Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Co-213-2018.pdf
PDF · 120.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/213/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. C. XXX, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Matej Valjent, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, proti žalovanej: Poisťovňa Cardif Slovakia, a.s., IČO: 36 534 978, so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/C, zast. JUDr. Máriou Násaliovou, nar. 26.02.1987, trvale bytom Bratislava, Pribišova 3083/4, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. júna 2018, č.k. 3Csp/139/2017-82, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na vec aplikoval ust. § 794 ods. 1, 2, § 50 ods. 1, 52 ods. Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala splnenia povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexihypotéka na refinancovanie“ reg. č. 001/227168/15-002/000 v poistnom konaní vedenom pod č. 001/2016VUB4013 A/117519 a poskytnutia poistného plnenia žalobkyni. Dňa 07.07.2015 bola medzi žalobkyňou a jej manželom ako dlžníkmi a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako bankou uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexihypotéka na refinancovaníe“ reg. č. 001/227168/15-002/000 (ďalej len „úverová zmluva“). Obsahom úverovej zmluvy je okrem iného aj poistenie splácania úveru z poistenia v prípade smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti (ďalej len „poistná zmluva“). Ako vyplýva z priložených lekárskych správ, žalobkyňa je odo dňa 01.07.2016 uznaná pracovne neschopnou, pričom konečná diagnóza bola žalobkyni stanovená dňa 05.12.2016, diagnóza podľa MKCH10: M53.1, pričom pracovná neschopnosť trvá doteraz. Žalobkyňa žalovanej riadne a včas oznámila poistnú udalosť, druh poistnej udalosti: pracovná neschopnosť (ďalej len „poistná udalosť“'). Žalobkyňa v súvislosti so vzniknutou pracovnou neschopnosťou bola objednaná na neurochirurgickú operáciu a to na deň 12.03.2017. Žalovaná písomne dňa 27.01.2017 žalobkyni oznámila stanovisko k nahlásenej udalosti, pričom konštatuje, že na základe Oznámenia poistnej udalosti a dokladov, ktoré boli doručené, v súlade s poistnou zmluvou a k nej príslušnými všeobecnými poistnými podmienkami posúdil poistnú udalosť s tým, že podľa článku 13 ods. 1 písm. 1) všeobecných poistných podmienok poisťovateľ nie je povinný plniť z udalostí, ku ktorým dôjde za nasledujúcich okolností alebo v dôsledku ochorenia chrbtice a jeho priamych alebo nepriamych dôsledkov s výnimkou prípadov, keď poistený do 90 kalendárnych dní od zistenia ochorenia chrbtice podstúpi v súvislosti s takýmto ochorením alebo jeho následkami operačný zákrok v zdravotníckom zariadení a tiež s výnimkou prípadov, keď je z doloženej zdravotnej dokumentácie jednoznačne zrejmé, že k poškodeniu chrbtice došlo úrazom. Podľa názoru žalovanej z doručenej zdravotnej dokumentácie
vyplýva, že diagnóza z titulu ktorej je žalobkyňa pracovne neschopná, spadá pod uvedenú výluku z poistného plnenia a z daného dôvodu nevzniká nárok na poistné plnenie z nahlásenej udalosti. Podľa právneho názoru žalobkyne, v tomto prípade nie je dôvod na uplatnenie výluky z poistenia, a to z dôvodu, že ide o výluku, ktorú je potrebné právne posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V prvom rade je potrebné dať do pozornosti, že úverová zmluva, ako aj poistná zmluva, svojím charakterom podliehajú režimu spotrebiteľských zmlúv, podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od nesprávneho záveru ohľadne výluky z poistného plnenia, keď na tento prípad žalobkyne nie je možné aplikovať článok 13 ods. 1 písm. 1) všeobecných poistných podmienok, so zreteľom na stanovenú diagnózu, ktorá je príčinou pracovnej neschopnosti žalobkyne, je potrebné dať do pozornosti, že so zreteľom na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, podmienka uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, keď poistné plnenie je podmienené podstúpením operačného zákroku v zdravotníckom zariadení, a to v lehote 90 