Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-71-2019.pdf
PDF · 88.97 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/71/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: TOP Leasing s.r.o., so sídlom Gorkého 2019, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 106 448, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925, proti povinnému v 1. rade: EUROMONT TO, s.r.o., so sídlom Obchodná 39, 811 06 Bratislava, IČO: 36 555 444 a povinnej v 2. rade: N. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. M. XXXX/XX, XXX XX S., s miestom podnikania Andreja Hlinku 4908/22, 955 01 Topoľčany, IČO: 33 142 564, obaja zastúpení: Mgr. Peter Rybánsky, advokát so sídlom Farská 46, 949 01 Nitra, o vymoženie sumy 23.134,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany, č. k. 4Er/1007/2013-299 zo dňa 26. septembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Topoľčany, č. k. 4Er/1007/2013-299 zo dňa 26. septembra 2019 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie voči povinnej v 2. rade. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 9a ods. 1, § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 31.03.2017 (ďalej len "Exekučný poriadok").
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že právny zástupca povinných v 1. a 2. rade doručil súdu návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie, v ktorom iného poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku účinného do 31. 3. 2017 - oprávnený mal v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, a to najneskôr do 22. 1. 2016 (do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Z. z.). Uviedol, že z obsahu zmenky vyplýva, že povinná v 2. rade podpísala zmenku ako fyzická osoba, o čom svedčí údaj o rodnom čísle uvedený pri jej mene, preto povinná v 2. rade nekonala v rámci predmetu svojho podnikania a je potrebné exekúciu voči nej ex offo zastaviť v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie konštatoval, že po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že oprávnený bol povinný v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. do 22. 1. 2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie, čo však neurobil, a taktiež k doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie bol povinný pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú, čo však neurobil, pričom exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Nitra číslo konania Okresného súdu Nitra, č. k. 29Zm/48/2011-46 zo dňa 17. 8. 2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k 29CbZm/25/2011-130 zo dňa 16. 7. 2012 a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoZm/4/2013, 15CoZm/5/2013 zo dňa 27. 2. 2013 a teda exekučným titulom bol priznaný nárok zo zmenky. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované
zákonné ustanovenia, keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v danom prípade bola vystavená zmenka a nárok sa uplatňoval zo zmenky, pričom úlohou súdu je posúdiť, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie, súd prvej inštancie exekúciu proti povinnému v 2. rade, ktorý je fyzickou osobou zastavil tak, ako je to uvedené vo výroku jeho uznesenia s poukazom na § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. O trovách súdneho exekútora nerozhodoval z dôvodu, že exekúcia naďalej pokračuje voči povinnému v 1. rade a súčasne súd bude rozhodovať o návrhu povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že zo zákonných ustanovení Exekučného poriadku je nepochybné, že úmysel zákonodarcu bol, aby postup podľa § 234f ods. 5 Exekučného poriadku bol uplatňovaný iba v prípade, ak je vzťah zabezpečovaný zmenkou spotrebiteľský. K uvedenému poukázal na komentár JUDr. Branislava Jablonku, PhD. zverejnený v Justičnej revue 70, 2018 s. 626-634, podľa ktorého uvedená úprava výrazným spôsobom koliduje s ústavným princípom právnej istoty garantovanej v čl. 1 Ústavy SR. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, keď ustálil, že oprávnený mal doplniť návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, keďže podľa jeho názoru všetky skutočnosti potrebné pre posúdenie vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinnou v 2. rade boli uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie a sú presne popísané v exekučných tituloch, ktoré priložil oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie ako jeho neoddeliteľnú súčasť, pričom ich bližšie rozviedol. Citoval znenie ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového účinného do 22. 