Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-72-2016.pdf
PDF · 137.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/72/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobkyne O.. I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. A. XX, zastúpenej Mgr. Danou Žlnkovou, advokátkou so sídlom Komenského 5, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému I/ Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345 a II/ Mesto Veľký Krtíš, so sídlom Komenského 3 , 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 00319651, zastúpeného Nosko & Partners, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36860107, pracovisko so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa O.. I. X. rod. B. nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. XX, XXX XX W. A., je výlučnou vlastníčkou v celosti novovytvorených parciel registra „. Č.. XXX/XX, zastavaná plocha, o výmere 280 m2 a parcely č. XXX/X, záhrada o výmere 363 m2, vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveným Geodetickou kanceláriou GEOMERKART s.r.o. dňa 15. 05. 2020, autorizačne overeným L.. M. Š. dňa 15. 05. 2020, úradne overeným Okresným úradom, katastrálnym odborom Veľký Krtíš L.. R. G. dňa 25. 05. 2020 číslo XXX/XXXX, pre katastrálne územie Veľký Krtíš, ktorý bude súčasťou rozsudku, nakoľko bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne.
II. Žalobkyni sa proti žalovaným I/ a II/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou v celosti novovytvorenej parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, ostatné plochy o výmere 289 m2, parcely registra „C“ parc. č. XXX/X záhrada o výmere 376 m2, vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX- XX, vyhotoveným Geodetickou kanceláriou Veľký Krtíš M. R. dňa 29. 04. 2002, autorizačne overeným L.. G. dňa 03. 05. 2002, úradne overeným Správou katastra Veľký Krtíš L.. O. M. dňa 09. 05. 2002 pre kat. úz. Veľký Krtíš a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že na základe Rozhodnutia o dedičstve bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši sp. zn. D 25/81 zo dňa 10. 02. 1981 po poručiteľke O. B. je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v k. ú. Veľký Krtíš zapísané vo vložke XXX a sú vedené ako parcely registra I. parc. č. XXX/XX v celosti, ktorá bola zapísaná na LV č. XXX o výmere 2.063 m2, teraz na LV č. XXXX. V roku 2002 si dala vyhotoviť geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX- XX, Geodetickou kanceláriou Veľký Krtíš M. R. za účelom obnovenia pôvodných hraním parc. č. XXX/ XX v prírode. Zameraním bolo zistené, že hoci pôvodná výmera tejto parcely mala byť 2.063 m2, v jej vlastníctve je na LV č. XXXX zapísaná len časť parcely vo výmere 1.406 m2. V poznámke geometrického pláne je uvedené, že pozemnoknižná parcela č. I. XXX/XX, je na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. W. XX/XX vedená na LV č. XXX. Následnými zápismi vznikli chybne na parcelách Y. XXX, XXX duplicitné vlastníctva medzi LV č. XX (SPF) a LV č. XXX (teraz č. XXXX). Z geometrického plánu jasne vyplýva, že diely 3 a 6 sú súčasťou pozemnoknižnej parcely č. XXX/XX. Preto sa listom zo dňa 08. 09. 2014 obrátila
so žiadosťou o prešetrenie zápisu na Okresný úrad, katastrálny odbor Veľký Krtíš, ktorý jej v odpovedi zo dňa 10. 12. 2014 potvrdil, že pôvodná parcela EKN č. XXX/XX mala výmeru 2063 m2, pričom pri zápise vyvlastňovacieho rozhodnutia v roku 1972 došlo k vyvlastneniu výmery 62 m2 v prospech štátu a pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1989 bola pôvodná parcela zidenfitikovaná ako parcely č. XXX a XXX, avšak pri zápise na list vlastníctva č. XX v k. ú. Veľký Krtíš boli zapísané ako parcely č. XXX a XXX, čo potvrdzuje tá skutočnosť, že časť výmery týchto parciel je uvedená ako diel X a diel X v citovanom geometrickom pláne s tým, že chýbajúca výmera je vedená na LV č. XX v k. ú. Veľký Krtíš v prospech SR - Slovenský pozemkový fond. Časť parcely CKN č. XXX vedená na LV č. XX prešla na základe deminitačného protokolu č. XXXXX/XXXX-X.-X..XX zo dňa 07. 04. 2014 o odovzdaní pozemkov pod stavbami z majetku SR ako parcela Y. Č.. XXX/X do vlastníctva Mesta Veľký Krtíš a v súčasnej dobe je vedená na LV č. XXXX pre k. ú. Veľký Krtíš - vlastník žalovaný II/. Danú situáciu nie je možné riešiť inou formou ako určením vlastníckeho práva na súde, preto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení za účelom odstránenia právnej neistoty a ochranu práv a právom chránených záujmov, zosúladenie stavu zapísaného v katastri nehnuteľností so skutočnosťou.
2. Žalobkyňa označila ako dôkazy: Výpis z LV č. XXXX, k. ú. Veľký Krtíš, Žiadosť o prešetrenie z 08. 09. 2014, Stanovisko Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho odboru z 10. 12. 2014, Rozhodnutie Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši z 10. 02. 1981, č. k. W.-XX, Geometrický plán geodetickej kancelárie Veľký Krtíš, č. zákazky XXXXXXXX-XXX-XX (Č.. U.. X-XX), Čiastočný výpis z LV č. XX, k. ú. Veľký Krtíš č. XXXX, k. ú. Veľký Krtíš, Geometrický plán originál č. zákazky XXXXXXXX-XXX-XX geodetickej kancelárie Veľký Krtíš založený v prílohovej obálke č. l. 32, Žiadosť o vyvlastnenie nehnuteľností v k. ú. Veľký Krtíš stavba IBV z 23. 02. 1972, ktoré súdu aj predložila.