kalendárnych dní od zistenia ochorenia, je potrebné považovať za neplatnú. So zreteľom na skutočnosť, že nejde o taxatívny výpočet, ale len o demonštratívny (nakoľko ide najmä o ustanovenia), možno analogicky považovať obmedzenie uvedené v článku 13 ods. 1 písm. 1) všeobecných poistných podmienok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 5 neplatná. Lehotu a podmienky uvedené v poistnej zmluve (nakoľko všeobecné poistné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy), a to podrobiť sa operačnému zákroku v zdravotníckom zariadení, nie je možné považovať za primeranú a to osobitne z dôvodu, že termín operačného zákroku v tomto prípade nemôže určiť žalobkyňa, ale závisí od voľných kapacít príslušného zdravotníckeho zariadenia, resp. od aktuálneho zdravotného stavu. Žalobkyňa nemôže ovplyvniť termín operačného zákroku, a tento termín je nezávislý od jej vôle. Abstrahujúc od uvedených skutočností, žalovaný už dňa 27.01.2017 uviedol zamietavé stanovisko k poistnému plneniu, pričom v tom čase ani len neuplynula lehota 90 kalendárnych dní odo dňa zistenia ochorenia. Deň zistenia ochorenia nemožno stotožňovať s dňom vzniku pracovnej neschopnosti, nakoľko v deň vzniku pracovnej neschopnosti nie je možné vždy správne zistiť diagnózu / rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky Rc 7/92 rozsudok 1 Cz 86/90 (Zb. sr. 92, 2-3: 17).
2. Na základe skutkového stavu súd prvej inštancie zistil, že v článku 13 - Výluky z poistného plnenia bod 1 písm. l), v ktorom sa uvádza, že poistiteľ nie je povinný plniť za udalosti podľa článku 10 ods. 1 písm. a) až c), ku ktorým dôjde v súvislosti alebo ako dôsledok ochorenia chrbtice a jeho priamych a nepriamych dôsledkov s výnimkou prípadov, keď poistený do 90 kalendárnych dní od zistenia ochorenia chrbtice podstúpi v súvislosti s takýmto ochorením alebo jeho následkami operačný zákrok v zdravotníckom zariadení a tiež s výnimkou prípadov, keď je z doloženej zdravotnej dokumentácie jednoznačne zrejmé, že k poškodeniu chrbtice došlo úrazom. Zo stanoviska žalovanej k nahlásenej udalosti zo dňa 27.01.2017 vyplýva, že žalovaná oznámila žalobkyni, že v zmysle článku 13 ods. 1 písm. l) VPP nie je povinný plniť z udalosti, z dôvodu že diagnóza z titulu ktorej je žalobkyňa v pracovnej neschopnosti spadá pod uvedenú výluku. Národná banka Slovenska listom zo dňa 06.11.2017 žalobkyni oznámila, že vzhľadom na výluky v VPP a to, že poistné riziko vrátane výluk je považované za hlavný predmet poistenia, ktorý podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vylúčený z preskúmavania jeho neprijateľností, t.j. môže spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa za predpokladu, že je vyjadrené jasne, zrozumiteľne a určito. To vyplýva aj zo smernice Rady 93/13/EHS. NBS záverom konštatuje, že podmienky výluky sú napísané jasne, zrozumiteľne a určito.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa sa voči žalovanej domáha plnenia zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexihypotéka na refinancovanie“ uzatvorenej medzi ňou a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Poistenie schopnosti splácať úver bolo dohodnuté podľa Rámcovej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovanou. Žalovaná sa v konaní bráni, že poistná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože poistná zmluva bola uzatvorená v prospech tretej osoby a preto žalobkyňa nie je účastníčkou právneho vzťahu vyplývajúceho z poistnej zmluvy. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že v bode 15 bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté poistenie schopnosti splácať úver. V bode 15.1.4 je medzi účastníkmi úverovej zmluvy dohodnuté, že banka vykonáva finančné sprostredkovanie ako samostatný finančný agent v sektore poistenia. Z toho vyplýva, že poistná zmluva bola uzatvorená v prospech tretej osoby, v tomto prípade žalobkyne, ktorá s predmetnou zmluvou súhlasila, čo potvrdila svojím podpisom v zmysle § 794 a § 50 Občianskeho zákonníka. Za zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa považuje zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V tomto prípade však nedošlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou, ale
