Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/114/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. februára 2024 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Handlovej, trvale bytom C., D. XXX/XX, t. č. na slobode, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 25.09.2023 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 25.09.2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania: · v bode 1/ pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., · v bode 2/ pokračovacieho zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., · v bode 3/ pokračovacieho prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák., · v bode 4/ prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Tr. zák.,

pretože

1/ v presne nezistenom čase pred Vianocami v decembri 2021 poškodenému maloletému E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, v mieste svojho trvalého bydliska v H. I. XX J. K. D. I. XXX/XX L. C. robil masáž nôh a pritom sa ho pýtal, či ho môže chytiť aj vyššie, s čím poškodený maloletý E. F. G. súhlasil, tak ho obžalovaný chytil cez rifle za jeho penis a následne dňa 16. januára 2022 v bližšie nezistenom čase v mieste svojho trvalého bydliska v byte číslo XX J. K. D. I. XXX/XX L. C. požiadal poškodeného maloletého E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol u neho v tom čase na návšteve o masturbáciu, resp. o vykonanie orálneho sexu, s čím spočiatku poškodený maloletý nesúhlasil, avšak po prosbách páchateľa, poškodený súhlasil, pričom si stiahol nohavice a spodné prádlo, ľahol si na gauč v obývačke, na čo si obžalovaný k nemu prisadol a svojou rukou chytil penis poškodeného a začal ho masturbovať, následne si penis poškodeného dal do úst a začal ho orálne uspokojovať, pričom celé toto konanie trvalo 1 až 2 minúty, kedy s tým prestal, nakoľko sa bál, že niekto vojde do bytu, pričom obžalovaný vedel, že poškodený maloletý E. F. G. mal v tom čase menej ako 15 rokov,

2/ od presne nezisteného dňa bližšie nezistený počet krát žiadal od poškodeného maloletého E. F. G. cez aplikáciu WhatsApp a cez sociálnu sieť facebook vyhotovenie a následné zaslanie videí, na ktorých bude poškodený nahý, pričom ho inštruoval, ako a čo má na videách robiť, kde poškodený maloletý E. F. G. to spočiatku odmietal, no po viacnásobných výzvach obžalovaného natočil a následne odoslal obžalovanému svojim mobilným telefónom v mieste svojho trvalého bydliska na adrese: ulica M. I. XXXX/ X L. C., bližšie nezistený počet takýchto videí, minimálne však tri videá, na ktorých je zreteľne vidieť, že sa jedná o poškodeného E. F. G., pričom prvé video, na ktorom má oblečené len tričko zachytáva, ako si

vkladá do konečníka písaciu potrebu, pravdepodobne fixku, toto video mu zaslal cez aplikáciu WhatsApp dňa 11. decembra 2021 v čase 00:32:57 hodine, druhé video, na ktorom je znova oblečený len v tričku a vkladá si do konečníka písaciu potrebu, pravdepodobne fixku zaslal cez aplikáciu WhatsApp dňa 11. decembra 2021 v čase 00:33:48 hodine a tretie video poškodený obžalovanému zaslal dňa 21. januára 2021 v čase o 17:21:05 hodine, taktiež cez aplikáciu WhatsApp, pričom na videu sa vyzlieka a pózuje pred kamerou nahý, pričom obžalovaný vedel, že maloletý E. F. G. mal v tom čase menej ako 12 rokov,

3/ A. B. v Meste C. J. K. D. I. XXX/XX, na adrese svojho trvalého bydliska odoslal cez aplikáciu WhatsApp svojim mobilným telefónom I Phone, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, SE2 dňa 11. decembra 2021 v čase o 00:11:00 hodine maloletému E. F. G. päť videí s obsahom detskej pornografie, na ktorých je vyobrazený maloletý chlapec, ktorý masturbuje a ukája sa, pričom na ďalších videách si maloletý chlapec vtláča rôzne predmety do konečníka a následne dňa 20. januára 2022 v čase o 16:30:47 hodine odoslal cez aplikáciu WhatsApp svojim mobilným telefónom I Phone, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, SE2 maloletému E. F. G. 20 kusov obrázkov s obsahom detskej pornografie, na ktorých sú vyobrazení nahí a čiastočne obnažení maloletí chlapci pri rôznych sexuálnych polohách,