3. Na pojednávaní sa žalobkyňa pridržiavala podanej písomnej žaloby a ďalej uviedla, že na základe rozhodnutia bývalého ŠN vo VK sp. zn. W.XX/XX zo dňa 10. 02. 1981 v dedičskej veci po poručiteľke svojej matke O. B. sa stala výlučnou vlastníčkou pôvodnej parcely registra „I. Č.. XXX/XX v celosti vo výmere 2.063 m2. Po tom, čo si dala uvedené nehnuteľnosti zamerať geometrickým plánom v prírode, aby vedela ich reálne hranice, bolo zistené, že časť týchto parciel, konkrétne diely X a X boli prevedené do vlastníctva SR - SPF. Výsluchom svedka L.. A. D. bolo preukázané, že geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-XX je možné zapísať do katastra nehnuteľností a svedok tiež potvrdil, že hranice pôvodnej parcely I. Č.. XXX/XX boli zobrazené správne a že sa jedná o duplicitné vlastníctvo, kedy v E stave je zapísaná ako vlastník ona a v C stave je zapísaný žalovaný I/ resp. už žalovaný II/ na základe delimitačného protokolu. K vyjadreniu žalovaného I/ uviedla, že bol zapísaný delimitačný protokol z roku 1972, čo sa uvádza vo vyjadrení Okresného úradu, katastrálneho odboru z 10. 12. 2014, ktorý potvrdil, že došlo k vyvlastneniu výmery 62 m2 pri zápise vyvlastňovacieho rozhodnutia a vysvetlil, ako došlo k nesprávnemu označeniu čísel parciel a tým k zápisu omylom na žalovaného I/. K námietke žalovaného I/ ohľadne výmery uviedla, že pôvodná parcela mala výmeru 2.063 m2 a po sčítaní parciel registra „C“ vytvorených geometrickým plánom by bola celková výmera 2.024 m2 , avšak výmera je nezáväzná a upresnila sa len na základe vyhotoveného geometrického plánu. Poukázala na § 70 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti, ktorý uvádza, že záväzné je iba geometrické určenie nehnuteľností, ale nie výmera, pričom geometrické určenie nehnuteľností je geometrický plán, ktorý výmeru určil v súlade so skutočnosťou. Poznamenala, že do novely zákona o katastri nehnuteľnosti, vykonanej zákonom č. 304/2009 Z.z. bolo v ods. 2 uvedené, že je hodnoverný údaj aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu, mapovaním ale aj dátum, čas, čo zákonodarca zrušil, pretože sa zistilo, že výmery ani pri obnove katastrálneho aparátu nie sú záväzné, nakoľko sa prechádzalo na vyššiu formu digitalizácie.
4. Žalovaný I/ na pojednávaní uviedol, že geometrický plán, ktorý bol vypracovaný v roku 2002, vzhľadom na odstup času nevychádza z platných údajov, ktoré sú v súčasnosti vedené v k. ú. a z tohto dôvodu nie je možné ani ho zapísať do katastra nehnuteľností tak, ako navrhuje žalobkyňa. Problémom je to, že parcela Y. XXX nie je vedená na liste vlastníctva č. XX, ako sa uvádza v geometrickom pláne, lebo je vedená ako parc. č. XXX/X/X/X, takže zrejme došlo k rozčleneniu. Tiež parcela č. XXX a č. XXX sa nenachádza na tom mieste, aj keď z vyjadrenia okresného úradu, odboru katastra nehnuteľností vyplýva, že by malo ísť o parcely č. XXX a č. XXX. Okrem toho časť pôvodnej parcely vo výmere 62 m2 bola v roku 1972 vyvlastnená vyvlastňovacím rozhodnutím, preto nehnuteľnosť označená ako pozemkovoknižná parcela č. XXX/XX, ktorá bola predmetom dedičského konania v roku 1981, nemohla byť predmetom dedenia v celej pôvodnej výmere 2063 m2, pretože v časti vyvlastnenej výmery nebola ku dňu smrti vo vlastníctve poručiteľky O. B.. Poukázal na to, že podľa aktuálneho LV č. XXXX má EKN parcela č. XXX/
XX vo vlastníctve žalobkyne výmeru 1406 m2, pričom podľa žalobného petitu má byť určené vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti vo výmere 289 m2 (podľa GP diel č. X) a vo výmere 376 m2 (podľa GP diel č. X). Súčet výmer uvádzaných nehnuteľností je potom 2071 m2, avšak výmera pôvodnej pozemkovoknižnej parcely vo vlastníctve právnej predchodkyne žalobkyne, poručiteľky v dedičskom konaní, uvedenej v pozemnej vložke 123 bola 2063 m2. Preto je zrejmé, že požadované určenie vlastníckeho práva k väčšej výmere je nedôvodné a nemohlo byť ani predmetom dedičského konania.
5. Žalovaný II/ na pojednávaní uviedol, že prostredníctvom Žiadosti o prevod nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu do vlastníctva obce zo dňa 21. 06. 2012 v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení, požiadal žalovaného I/ o prechod vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve štátu do jeho vlastníctva, medzi inými aj pozemok parc. č. Y. XXX/X zapísaný na LV č. XX z dôvodu, že išlo o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v lokalite X.. M. G. a predstavujúce v teréne miestne komunikácie a k nim priľahlé verejné priestranstvá, kde pravidelne vykonáva údržbu, čistenie miestnych komunikácií, opravu výtlkov a kosbu. Na základe Protokolu č. č. XXXXX/XXXX-X.-X.-XXXX/XX.XX zo dňa 07. 01. 2014 o odovzdaní pozemkov pod stavbami z majetku SR do vlastníctva obcí podľa ustanovenia § 2d ods. 1, 2 a § 14d ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, došlo k odovzdaniu pozemkov, vrátane parcely č. XXX/X zo strany žalovaného I/. Zároveň predložil súdu ako dôkazy Žiadosť o prevod nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu do vlastníctva obce - zaslanie zo dňa 21. 06. 2012, Protokol č. XXXXX/XXXX-X.-X.-XXXX/XX.XX zo dňa 07. 01. 2014.
