Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/78/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: PaedDr. L. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanému: Mgr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. XXXX, zast. JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. -460 zo dňa 29.01.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že z bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobkyne PaedDr. L. H., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX, prechodne S. XXX, občianky SR, a žalovaného Mgr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX, občana SR, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX a zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -106 zo dňa XX.XX.XXXX o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal položky uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal položky uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadacieho podielu za vyporiadanie BSM sumu 25 167,665 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM - každý z nich sumu 1 644 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobou zo dňa 13.08.2014 žiadala žalobkyňa, právne zastúpená, vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Okresný súd ustálil, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v nadväznosti na . Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadal podľa . Súčet všetkých aktív žalovaného predstavuje sumu 104 842,60 eur, súčet všetkých aktív žalobkyne predstavuje 4 716,40 eur. Spolu súčet všetkých aktív žalobkyne a žalovaného predstavuje sumu 109,559 eur : 2 = 54 779,50 eur. Každý z bývalých manželov by mal dostať aktíva v hodnote 54 779,50 eur, pretože súd použil princíp deľby každému 1 aktív a 1 pasív. Pasívum je pôžička vo výške 49 790,87 eur : 2 = 24 895,435 eur. Každý z bývalých manželov je teda zodpovedný za záväzok vo výške 24 895,435 eur. Od aktív pripadajúcich na každého z nich vo výške 54 779,50 eur súd odpočítal pasíva pripadajúceho na každého z nich vo výške 24 895,435 eur. Dospel k výsledku 29 884,068 eur = aktívum, ktoré po odpočítaní pasív by malo pripadnúť každému z bývalých manželov v rámci vyporiadania BSM. V skutočnosti aktíva, ktoré pripadli žalobkyni sú vo výške 4 716,40 eur a mala by mať aktíva vo výške 29 884, 065 eur (29 884,065 - 4 716,40 = 25 167,665 eur). Suma 25 167,665 eur je výplatok, ktorý musí žalovaný vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM. Tento výpočet platí aj opačne ako skúška správnosti. Celkový súčet aktív na strane žalovaného je 104 842,60 eur. Po