4/ A. B. v Meste C. J. K. D. I. XXX/XX, na adrese svojho trvalého bydliska od presne nezisteného času, minimálne do dňa 18. marca 2022 vo svojom mobilnom telefóne N. A., N. XXXXXXXXXXXXXXX, SE2 prechovával 2.096 obrázkov a videí s obsahom detskej pornografie, vo svojom mobilnom telefóne Huawei LYO-L21, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX prechovával 138 obrázkov a videí s obsahom detskej pornografie a vo svojom notebooku ACER, s.č. J. prechovával 11.644 obrázkov a videí s obsahom detskej pornografie, spolu teda 13.878 takých súborov, pričom na predmetných obrázkoch a videách sú vyobrazené maloleté deti, ktoré pózujú pred kamerou, sebaukájajú sa, orálne, análne a sexuálne zneužívajú iné maloleté deti a sú sexuálne zneužívané inými osobami.

Bol za to odsúdený podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Podľa § 60 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia vecí: a to: · 1 ks mobilný telefón I Phone, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, kód 1646, čiernej farby, SE2 s prasknutým displejom so SIM 4KA, · 1 ks mobilný telefón Huawei LYD-L21, kód 1646, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, · 1 ks notebook ACER s.č. NXGPDEL XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby, na vrchnej strane monitora s obrázkom, s nabíjačkou, · 1 ks micro SD karta, 2GB značky Transcent, a · 1 ks harddisk, s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. mu bolo uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Podľa bola poškodená M. G. s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť vo výroku o treste, keď voči nemu podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor.

V písomných dôvodoch odvolania následne uviedol, že v prejednávanom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., a teda uložený trest pod dolnou hranicou trestnej sadzby nie je zákonný a ani dôvodný. Podľa jeho názoru písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku ani neobsahuje vyčerpávajúce zohľadnenie hodnotiacich kritérií pre určenie primeranosti a spravodlivosti trestu v konaní o dohode o vine a treste, a to aj podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Výnimočnosť použitia ustanovení , Tr. zák. vyplýva už zo samotného názvu tohto ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a tiež preto jeho použitie nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce

skutočnosti. Podľa jeho názoru ale v prejednávanom prípade nebola zistená žiadna významná okolnosť prípadu, prípadne pomery na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Naopak okolnosť prípadu spočívajúca vo veľkom rozsahu páchanej trestnej činnosti a jej dlhodobosť zvyšujú závažnosť trestnej činnosti obžalovaného a tým odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. Dodal, že v prejednávanej trestnej veci bola dôkazná núdza prokuratúry nízka a pravdepodobnosť usvedčenia obžalovaného takmer 100%, a preto by bola navrhovaná trestná sankcia v prípade konania o dohode o vine a treste vyššia. Uložený trest preto považuje za príliš benevolentný a nedostatočný na nápravu obžalovaného, pretože ho neodradí od páchania ďalšej trestnej činnosti, neochráni pred ním spoločnosť tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, nevytvorí podmienky ani na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, nevyjadruje ani jeho morálne odsúdenie spoločnosťou a ani iných neodradí od páchania trestnej činnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zák.). Dodal, že na použitie ustanovenia § 39 ods. 2 Tr. zák. nepostačuje, že zákon ustanovuje za konkrétny trestný čin trestnú sadzbu, ktorá sa môže subjektívne javiť ako prísna. „Tvrdosť“ trestnej sadzby je možné modifikovať uplatnením ustanovenia Tr. zák. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a následne aby sám podľa obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v konečnom návrhu: · prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiavala konečného návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora, a teda navrhla, aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bez použitia ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák. na dolnej hranici trestnej sadzby, · obžalovaný uviedol, že by bol rád, keby mu zostal trest, ktorý mu bol uložený v napadnutom rozsudku súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o treste odňatia slobody), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania všetkých skutkov uvedených v obžalobe.

Podstatou odvolania prokurátora bola neprimeraná miernosť súdom prvého stupňa uloženého trestu odňatia slobody, najmä čo do aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.