6. Svedok L.. A. D., zamestnanec Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor na pojednávaní uviedol, že na základe geometrického plánu žalobkyne sa prišlo na to, že ide o duplicitné vlastníctvo. Terajšie CKN pozemky a to diel X je vo vlastníctve Mesta Veľký Krtíš a diel X je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe SPF, pričom pôvodné pozemky by mali patriť žalobkyni. Tvrdil, že hranice pôvodnej EKN parcely boli v geometrickom pláne zobrazené správne. Spracovateľ nepochybil a obsah parcely súhlasí so stavom v aktuálnom čase. Výmera EKN súhlasí s výmerou v pozemnoknižnej vložke. Poukázal na to, že výmera je nezáväzný údaj katastra a môže sa líšiť s reálnym stavom. Ďalej uviedol, že geometrický plán je najvyššia forma identifikácie, nič vyššie neexistuje. Zdôraznil, že chybu neurobil ani kataster, ale v rámci technicko-hospodárskeho mapovania došlo k chybe zhotoviteľa a kataster len tento operát prebral. V súčasnosti už sú vektorové mapy, ktoré je možné vzájomne prekrývať a už by k podobnej situácii nemalo dôjsť. Potvrdil, že parcela vo vlastníctve žalobkyne plus diely X a X tvoria pôvodnú EKN parcelu a pokiaľ súd vyhovie žalobe žalobkyni, tak na základe existujúceho geometrického plánu by mohlo dôjsť k zápisu dielu X a X a ostatné by ostalo tak, ako to je.
7. Súd si vyžiadal ako dôkazy od Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor Fotokópiu pozemno- knižnej vložky č. XXX na ktorej bola evidovaná EKN parcela č. XXX/XX v k. ú. Veľký Krtíš (č. l. 113-115) a pripojil si aj dedičský spis bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši poručiteľky O. B. sp. zn. W. XX/XX.
8. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši zo dňa 10. februára 1981 č. k. W. XX/XX-XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 03. 1981, v dedičskej veci po poručiteľke O. B., rodenej G., zomr. XX. XX. XXXX, žalobkyňa (dcéra poručiteľky) nadobudla dedičstvo na podiel poručiteľa v celosti v 1/1-ine, pričom sa okrem iného jednalo aj o nehnuteľnosť, poľnohospodársky pozemok v užívaní ŠM Veľký Krtíš v k. ú. Veľký Krtíš, zapísaný v pozemkovej knihe pre kat. úz. Veľký Krtíš vo vl. č. XXX ako parc. č. XXX/XX pod N. celosti. Z pripojeného spisu bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši, a to zo Zápisnice o prejednaní dedičstva, napísanej dňa 10. 02. 1981 pod W. súd zistil, že vo vložke č. XXX pre kat. úz. Veľký Krtíš síce zmena vlastníctva po O. G. rod. I. - matke poručiteľky O. B. rod. G. nie je vyznačená, dedičia však predložili dedičské rozhodnutie - uznesenie Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 10. 07. 1959 sp. zn. W. XXX/XX, na základe ktorého poručiteľka O. B. rod. G. všetky nehnuteľnosti zapísané vo vložke XXX dedila po svojej matke v celosti. Z pozemno-knižnej vložky č. XXX pre kat. úz. Veľký Krtíš vyplýva, že pod radovým číslom X. parcelné číslo XXX/XX je vedená pozemno-knižná parcela roľa Miestna trať vo výmere 2063 m2, pričom pod N./ vlastníctvo je zápis z 28. 03. 1947 o tom, že nehnuteľnosť pod r. č. V. X. Je vo vlastníctve O. G. rod. I., manžel Z. v celosti. Zo záznamu zo dňa 24. 03. 1981 vyplýva, že na základe rozhodnutia Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši došlo k zmene pod N. X. na základe W. XX/ XX. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Veľký Krtíš zo dňa 23. 03. 2016 súd zistil, že parcela reg. I. evidovaná na mape určeného operátu ako parc. č. XXX/XX orná pôda vo výmere 1406 m2 je v časti N.: vlastníci vedená na žalobkyňu v podiele 1/1 na základe dedenia W. XX/XX z 10. 02.
