Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-101-2018.pdf
PDF · 120.2 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/101/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, XXX XX Z., právne zastúpeného Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, so sídlom J. XXXX/XX,. U., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/12027/2017 zo dňa 19.09.2018, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina (žalovaný) rozhodnutím č. KaZA/12027/2017 zo dňa 19. septembra 2018 nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci N. K., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX Z. (žiadateľ - žalobca). Žiadateľ žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci doručenej centru dňa 28. júna 2017 požiadal centrum o poskytnutie právnej pomoci vo veci o „preskúmanie rozhodnutia Finančnej správy Slovenskej republiky č. 1100308/1/163245/2015“. Vec je vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/71/2015. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žiadateľ nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze a zároveň centrum nezistilo také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z..
2. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19.09.2018 podal žalobca správnu žalobu, doručenú správnemu súdu dňa 10.10.2018, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V žalobe uviedol, že z obsahu odôvodnia napádaného rozhodnutia (najmä vo vzťahu k možnosti použitia ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.) nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k názoru, že na strane žalobcu neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., i napriek tomu, že je povinnosťou žalovaného skúmať prípadnú výnimočnú situáciu na strane žalobcu pri aplikácii tohto ustanovenia. Žalobca nebol vyzvaný na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu § 6b ods. 2. Odhliadnuc od uvedených dôvodov žalobca poukázal na to, že žalovaný opätovne ani v tomto prípade nevyužil možnosť postupovať v uvedenej veci i v zmysle § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., v zmysle ktorého, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona
z prostriedkov centra. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s možnosťou aplikácie ustanovenia § 5b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. na uvedený prípad. Uvedeným postupom žalovaný porušil právo žalobcu ako účastníka správneho konania na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Vzhľadom na absenciu náležitého odôvodnenia nie je možné ani následné náležité preskúmanie rozhodnutia.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených. Centrum postupovalo podľa zákona č. 327/2005 Z. z. v platnom znení a po preskúmaní podmienok podľa zákona dospelo k záveru, že žalobca vo veci, ktorý sa obrátil na centrum nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Centrum pri posudzovaní materiálnej núdze žalobcu postupovalo v zmysle zákonných ustanovení (§ 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z.). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež zdôvodnilo, prečo v danom prípade nie je možné použiť § 6b ods. 2 zákona. K námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie § 5b ods. 6 zákona v právnej veci žalobcu žalovaný uviedol, že toto ustanovenie reaguje na situáciu, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v takýchto prípadoch (únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Toto ustanovenia zavádza mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť vo vyjadrení rady centra o uvoľnení a náhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. V zmysle uvedeného je zrejmé, že aplikácia tohto ustanovenia je z povahy veci žalobcu vylúčená. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 a nasledujúce zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v medziach žalobných bodov, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného 05.10.2017, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. 1e) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.
Podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. 2a) § 3 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
2) § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z. 5) Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu;5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
Podľa § 6b ods. 1 citovaného zákona, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 16) 16) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
5. Žalovaný v predmetnej veci posudzoval otázku materiálnej núdze žalobcu na základe jeho žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho sociálny a majetkový stav z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z..
6. Započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby v posudzovanom období (december 2016 až jún 2017) predstavoval príjem zo závislej činnosti žiadateľa, odmeny žiadateľa z funkcie konateľa, príjem manželky žiadateľa zo závislej činnosti v celkovej sume 2.804,19 Eur mesačne. Započítateľný príjem žiadateľa a spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa, t. j. 597,38 Eur (od 01. júla 2017 je to suma 601,58 Eur) a tiež 1,6-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa, t. j. 682,72 Eur (od 01. júla je to suma 687,53 Eur) a to v mesiaci podania žiadosti (jún 2016) a šiestich predchádzajúcich mesiacoch - t. j. počas celého posudzovaného obdobia.