Súd prvého stupňa odôvodnil výrok o treste aj nasledovne (citácie):

Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa k trestnej činnosti doznal, túto oľutoval. Súd zistil poľahčujúcu okolnosť aj v tom, že napomáhal orgánom pri objasňovaní jeho trestnej činnosti, avšak túto poľahčujúcu okolnosť zohľadnil pri ukladaní trestu, a to pri použití ustanovenia , (per analogiam). Priťažujúcou okolnosťou je to, že spáchal viac trestných činov.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Obžalovaný nebol doposiaľ riešený v priestupkovom konaní, ani súdne trestaný.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia 368 ods. 2 , , , , , , (per analogiam) úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch

nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd v prípade obžalovaného zistil, že základná sadzba za najprísnejší trestný čin je u obžalovaného 7 rokov až 12 rokov. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá doposiaľ súdne trestaná nebola, v čase páchania trestnej činnosti mala 24 rokov, ktorá v tom čase si nebola vedomá svojej úchylky (výpoveď znalca MUDr. Andreja Smetánku) a hoci sa dopustil trestnej činnosti voči maloletej osobe, že vzhľadom na okolnosti prípadu, správanie sa obžalovaného pri páchaní trestnej činnosti, následky po spáchaní trestnej činnosti (podľa vyjadrenia znalca PhDr. Andreja Benkoviča, poškodenej M. G. konanie obžalovaného na maloletom nezanechalo výrazné stopy), za neprimerane prísne ukladať trest už len v samej spodnej hranici, teda v trvaní 7 rokov, a preto súd prihliadol na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, podľa ktorého je možné v prípade uznania viny páchateľom podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), ukladať trest za použitia ustanovenia , (per analogiam), teda ako v prípade schválenia dohody o vine a treste, preto súd využil toto ustanovenie a obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu takto zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pokiaľ obžaloba navrhovala uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, súd dospel k záveru, že takýto trest by bol neprimerane prísny a podľa názoru súdu aj trest kratšieho trvania bude na prevýchovu obžalovaného postačovať.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v mladom veku, o svojej chorobe nevedel a preto uloženie prísneho nepodmienečného trestu odňatia slobody nebude vplývať na jeho prevýchovu tak, ako to žiada prokurátor, pretože obžalovaný si je vedomý toho, že po výkone trestu musí svojim spôsobom života preukázať, že sa polepšil a povedie riadny život človeka. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že prehodnotil celý svoj život, že si v súčasnej dobe je vedomý svojej úchylky a že chce viesť riadny život človeka. Podľa názoru súdu uloženie nepodmienečného trestu tak, ako to navrhuje prokurátor, by nesplnilo svoj účel, naopak podľa názoru súdu je potrebné, aby obžalovaný vykonával uloženú liečbu, či už ústavnú, neskôr ambulantnú, t.j. aby bol obžalovaný preliečený, resp. liečený a pod kontrolou príslušných inštitúcií, t.j. aby v budúcnosti obžalovaný nepáchal trestnú činnosť, a preto súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby.

S takýmto vyčerpávajúcim odôvodnením výroku o treste sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, pričom poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a tak je nadbytočné, aby odvolací súd vo svojom rozhodnutí opakoval správne, podrobné a dostatočne presvedčivo odôvodnené závery súdu prvého stupňa, ktoré si v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ne odkázal.

K napadnutému výroku o treste z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní prokurátora odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (ako na napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu či pomermi páchateľa môže odôvodňovať i mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je plne v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.

Odvolací súd po preskúmaní veci ďalej dospel k záveru, že pri ukladaní trestu odňatia slobody vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného pri urobení jeho vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, teda na možnosť zníženia trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 (teda na výmeru minimálne 4 roky a 8 mesiacov). Odvolací súd k správnosti aplikácie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam dodáva ešte nasledovné:

V neprospech obžalovaného svedčila najmä závažnosť jeho konania čo do početnosti ním spáchaných skutkov, resp. trestných činov (2 zločiny a 2 prečiny), ako aj to, že stíhaná trestná činnosť bola „namierená“ aj voči dieťaťu mladšiemu ako 12 rokov.