1981 S.. XX/XX, A. XX, XXX, XXX, F. Veľký Krtíš. Zo správy Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor zo dňa 10. 12. 2014, označenej ako Žiadosť o prešetrenie - stanovisko vyplýva, že pôvodná parcela I. Č.. XXX/XX mala výmeru 2063 m2. Pri zápise vyvlastňovacieho rozhodnutia v roku 1972 došlo k vyvlastneniu výmery 62 m2 v prospech štátu. Pri technicko-hospodárskom meraní v roku 1989 bola pôvodná parcela zidentifikovaná ako parcely č. XXX a XXX avšak pri zápise na list vlastníctva č. XX v k. ú. Veľký Krtíš boli zapísané ako parcely č. XXX V. XXX. Časť výmery týchto parciel vyčíslená v geometrickom pláne č. XXX/XXXX ako diely X V. X, pochádzajú aj z pôvodnej parcely EKN č. XXX/XX. Z uvedeného vyplýva, že chýbajúca výmera je vedená na liste vlastníctva č. XX v k. ú. Veľký Krtíš v prospech SR - Slovenský pozemkový fond Bratislava. Geometrickým plánom na obnovenie pôvodných hraníc pozemku p. č. XXX/XX (nové parc. č. XXX/X,X, XXX, XXX/X,X, XXX/X) č. XXXXXXXX-XXX-XX, vyhotoveným Geodetickou kanceláriou Veľký Krtíš M. R. dňa 29. 04. 2002, autorizačne overeným L.. G. dňa 03. 05. 2002, úradne overeným Správou katastra Veľký Krtíš L.. O. M. dňa 09. 05. 2002 pre kat. úz. Veľký Krtíš, boli z pôvodných parciel novovytvorené parcely registra „C“ a to parc. č. XXX/X ostatné plochy o výmere 289 m2 a parc. č. XXX/X záhrada o výmere 376 m2, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobkyňa podanou žalobou domáha. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XX pre kat. územie Veľký Krtíš zo dňa 01. 06. 2016, parcely reg. C evidované na mape ako parc. CKN č. XXX záhrady o výmere 1040 m2 je vo vlastníctve SR - v správe Slovenského pozemkového fondu, Búdkova 36, 817 15 Bratislava (žalovaný I). Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Veľký Krtíš zo dňa 01. 06. 2016 mal súd preukázané, že parcely reg. C evidované na mape ako parc. CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 728 m2 sú vo vlastníctve Mesta Veľký Krtíš, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš (žalovaný II). Žiadosťou o prevod nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu do vlastníctva obce zo dňa 21. 06. 2012 požiadal žalovaný II/ žalovaného I/ o prechod vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve štátu do vlastníctva Mesta Veľký Krtíš, medzi inými aj ohľadom pozemku parc. CKN č. XXX/X, zapísaný na LV č. XX z dôvodu, že sa pozemok nachádza v lokalite X.. M. G. a v teréne predstavuje miestne komunikácie a k nim priľahlé verejné priestranstvá, ktoré boli budované ako súčasť KBV Západ, kde pravidelne vykonáva zimnú údržbu, čistenie miestnych komunikácií, opravu výtlkov a kosbu. Z Protokolu č. XXXXX/XXXX-X.-X.-XXXX/XX.XX o odovzdaní pozemkov pod stavbami z majetku SR do vlastníctva obcí podľa ustanovení § 2d ods. 1, 2 a § 14d ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov súd zistil, že citovaný protokol bol uzatvorený dňa 07. 01. 2014 medzi žalovanými I/ a II/, ktorým žalovaný I/ odovzdal žalovanému II/ vlastníctvo okrem iných pozemkov aj k pozemku v k. ú. Veľký Krtíš na LV č. XX ako parc. CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 728 m2.
9. Okresný súd Veľký Krtíš Rozsudkom zo dňa 04. septembra 2018 č. k. 3C/72/2016-172 žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v celosti novovytvorenej parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, ostatné plochy o výmere 289 m2, parcely registra „C“ parc. č. XXX/X záhrada o výmere 376 m2, vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XX, vyhotoveným Geodetickou kanceláriou Veľký Krtíš M. R. dňa 29. 04. 2002, autorizačne overeným L.. G. dňa 03. 05. 2002, úradne overeným Správou katastra Veľký Krtíš L.. O. M. dňa 09. 05. 2002 pre kat. úz. Veľký Krtíš. Dokazovaním mal súd preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení, pretože nehnuteľnosti, ktorých vlastníctva sa domáha, sú v katastri nehnuteľností na LV zapísané na žalovaných, pričom žalobkyňa ich nadobudla dedením. V súčasnosti na základe dedenia je žalobkyňa evidovaná ako vlastníčka v podiele 1/1 k nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom území Veľký Krtíš na LV č. XXXX, EKN parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 1406 m2. Žalobkyňa vyhotoveným geometrickým plánom zistila, že z pôvodnej parcely registra E boli vytvorené parcely registra C, ktoré podľa geometrického plánu sú označené ako parcela CKN číslo XXX/X ostatné plochy o výmere 289 m2 a parcela CKN číslo XXX/X záhrada o výmere 376 m2. Pri rozhodovaní súd prihliadol na vyjadrenie Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor, podľa ktorého pri technicko-hospodárskom meraní v roku 1989, (t. j. potom ako sa žalobkyňa stala ich výlučnou vlastníčkou titulom dedenia), bola pôvodná parcela parc. EKN č. XXX/XX zidentifikovaná ako parcely č. XXX a XXX avšak pri zápise na list vlastníctva č. XX v k. ú. Veľký Krtíš boli zapísané ako parcely č. XXX a XXX, pričom časť výmery týchto parciel vyčíslená v geometrickom pláne č. XXX/XXXX ako diel X a diel X, pochádzajú z pôvodnej parcely EKN č. XXX/XX a zvyšná výmera je vedená na LV č. XX. K námietke žalovaného I/ ohľadne nesprávnej výmery spornej parcely súd poukázal na to, že pôvodná parcela EKN č. XXX/XX mala výmeru 2.063 m2 a hoci po sčítaní parciel registra „C“ vytvorených geometrickým plánom, by bola iná celková výmera, avšak výmera parciel registra „E je nezáväzná a upresnila sa len na základe vyhotoveného geometrického plánu. Súd zdôraznil, že žalovaný I/ pri THM v roku 1989 nemohol platne nadobudnúť parc. CKN č. XXX v k. ú. Veľký Krtíš v celej výmere, pretože časť tohto pozemku geometrickým plánom určený ako XXX/X o výmere 376 m2 patrí žalobkyni ako aj to, že žalovaný I/ nemohol platne odovzdať žalovanému II/ vlastníctvo k pozemku