banka uzatvorila zmluvu so žalovanou v prospech žalobkyne. Žalobkyňa pri námietke žalovanej uviedla, že podľa jej názoru a ustálenej súdnej praxe sa aj poistná zmluva považuje za spotrebiteľskú. Toto tvrdenie však žiadnymi doloženými rozhodnutiami a judikatúrou nepreukázala a teda neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa nebola účastníčkou poistnej zmluvy , táto zmluva bola uzatvorená bankou v prospech žalobkyne a preto žalovaná nespĺňa kritérium pasívnej legitimácie, keďže medzi žalobkyňou a žalovanou nebol uzatvorený nijaký právny vzťah. Súd však konštatuje, že to žalobkyni nebráni si právo uplatňovať zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá jednoznačne je spotrebiteľskou zmluvou, voči Všeobecnej úverovej banke, a.s. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Uviedla, že podanou žalobou sa domáhala uloženia povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „ Flexihypotéka na refinancovanie č. 001/227168/15-002/000 v poistnom konaní č. 001/2016VUB4013 A/117519 a poskytnutia poistného plnenia žalobkyni. Dňa 7.7.2015 bola medzi žalobkyňou a jej manželom ako dlžníkmi a VÚB ako veriteľom uzatvorená Zmluva o úvere. Obsahom úverovej zmluvy je i poistenie splácania úveru z poistenia v prípade smrti, trvalej invalidity a PN. Žalobkyňa je od 01.07.2016 PN a poistnú udalosť nahlásila poisťovni. Poisťovňa žalobkyni oznámila, že podľa čl. 13 ods. 1 písm. 1/ VPP nie je povinná plniť z udalosti. Žalobkyňa predložila diagnózu, ktorá spadá pod výluku z poistného plnenia a z daného dôvodu nevzniká nárok na poistné plnenie z nahlásenej udalosti . Namietala výluku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku /poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR Rc 7/92, 1 Cz 86/90. V danom prípade súd prvej inštancie uzavrel, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou, ale banka uzatvorila so žalovanou zmluvu v prospech žalobkyne. Predmetná poistná zmluva sa považuje za spotrebiteľskú zmluvu. Súd skonštatoval, že žalobkyni nebráni, aby si uplatnila právo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou , voči VÚB, a.s. Uvedený názor súdu prvej inštancie nie je správny. Úverová zmluva je svojím charakterom spotrebiteľská zmluva. Z čl. 15, bod 15.1.1 vyplýva, že podpisom úverovej zmluvy dlžník- žalobkyňa súhlasí s poistením schopnosti splácať úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie úveru klientov VÚB uzatvorenej medzi poistníkom VÚB a poisťovateľom - poisťovňou Cardif Slovakia, a.s.. Rámcová zmluva je uzatvorená medzi VÚB a žalovaným, medzi žalobkyňou a žalovaným je uzavretá poistná zmluva. Úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a poistnú zmluvu je potrebné subsumovať pod režim spotrebiteľských zmlúv. Názor súdu, že poistná zmluva je zmluva uzatvorená v prospech tretej osoby a nemôže byť spotrebiteľskou zmluvou, nie je správny. Nemôže ísť o zmluvu v prospech tretej osoby, nakoľko poistné je povinná platiť žalobkyňa. Poistná zmluva je preto spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny názor súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy, ale len poisteným, je neprijateľný, v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Žalobkyňa je subjekt, ktorá podľa poistnej zmluvy je povinná platiť poistné, teda takúto zmluvu nie je možné právne subsumovať pod zmluvu uzatvorenú v prospech tretej osoby. Podmienka uvedená vo VOP, keď poistné plnenie je podmienené podstúpením operačného zákroku v zdravotníckom zariadení a to v lehote 90 kalendárnych dní od zistenia ochorenia, je potrebné považovať za neplatnú. V danom prípade termín operačného zákroku žalobkyňa nemôže ovplyvniť, nie je závislý od jej vôle. Poistné podmienky neboli individuálne dojednané, žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy a VOP, nakoľko boli vopred predtlačené. Poistná zmluva obsahuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vo vzťahu k žalovaným určenou výlukou z poistenia. Priznanie poistného plnenia je podmienené podstúpením operačného zákroku v zdravotníckom zariadení v lehote 90 dní odo dňa zistenia ochorenia, keď takéto určenie lehoty nezávisí od vôle spotrebiteľa, ale výlučne od vôle tretej osoby. Žalobkyňa je od 1.7.2016 PN, pričom konečná diagnóza bola žalobkyni stanovená 5.12.2016. Žalobkyňa poistnú udalosť ohlásila riadne a včas. Na neurochirurgickú operáciu bola objednaná na deň 12.3.2017. Žalovaný písomne podaním zo dňa 27.1.2017 oznámil žalobkyni, že podľa čl. 13 ods. 1 písm. l/ VOP nie je povinný plniť z udalostí, ku ktorých dôjde v dôsledku ochorenia chrbtice a jeho priamych alebo nepriamych dôsledkov s výnimkou prípadov, keď poistený do 90 kalendárnych dní od zistenia ochorenia chrbtice podstúpi v súvislosti s takýmto ochorením alebo jeho následkami operačný zákrok v zdravotníckom zariadení s výnimkou, keď je z doloženej zdravotnej dokumentácie jednoznačne zrejmé, že k poškodeniu chrbtice došlo úrazom. Výluka je neprijateľná zmluvná podmienka, v zmysle § 53 ods. 4 písm. d/ Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Lehota určená v poistnej zmluve nie je primeraná z dôvodu, že termín operačného zákroku nemôže určiť žalobkyňa, ale závisí od kapacít nemocnice. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a vo veci nesprávne rozhodol,
nedostatočne zistil skutkový stav / rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo/83/2007/ . Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.
5. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaciu žalobkyne uviedol, že tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé. Poukázal na ust. § 788 bod 1 a 2, § 794, § 50 § 796 bod 1 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 1 VOP pre poistenie hypotekárneho úveru VÚB, a.s. zo dňa 20.11.2014 , poistníkom je VÚB, a.s., ktorá s poistiteľom uzatvorila poistnú zmluvu. Poistiteľ je poisťovňa Cardif Slovak, ktorá s poistníkom uzavrela poistnú zmluvu. Poistený je fyzická osoba, na ktorej život, zdravie alebo finančnú stratu sa poistenie vzťahuje podľa uzatvorenej poistnej zmluvy. Podľa čl. 16 bod 1 poistných podmienok je poistník povinný platiť poistiteľovi poistné podľa čl. 6 poistných podmienok. Rámcová poistná zmluva pre poistenie hypotekárneho úveru klientov VÚB zo dňa 25.04.2014, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 01.06.2014 a Dodatku č. 2 zo dňa 20.11.2014 v bode 4.1 uviedla, že poistenie na základe poistnej zmluvy môže vzniknúť iba pre fyzickú osoba ktorá má s poistníkom uzavretú zmluvu o úvere ako dlžník a vyjadrila súhlas s poistením a pristúpila k poisteniu. V zmysle bodu 6.3 je poistník povinný uhradiť dojednané poistenie , za každé poistné obdobie na účet poistiteľa. Poistná zmluva bola uzatvorená medzi Poisťovňou Cardif ako poistiteľom a VÚB, a.s., ako poistníkom, ktorý je zo zákona povinný uhrádzať poistné a nie poistený, v prospech ktorého sa daná poistná zmluva uzatvorila. Poistená, žalobkyňa, k poistnej zmluve iba pristúpila a nestala sa tak zmluvnou stranou. Právo určovať jednotlivé prvky poistno- právneho vzťahu má poisťovňa, pri dodržiavaní zásad kladených Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25.11.2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia, ktorá bola transponovaná do zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve. Poistná zmluva je zmluvou adhéznou a poisťovňa má právo určiť podmienky, za akých je možné považovať škodovú udalosť poisteného za poistnú udalosť. Namietaná výluka žalobkyňou je výlukou štandardnou, keď výluka pripúšťa plnenie určitým skupinám poistených, ktorých škodová udalosť bola spôsobená neúrazovým ochorením chrbtice, teda ide o prípady akútnych chorobných stavov. V prípade vyhlásenia namietanej výluky by sa žalobkyni poskytla právna ochrana , pričom sa odníme možnosť plnenia pre skupinu poistených s ochorením chrbtice, ktorí spĺňajú podmienku nevyhnutnosti akútneho operačného zákroku. Požiadavka vyhlásenia namietanej časti