V prospech obžalovaného naopak svedčilo viacero skutočností/okolností.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaný sa priznával k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti už od samého počiatku trestného konania, čo v obžalobe inak uviedol aj sám prokurátor. V tejto súvislosti je nutné dodať, že dôkazná núdza orgánov činných v trestnom konaní bola v prípravnom konaní nízka práve aj pre takýto postoj obžalovaného. Napokon obžalovaný svojím vyhlásením o vine v konečnom dôsledku „odbremenil“ súd prvého stupňa od vykonávania dokazovania týkajúceho sa výroku o vine, a teda aj prokurátora od toho, aby jeho vinu musel pred súdom dokazovať (paradoxom je, že prokurátor napriek tomu, že mu policajt po skončení vyšetrovania až dvakrát navrhol konanie o dohode o vine a treste, nezačal takéto konanie, ale na obžalovaného podal na súd prvého stupňa obžalobu).

Ďalej bolo potrebné v jeho prospech zohľadniť, že tú najzávažnejšiu trestnú činnosť (zločiny) obžalovaný spáchal v relatívne krátkom časovom období (december 2021 až január 2022), teda jeho konanie nemalo dlhodobejší charakter.

Zo znaleckých záverov napokon vyplynulo, že obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou v objekte – pedofíliou, ktorá mala vplyv na jeho konanie a ktorá je vrodená, ale nemá prvky agresivity. Obžalovaný nemal mužský vzor, je zameraný homosexuálne, resp. bisexuálne, pričom mu bolo navrhované (a aj súdom prvého stupňa uložené) ochranné liečenie len pre opakovanie a naliehavosť deviantného konania. Naviac u maloletého poškodeného E. F. G. nebol znalecky zistený závažnejší dopad konania obžalovaného.

Odvolací súd rovnako zistil, že súd prvého stupňa mal obžalovanému priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že viedol pred spáchaním trestných činov riadny život. Zároveň mu nesprávne priznal aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že spáchal viac trestných činov. Totiž spáchanie viacerých trestných činov už súd prvého stupňa „zohľadnil“ v rámci aplikácie tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Inak povedané – správne mal súd prvého stupňa u obžalovaného ustáliť dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Tr. zák. a žiadnu priťažujúcu okolnosť, a teda mal aplikovať pri ukladaní trestu aj ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., ktoré zistenia odvolacieho súdu sú rovnako v prospech obžalovaného a aplikácie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.

Napokon sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou prokurátora, podľa ktorej súd prvého stupňa mal pri postupovať pri ukladaní trestu analogicky ešte aj podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu. Totiž táto vyhláška ustanovuje podmienky a pravidlá postupu prokurátora pri iniciovaní, prijatí podnetu obvineného a vedení vyjednávania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu za účelom, aby umožnili skončenie čo najväčšieho počtu trestných vecí v prípravnom konaní dohodou o vine a treste a zároveň poskytovali ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov (). Táto vyhláška sa teda nevzťahuje na súdne konanie po tom, čo prokurátor podal na obvineného obžalobu, ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Potom nemôže prichádzať do úvahy ani analogická aplikácia tejto vyhlášky zo strany súdu, na ktorý prokurátor podal túto obžalobu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Uloženie trestu odňatia slobody v základnej trestnej sadzbe určenej pre trestný čin najprísnejšie trestný (§ 368 ods. 2 Tr. zák.), ako sa toho domáhal prokurátor, a to aj na samej dolnej hranici (teda vo výmere

7 rokov), považoval aj odvolací súd v prejednávanom prípade vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery obžalovaného (popísané vyššie) už za neprimerane prísne, keď na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred ním postačuje aj trest odňatia slobody mimoriadne znížený o 1/3 pod túto dolnú hranicu, teda v maximálne zákonom dovolenom rozsahu.

Preto súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nemožno vôbec považovať za neprimerane prísny a ani uložený v rozpore so zásadami ukladania trestov ( Tr. zák.) tak, ako to majú na mysli ustanovenia , Takýto trest naopak považoval aj odvolací súd za primeraný a tiež spravodlivý, naviac súladný aj vzhľadom k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

Odvolací súd naviac dodáva, že ochranu spoločnosti pred obžalovaným zabezpečí aj uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, ktoré popri uložených trestoch môže dovŕšiť celkovú nápravu obžalovaného.

Pokiaľ ide o výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, odvolací súd nezistil jeho nesprávnosť, keď ani prokurátor svoje odvolanie neodôvodňoval vo vzťahu k tomuto výroku. Pritom aj prokurátor navrhoval zaradiť obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody práve do ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie prokurátora podľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.