parc. CKN č. XXX/X v k. ú. Veľký Krtíš o výmere 728 m2, pretože časť tohto pozemku geometrickým plánom určený ako XXX/X o výmere 289 m2 tiež patrí žalobkyni, a to ako súčasť parc. EKN č. XXX/XX. Nedôslednosť právnej úpravy, ktorá vytvárala podmienky pre vznik neúplnej a zmätočnej evidencie v katastri nehnuteľností, a tým aj nesúlad vo vlastníckych vzťahoch, nemôže byť na ujmu práv žalobkyne.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 27. novembra 2019 č. k. 15Co/47/2019-193 na odvolanie žalovaného I/ rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním veci dospel k záveru, že rozsudok je zaťažený vadami, ktoré odvolací súd považuje za dôvodne namietnuté zo strany žalovaného I/. Žalovaný I/ už počas konania namietal geometrický plán, ktorý bol vyhotovený v roku 2002 s tým, že ho nemožno považovať za taký, ktorý by mohol tvoriť podklad pre zápis do katastra nehnuteľnosti v spojení s rozsudkom, pretože nastali také skutkové zmeny, ktoré odôvodňujú potrebu vyhotovenia nového geometrického plánu. S touto námietkou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Okresný súd nijako nezohľadnil ani skutočnosť, že od roku 2002 do podania žaloby zjavne došlo k podstatným technickým zmenám, ktoré odôvodňujú vyhotovenie nového geometrického plánu. Z predloženého geometrického plánu vyplýva, že pozemky, ktorých vlastníctva sa žalobkyňa domáha, boli vytvorené z pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX. Všeobecne toto skutkové zistenie je pravdivé, avšak pri technickom postupe zhotoviteľ geometrického plánu už musí vychádzať z nového stavu, ktorý vyplýva z platných údajov katastra nehnuteľností. I napriek námietke žalovaného I/ okresný súd nedal na ňu žiadnu odpoveď, hoci pre správnosť rozhodnutia a vykonateľnosť rozhodnutia je dôležitá. Dôvodná je taktiež námietka žalovaného I/, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s rozhodnutím o vyvlastnení z roku 1972, hoci tento dôkaz sa v spise nachádza. Z neho vyplýva, že vyvlastnené pozemky sú uvedené v geometrickom pláne, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. A hoci toto rozhodnutie bolo priložené, neobsahuje geometrický plán, teda tento dôkaz nie je úplný. Z hľadiska námietky o vyvlastnených 62 m2 je potrebné preukázať, ktorý konkrétny pozemok bol vyvlastnený, ako bol zameraný a označený a či skutočne došlo k jeho odňatiu a zmene vlastníctva, ktorú námietku tiež vzniesol žalovaný I/. Odvolací súd však zdôraznil, že v zmysle § 185 CSP, podľa novej právnej úpravy, súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Súd však vykonáva dokazovanie len v prípade, ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení podľa § 151 ods. 2 CSP. Vychádzajúc z týchto predpokladov musí žalobkyňa preukázať, že zdedila pozemok tak, ako tvrdí, v celom rozsahu a výmere, od ktorej odvodzuje svoje právo, musí preukázať, ako mohla zdediť pozemok v celej výmere aj napriek tomu, že bolo vyvlastnených 62 m2, ktorú časť zemského povrchu zdedila s prihliadnutím na prípadné vyvlastnenie. To sú skutočnosti, ktoré vyhotoviteľ geometrického plánu mal zohľadňovať. To isté však platí aj pre žalovaného I/, aby na svoje tvrdenie navrhol dôkazy a nimi preukázal tvrdené skutočnosti, nestačí len vzniesť otázku vo forme námietky. Súd síce v minulosti bol viazaný vyhľadávajúcou zásadou a suploval aktivitu strán sporu, v súčasnej dobe je dôkazná povinnosť na procesných stranách. Záverom odvolací súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej podobe, pokiaľ by aj súd nezohľadnil vznesené námietky, by s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo spôsobilé pre zápis do katastra nehnuteľností. Je preto na stranách sporu, aby svojou procesnou aktivitou odstránili vady a predložili také dôkazy, ktoré preukážu ich tvrdenia. Až po doplnení dokazovania na základe procesnej aktivity strán vyhodnotí okresný súd dokazovanie a o veci opätovne rozhodne, ako aj o trovách odvolacieho konania.
11. Žalobkyňa v zmysle právneho názoru súdu druhej inštancie dňa 12. 06. 2020 predložila súdu nový geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotovený Geodetickou kanceláriou GEOMERKART s.r.o. dňa 15. 05. 2020, autorizačne overený L.. M. Š. dňa 15. 05. 2020, úradne overený Okresným úradom, katastrálnym odborom Veľký Krtíš L.. R. G. dňa 25. 05. 2020 číslo XXX/XXXX, pre katastrálne územie Veľký Krtíš a to na upresnenie súčasného stavu. V podaní, doručenom súdu dňa 15. 06. 2020 (č. l. 240) žalobkyňa uviedla, že z tohto geometrického plánu vyplýva že a/ pôvodná pozemnoknižná parcela registra „E“ č. XXX/XX bola zapísaná v pôvodnej PKV č. XXX o výmere 2063 m2 (teraz na LV č. XXXX pre katastrálne územie Veľký Krtíš), b/ časť parcely, ktorá bola vyvlastnená rozhodnutím z roku 1972 je vyznačená ako diel X o výmere 5 m2, (parc. CKN č. XXX/XX), diel X o výmere 14 m2 (parc. CKN č. XXX/ XX), diel X o výmere 36 m2 (parc. CKN č. XXX/XX) a diel X o výmere 7 m2 ( parc. CKN č. XXX/XX), c/ vlastnícke právo k pozemku parcela CKN č. XXX/XX je zapísané na LV č. XXXX ako časť parcely XXX/ X a duplicitne v PKVXXX ako časť parcely č. XXX/XX, d/ vlastnícke právo k pozemku parcela CKN č. XXX/X je zapísané na LV č. XX ako časť parcely XXX a duplicitne v PKV č. XXX ako časť parcely č. XXX/
XX. Zároveň požiadala súd, aby pripustil zmenu žaloby z pôvodného znenie na znenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v celosti novovytvorenej parcely registra „C“ č. XXX/XX, zastavaná plocha, o výmere 280 m2, parcely registra „C“ č. XXX/X, záhrada o výmere 363 m2, vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveným Geodetickou kanceláriou GEOMERKART s.r.o. dňa 15.05.2020, autorizačne overeným L.. M. Š.L. dňa 15.05.2020, úradne overeným Okresným úradom, katastrálnym odborom Veľký Krtíš L.. R. G. dňa 25.05.2020 čísloXXX/XXXX, pre katastrálne územie Veľký Krtíš a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Okresný súd Uznesením zo dňa 02. 07. 2020 č. k. 3C/72/2016-251 zmenu žaloby pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 07. 2020.