výluky je v rozpore so základnými princípmi poistenia, solidárnosťou, neekvivalentnosťou a zásadou podmienenej návratnosti, teda že plnenie z poistenia nastane iba v prípade, ak počas trvania poistenia dôjde vo sfére poisteného k vzniku udalosti, ktorá je poistením krytá, čo v danom prípade u žalobkyne splnené nebolo. Vyhlásenie výluky je v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: „ na účely tejto smernice sa hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy ani vzťah kvalita/ cena tovaru alebo dodávaných služieb, keďže hlavný predmet zmluvy a vzťah cena/ kvalita môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok, keďže zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu. Výluky sa týkajú hlavného predmetu, preto sú vyňaté z posudzovania ich neprijateľnosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
7 . Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a ktorým bol viazaný, pričom na obsah odvolania žalobkyne, nevyvstala potreba, aby sám dokazovanie zopakoval alebo doplnil /§ 383 CSP/.
8. Žalobkyňa v odvolaní len zopakovala argumentáciu prezentovanú v priebehu doterajšieho konania. Vyplýva z nej, že sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak ako boli prezentované v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, keď namietala odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. Podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie
pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
11. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že žalobkyňa sa domáhala plnenia zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi ňou a Všeobecnou úverovou bankou. Poistenie schopnosti splácať úver bolo dohodnuté podľa Rámcovej poistnej zmluvy uzatvorenej medzi VÚB a žalovanou. Poistná zmluva bola uzatvorená v prospech tretej osoby- žalobkyne. Žalobkyňa nebola účastníčkou poistnej zmluvy, zmluva bola uzatvorená v prospech žalobkyne a preto žalovaná nespĺňa kritérium pasívnej legitimácie, keďže medzi žalobkyňou a žalovanou nebol uzatvorený nijaký právny vzťah . Žalobkyňa tvrdenie, že poistná zmluva sa považuje za spotrebiteľskú zmluvu, nepreukázala.
13. V súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom sa odvolací súd nestotožňuje, keď je potrebné v predmetnej veci vyriešiť otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.
14. Odvolací súd v súlade s § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému odchylnému použitiu ust. § 794 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka za použitia § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 797 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prípadnému posúdeniu vecnej legitimácie strán sporu, keď sa na predmetnú vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a z hľadiska posúdenia žaloby je pre rozhodnutie veci významné.
15. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu písomne vyjadril. Uviedol, že úspešne namietal status spotrebiteľky, keď preukázal, že rámcová poistná zmluva, o ktorú opiera svoj právny status spotrebiteľky, bola uzatvorená medzi dvomi právnickými osobami a to poisťovňou Cardif ako poistiteľom na jednej strane a VÚB, a.s., ako poistníkom, ktorá bola aj zo zákona aj z uzatvorenej rámcovej poistnej zmluvy povinná uhrádzať poistné. Žalobkyňa k poistnej zmluve iba pristúpila, nakoľko bola koncipovaná ako zmluva v prospech inej, tretej osoby v súlade s ust. § 794 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 50 Občianskeho zákonníka a nebola zmluvnou stranou. Žalobkyňa v konaní nie je aktívne vecne legitimovaná a žalobkyňou namietané vyhlásenie výluky z poistného plnenia za neprijateľnú podmienku by bola v rozpore so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Výluky z poistného plnenia sú vyňaté z posudzovania ich neprijateľnosti, nakoľko sa týkajú hlavného predmetu poistnej zmluvy ako takej, preto sa pripúšťa, aby spôsobovali nerovnovážny stav v neprospech zmluvnej strany v postavení spotrebiteľa, nakoľko odzrkadľujú špecifický charakter poistných zmlúv.
