Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/47/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: O.. I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. A. XX, zastúpená: Mgr. Dana Žlnková, advokátka so sídlom Komenského 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: I/ Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, II/ Mesto Veľký Krtíš, so sídlom Komenského 3 , 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 00319651, zastúpené: Nosko & Partners, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36860107, pracovisko so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného I/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 4. septembra 2018, č. k.: -172, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa O.. I. X., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. XX, XXX XX W. A. je výlučnou vlastníčkou v celosti novovytvorenej parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2 , parcely registra „C“ parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2 , vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XX, vyhotoveným Geodetickou kanceláriou S. G. M. R. dňa 29. 04. 2002, autorizačne overeným L.. G. dňa 03. 05. 2002, úradne overeným Správou katastra S. G. L.. O. M. dňa 09. 05. 2002 pre kat. úz. S. G.. II. Žalobkyni sa proti žalovaným I/ a II/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou v celosti novovytvorenej parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, ostatné plochy o výmere XXX m2 , parcely registra „C“ parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2 , vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX- XX, vyhotoveným Geodetickou kanceláriou S. G. M. R. dňa 29. 04. 2002, autorizačne overeným L.. G. dňa 03. 05. 2002, úradne overeným Správou katastra S. G. L.. O. M. dňa 09. 05. 2002 pre kat. úz. S. G. a náhrady trov konania. 3. Tvrdila, že na základe rozhodnutia o dedičstve bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši sp. zn. D 25/81 zo dňa 10. 02. 1981 po poručiteľke O. B. je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v k. ú. S. G. zapísané vo vložke XXX a sú vedené ako parcely registra E parc. č. XXX/XX v celosti, ktorá bola zapísaná na LV č. XXX o výmere XXXX m2 , teraz na LV č. XXXX. V roku 2002 si dala vyhotoviť geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-XX, Geodetickou kanceláriou S. G. M. R. za účelom obnovenia pôvodných hraníc parc. č. XXX/XX v prírode. Zameraním bolo zistené, že hoci pôvodná výmera tejto parcely mala byť X.XXX m2 , v jej vlastníctve je na LV č. XXXX zapísaná len časť parcely vo výmere X.XXX m2 . Následnými zápismi vznikli chybne na parcelách CKN XXX, XXX duplicitné vlastníctva medzi LV č. XX (SPF) a LV č. XXX (teraz č. XXXX). Z geometrického plánu jasne vyplýva, že diely 3 a 6 sú súčasťou pozemnoknižnej parcely č. XXX/XX. Preto sa listom zo dňa 08. 09. 2014 obrátila so žiadosťou o prešetrenie zápisu na Okresný úrad, katastrálny odbor S. G., ktorý jej v odpovedi zo dňa 10. 12. 2014 potvrdil, že pôvodná parcela EKN č. XXX/XXb mala výmeru X.XXXmX , pričom pri zápise

vyvlastňovacieho rozhodnutia v roku 1972 došlo k vyvlastneniu výmery XXmX v prospech štátu a pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1989 bola pôvodná parcela zidenfitikovaná ako parcely č. XXX a XXX, avšak pri zápis vlastníctva č. XX boli zapísané ako parcely č. XXX a XXX, časť výmery týchto parciel je uvedená ako diel 3 a diel 6 v geometrickom pláne s tým, že chýbajúca výmera je vedená na LV č. XX v k. ú. S. G. v prospech SR - Slovenský pozemkový fond. Časť parcely CKN č. XXX vedená na LV č. XX prešla na základe delimitačného protokolu č. XXXXX/XXXX-UVOP-UXXXX/XX.XX zo dňa 07. 04. 