa vrátil od rodičov bývať do bytu, kde predtým žili ako rodina a manželka s dieťaťom naďalej býva u svojich rodičov. Od opustenia spoločnej domácnosti sa intímne nestýkajú a spoločne nehospodária s tým, že predtým každý z nich nakladal so svojimi finančnými prostriedkami a uhrádzal určité náklady na bývanie a domácnosť. Vzhľadom k tom, že manželmi k obnoveniu manželského spolužitia neprišlo, je možné konštatovať, že medzi účastníkmi došlo k úplnému citovému odcudzeniu a tieto zistené príčiny rozvratu manželstva nie sú len prechodného charakteru. V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že obaja účastníci vyjadrili súhlasné stanovisko s rozvodom. Z týchto dôvodov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože mal preukázané, že zistené príčiny rozvratu manželstva spočívajúce v úplnom citovom odcudzení, nie sú len prechodného charakteru.
15. Z potvrdenia ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 02.07.2019 mal súd preukázané, že manželka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení noviel. 15.1Matke maloletého dieťaťa bol vyplácaný rodičovský príspevok za rok 2018 vo výške 214,70,- eur od septembra 2018 a za rok 2019 vo výške 220,- eur od januára 2019 do júla 2019 v zmysle potvrdenia.
15.2 Okresný súd Nitra potvrdil, že navrhovateľovi bol vyplatený čistý mesačný príjem za obdobie 07/2018 - 06/2019 vo výške 794,66 ,- eur mesačne.
15.3 MUDr. Peter Šalgó vyšetrením dňa 13.03.2012 diagnostikoval u navrhovateľa laktózovú intoleranciu a doporučil bezláktozovú diétu z vylúčením kravského mlieka, digestíva a spasmoanalgetiká.
15.4 Mediátor JUDr. Mgr. Tatiana Štulrajterová v záverečnej správe z mediačného procesu zo dňa 25.11.2019 potvrdila, že na základe zmluvy č. 154/OSOD/2019 uzatvorenej s Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny SR pre ÚPSVaR Nové Zámky oddelenie SPODaSK, bol realizovaný proces predmediačnej činnosti s rodičmi maloletého dieťaťa Q. F., nar. XX.XX.XXXX. Mediácia s rodičmi po odročení súdneho pojednávania pokračovala dvomi spoločnými mediačnými stretnutiami s rodičmi. Rodičia dokázali prekonať komunikačnú bariéru a dospeli k mediačnej dohode. Rodičia hovorili o potrebách dieťaťa, dokázali ustúpiť zo svojich striktných postojov a dohodli sa na úprave výkonu rodičovských práva povinností k maloletému dieťaťu, úprave styku a na výživnom pre maloleté dieťa.
15.5 Dňa 20.11.2019 bola uzavretá mediačná dohoda v zmysle ustanovení zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Podľa čl. II. sa rodičia dohodli na zverení maloletého dieťaťa do výchovy a opatery matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho bežné záležitosti, bod 1. Podľa čl. II. bod 12 dohody, sa rodičia dohodli na výživnom v sume 100 eur mesačne od 01.11.2019. V bodoch 2 až 11 čl. II. je upravený styk otca s maloletým dieťaťom a povinnosti rodičov.
16.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do jeho starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby
so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
20. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).
21. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).
23. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).
24. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej
starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).
25. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
26. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
28. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
35. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
36. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
37. Z manželstva pochádza maloleté dieťa a preto s rozvodom je spojené konanie i ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, určenie výživného a úprava styku. Súd maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju dieťaťu poskytuje od narodenia a neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie. Otec dieťaťa nemal výhrady voči tomu, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke. Maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia podľa § 28 ods.1,2 Zákona o rodine, pretože neboli preukázané zákonné dôvody pre iné rozhodnutie.
38. Otec maloletého dieťaťa v návrhu žiadal určiť výživné vo výške 80,- eur na maloleté dieťa vzhľadom na jeho finančné možnosti a preukázateľné výdavky s dôrazom na vek maloletého dieťaťa. Matka žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že čistý mesačný príjem otca v zmysle potvrdenia zamestnávateľa za obdobie od 07/2019 - 06/2019 bol vo výške 794,66 eur. Z uvedeného príjmu otec dieťaťa uhrádza výdavky a to náklady na bývanie: nájomné 159 eur, mesačná zálohová úhrada za užívanie bytu 161,74 eur, plyn 6,40 eur, rtvs 4,64 eur, elektrina 14,60 eur, spolu náklady na bývanie 346,38 eur. Okrem toho má navrhovateľ ďalšie výdavky na stravu 230 eur, bezlaktózové potraviny 150 eur, bežné potraviny 80 eur, potvrdenie od gastroenterológa ohľadne zdravotného stavu navrhovateľa, cestovné výdavky navrhovateľa do práce 135,20 eur (benzín 129,20 eur, parkovanie 6 eur), osvedčenie o evidencii vozidla vo vlastníctve navrhovateľa EČV: W motorové vozidlo Škoda Fabia, iné výdavky 103,16 eur, telefón 14,26 eur, internet a TV 25,50 eur, drogéria 50 eur, poistenie auta 6,20 eur, poistenie prívesného vozíka 1,30 eur, STK a EK 4,60 eur, miestny poplatok za komunálny odpad 1,30 eur. Matka maloletého dieťaťa poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur a rodinné prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 24,30 eur. Výdavky na maloleté dieťa pozostávajú z nákladov na plienky 30 eur, umelé mlieko 60 eur, potraviny 30 eur, oblečenie 30 eur. Celkové výdavky na maloleté dieťa predstavujú sumu 150 eur. Ak otec maloletého dieťaťa zaplatí výživné vo výške 100 eur, a matka maloletého dieťaťa prispeje na jeho výživu vo výške 1/3 z určeného výživného po zohľadnení každodennej starostlivosti t.j sumou 50 eur, bude schopná pokryť všetky výdavky na maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa bude schopný určené výživné zaplatiť bez akejkoľvek ujmy, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami a po zaplatení určeného výživného mu zostane suma vyššia, ako je minimálna mzda, ktorá preukazuje i vyššiu životnú úroveň na strane otca. Súd nepopiera, že otec maloletého dieťaťa má výdavky týkajúce sa nákladov na bývanie, ako aj nákladov na špeciálnu stravu, avšak poznamenáva, že výdavky týkajúce sa nájomného vo výške 159 eur, ktoré by mal otec platiť svojim rodičom jednoznačne preukázané neboli a súd podrobnejšie dokazovanie nevykonával i z dôvodu mediačnej dohody rodičov o výške výživného, keďže mal za to, že uvedené výživné je vzhľadom na vek maloletého dieťaťa primerané. Súd dáva do pozornosti i tú skutočnosť, že určité výdavky bude mať otec maloletého dieťaťa i počas styku s maloletým dieťaťom.
39. Pri úprave styku súd vychádzal z predloženej mediačnej dohody s poukazom upresňujúce vyjadrenia rodičov na pojednávaní dňa 26.11.2019. Súd poznamenáva, že v rámci styku rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti má možnosť realizovať svoje zákonné povinnosti vyplývajúcemu z § 28 zákona o rodine. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené v rozsudku.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože uvedený zákon na konanie o rozvod manželstva neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).