16. Žalobkyňa v písomne podanom vyjadrení zo dňa 31.10.2019 uviedla, že nemá výhrady k možnému odchylnému použitiu ust. § 794 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka za použitia § 796 ods. 1 a § 797 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prípadnému posúdeniu vecnej legitimácie strán sporu.
17. Podľa § 794 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby. Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v prospech tretej osoby (§ 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti.
18. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
19. Podľa § 797 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 20. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/192/2004 <http://merit.slv.cz/3Cdo192/2004>).
21. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 <http://merit.slv.cz/2Cdo205/2009>). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.
22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa sa domáhala plnenia z poistnej zmluvy, resp. uplatňuje nárok na vyplatenie poistného plnenia. Zo skutkových zistení súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobkyňou a jej manželom a VÚB, a.s., bola dňa 7.7.2015 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „ Flexihypotéka na refinancovanie“. V zmysle bodu 15.1.1 predmetnej zmluvy, žalobkyňa ako dlžník súhlasí s poistením schopnosti splácať úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie hypotekárneho úveru klientov VÚB uzatvorenej medzi poistníkom VÚB a poistiteľom- poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. ako žalovaným, s tým, že oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je VÚB, a.s. V zmysle Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie hypotekárneho úveru zo dňa 25.4.2014, ako i dodatku č.1 zo dňa 1.6.2014 a dodatku č. 2 zo dňa 20.11.2014, uzatvorenej medzi VÚB, a.s. ako poistníkom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. ako poisťovateľom, článok 8, bod 8.1 bod, poistiteľ je povinný vyplatiť poistné plnenie oprávnenej osobe, čo je v danom prípade VÚB.
23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nie je zmluvnou stranou tejto poistnej zmluvy. Poistnú zmluvu uzatvorila žalovaná ako poistiteľ a VÚB, a.s. ako poistník. Uvedený skutkový stav súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, keď dôsledky uzatvorenia tejto zmluvy na vzťahy medzi zmluvnými stranami navzájom a medzi žalobkyňou ako ďalšou účastníčkou súkromného poistenia sa prejavia v prípadnom súdnom spore úvahou o tom, komu náleží vecná legitimácia k uplatnenému nároku na výplatu poisteného plnenia. Uzatvorením poistnej zmluvy o poistení cudzieho rizika chráni svoj záujem napr. preto, že cudzie riziko predstavuje reálne riziko i pre neho rovnako, ako je to v danom prípade . Poistník je teda oprávnenou osobou, ktorá má, ak nastane poistná udalosť, právo na výplatu poistného plnenia. Poistený je subjekt poistného vzťahu, nie je však stranou poistnej zmluvy. Pokiaľ vyplýva určité právo priamo zo zmluvy, môže ju vymáhať len ten, komu je zmluva priznaná, prípadne komu priznáva oprávnenie takéto právo vymáhať pre iného . V danom prípade je uplatňované právo na poistné plnenie. Žalobkyňa však nie je zmluvnou stranou zmluvy, z ktorej toto právo plynie, nie je oprávnená prijať poistné plnenie, teda ani vymáhať pre seba a nie je subjektom, ktorému by zmluva priznávala oprávnenie vlastným menom poistné plnenie vymáhať pre tretiu osobu.
24. Pokiaľ poistná zmluva neobsahuje , z ktorej vychádza nárok uplatnený žalobkyňou, žiadne dojednanie, z ktorého by pre žalobkyňu ako poistenú vyplývalo právo na výplatu poistného plnenia , nemôže sa domáhať pre seba poistného plnenia.