2014 o odovzdaní pozemkov pod stavbami z majetku SR ako parcela CKN č. XXX/X do vlastníctva Mesta Veľký Krtíš a v súčasnej dobe je vedená na LV č. XXXX pre k. ú. S. G. - vlastník žalovaný II/. Danú situáciu nie je možné riešiť inou formou ako určením vlastníckeho práva na súde, preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení za účelom odstránenia právnej neistoty a ochranu práv a právom chránených záujmov, zosúladenie stavu zapísaného v katastri nehnuteľností so skutočnosťou. 4. Žalovaný I/ uviedol, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vytvorenej z časti CKN parcely č. XXX/X a č. XXX v k. ú. S. G., ktorá však nie je evidovaná v katastri nehnuteľností podľa jej označenia v žalobnom petite. Podľa geometrického plánu, ktorý bol vypracovaný v roku 2002, tento vzhľadom na odstup času nevychádza z platných údajov, ktoré sú v súčasnosti vedené v k. ú. a z tohto dôvodu nie je možné ani ho zapísať do katastra nehnuteľností tak, ako navrhuje žalobkyňa. Problémom je to, že parcela CKN XXX nie je vedená na liste vlastníctva XX, ako sa uvádza v geometrickom pláne, lebo je vedená ako XXX/X/X/X, takže zrejme tam došlo k rozčleneniu. Tiež parcela XXX a XXX sa nenachádza na tom mieste, aj keď z vyjadrenia okresného úradu, odboru katastra nehnuteľností vyplýva, že by malo ísť o parcely XXX a XXX. Okrem toho časť pôvodnej parcely vo výmere XX bola v roku 1972 vyvlastnená vyvlastňovacím rozhodnutím, preto nehnuteľnosť označená ako pozemkovoknižná parcela č. XXX/XX, ktorá bola predmetom dedičského konania v roku 1981, nemohla byť predmetom dedenia v celej pôvodnej výmere XXXX m2 , pretože v časti vyvlastnenej výmery nebola ku dňu smrti vo vlastníctve poručiteľky O. B.. Poukázal na to, že podľa aktuálneho LV č. XXXX má EKN parcela č. XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne výmeru XXXX m2 , pričom podľa žalobného petitu má byť určené vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti vo výmere XXX m2 (podľa GP diel č. 3) a vo výmere XXX m2 (podľa GP diel č. 6). Súčet výmer uvádzaných nehnuteľností je potom XXXX m2 , avšak výmera pôvodnej pozemkovoknižnej parcely vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobkyne, poručiteľky v dedičskom konaní, uvedenej v pozemnej vložke XXX bola XXXX m2 . Preto je zrejmé, že požadované určenie vlastníckeho práva k väčšej výmere je nedôvodné a nemohlo byť ani predmetom dedičského konania. 5. Žalovaný II/ poukázal na to, že Žiadosťou o prevod nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu do vlastníctva obce zo dňa 21. 06. 2012 v súlade so o majetku obcí v platnom znení, požiadal žalovaného I/ o prechod vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve štátu do jeho vlastníctva, medzi inými aj pozemok parc. č. CKN XXX/X zapísaný na LV č. XX z dôvodu, že išlo o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v lokalite ul. M. G. a predstavujúce v teréne miestne komunikácie a k nim priľahlé verejné priestranstvá, kde pravidelne vykonáva údržbu, čistenie miestnych komunikácií, opravu výtlkov a kosbu. Na základe Protokolu č. č. XXXXX/XXXX-UVOP-U-XXXX/XX.XX zo dňa 07. 01. 2014 o odovzdaní pozemkov pod stavbami z majetku SR do vlastníctva obcí podľa ustanovenia , a o majetku obcí v znení neskorších predpisov, došlo k odovzdaniu pozemkov, vrátane parcely č. XXX/X zo strany žalovaného I/. 6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rozhodnutím Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši zo dňa 10. 2. 1981 č. k. D 25/81 - 10 žalobkyňa nadobudla dedičstvo po poručiteľke O. B., okrem iného aj poľnohospodársky pozemok zapísaný v pozemkovej knihe pre kat. úz. S. G. vo vložke číslo XXX, parc. č. XXX/XX, ktorá parcela mala výmeru XXXX m2. Zo správy Okresného úradu S. G., katastrálny odbor zo dňa 10. 12. 