Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_16Cob-54-2019.pdf
PDF · 100.3 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Náhradné vozidlo, s.r.o. so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO 50 496 166, zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00 585 441, zastúpeného JUDr. B. P., advokátom so sídlom I. nábrežie X/A, Y. o zaplatenie 81 Eur s príslušenstvom na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Cb/132/2018-81 zo dňa 20. februára 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 81 Eur a úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 81 Eur od 12.04.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a určil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 81 Eur, úroky z omeškania a trovy konania. Tvrdil, že dňa 23.2.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škody na vozidle BMW XXXGT, T.: V Poškodený si na čas opravy vozidla prenajal náhradné vozidlo. Hoci súčet nájomného a jednorazového poplatku predstavoval 255 Eur, po skončení prešetrovania žalovaný poskytol žalobcovi plnenie vo výške 174 Eur. Na prejednanie veci samej súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 20.2.2019, pričom na toto pojednávanie súd predvolal okrem žalobcu aj žalovaného. Súd prvej inštancie žalovaného v predvolaní poučil o tom, že ak sa na pojednávanie riadne a včas nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany súd rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 a § 278 CSP. Právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie a pojednávanie doručené dňa 12.02.2019. Je teda zrejmé, že žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, pričom vzhľadom na dátum doručenia je zrejmé, že žalovaný mal na prípravu na pojednávanie viac ako 5 dní, čím bola splnená podmienka riadnosti a včasnosti predvolania. Poukázal na to, že predvolanie na pojednávanie obsahovalo a poučenie o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, ale neuviedol žiadnu vážnu okolnosť, pre ktorú sa na pojednávaní nezúčastní. Dôvod, ktorý uviedol zástupca žalovaného,
a to, že má neodkladné pracovné povinnosti a je pracovne vyťažený, podľa súdu prvej inštancie nie sú závažné okolnosti, ktoré bránili strane sporu zúčastniť sa pojednávania dňa 20.02.2019. Pokiaľ svoju neprítomnosť žalovaný odôvodňoval hospodárnosťou konania, tak súd prvej inštancie uviedol, že hospodárnosť konania znamená, že sa nemajú vykonávať nadbytočné úkony a nie nenavyšovať trovy konania. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo/40/2011, z ktorého vyplýva, že ak účastník nevyužije svoje právo zúčastniť sa pojednávania, musí počítať s rizikom, že spor môže dopadnúť v jeho neprospech. Nie nezanedbateľnou skutočnosťou je, že žalovaný v podaní zo dňa 18.02.2019, v ktorom sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, nenavrhol odročiť pojednávanie. Rozhodnutie odôvodnil § 274 CSP, podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a § 275 CSP, podľa ktorého odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnej strane priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 2. Poukázal na to, že boli splnené všetky kumulatívne podmienky citované v ustanovení § 274 CSP, preto bolo povinnosťou súdu vydať rozsudok pre zmeškanie. Zdôraznil, že žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie. 3. Súd prvej inštancie sa venoval aj vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti, ktorú vzniesol žalovaný a ustálil, že žalovaný nepredložil dôkaz o tom, že nehoda nastala mimo obvodu Okresného súdu Považská Bystrica, práve naopak, súd mal za preukázané, že skutočnosť zakladajúca právo na náhradu škody nastala v Považskej Bystrici (dôkaz č. 11). Príslušnosť Okresného súdu Považská Bystrica je daná podľa § 19 CSP. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol tento rozsudok v celom rozsahu z dôvodu, že neboli splnené podmienky ust. § 356 písm. b) CSP na vydanie rozsudku pre zmeškanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Žalovaný zastáva názor, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, keď súd na základe ust. § 274 CSP na pojednávaní rozhodol o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Uviedol, že žalovaný v konaní nebol nečinný a okrem podaného odporu predložil súdu prvej inštancie aj vyjadrenie zo dňa 10.12.2018 k vyjadreniu žalobcu. V odvolaní poukázal na to, že z neúčasti na pojednávaní (dňa 20.02.2019) sa žalovaný podaním zo dňa 18.02.2019 