12. Žalovaný I/ podaním zo dňa 14. 08. 2020, doručeným súdu dňa 21. 08. 2020 oznámil súdu, že sa oboznámil s predloženým geometrickým plánom žalobkyňou, z ktorého vyplýva, že diely X, X, X a X vo výmere 62 m2 boli vyvlastnené. Nepodarilo sa mu zabezpečiť archívne doklady a to geometrický plán k vyvlastneniu a z predloženého geometrického plánu žalobkyne nie je zrejmé, akým spôsobom ich geodet identifikoval a čo bolo podkladom na určenie, že diely X, X, X a X boli vyvlastnené. Žiadal žalobcu o vyjadrenie, či pri vypracovaní geometrického plánu mal k dispozícii geodet geometrický plán k rozhodnutiu o vyvlastnení z roku 1972, prípadne na základe čoho geodet špecifikoval, že diely X, X, X a X boli vyvlastnené.
13. Súd sa tiež oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a to Geometrickým plánom GEOMARKET, s. r. o., Komenského 3, Veľký Krtíš z 15. 05. 2020, vyhotoviteľa P. T., autorizačne overeného L.. M. Š. a úradne overeným L.. R. G. dňa 25. 05. 2020 pod č. XXX/XXXX, ktorý predložila žalobkyňa a Podaním Štátneho archívu v Banskej Bystrici, Archív Veľký Krtíš zo dňa 25. 02. 2020 (č. l. 226), predloženým žalovaným I/.
14. Na pojednávaní po zrušení veci žalobkyňa uviedla, že nový geometrický plán bol vyhotovený tak, aby zobrazil presne pôvodnú parcelu, ktorá bola predmetom dedičstva a ktorú zdedila po svojej právnej predchodkyni s tým, že boli odčlenené jednotlivé diely, ktoré tvoria samostatné parcely a ktoré predstavujú úbytok po vyvlastnení. Vyhotoviteľ pri vyhotovovaní geometrického plánu z hľadiska profesionálnej práce mohol vychádzať len zo všetkých operátov, ktoré mal k dispozícii. Poukázala na to, že možno nebol ku každému vyvlastňovaciemu rozhodnutiu osobitne zaslaný geometrický plán účastníkovi a bol priložený len jeden geometrický plán, ktorý sa zapisoval až potom, keď sa vyriešilo vyvlastnenie všetkých obyvateľov a určite je niekde súčasťou operátu, na základe čoho to bolo premietnuté. Poukazuje na to aj tá skutočnosť, že sa geometrický plán vyvlastnenia nenachádza ani v archíve, preto je pravdepodobné, že je súčasťou súboru geometrických plánov ako sa vytvárala, formovala a menila mapa.
15. Žalovaný I/ po zrušení veci na pojednávaní uviedol, že sa mu nepodarilo zabezpečiť geometrický plán vyvlastňovacieho konania a preto nie je zrejmé, na základe čoho geodet špecifikoval vyvlastnené pozemky v tej časti, v ktorej sú vyznačené v geometrickom pláne. Preto žiadal žalobkyňu, aby ozrejmila, na základe čoho v ňou predloženom geometrickom pláne geodet špecifikoval, ktoré dve časti v rozsahu 62 m2 boli vyvlastnené, z čoho vychádzal. Ďalej uviedol že navrhuje aby súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že geometrickým plánom sa zohľadnila výmera vyvlastnených pozemkov, ale nie je zrejmé čo bolo podkladom takéhoto grafického vyznačenia vyvlastnených častí pozemkov. Nesúhlasil s tým, aby bol zaviazaný k náhrade trov konania, pretože nedal príčinu na tento spor, mimosúdne žalobkyňa danú vec neriešila a je problém s tým, aby znášal trovy konania žalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s vysporiadaním jej vlastníckych pomerov na základe dedičského rozhodnutia.
16. Žalovaný II/ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie po zrušení veci neustanovili, hoci boli riadne predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili ničím, nepožiadali ani súd, o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP otvoril pojednávnie a pokračoval v konaní.
17. Podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Predmetom sporu je určovacia žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že je vlastníčkou žalovaných nehnuteľností v celosti, vedených ako parcely registra „C“ zapísané ako parc. CKN č. XXX a parc. CKN č. XXX na Liste vlastníctva č. XX pre kat. úz. Veľký Krtíš vo vlastníctve žalovaného I/, ktoré boli pôvodne súčasťou EKN parcely č. XXX/XX o výmere 2063 m2, ktorú zdedila po svojej matke v roku 1981. V zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ CSP pred tým, ako sa súd začne zaoberať meritom veci, musí si vyriešiť otázku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takomto určení. Judikatúra ustálila, že žalobca má naliehavý právny záujem na takom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. a mohol by byť vystavený konkrétnej ujme. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten- ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. V danej veci mal súd za to, že je splnená podmienka žalovateľnosti so zreteľom na citované ustanovenie, pretože žalobkyňa tvrdí, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva zapísané na žalovaných I/ a II/ nadobudla dedením po svojej právnej predchodkyni, svojej matke, ktorá ich nadobudla dedením po svojej matke. Na takomto určení preto má naliehavý právny záujem, pretože jej úspešnosť v spore znamená, že sa stane vlastníčkou daných nehnuteľností v celosti.
20. Ďalej sa súd zaoberal meritom veci a zameral dokazovanie na zistenie, či je žaloba žalobkyne dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že žalobkyňa titulom dedenia po poručiteľke, svojej matke O.F. B., rodenej G., na základe právoplatného uznesenia bývalého Štátneho notárstva vo Veľkom Krtíši zo dňa 10. februára 1981 č. k. W. XX/XX-XX, nadobudla dedičstvo v celosti. Jednalo sa okrem iných nehnuteľností, ktoré nie sú predmetom tohto sporu, aj o nehnuteľnosť, zapísanú v pozemkovej knihe pre k. ú. Veľký Krtíš vo vl. č. XXX ako parc. č. XXX/XX o výmere 2063 m2 v celosti. Je preto nesporné, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť zdedila po svojej matke a z dôvodu, že v spore nebola preukázaná nepravdivosť údajov právoplatného rozhodnutia bývalého štátneho notárstva, vyhodnotil súd túto skutočnosť za preukázanú. V spore nebolo ani tvrdené, že by zo strany žalobkyne došlo k prevodu alebo k prechodu vlastníctva k spornej parcele, táto skutočnosť preto nebola medzi stranami sporná, preto ju súd nedokazoval. V súčasnej dobe je však titulom predmetného dedenia, vedený v katastri nehnuteľností pre k. ú. Veľký Krtíš List vlastníctva č. XXXX, na ktorom je evidovaná parcela registra E parc. EKN č. XXX/XX orná pôda vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1, avšak len vo výmere 1406 m2.
21. So zreteľom na to, že žalobkyňa požiadala Okresný úrad Veľký Krtíš, katastrálny odbor o prešetrenie predmetného stavu, tento v správe zo dňa 10. 2. 2014 zaujal stanovisko, že pri technicko-hospodárskom meraní v roku 1989, (t. j. potom ako sa žalobkyňa stala ich výlučnou vlastníčkou titulom dedenia), bola pôvodná parcela parc. EKN č. XXX/XX zidentifikovaná ako parcely č. XXX a XXX avšak pri zápise na list vlastníctva č. XX v k. ú. Veľký Krtíš boli zapísané ako parcely č. XXX a XXX, pričom časť výmery týchto parciel vyčíslená v geometrickom pláne č. XXX/XXXX ako diel X a diel X, pochádzajú z pôvodnej parcely EKN č. XXX/XX a zvyšná výmera je vedená na LV č. XX v k. ú. Veľký Krtíš, v prospech žalovaného I/. V katastri nehnuteľností na LV č. XX pre k. ú. Veľký Krtíš je vedená parcela parc. CKN č. XXX záhrady o výmere 1040 m2 vo vlastníctve žalovaného I/ a na LV č. XXXX pre k. ú. Veľký Krtíš parc. CKN č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 728 m2 vo vlastníctve žalovaného II/, ktorý ju nadobudol od žalovaného I/ na základe Protokolu č. XXXXX/XXXX-X.-X.-XXXX/XX.XX dňa 07. 01. 2014. Z výsluchu svedka L.. A. D., zamestnanca Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálny odbor vyplynulo, že až na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX-XX, vyhotoveného Geodetickou kanceláriou Veľký Krtíš M. R. dňa 29. 04. 2002, autorizačne overeným L.. G. dňa 03. 05. 2002, úradne overeným Správou katastra Veľký Krtíš L.. O. M. dňa 09. 05. 2002 pre kat. úz. Veľký Krtíš bolo zistené, že sa jedná o duplicitné vlastníctvo.
22. Okresný súd po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, je v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že považuje za dôvodne namietnuté zo strany žalovaného I/, že geometrický plán č. XXXXXXXX- XXX-XX, vyhotovený Geodetickou kanceláriou Veľký Krtíš M. R., na žiadosť žalobkyne v roku 2002, nemožno považovať za taký, ktorý by mohol tvoriť podklad pre zápis do katastra nehnuteľnosti v spojení s rozsudkom, pretože nastali také skutkové zmeny, ktoré odôvodňujú potrebu vyhotovenia nového geometrického plánu. Okrem odvolací súd zdôraznil, že žalobkyňa je povinná preukázať, že zdedila pozemok tak, ako tvrdí, v celom rozsahu a výmere, od ktorej odvodzuje svoje právo s prihliadnutím na vyvlastnenie, ktoré skutočnosti musí vyhotoviteľ geometrického plánu zohľadňovať. Súd Výzvou zo dňa 31. 01. 2020 vyzval žalobkyňu, aby doplnila dokazovanie v súlade s právnym názorom vysloveným súdom druhej inštancie. Žalobkyňa predložila súdu nový geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotovený na jej žiadosť Geodetickou kanceláriou GEOMERKART s.r.o. dňa 15. 05. 2020, ktorý autorizačne overil L.. M. Š. dňa 15. 05. 2020, úradne overil Okresný úrad, katastrálny odbor Veľký Krtíš L.. R. G. dňa 25. 05. 2020 číslo XXX/XXXX, pre katastrálne územie Veľký Krtíš a to za účelom upresnenie súčasného stavu. Z tohto geometrického plánu vyplýva, že pôvodná pozemnoknižná parcela registra „E“ č. XXX/XX bola zapísaná v pôvodnej PKV č. XXX o výmere 2063 m2 , teraz je vedená na LV č. XXXX ako EKN XXX/XX pre kat. úz. Veľký Krtíš o výmere 1.406 m2. Z parcely č. XXX/XX bola v roku 1972 vyvlastnená časť, ktorá je v geometrickom pláne označená dielmi X, X, X, X spolu o výmere 62 m2 a to diel X o výmere 5 m2, (parc. CKN č. XXX/XX), diel X o výmere 14 m2 (parc. CKN č. XXX/XX), diel X o výmere 36 m2 (parc. CKN č. XXX/XX) a diel X o výmere 7 m2 (parc. CKN č. XXX/XX). Vlastnícke právo k pozemku parcela CKN č. XXX/XX je zapísané na LV č. XXXX CKN, ako časť parcely XXX/X a duplicitne v PKV XXX ako časť parcely č. XXX/XX a vlastnícke právo k pozemku parcela CKN č. XXX/X je zapísané na LV č. XX CKN ako časť parcely XXX a duplicitne v PKV č. XXX ako časť parcely č. XXX/XX.