2014 mal preukázané, že pôvodná parcela E-KN číslo XXX/XX mala výmeru XXXX m2, pri zápise vyvlastňovacieho rozhodnutia v roku 1972 došlo k vyvlastneniu výmery XX m2 v prospech štátu. Pri zápise vyvlastňovacieho rozhodnutia v roku 1972 došlo k vyvlastneniu výmery XX m2 v prospech štátu. Pri technicko-hospodárskom meraní v roku 1989 bola pôvodná parcela zidentifikovaná ako parcely č. XXX a XXX avšak pri zápise na list vlastníctva č. XX v k. ú. S. G. boli zapísané ako parcely č. XXX a XXX. Časť výmery týchto parciel vyčíslená v geometrickom pláne č. XXX/XXXX ako diel 3 a diel 6, podchádzajú aj z pôvodnej parcely EKN č. XXX/XX. Z uvedeného vyplýva, že chýbajúca výmera je vedená na liste vlastníctva č. XX v k. ú. S. G. v prospech SR - Slovenský pozemkový fond Bratislava. 7. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože nehnuteľnosti, ktorých vlastníctva sa domáha, sú v katastri nehnuteľností na LV zapísané na žalovaných, pričom tvrdí, že ich nadobudla dedením. V súčasnosti na základe dedenia je žalobkyňa evidovaná ako vlastníčka v podiele 1/1 k nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom území S. G. LV č. XXXX, E-KN parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere XXXX m2. Vyhotoveným geometrickým plánom zistila, že z pôvodnej

parcely registra E boli vytvorené parcely registra C, ktoré podľa geometrického plánu sú označené ako parcela CKN číslo XXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2 a parcela CKN číslo XXX/X záhrada o výmere XXX m2. Pri rozhodovaní prihliadol na vyjadrenie Okresného úradu S. G., katastrálny odbor, podľa ktorého pri technicko-hospodárskom meraní v roku 1989, (t. j. potom ako sa žalobkyňa stala ich výlučnou vlastníčkou titulom dedenia), bola pôvodná parcela parc. EKN č. XXX/XX zidentifikovaná ako parcely č. XXX a XXX avšak pri zápise na list vlastníctva č. XX v k. ú. S. G. boli zapísané ako parcely č. XXX a XXX, pričom časť výmery týchto parciel vyčíslená v geometrickom pláne č. XXX/XXXX ako diel 3 a diel 6, pochádzajú z pôvodnej parcely EKN č. XXX/XX a zvyšná výmera je vedená na LV č. XX v k. ú. S. G., v prospech žalovaného I/. V katastri nehnuteľností na LV č. XX pre k. ú. S. G. je vedená parcela parc. CKN č. XXX záhrady o výmere XXXX m2 vo vlastníctve žalovaného I/ a na LV č. XXXX pre k. ú. S. G. parc. CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vo vlastníctve žalovaného II/, ktorý ju nadobudol od žalovaného I/ na základe Protokolu č. XXXXX/XXXX-UVOP-U-XXXX/XX.XX dňa 07. 01. 2014. Tiež vychádzal z výsluchu svedka L.. A. D., zamestnanca Okresného úradu S. G., katastrálny odbor, z ktorého vyplynulo, že až na základe geometrického plánu bolo zistené, že ide o duplicitné vlastníctvo. 8. K námietke žalovaného I/ ohľadne nesprávnej výmery spornej parcely súd uviedol, že pôvodná parcela EKN č. XXX/XX mala výmeru X.XXX m2 a hoci po sčítaní parciel registra „C“ vytvorených geometrickým plánom, by bola iná celková výmera, avšak výmera parciel registra „E je nezáväzná a upresnila sa len na základe vyhotoveného geometrického plánu. Na záver zhrnul svoje závere, keď bolo preukázané, že žalovaný I/ pri THM v roku 1989 nemohol platne nadobudnúť parc. CKN č. XXX v k. ú. S. G. v celej výmere, pretože časť tohto pozemku geometrickým plánom určený ako XXX/X o výmere XXX m2 patrí žalobkyni, ako aj to, že žalovaný I/ nemohol platne odovzdať žalovanému II/ vlastníctvo k pozemku parc. CKN č. XXX/X v k. ú. S. G. o výmere XXX m2, pretože časť tohto pozemku geometrickým plánom určený ako XXX/X o výmere XXX m2 tiež patrí žalobkyni, a to ako súčasť parc. EKN č. XXX/XX. O náhrade trov konania rozhodla podľa . 9. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný I/. Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec zvrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na , , , pretože súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať patriace procesné práva, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Predovšetkým namietal, že súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi vo vzťahu k námietkam žalovaného I/, keď namietal, že geometrický plán nevychádza z platných údajov katastra nehnuteľností v čase vedeného sporu, pretože žaloba bola podaná dňa 24. 3. 2016, geometrický plán bol vyhotovený 29. 