odpočítaní pôžičky, ktorá z jeho majetku bola zexekvovaná a pripadla mu v rámci vyporiadania BSM vo výške 49 790,87 eur, by na žalovaného pripadlo aktívum vo výške 55 051,730 eur. V skutočnosti podľa výpočtu mu malo pripadnúť aktívum len vo výške 29 884,065 eur. Rozdiel medzi sumou 55 051,730 eur a sumou 29 884,065 eur je suma 25 167,665 eur, teda suma, ktorú je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadacieho podielu BSM. Súdny poplatok za vyporiadanie BSM: Celkový súčet aktív je 109 559 eur a táto suma, tieto aktíva je sumou, z ktorej sú povinné strany konania zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM podľa položky 6b sadzobníka súdnych poplatkov v rozsahu 3 % z majetku BSM, pričom pre účely poplatkovej povinnosti sa podľa ustálenej súdnej praxe za majetok BSM považujú len aktíva patriace do BSM bez pasív. 3 % z aktív 109 559 eur je suma 3 288 eur (109 559 : 100 = 1 095,59 eur, približne 1 096 x 3 % = 3 288). 3 288 : 2 = 1 644 eur. K zaplateniu súdneho poplatku súd zaviazal rovnako žalobkyňu ako aj žalovaného. Každý z nich musí zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sumu 1 644 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy konania: Výrok o náhrade trov konania znie tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Výrok súd opiera o , , a zásadu úspechu v spore. Pri vyporiadaní BSM každej zo strán konania patrí majetok - aktíva v rozsahu 1. Nemožno teda konštatovať, že na jednej strane bol úspech, na druhej neúspech. Približne rovnakému pomeru úspechu a neúspechu zodpovedá výrok o tom, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta postup súdu vo vzťahu k pojednávaniu dňa 29.01.2019, kedy bol vyhlásený vo veci rozsudok, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobkyne. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil dňa 28.01.2019, súdu doručil PN vystavenú dňa 25.01.2019 a rovnako tak súdu predložil potvrdenie ošetrujúceho lekára, že sa nemôže pojednávania zúčastniť z dôvodu zdravotného stavu, ktorú neúčasť doporučil aj ošetrujúci lekár. Dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že práceneschopnosť právneho zástupcu žalobkyne bola vystavená dňa 25.01.2019, t. j. v piatok, v pondelok dňa 28.01.2019 bola elektronicky súdu doručená pošta - ospravedlnenie sa z pojednávania, PN právneho zástupcu žalobkyne a potvrdenie ošetrujúceho lekára o nedoporučení účasti na pojednávaní. Z potvrdenia MS SR vyplýva, že elektronické podanie bolo v súdnom registri zaevidované dňa 29.01.2019 o 6.59 hod., avšak podanie bolo zaevidované v elektronickej pošte pod č. 0902231619 dňa 28.01.2019 o 10.43 hod. Advokátska kancelária dňa 29.01.2019 duplicitne odoslala aj e-mailom ospravedlnenie s prílohami z dôvodu, že súd na podanie zo dňa 28.01.2019 nereagoval. Z tvrdených skutočností je preukázané, že k ospravedlneniu právneho zástupcu žalobkyne došlo v súlade s ustanovením a argumentácia súdu, že ospravedlnenie poslali až v lehote 4 dní je neakceptovateľná /26.01. - 27.01.2019 - sobota, nedeľa, dni pracovného voľna/. Vzhľadom k predmetu sporu, dĺžke konania sporu žalobkyňa nesúhlasila, aby právny zástupca ustanovil substituenta a ani v možnostiach právneho zástupcu žalobkyne nebolo možné zabezpečiť substitúciu s poukazom predovšetkým na zdravotný stav, krátkosť času a náročnosť predmetu konania. V rámci odvolania žalobkyňa namieta aj položku č. 36, 37 a 38. Ďalej tvrdí, že okresný súd nemal do pasív BSM žalobkyne a žalovaného zahrnúť položku č. 40, pretože táto v čase vyhlásenia rozsudku právne neexistovala. V zmysle podaného odvolania navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. -460 zo dňa 29.01.2019 v zmysle zrušil a v zmysle vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.

3. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný má za to, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vo veci rozhodoval vylúčený sudca čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ust. , písm. c), , písm. f) a . Okresný súd Čadca určil, že do BSM účastníkov konania patrí všeobecná trhová hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. 7960, kat. úz. Oščadnica, pričom všeobecná trhová hodnota nehnuteľností nemôže patriť do BSM, pretože nemôže byť predmetom BSM. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď

do vyporiadania zaradil aj všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. 7960, kat. úz. Oščadnica. Ďalšiu nesprávnosť napadnutého rozsudku žalovaný vidí v tom, že určil hodnotu pasív len na sumu 49 790,87 eur aj keď hodnota spoločného záväzku ktorý bol vymáhaný v rámci exekučného konania vedeného u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára - súdneho exekútora so sídlom v R. pod sp. zn. EX 3782/14-12 bola ku dňu 25.11.2014 stanovená na sumu 53.391,77 eur (istina + príslušenstvo) + 12.981,39 eur trovy exekúcie spolu teda 66.373,16 eur. Žalovaný poukazuje na to, že v konaní na súde prvej inštancie išlo nie len o vecnú nesprávnosť, ale aj o nedostatky v skutkových zisteniach, pretože v tomto konaní nebol riadne zistení skutkový stav. Pre vydanie napadnutého rozsudku neexistoval žiaden zákonný predpoklad a podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené, a je teda nepreskúmateľné. V neposlednom rade žalovaný namieta nevykonateľnosť a nepreskúmateľnosť výrokov napadnutého rozsudku z dôvodu nejasnej a neurčitej identifikácie vecí, ktoré mali pripadnúť do vlastníctva toho ktorého z bývalých manželov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. -460 zo dňa 29.01.2019 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobkyňu povinnosťou náhrady trov konania. 4. Po predložení spisu na odvolací súd bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktoré urobil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, k odvolaniu žalobkyne. Tvrdenia a skutočnosti uvádzané zo strany žalobkyne v odvolaní zo dňa 18.02.2019 považuje v celom rozsahu za účelové, zavádzajúce a nepravdivé. K tvrdeniu žalobkyne o odňatí možnosti konať pred súdom tým, že súd vykonal pojednávanie dňa 29.01.2019 bez prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne žalovaný uvádza, že takéto tvrdenie nemôže obstáť. Na pojednávaní dňa 29.01.2019 súd nevykonával žiadne dokazovanie v podstate po otvorení pojednávania vo veci vyhlásil rozsudok. Žalobkyňa svoje tvrdenie o tom, že položka č. 38 - drevené stojace hodiny, ktorá bola prikázaná do vlastníctva žalovaného nepatrí do BSM a svoje tvrdenie o tom, že položka č. 37 - dar od rodičov žalobkyne - stavebné sporenie v sume 4.343,70 eur nijako nepreukázala. Pre posúdenie toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich, nie je rozhodujúce, o akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. Žalovaný dňa 20.02.2019 podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. -460 zo dňa 29.01.2019 na ktorého odôvodnení a záveroch v celom rozsahu zotrváva. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. -460 zo dňa 29.01.2019 v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobkyňu povinnosťou náhrady trov konania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. v spojitosti s ust. zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa ust. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho, čo strany uviedli v rámci odvolacieho konania, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, nakoľko v prejednávanej veci došlo zo strany súdu k postupu v rozpore so zákonom, keď súd nariadené pojednávanie neodročil z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobkyne, pričom súd svojim postupom odňal strane možnosť konať pred súdom, čo je potrebné považovať za okolnosť, pre ktorú je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

9. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

10. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu), ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.

11. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Tento návrh môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z druhej podmienky existujú dve výnimky. Prvá sa týka advokáta, od ktorého v zásade možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom - substitútom (tzv. substitučné zastúpenie). Cieľom tejto úpravy je eliminovať prípady, v ktorých advokáti žiadajú odročenie pojednávania napríklad pre kolíziu viacerých pojednávaní a žiadajú odročiť to pojednávanie, na ktoré obdržali predvolanie neskôr, a pod. Ak však dôvody pre odročenie nastali krátko pred pojednávaním, a teda zastúpenie substitútom by objektívne nebolo možné žiadať (napr. náhla choroba, dopravná nehoda a pod.), alebo ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, nemožno spravodlivo žiadať, aby sa advokát na pojednávaní nechal zastúpiť substitútom.

12. Po účastníkovi, ktorý sa mieni k pojednávaniu včas dostaviť, nemožno totiž spravodlivo požadovať, aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí predstavovať "dôležitý dôvod". Preto príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z dôvodu ktorej žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2010, sp. zn. )

13. Ustanovenie určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a) riadne predvolanie a b) absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, nepreukáže však existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). V zmysle ustálenej judikatúry súdov je choroba účastníka (právneho zástupcu účastníka) preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považovaná za dôležitý dôvod v zmysle . Ak účastník konania v takomto prípade požiadal včas o odročenie pojednávania, treba prejednanie veci v jeho neprítomnosti kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle . (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. )

14. Keďže v prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvej inštancie k postupu v rozpore so zákonom, považoval odvolací súd za správne, napadnutý rozsudok zrušiť podľa ust. a podľa ust. vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zjednať tak nápravu v porušení práv žalobkyne. Vzhľadom na porušený procesný postup súdu prvého stupňa sa odvolací súd meritom veci nezaoberal.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )