Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/280/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej Z. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 660,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 66 zo dňa 09. júla 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 26,20% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 417,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 417,- Eur od 06. 09. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok), v prevyšujúcej časti, t.j. v časti 243,84 Eur a úroku z omeškania znej, uplatnenej zmluvnej pokuty a nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky žalobu zamietol (II. výrok) a vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 % (III. výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca uplatnil nároky odvodzujúc ich z listiny - zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 01. 2015. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaná dňa 21. 01. 2015 podala (podpísala) žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru pod č. XXXXXXXXXX (č. l. 9 spisu), kde v bode 5. bol vyplnený o. i. údaj o predpokladanej RPMN za úver 26,15 %, ako aj o predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,15 %, Žalobca dňa 22. 01. 2015 podpísal žiadosť/zmluvu o revolvingovom úvere, kde vyplnil údaje v bode 6. o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sú rozdielne v časti týkajúcej sa predpokladanej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), kde uvádza 25,69 % a v ročnej sadzbe úrokov z omeškania 5,05 %. Žalobca vyplatil žalovanej finančné prostriedky spolu vo výške 513,- Eur (do sumy 570,- Eur si započítal poplatok za poskytnutie revolvingu vo výške 57,- Eur). Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou už prvej splátky vo výške 18,02 Eur a do rozhodnutia súdu prvej inštancie uhradila žalobcovi spolu len sumu 96,- Eur.

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za to, že žalobca a žalovaná platne nedojednali údaj o RPMN ako náležitosť zmluvy, nakoľko tento sa líši v bode 5. a 6. zmluvy, nedošlo teda ku konsenzu obidvoch zmluvných strán o hodnote RPMN. Ako vyplýva z bodu 6. zmluvy, žalobca návrh žalovanej na uzavretie zmluvy v celosti neakceptoval, ale jej úkon z 21. 01. 2015 obsahoval modifikáciu v podobe iných podmienok, ako navrhovala žalovaná, a preto súd prvej inštancie bol toho názoru, že takéto vyjadrenie žalobcu je odmietnutie návrhu žalovanej a považuje sa za nový návrh v zmysle . V bode 6. Zmluvy je taktiež uvedený údaj o úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne, ktorý bod 5. Zmluvy neobsahuje. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal, že by žalovaná s návrhom žalobcu zo dňa 22. 01. 2015 bola súhlasila alebo to akceptovala. Akceptácia nového návrhu žalobcu mohla byť učinená len písomne, pretože vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže zmluva nebola platne uzavretá, žalovaný sa v zmysle bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu v rozsahu poskytnutého plnenia, t.j. vo výške 513,- Eur. Vzhľadom na vrátenie sumy 96,- Eur žalobcovi činí zostatok bezdôvodného obohatenia žalovanej, ktoré je povinná vydať žalobcovi sumu 417,- Eur (513,- Eur - 96,- Eur). Preto je žaloba dôvodná v tejto sume a vo zvyšku (v sume 243,84 Eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania z tejto sumy) nedôvodná.

4. Úrok z omeškania zo sumy 417,- Eur priznal súd prvej inštancie s poukazom na v spojení s vykonávacieho nariadenia vlády SR č. v platnom znení od dátumu požadovaného žalobcom, t.j. od 06. 09. 2015.

5. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná podmienka, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. 8. bod 8.1. zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola viacerými súdmi vyhlásená za neplatnú (napr. rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 03.10.2017, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 10.05.2017 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 09.04.2018, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 12.12.2016). Na základe uvedeného mal žalobca v zmysle ustanovenia povinnosť zdržať sa používania takejto zmluvnej podmienky voči všetkým spotrebiteľom. Pretože uvedená podmienka bola vyhlásená za neplatnú, súd prvej inštancie nemohol priznať žalobcovi nárok z nej prináležiaci, a preto žalobu aj v tejto časti zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle (ďalej len „“) podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného. Väčšinový úspech v spore mal žalobca, nakoľko zo sumy istiny 660,84 Eur mu bolo priznaných 417,- Eur, čo činí 63%. Žalovaný bol teda úspešný v rozsahu, v akom bola žaloba zamietnutá, t.j. 37%. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v pomernej časti 26 %.

7. Proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby a proti tretiemu výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v , a , t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vyčítal jeho záver, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmlúv o revolvingovom úvere z dôvodu rozdielnych údajov o RPMN v bode 5. a 6. zmluvy. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou, že RPMN nemožno dohodnúť, pretože výpočet RPMN sa v zmysle a únijného práva určuje v čase uzavretia zmluvy, odlišnosť medzi údajom predpokladaná RPMN uvedeným v návrhu na uzavretie zmluvy v bode 5. a údajom o konkrétnej RPMN uvedeným v bode 6. vyplýva práve z dôvodu, že veriteľ musel určiť RPMN podľa dňa uzavretia zmluvy, a preto táto odchýlka nemôže byť dôvodom, pre ktorý nebola zmluva uzavretá.

8. K uvedeniu percentuálnej sadzby úroku z omeškania až v bode 6. Zmluvy žalobca uviedol, že jej uvádzanie v bode 5. zmluvy s prihliadnutím na to, že ide o údaj, ktorý sa odvíja od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a môže byť do času schválenia úveru zmenený, ani nebolo dôvodné, nakoľko by práve uvedený predpoklad mohol pre spotrebiteľa pôsobiť zmätočne.

9. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a aby žalobu aj v časti, v ktorej bola súdom prvej inštancie zamietnutá vyhovel a zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

11. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle , ktoré vady nezistil a dospel k názoru, že II. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa , potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dôvodnosti priznaného nároku ako bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu z dôvodu neuzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, na túto časť odôvodnenia poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu udáva, že konanie nemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

12. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere je správne. Z dokazovania je zrejmé, že strany mienili uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj “). Na kontraktačný proces súd prvej inštancie správne aplikoval kogentné ustanovenia a nasledujúce , ktorých aplikáciu nevylučuje. Tieto ustanovenia sa totiž vzťahujú na uzatváranie súkromnoprávnych zmlúv, pričom aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa sa subsidiárne aplikuje , ak niet v osobitnej úpravy. kogentne ustanovuje, že v rámci procesu uzavierania každej zmluvy akákoľvek podstatná zmena oproti návrhu na jej uzavretie predstavuje nový návrh ( prvá veta ), ktorý podlieha akceptácii. Z dokazovania vyplýva, že žalobca oproti návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy zmenil navrhovanú hodnotu predpokladanej RPMN úveru aj revolvingu. Nakoľko RPMN je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( v znení účinnom v čase tvrdeného uzavretia spornej zmluvy), pri jej zmene musí ísť o nový návrh na uzavretie zmluvy. Pokiaľ ide o požiadavku zákona, že údaj o RPMN sa určuje na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, z hľadiska kontraktačného procesu je nutné túto požiadavku vykladať tak, že ide o konsenzus obidvoch zmluvných strán o hodnote RPMN na základe ostatných dojednaných údajov zmluvy. Je pravdou, že údaje pre výpočet, ako aj spôsob výpočtu sú určené , avšak v takom prípade je potrebné sa dohodnúť na takom údaji RPMN, aby zodpovedal zákonu. Údaj o RPMN v čase uzavretia zmluvy je dôležitý z toho hľadiska, že na jeho základe sa spotrebiteľ pri porovnávaní RPMN uvádzaných pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie, alebo nie, preto pri zmene tohto údaju veriteľom musí nasledovať akceptácia zo strany v tomto prípade pôvodného navrhovateľa, ktorý sa v dôsledku zmeny údaju o RPMN dostáva do pozície akceptanta. Musí mu byť teda vytvorená možnosť schválenia tejto zmeny, prípadne odmietnutia uzavretia zmluvy z dôvodu, že s poskytnutím úveru pri danej RPMN nesúhlasí. Aj pri prijatí argumentácie, že údaj o RPMN je len pravidelnou zložkou zmluvy, jeho nedojednanie nemá za následok neplatnosť zmluvy, ak sa v návrhu zmluvy uvedie, je potrebné, aby adresát súhlasil s celým obsahom návrhu zmluvy (tzv. úplné prijatie návrhu). Preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné. Uvedený názor podporuje aj právna teória (porovnaj napr. Fekete, I.: 1. Zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 490, kde sa uvádza: „Ak návrh obsahuje okrem podstatných náležitostí i niektoré ďalšie náležitosti (naturalia negotii), zmluva vznikne až vtedy, ak sa prijatie vzťahuje na celý obsah zmluvy.“, resp. str. 494: „Ustanovenie vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (súhlas) musí byť úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrhu na uzavretie zmluvy obsahuje modifikáciu obsahu, t.j. dodatky (napr. rozšírenie navrhovaného obsahu zmluvy), výhrady (príjemca návrhu chce, aby na zmluvu platili iné podmienky, než na ktoré odkazuje návrh), obmedzenia (napr. vypustenie určitej časti návrhu) či iné zmeny (čiastočné prijatie návrhu),

považuje sa takéto konanie za odmietnutie návrhu ako celku. V prípade splnenia podmienok uvedených v sa takéto konanie považuje za nový návrh (protinávrh) so zmeneným obsahom (ide o nevyvrátiteľnú právnu domnienku). V prípade protinávrhu dochádza k výmene v postavení navrhovateľa a akceptanta. v súvislosti s rozsahom prijatia návrhu na uzavretie zmluvy vychádza z princípu mirror image rule, t.j. akceptácia musí byť zrkadlovým odrazom návrhu.“ Nakoľko zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( prvá veta ), návrh na jej uzavretie, ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, pričom z dokazovania nevyplýva písomné prijatie nového návrhu na uzavretie zmluvy so zmenenou hodnotou RPMN zo strany žalovaného. V zmysle mlčanie alebo nečinnosť strany sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu a zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Keďže v rámci kontraktačného procesu medzi stranami nedošlo k dohode o RPMN spotrebiteľského úveru, záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu spornej zmluvy nedošlo, je správny. Zmluvná sloboda strán nezahŕňa aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, pretože podľa odvolacieho súdu ustanovenia a nasledujúce majú kogentný charakter a účastníci občianskoprávnych vzťahov sa od nej nemôžu odchýliť. Osobitný kontraktačný proces odlišný od bežného uzavretia zmluvy môže ustanoviť iba zákon a nie dohoda strán (porovnaj Fekete, I.: 1. Veľký Komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 354). Navyše v prípade spotrebiteľských zmlúv sa podľa ustanovenia posledná veta spotrebiteľ najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Preto prípadné dojednania o tom, že spotrebiteľ vopred akceptuje prípadný zmenený návrh dodávateľa (veriteľa) sú v zmysle neplatné pre rozpor so zákonom.