7. Z údajov získaných z katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dňa 05. júla 2017 je zrejmé, že žiadateľ nevlastní žiadnu nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti. Z údajov získaných z katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dňa 05. októbra 2017 je zrejmé, že manželka žiadateľa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území Z.:
- parcely reg. C č. 536, druh - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a domu, súpisné č. XXX na parcele č. 536, spoluvlastnícky podiel 1/1 (LV XXX),
- parcely reg. C č. 537/1, druh - záhrady o výmere 424 m2 a
- parcely reg. C č. 537/2, druh - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (LV XXXX) rodinného domu súpisné číslo XXX na parcele č. 537/2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (LV XXXX). Manželka žiadateľa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území K.:
- parcely reg. C č. 124/106 a 124/419, druh - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 a 544 m2 a domu, súpisné číslo XX na parcele č. 124/106, spoluvlastnícky podiel 1/1 (LV XXXX).
Manželka žalobcu je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území T.:
- parcely reg. E č. 629, druh - trvalé trávne porasty o výmere 186 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (LV XXXX).
8. Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej centru dňa 28. júna 2017 požiadal centrum o poskytnutie právnej pomoci vo veci o preskúmanie rozhodnutia Finančnej správy Slovenskej republiky č. 1100308/1/163245/2015 zo dňa 17. apríla 2015, ktorým Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 14. marca 2013, ktorým bol žiadateľovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 34.350,98 Eur. Žiadateľ s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR a Daňového úradu nesúhlasí, a domáha sa ich preskúmania žalobou na súde. Uvedené konanie je vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/71/2015. Vzhľadom na predmet sporu - preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Žilina, ktorým bol žiadateľovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 34.350,98 Eur, je možné konštatovať, že hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy.
9. Ak žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona, ale príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Na použitie tohto ustanovenia nie je právny nárok a je výlučne na úvahe centra, ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použije. Aké okolnosti centrum pri skúmaní žiadosti podľa tohto ustanovenia posudzuje, stanovuje usmernenie Centra právnej pomoci č. 2015/2 zo dňa 15. júna 2015, z ktorého vyplýva, že centrum posudzuje jednak skutočný príjem žiadateľa pri zohľadnení pravidelných nevyhnutných výdavkov a zároveň sa zoberá povahou sporu, či v danom prípade skutkový a právny stav veci a okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa.
10. Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol nasledujúce mesačné výdavky: bývanie spolu 750,00 Eur, strava spolu 900,00 Eur, ošatenie plus hygiena 150,00 Eur, zdravotná starostlivosť spolu 100,00 Eur, pôžičky a exekúcie manželky B. D. 161,81 Eur, F. 170,26 Eur, štátny fond rozvoja bývania 100,00 Eur, C. 693,20 Eur. Na preukázanie svojich výdavkov a výdavkov spoločne posudzovaných osôb žiadateľ predložil:
- Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „Flexi hypotéka bezúčelová“ uzatvorená medzi A. K. a C. D. dňa 22. decembra 2016,
- Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená medzi A. K., žiadateľom ako spoludlžníkom a F. I. I. dňa 28. apríla 2014,
- Zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žiadateľom, jeho manželkou a Štátnym fondom rozvoja bývania dňa 15. decembra 2013,
- zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi A. K. a B. D. dňa 03. júla 2015.