25. Vychádzajúc z ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje / poistený/, čo v danom prípade splnené nebolo. V zmysle VPP, článku 1, bod 4, oprávnenou osobou je osoba, ktorej vzniká v prípade poistnej udalosti právo, aby jej bolo vyplatené poistné plnenie podľa poistných podmienok a uzatvorenej poistnej zmluvy. V zmysle článku 11, bod 1 v prípade poistnej udalosti , ktorá nastane počas trvania poistenia, poistiteľ poskytuje poistné plnenie oprávnenej osobe . Podľa ust. článku 15, bod 15.1.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia je Všeobecná úverová banka, a.s.
26. Žalobkyňa žiadala o uloženie povinnosti subjektu- žalovanému, s ktorým nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie a listinných dôkazov, z právneho vzťahu založeného Rámcovou poistnou zmluvou, ale ani z iného právneho vzťahu medzi žalobkyňou ako poisteným a žalovaným ,ako poisťovateľom, nevyplýva právo domáhať sa voči žalovanému, aby plnil priamo žalobkyni, preto žalobkyňa v konaní nie je aktívne vecne legitimovanou.
27. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobkyňa si môže svoj nárok uplatniť zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou, priamo voči VÚB, a.s., keď súd ex offo podrobí prieskumu predmetnú zmluvu, jednotlivé zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy.
28. Odvolací súd posúdil odvolaciu námietku žalobkyne s tvrdením, že poistná zmluva nie je zmluva uzatvorená v prospech tretej osoby , nakoľko poistné je povinná platiť vždy žalobkyňa, ako nedôvodnú. Zákon podanie žaloby o splnení povinnosti v prospech tretej osoby, resp. formuláciu žalobných petitov, podľa ktorej má byť žalovaným plnené tretej osobe, nevylučuje /§ 50 a § 794 Občianskeho zákonníka/. V súkromnom práve všeobecne platí zásada, že zmluva ako dvojstranný či viacstranný právny úkon zakladá práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami, ako je priamymi účastníkmi. V tomto smere je výnimkou práve zmluva v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka, nakoľko na základe takejto zmluvy môže nadobudnúť práva aj osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou. Niektoré zmluvné typy či inštitúty obsahujú výrazné prvky zmluvy v prospech tretej osoby, napr. poistná zmluva podľa § 788 Občianskeho zákonníka, zmluva o preprave nákladu podľa § 765 Občianskeho zákonníka či poukážka podľa § 535 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. 8 Cdo 100/2017, kde sa najvyšší súd zaoberal ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka , keď právo na plnenie zo zmluvy , keďže nie je v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, má ten, na ktorého majetok sa poistenie vzťahuje a nie poistník, nemožno však nepriznať právnu relevanciu tomu, že žalobca do zmluvného vzťahu založeného poistnou zmluvou vstúpil ako subjekt, ktorého právne a ekonomické záujmy sú prostredníctvom jeho poistnej zmluvy významne ovplyvnené , keď bol platiteľom poistného ako i nositeľom všetkých negatívnych právnych následkov.
29. Ďalšia odvolacia námietka žalobkyne, poukazom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalobkyňa nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy, ale len poisteným, je neprijateľný, v rozpore s ustálenou súdnou praxou, nie je dôvodná. Žalobkyňa v podanom odvolaní nešpecifikovala súdne rozhodnutia, ktoré sú ustálenou súdnou praxou a vzťahujú sa na predmetnú vec.
30. V zmysle ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje /poistený/, čo v danom prípade splnené nebolo. Ako vyššie uviedol odvolací súd, vychádzajúc z Rámcovej poistnej zmluvy, Všeobecných poistných podmienok ako i Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, oprávnenou osobou na poistné plnenie, v prípade poistnej udalosti, je VÚB, čo však nevylučuje podanie inej žaloby.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie) už nebolo potrebné, aby sa odvolací súd podrobne zaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne, pričom je vylúčené, aby súd preskúmaval žalobu po vecnej stránke.
32. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako i súvisiaci výrok o náhrade trov konania ako vecne správny, i keď z iných dôvodov, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
34. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).