13. Taktiež je správny aj záver súdu prvej inštancie, že návrh na uzavretie zmluvy v bode 5., ktorý vypĺňala žalovaná, neobsahoval údaj o ročnej percentuálnej sadzbe úroku z omeškania, pričom v bode 6. vypĺňanom žalobcom je už tento údaj uvedený vo výške 5,05 %, teda aj v tomto smere, došlo k zmene pôvodného návrhu ohľadne jeho obsahovej náležitosti, a aj preto sa jednalo o nový návrh, ktorý podliehal schváleniu zo strany žalovanej, t.j. či s navrhovanou sadzbou súhlasí. Keďže dohodou sa možno odchýliť od zákonného úroku z omeškania v prospech spotrebiteľa, možno teda dohodnúť nižšiu sadzbu úroku z omeškania oproti zákonu, aj v prípade, že údaj o úroku z omeškania je zhodný so zákonnou úpravou, musí podliehať schváleniu zmluvných strán, t.j. žalovanej mal byť daný priestor na akceptáciu žalobcom uvedenej sadzby úroku z omeškania. Preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že ak žalobca nechcel, aby úrok z omeškania podliehal schváleniu zo strany žalovanej, mal jeho úpravu ponechať na zákon a v bode 6. ho neuvádzať (porovnaj Fekete, I.: 1. Zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 490, kde sa uvádza: „Každá zo strán môže zmariť zmluvu tým, že v priebehu negociácie bude požadovať, aby sa nepodstatný bod zmluvy stal jej súčasťou“.

14. Odvolací súd dodáva, že v tomto prípade žalovaná neakceptovala zmenený údaj o RPMN a údaj o sadzbe úroku z omeškania ani konkludentne svojím správaním po oznámení tejto zmeny, nakoľko z nesporných skutkových tvrdení žalobcu, ktoré si osvojil súd prvej inštancie a prevzal odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v zmysle , vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania už s prvou splátkou vo výške 18,02 Eur, teda včas neakceptovala ani konkludentne pozmenený návrh žalobcu na uzavretie zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle mlčanie alebo nečinnosť strany sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu a aj na prijatie návrhu vo forme iného konania osoby, ktorej bol návrh určený, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas sa vyžaduje, aby sa jednalo o včasné konanie ( ). Preto aj keď dodatočne do podania žaloby žalovaná zaplatila sumu 96,- Eur, z tohto konania nemožno vyvodiť súhlas so zmeneným návrhom žalobcu (ak by s ním súhlasila, zaplatila by prvú splátku načas v zmysle zmeneného návrhu), ale možno to považovať už len za vrátenie časti bezdôvodného obohatenia. Navyše v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalobca tieto úhrady považoval za neskoré prijatie a chcel im priznať účinky včasného prijatia tým, že by o tom bez zbytočného odkladu upovedomil žalovanú ( ).

15. Z vyššie uvedených dôvodov postačuje pre záver o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu bez právneho dôvodu skutočnosť, že zmluva nebola uzavretá, nevznikla.

16. Žalobca v odvolaní osobitne nenamietal nepriznanie zmluvnej pokuty a nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky, preto sa odvolací súd súc viazaný odvolacími dôvodmi, k tomu nevyjadroval.

17. Ako závislý od II. výroku vo veci samej preskúmal odvolací súd v zmysle aj III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci ( v spojení s ) nevykonateľným výrokom, v ktorom neuviedol povinnosť na plnenie a v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená. Neuviedol úplne správne ani pomer úspechu strán v spore. Úspech žalobcu v spore pozostávajúci z časti istiny, v ktorej bolo žalobe vyhovené činí percentuálne 63,10% (417,- Eur * 100% / 660,84 eur), nie len 63%. Jeho neúspech (a teda úspech žalovanej) v časti istiny, ohľadne ktorej bola žaloba zamietnutá tak činí 36,90%. Rozdiel predstavujúci čistý úspech žalobcu po odpočítaní úspechu žalovanej od jeho úspechu tak činí 26,20%. V treťom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa

18. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a Podľa by bola vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu plného úspechu žalovanej v odvolacom konaní. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však žalovanej odvolací súd nepriznal z dôvodu, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Osobitný subjekt je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana sporu, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).