11. Žalobca v správnej žalobe poukazuje na výdavky, ktoré je spolu s manželkou povinný pravidelne vynakladať (na bývanie, stravu, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť, pôžičky, úvery, ako i exekúcie), ktorých výška má za následok, že mu z jeho a manželkinho príjmu zostane len nepatrné množstvo finančných prostriedkov. Rovnako v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol výšku svojich výdavkov a výdavkov spoločne posudzovaných osôb, nijako však nepreukázal, že takéto finančné prostriedky na úhradu svojich životných potrieb a životných potrieb členov svojej rodiny skutočne vynakladá. Výdavky trojčlennej rodiny, ktoré žalobca uviedol vo formulári žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (suma vynaložená na bývanie spolu 750,00 Eur a suma vynaložená na stravu - spolu 900,00 Eur mesačne), vedie k úvahe, že uvedené výdavky sú buď nadhodnotené, alebo ak tieto sumy žalobca skutočne vynakladá - vypovedajú o nadštandardnej životnej úrovni žalobcu a jeho rodiny. Pokiaľ ide o ďalšie pravidelné výdavky žalobcu, resp. spoločne posudzovanej osoby na splátky úverov a s tým súvisiace exekúcie, je potrebné zdôrazniť, že by bolo v rozpore s účelom zákona o poskytnutí právnej pomoci v materiálnej núdzi, ak by mal správny orgán zohľadňovať výdavky, ktoré smerujú k zlepšeniu štandardov bývania (manželka žalobcu je vlastníčkou troch rodinných domov, resp. iných životných podmienok (syn žalobcu je žiakom súkromnej strednej školy). Uvedené výdavky nemôže správny súd vyhodnocovať v prospech žiadateľa (žalobcu) lebo by tak prenášal zaťaženie plynúce zo zvyšovanie životného štandardu žalobcu a spoločne posudzovanej osoby na štát - daňových poplatníkov, čo je v príkrom rozpore so zmyslom právnej úpravy aplikovaného zákona.
12. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na príjmovú situáciu žalobcu pri zohľadnení pravidelných (oprávnených) a nevyhnutých výdavkov neexistujú také okolnosti na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z..
13. Predmetom sporu žalobcu, v ktorom sa domáha od žalovaného poskytnutia právnej pomoci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Žilina v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 34.350,98 Eur. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane vo výške 34.350,98 Eur bolo zníženie daňovým subjektom (žalobcom) uplatnených výdavkov v podanom daňovom priznaní za rok 2009. Uplatnené daňové výdavky vo výške 800.730,00 Eur, vzťahujúce sa k príjmom z podnikania, z inej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 808.091,46 Eur správca dane znížil celkom o sumu 176.768,96 Eur z dôvodu, že odvolávajúci sa (žalobca) vecne a dostatočne nepreukázal ich vynaloženie v súvislosti so zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov. Na základe zníženia daňových výdavkov správca dane v súlade s § 17 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov stanovil odvolávajúcemu sa základ dane z príjmov z podnikania podľa § 6 v sume 184.130,42 Eur. Predmetný spor súvisí s podnikateľskou činnosťou žalobcu v roku 2009, pričom podnikateľ si musí byť vedomý rizika, ktoré podnikanie zahŕňa a tiež možnosti prípadných súdnych sporov s podnikaním súvisiacich, preto predmetný spor pri zohľadnení sociálnej situácie žalobcu nie je možné považovať za prípad, na ktorý je možné aplikovať § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 10Sžo 3/2016 zo dňa 30. marca 2016 (o preskúmanie rozhodnutia Centra právnej pomoci) „podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášať ho sama“.
14. Správny súd, rovnako ako žalovaný má za to, že neposkytnutím právnej pomoci zo strany žalovaného nie je obmedzené právo žalobcu na súdnu ochranu, keďže žalobca si môže zvoliť advokáta (pričom z jeho podaní vyplýva, že túto možnosť aj využíva). Vzhľadom na celkovú príjmovú, majetkovú a sociálnu situáciu žalobcu a jeho spoločne posudzovaných osôb a po zvážení povahy sporu má správny súd rovnako ako žalovaný za to, že v danej veci nejde o prípad, kedy by neposkytnutie právnej pomoci malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žalobcu ako žiadateľa. Žalobca nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, a zároveň sa nezistili také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z..