12. 2015 a v tejto súvislosti poznamenal, že je nemožné, aby akýmkoľvek spôsobom mohol byť právny vzťah, zachytený výlučne na zmenke, posúdený ako spotrebiteľský. Povinná v 2. rade navyše bola v čase podpisu zmenky dňa 19. 2. 2008, a doposiaľ aj je, spoločníkom a konateľom povinného v 1. rade. Z uvedeného vyplýva, že povinná v 2. rade poskytla dlžníkovi zabezpečenie, avšak nie pre účel svojej súkromnej spotrebiteľskej potreby, ale s cieľom umožniť pôvodnému povinnému v 1. rade (VAMI, spol. s.r.o.) vykonávať podnikateľskú činnosť. Navyše súd prvej inštancie sám v predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 4Er/1007/2013-212 zo dňa 12. 12. 2018 (ktoré bolo síce následne zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu) posudzoval či v danom prípade je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinnej v 2. rade ako spotrebiteľovi, pričom vyhodnotil, že v danom prípade nešlo o spotrebiteľský vzťah. Oprávnený bol toho názoru, že výklad zákona použitý súdom prvej inštancie je v danom prípade prísne formalistický a míňa účel ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie a aj odvolací súd totiž majú možnosť vyhodnotiť, či v danom prípade je potrebné poskytnúť osobitnú ochranu povinnej v 2. rade ako spotrebiteľovi, nakoľko všetky skutočnosti vyžadované podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku boli uvedené a popísané prinajmenšom v neoddeliteľných súčastiach návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený naďalej zotrval na svojom tvrdení, že vôbec nemal povinnosť podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Aj keby túto mal, obsah tejto povinnosti už bol splnený pri doručení návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 21. 8. 2013. Oprávnený bol toho názoru, že príliš formalistickým postupom súd prvej inštancie aplikoval procesné pravidlá bez prihliadnutia na ich účel, čím zasiahol do zásad spravodlivé procesu. Ďalej vyjadril svoje námietky prostredníctvom príkladov z rozhodovacej praxe súdov SR a EÚ. Navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh povinných v 1. a v 2. rade na zastavenie exekúcie zamieta a oprávnenému prizná voči povinným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. K podanému odvolaniu pripojil aj Leasingovú zmluvu č. 14390208-AU zo dňa 19. 2. 2008 so Všeobecnými podmienkami finančného prenájmu, Dohodou o uplatnení vlastnej blankozmenky a zmenku zo dňa 19. 2. 2008.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrili povinní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním, ktoré doručili až odvolaciemu súdu. Doložili uznesenie Krajského súdu Nitra č. k. 15CoE/17/2017 zo dňa 30. 6. 2017, na ktoré poukázali, pričom uviedli, že oprávnený opakuje názory prezentované v jeho predošlých podaniach s miernou nadstavbou, zrejme si uvedomujúc nesplnenie jeho zákonnej povinnosti doplniť návrh podľa ustanovenia § 243f Exekučného poriadku ako i nutný dôsledok, a preto v snahe o zvrátenie vzniknutej situácie sa utieka k právnym konštrukciám, ktoré však nemôžu za žiadnych okolností obstáť. V závere poznamenali, že takéto nedoplnenie návrhu nutne rezultuje do povinnosti súdu ex offo zastaviť exekučné konanie z formálnych (zákonných) dôvodov.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 21. 8. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Nitra č. k. 29Zm/48/2011-46 zo dňa 17. 8. 2011 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/25/2011-130 zo dňa 16. 7. 2012 a Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoZm/4/2013-163, 15CoZm/5/2013-163 zo dňa 27. 2. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 5. 2013 a vykonateľnosť dňa 13. 5. 2013. Súdny exekútor podaním, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 22. 8. 2013, požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie vydal dňa 23. 8. 2013 poverenie na vykonanie exekúcie. V priebehu konania súd prvej inštancie zastavil exekúciu voči pôvodne povinnému v 1. rade a povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o návrhu povinných (vtedy v 2. a 3. rade) na zastavenie exekúcie uznesením č. k. 4Er/1007/2013-87 zo dňa 19. 12. 2016, ktoré bolo potvrdené v časti napadnutého výroku II. uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 1CoE/39/2017-176 zo dňa 26. 7. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 9. 2017. Následne súd prvej inštancie rozhodol o návrhu povinných (už v 1. a 2. rade) na zastavenie exekúcie uznesením č. k. 4Er/1007/2013-192 zo dňa 9. 7. 2018, ktoré však bolo na základe sťažnosti povinných zrušené uznesením súdu prvej inštancie č. k. 4Er/1007/2013-208 zo dňa 17. 10. 2018 kvôli nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie. Preto o tomto návrhu rozhodoval súd prvej inštancie opätovne napadnutým uznesením č. k. 4Er/1007/2013-212 zo dňa 12. 12. 2018, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 2CoE/28/2019-276 zo dňa 31. 5. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 7. 2019, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (t. j. pred 23. 12. 2015) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
13. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
14. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
15. Odvolací súd poukazuje na právny názor obsiahnutý vo svojom uznesení č. k. 2CoE/28/2019-276 zo dňa 31. 5. 2019 a opätovne zdôrazňuje, že Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Oprávnený bol v súlade s ust. § 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinný doplniť svoj návrh v zákonnej lehote, ktorá je prekluzívna, čo však neurobil. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že exekúcia sa koná na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky (aj) proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
16. S odvolacou námietkou oprávneného, že všetky potrebné skutočnosti boli už popísané v návrhu na vykonanie exekúcie, odvolací súd nesúhlasí. Ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bolo do právneho poriadku zavedené z dôvodu, aby oprávnený, ktorý chce viesť exekúciu na poklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, po dátume účinnosti predmetnej novely Exekučného poriadku podal na príslušný exekučný súd návrh na vykonanie exekúcie priamo s opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jeho vlastného vzťahu s povinným, aby následne súd na základe takto napísaného návrhu mohol posúdiť, či poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora vydá alebo žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Pre situácie už prebiehajúcich exekučných konaní znamenalo uvedené ustanovenie v rozhodujúcom období povinnosť oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ale nie iba o ich strohé skonštatovanie (napr. že v posudzovanom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah), ale aj o preukázanie týchto skutočností doložením príslušných dôkazov, ktoré v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21. 8. 2013 zjavne absentujú. V zmysle názoru oprávneného vyjadrenom v podanom odvolaní by potom prijatá novela Exekučného poriadku nemala žiadny zmysel a išlo by tak o obsolentné ustanovenia, teda každý exekučný súd by si v prípade nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku mohol napríklad pripojiť zmenkový spis súdu, ktorý rozhodoval v konaní, v ktorom bol uplatnený nárok zo zmenky a bol následne vydaný exekučný titul, čím by tak konvalidoval nesplnenie povinnosti oprávneným a ex offo tak posúdil, či je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ alebo na jej pokračovanie.
17. V zmysle § 243f ods. 3 Exekučného poriadku dochádza zo zákona k odkladu exekúcií podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Zmyslom tohto odkladu je na základe riadne doplneného návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť, či sa vedená exekúcia zastavuje alebo pokračuje. Sankciou za nedoplnenie tohto návrhu v zákonom ustanovenej lehote, ktorá je prekluzívna, je zastavenie exekúcie súdom. Súd prvej inštancie tak zastavil exekúciu z dôvodu podľa 243f ods. 1 Exekučného poriadku, keďže oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v konaní, v ktorom sa vymáhal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou v zákonom stanovenej lehote, nie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, nakoľko k posudzovaniu vlastného vzťahu oprávneného s povinným dochádza až v dôsledku doplnenia návrhu, čiže sekundárne. Preto aj odvolacia námietka oprávneného, ktorou vylučuje spotrebiteľský vzťah medzi ním a povinnou, nie je dôvodná a predmetom preskúmavacej povinnosti, keďže v prvom rade bolo potrebné skúmať splnenie podmienok uvedených v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.