4. 2002 a od vypracovania geometrického plánu nastali v katastri nehnuteľností zmeny, ktoré majú významný vplyv na určenie vlastníckeho práva v tomto spore. V tejto súvislosti poukázal na to, že v geometrickom pláne uvedený doterajší stav LV XX parcela CKN XXX o výmere XXXX m2, LV XX parcela CKN XXX o výmere XXXX m2, záhrada (z ktorých vyčlenil novovytvorené parcely, ktoré boli predmetom určenia), čo nekorešpondovalo so stavom ani v čase podania žaloby. Podľa ich názoru pri určení vlastníckeho práva má byť jednoznačné pre všetky strany sporu, z ktorej parcely vedenej v katastri nehnuteľností došlo k vzniku novovytvorených parciel, ku ktorým sa určuje vlastnícke právo v prospech iného a bez špecifikácie a úpravy geometrického plánu tak, aby vychádzal z platných údajov katastra, nie je možné sa domáhať určenia vlastníckeho práva. 11. Súd sa taktiež nevysporiadal s rozhodnutím o vyvlastnení z roku 1972, keď z predloženého dôkazu - vyvlastňovacieho rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že právnej predchodkyni žalobkyne O. G. bol vyvlastnený pozemok o výmere XX m2 uvedený v geometrickom pláne, ktorý bol nedeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia a bola zaň priznaná finančná náhrada. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že toto vyvlastňovacie rozhodnutie bolo rešpektované a zahrnuté pri určovaní - obnovenie hraníc z pôvodnej pozemnoknižnej parc. XXX/XX v geometrickom pláne, ktorý je podkladom pre rozsudok. Z geometrického plánu malo byť zrejmé odčlenenie vyvlastnenej časti pozemku o výmere XX m2 a jej geometrické určenie. Svedok L.. A. D. sa k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu vôbec nevyjadroval, preto geometrický plán aj v tomto smere je nepostačujúci na určenie vlastníckeho práva. 12. Taktiež odôvodnenie rozsudku považoval za nepresvedčivé, keď nie zrejmé, ako sa vysporiadal s nezrovnalosťami vo výmerách vo vzťahu k vyššie uvedenej výmere XX m2, ktorá bola vyvlastnená. 13. Súd taktiež nesprávne právne posúdil a vyhodnotil, čo bolo predmetom dedičského konania po O. B., rodenej G., pretože predmetom dedenia nemohla byť výmere XX m2, ktorá bola v roku 1972 vyvlastnená. Súd tak na základe dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam, že žalobkyňa túto nehnuteľnosť o výmere XXXX m2 zdedila v celosti. Taktiež namietal rozhodnutie o trovách konania s poukazom na to, že

Slovenský pozemkový fond ako správca nehnuteľností neinicioval konanie svojím správaním ani nedal príčinu na začatie súdneho sporu, preto súd mal aplikovať . 14. Žalobkyňa ani žalovaný II/ sa k odvolaniu žalovaného I/ nevyjadrili. 15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). 16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je zaťažený vytýkanými vadami, ktoré odvolací súd považuje za dôvodne namietnuté zo strany žalovaného I/. Hoci žalovaný I/ už počas konania namietal geometrický plán, ktorý bol vyhotovený v roku 2002, nemožno ho považovať za taký, ktorý by mohol tvoriť podklad pre zápis do katastra nehnuteľnosti v spojení s rozsudkom, pretože nastali také skutkové zmeny, ktoré odôvodňujú potrebu vyhotovenia nového geometrického plánu. S touto námietkou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, pričom súd nijako nezohľadnil skutočnosť, že zjavne od roku 2002 do podania žaloby došlo k podstatným technickým zmenám, ktoré odôvodňujú vyhotovenie nového geometrického plánu. Z predloženého geometrického plánu vyplýva, že pozemky, ktorých vlastníctva sa žalobkyňa domáha, boli vytvorené z pozemnoknižných parciel, konkrétne z pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX. Všeobecne toto skutkové zistenie je síce pravdivé, avšak pri technickom postupe zhotoviteľ geometrického plánu už musí vychádzať z nového stavu, ktorý vyplýva z platných údajov katastra nehnuteľností. I napriek námietke žalovaného I/ okresný súd nedal na žiadnu odpoveď, hoci pre správnosť rozhodnutia a vykonateľnosť rozhodnutia je dôležitá. Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia tak súd znemožnil stranám sporu uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Sem možno zahrnúť aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nedáva odpoveď na relevantné otázky pre vyriešenie sporu, čím robí rozhodnutie nepresvedčivým a nepreskúmateľným. Nakoniec, od roku 2002 mohlo dôjsť k takým zmenám, ktoré môžu odôvodňovať aj iný okruh strán sporu, predovšetkým vo vzťahu k pasívnej legitimácii. 17. Dôvodná je taktiež námietka, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s rozhodnutím o vyvlastnení z roku 1972, hoci tento dôkaz sa v spise nachádza. Z neho vyplýva, že vyvlastnené pozemky sú uvedené v geometrickom pláne, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. Hoci toto rozhodnutie bolo priložené, neobsahuje geometrický plán, teda tento dôkaz nie je úplný. Z hľadiska námietky o vyvlastnených XX m2 je potrebné preukázať, ktorý konkrétny pozemok bol vyvlastnený, ako bol zameraný a označený a či skutočne došlo k jeho odňatiu a zmene vlastníctva. Túto námietku vzniesol žalovaný I/. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na , kde ustanovený princíp reflektuje moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuje sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu. Ustanovené znenie rovnako reflektuje judikatúru štrasburských orgánov ochrany práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma ako rovnakú mieru možností participovať na procesných úkonoch tak vlastných (prostriedky procesného útoku v procesných úkonoch), ako aj na procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu mala objektívnu možnosť vyjadriť sa protistrana. Čl. 8 a 9 sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako princípy súvisia s rovnosťou zbraní a princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporných strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Obsahom princípu kontradiktórnosti civilného sporového konania je existencia právne dvoch proti sebe stojacich sporných strán a kontradiktórnym záujmom na výsledku civilného procesu. Inak povedané, žalobca a žalovaný vyvíjajú procesnú aktivitu smerom k výsledku konania, ktorým by im bol na prospech. 18. V zmysle podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Súd však vykonáva dokazovanie len v prípade, ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení podľa . 19. Vychádzajúc z týchto predpokladov musí žalobkyňa preukázať, že zdedila pozemok tak, ako tvrdí, v celom rozsahu a výmere, od ktorej odvodzuje svoje právo, musí preukázať, ako mohla zdediť pozemok v celej výmere aj napriek tomu, že bolo vyvlastnených XX m2, pričom je nepochybné, vzhľadom na uvedené, ktorú časť zemského povrchu zdedila (pozemok) s prihliadnutím na prípadné vyvlastnenie. To sú skutočnosti, ktoré vyhotoviteľ geometrického plánu mal zohľadňovať. 20. To isté však platí aj pre žalovaného I/, aby na svoje tvrdenie navrhol dôkazy a nimi preukázal tvrdené skutočnosti, nestačí len vzniesť otázku vo forme námietky. Už to nie je súd, ktorý, ako v minulosti,

viazaný vyhľadávajúcou zásadou suploval aktivitu strán sporu. Záverom preto odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu v danej podobe, pokiaľ by aj nezohľadnil vznesené námietky, by nebolo spôsobilé pre zápis do katastra nehnuteľností s najväčšou pravdepodobnosťou, je preto na stranách sporu, aby v zmysle vyššie uvedeného svojou procesnou aktivitou odstránili vady a predložili také dôkazy, ktoré preukážu ich tvrdenia. Pokiaľ by súd nemal dostatok informácií a bol predložený taký žalobný návrh, ktorý trpí vadami, súd by nemohol takejto žalobe vyhovieť, resp. po doplnení dokazovania na základe procesnej aktivity strán vyhodnotí dokazovanie a o veci opätovne rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ods. ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).