15. Zákonodarca v zákone č. 327/2005 Z. z. upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Cieľom zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo Slovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva všetkým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. Zákonodarca ustanovuje kritéria, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľa o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadosti a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni 1,6-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitnými predpismi a jej ďalšiu podmienku, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Zákonodarca týmto zákonom súčasne splnil povinnosť transpozície Smernice rady č. 2003/8/ES zo dňa 27.01.2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch, a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.
16. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu
oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systému „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde, prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.
17. Poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi podľa zákona č. 327/2005 Z. z. je možné výlučne len fyzickým osobám, ktoré splnia kumulatívne zákonné podmienky pre priznanie nároku. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobcu ako osobu, ktorú pre účely zákona č. 327/2005 Z. z. nemožno považovať za osobu v materiálnej núdzi, tak tento záver žalovaného je správny. Povinnosťou žalovaného však bolo v konaní vyhodnocovať status žalobcu v intenciách komplexnej právnej úpravy zákony č. 327/2005 Z. z., teda vyhodnotiť status žalobcu nielen v rozsahu ustanovenia § 6b ods. 2 citovaného zákona, ale aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 tohto zákona (zákon č. 327/2005 Z. z.). Z obsahu rozhodnutia žalovaného, ako aj pripojeného administratívneho spisu takýto postup žalovaného nevyplýva. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku Rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. Zabezpečenie prístupu k súdu priamo vyplýva z článku 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu a inú právnu ochranu) a z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie). Prístup súdu je vždy individuálnou záležitosťou a nemôže byť limitovaný normatívnymi podmienkami zákonnej právnej úpravy (§ 6 - 8 zákona č. 327/2005 Z. z.). To znamená, že prístup k súdu nemôže byť ponímaný kogentne, iba za podmienok a v rozsahu stanovenom zákonom. Zákon nemôže obsiahnuť všetky modely právne relevantných vzťahov. Zákonodarca preto normatívne upravil generálnu klauzulu zabezpečujúcu súlad s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.. V osobitných situáciách je nevyhnutné postupovať aj priamou aplikáciou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a žalovaný nemôže argumentovať, že ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom ako stanoví zákon (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2010-70 z 18. apríla 2012 a sp. zn. IV. ÚS 118/2010-94 z 12. apríla 2012 a iné, z ktorých právne významným záverom bolo, že dbať nad materiálnym zabezpečením prístupu k súdu musia súdy bez ohľadu na to, či to ustanovuje zákon alebo prameň práva. Obrana správnych orgánov i súdov s poukazom, že pri rozhodovaní mohli konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon nebola akceptovaná ako súladná s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu bolo postupovať v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z. a vyhodnocovať status žalobcu aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a v súlade s touto právnou úpravou rozhodnúť ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného. Keďže žalovaný takto nepostupoval, v jeho konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom pre posúdenie veci nie je relevantné, či sa žalobcu postupu a rozhodovania podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. domáhal, keď v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru bolo povinnosťou žalovaného žiadosť žalobcu vyhodnotiť aj v intenciách uvedenej právnej úpravy. Predmetné závery konštatuje Najvyšší súd SR ako súd kasačný vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/4/2018 zo dňa 25.10.2018.
18. S vyššie uvedeným právnym záverom Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu tunajší správny súd nesúhlasí. Pokiaľ kasačný súd uvádza, že zákonodarca zákonom č. 327/2005 Z. z. v ustanovení § 5b ods. 6 splnil povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES zo dňa 27.01.2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch, a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, správny súd uvádza, že tomuto záveru mal zákonodarca podriadiť aj slovné znenie ustanovenia § 5b ods. 6, § 6 ods. 1, § 6b ods. 1 a § 6b ods. 2 citovaného zákona. Zákonodarca však v citovaných ustanoveniach použil slová: „..., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ...“, „... fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti...“, „... ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum...“, resp. „..., centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.“ Zákonodarca teda zveril právo poskytnúť právnu pomoc žiadateľovi centru, ktorému zároveň udelil oprávnenie rozhodnúť o tom, či právnu pomoc poskytne alebo nie (slovo „môže“) a to v prípade, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci resp. ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti.