23. Súd druhej inštancie považoval za dôvodnú ďalšiu námietku žalovaného I/, že sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s rozhodnutím o vyvlastnení z roku 1972, hoci tento dôkaz sa v spise nachádza a z neho vyplýva, že vyvlastnené pozemky sú uvedené v geometrickom pláne, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. Hoci toto rozhodnutie bolo priložené v spise, neobsahuje geometrický plán, teda tento dôkaz nie je úplný. Z hľadiska námietky o vyvlastnených 62 m2 je potrebné preukázať, ktorý konkrétny pozemok bol vyvlastnený, ako bol zameraný a označený a či skutočne došlo k jeho odňatiu a zmene vlastníctva. Odvolací súd zdôraznil, že žalovaný I/ je povinný, aby na svoje tvrdenie navrhol dôkazy a nimi preukázal tvrdené skutočnosti, nestačí len vzniesť otázku vo forme námietky. Z obsahu spisu vyplýva, že na č.l. 98-100 je založené Vyvlastňovacie rozhodnutie č. j. XXXX/XX/XX zo dňa 23. II. 1972 bývalého Okresného národného výboru vo Veľkom Krtíši z ktorého na str. 2 prvý odsek vyplýva, že pozemky sú uvedené v geometrickom pláne, ktorý je nedeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. Je nesporné, že uvedený geometrický plán nie je pripojený k predmetnému rozhodnutiu a netvorí jeho súčasť. Súd Výzvou zo dňa 31. 01. 2020 vyzval žalovaného I/ aby doplnil dokazovanie v súlade s právnym názorom vysloveným súdom druhej inštancie v zrušujúcom uznesení. Žalovaný I/ požiadal Štátny archív v Banskej Bystrici, archív Veľký Krtíš o vyhľadanie a zaslanie geometrického plánu a dokumentov o finančnej náhrade za vyvlastnenie. Štátny archív v Banskej Bystrici, Archív Veľký Krtíš podaním zo dňa 25. 02. 2020 na č.l. 226 oznámil žalovanému I/ že geometrický plán a dokumenty o finančnej náhrade za vyvlastnené pozemky sa pri predmetnom rozhodnutí č.j. XXXX/XX/ XX nenachádzajú. Žalovaný I/ žiadal žalobkyňu, aby ozrejmila, na základe čoho v ňou predloženom geometrickom pláne geodet špecifikoval, ktoré časti v rozsahu 62 m2 boli vyvlastnené, z čoho vychádzal pri vyhotovení geometrického plánu. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že vyhotoviteľ z hľadiska profesionálnej práce mohol vychádzať len zo operátov, ktoré mal k dispozícii a pravdepodobne nebol ku každému vyvlastňovaciemu rozhodnutiu zaslaný geometrický plán osobitne, bol priložený len jeden geometrický plán, ktorý sa zapisoval až potom, keď sa vyriešilo vyvlastnenie kompletne a je niekde súčasťou operátu, na základe čoho to bolo premietnuté.
24. Z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX, predloženého žalobkyňou vyplýva, že z parcely č. XXX/XX bola v roku 1972 vyvlastnená časť, ktorá je v geometrickom pláne označená dielmi X, X, X, X spolu o výmere 62 m2 a to diel X o výmere 5 m2, (parc. CKN č. XXX/XX), diel 3 o výmere 14 m2 (parc. CKN č. XXX/XX), diel X o výmere 36 m2 (parc. CKN č. XXX/XX) a diel 9 o výmere 7 m2 (parc. CKN č. XXX/XX). Žalovaný I/ nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie skutočnosti, že na základe čoho v geometrickom pláne geodet špecifikoval, ktoré časti v rozsahu 62 m2 boli vyvlastnené. Ako uviedol aj odvolací súd v odseku 18. uznesenia, „v zmysle ustanovenia § 185 CSP, podľa novej právnej úpravy,
súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je tak v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany, preto nestačí len vzniesť otázku vo forme námietky. Už to nie je súd, ktorý, ako v minulosti, viazaný vyhľadávajúcou zásadou suploval aktivitu strán sporu“.
25. Na základe vykonaného a zhodnoteného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že zdedila pozemok po svojej právnej predchodkyni tak, ako tvrdí, v celom rozsahu a výmere, a vyhotoviteľ geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX pri vyhotovení geometrického plánu prihliadol na vyvlastnenie z roku 1972. Preto geometrický plán je spôsobilý pre zápis do katastra nehnuteľností a bude súčasťou rozsudku, nakoľko bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne. Preto potom súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
26. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal proti neúspešným žalovaným I/ a II/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).