V konkrétne prejednávanom prípade však žalobca podnikal ako fyzická osoba, pričom 31.01.2012 ukončil podnikateľskú činnosť. V súčasnej dobe však opäť podniká. Prevažná väčšina dlhov žalobcu vzniká ako dôsledok jeho podnikateľskej činnosti. Dôsledky podnikateľského úsilia však nemožno prenášať formou úľav, resp. poskytnutia právnej pomoci na štát, takto by totiž boli neúspešní (nesolventní, zadĺžení) podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným. Rovnako je potrebné poukázať na to, že v prípade žalobcu ide o dlhy vzniknuté nedodržaním daňovej disciplíny a na takéto dlhy súd pri posudzovaní majetkových pomerov neprihliada. Žalobca netvrdí a ani nepreukazuje, že je neschopný zo závažných zdravotných, rodinných alebo iných dôvodov sám si svojou činnosťou zadovážiť prostriedky na dôstojné živobytie, ani svoje životné postavenie ako ťaživé nevníma, má kde bývať, je zamestnaný a jeho výdavky sú vyššie ako jeho príjmy. Z účelu poskytovanej ochrany vyplýva, že táto vychádza z princípu pomoci slabším, ktorí nie vlastným pričinením a z vlastnej vôle sa dostali do nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie. To nie je prípad žalobcu. Žalobcovi nehrozí existenčná finančná ujma ani z titulu vymáhania daňových nedoplatkov podľa rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v súdnych konaniach, pretože okrem konaní sp. zn. 21S/56/2015 (vymáhanie sumy 5.601,21 Eur) a 21S/58/2015 (vymáhanie sumy 6.032,66 Eur) bola vo všetkých ostatných súdnych konaniach správnych žalobách žalobcu proti Finančnému riaditeľstvo SR tunajším krajským súdom odložená vykonateľnosť žalovaným napadnutých správnych rozhodnutí.
19. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováži dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitostí, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a hodnosť správneho rozhodnutia. Účelom zákonodarcu právnou úpravou v zákone č. 327/2005 Z. z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, ako aj prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Žalovaný v predmetnej veci posudzoval otázku materiálnej núdze žalobcu ako žiadateľa na základe jeho žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho sociálny a majetkový stav z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených žiadateľom vyplynulo, že započítateľný príjem žalobcu ako žiadateľa a jeho manželky presahuje výške 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a tiež 1,6-násobok životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby v mesiaci podania žiadosti a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, dospel k správnemu záveru, že žalobcu nie je možné považovať za osobu v materiálnej núdzi majúcej právo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.. Žalovaný ako príslušný správny orgán za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a teda musí sa zaoberať aj otázkou sociálneho a materiálneho stavu žiadateľa, ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky, nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. Za stavu, že pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci bola rozhodujúca výška jeho čistého započítateľného príjmu spolu s príjmom spoločne posudzovanej osoby - jeho manželky, a nie jeho výdavkov, správnemu súdu nezostáva nič iné ako konštatovať, že právny záver správneho orgánu je v súlade so zákonom. Zákonodarca v citovanom zákone upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni 1,6-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitnými predpismi a jej ďalšiu podmienku, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Záverom dáva správny súd do pozornosti skutočnosť, že vo všetkých správnych žalobách proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky je žalobca zastúpený advokátom Mgr. Rastislavom Otrubom.
20. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, podľa § 190 SSP. Zároveň konštatuje, že vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany žalovaného správneho orgánu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok nebol žalobcovi ako žiadateľovi priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. právo žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo zachované. V prejednávanej veci súd v súlade s § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávamia, nakoľko nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov potreba pojednávanie nariadiť nevznikla.
21. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov konania nepriznal, podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Rovnako náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému, podľa § 168 SSP a contrario.
22. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.