ospravedlnil, a to z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej zaťaženosti, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania - aby nedochádzalo k zbytočnému navyšovaniu trov konania a zároveň informoval súd, že súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením o tom, že súd prvej inštancie nevyhodnotil ospravedlnenie žalovaného ako dôsledok vážnych okolností, sa žalovaný dozvedel až v rozsudku. Žalovaný má za to, že ak súd prvej inštancie posúdil ospravedlnenie ako nedôvodné, mal v zmysle čl. 4 CSP per analogiam postupovať inter alia podľa § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného, že dôvody ospravedlnenia vrátane súhlasu s prejednaním veci v jeho neprítomnosti nemieni akceptovať. Zdôraznil, že ak v zmysle právnej teórie a praxe je vážnosť okolností ospravedlnenia vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu, potom je nepochybnou kauzálnou povinnosťou súdu bezodkladne informovať dotknutú stranu o súdnom posúdení uvádzaných dôvodov ospravedlnenia. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že nebola splnená kumulatívna podmienka uvedená v ust. § 274 písm. b) CSP. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní nevyvracia správnosť postupu súdu prvej inštancie, na podporu svojich tvrdení neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca poukazuje vo vyjadrení na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že: a) žalovaný , ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie vytýčené na deň 20.02.2019 nedostavil, b) žalobca iniciatívne navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP,
c) žalobca, resp. jeho právny zástupca mal doručenie predvolanie na označený deň pojednávania včas a riadne vykázané, d) žalobca, resp. jeho právny zástupca bol riadne poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydanie rozsudku pre zmeškanie, e) ospravedlnenie bolo urobené z dôvodov údajných neodkladných pracovných povinností, pracovnej vyťaženosti a hospodárnosti konania. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol že tým, že súd prvej inštancie vo veci vytýčil termín pojednávania (napriek konaniu podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP a na toto predvolal stany sporu, dal jednoznačne najavo potrebu účasti procesných strán na termín pojednávania, a účasť nehodnotil ako nehospodárne. Poukázal na to, že k prijatiu záveru, že nezúčastnením sa vytýčeného termínu pojednávania strana koná v záujme hospodárnosti konania, nemožno dospieť na základe svojvoľnej úvahy z jednej z procesných strán. Dal do pozornosti komentár CSP, podľa ktorého „vážnosť okolností, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z akýchkoľvek dôvodov je najmä: úraz, úmrtie v rodine, choroba a pod. Vážnosť okolností je na posúdení a voľnej úvahe súdu.“ V danej veci bolo ospravedlnenie urobené z dôvodov neodkladných pracovných povinností, pracovnej vyťaženosti a hospodárnosti konania, čo podľa žalobcu aj vzhľadom k tomu, že žalovaný bol zastúpený advokátom a takto mohol ustanoviť za seba zástupcu, nie je možné považovať za ospravedlnenie z vážnych dôvodov. Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď rozsudkom pre zmeškanie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 84 eur a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 81 eur od 12.04.2018 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
9. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
10. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil uplatnený nárok žalobcu k obrane žalovaného ku každému tvrdeniu zaujal jasné stanovisko. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie
a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 CSP. V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
11. Za zásadné odvolacie tvrdenia žalovaného považuje odvolací súd tvrdenie, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keď žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť a vážnymi okolnosťami a rozsudok pre zmeškanie nemal byť vydaný, ale ak súd prvej inštancie ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní posúdil ako nedôvodné mal podľa článku 4 CSP a § 183 ods. 4 CSP bezodkladne upovedomiť žalovaného, že dôvody uvádzané v ospravedlnení zo dňa 18.02.2019 nemieni akceptovať. Tieto odvolacie námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
12. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 20. februára 2019 pod č.k. 14Cb/132/2018-81 podľa § 274 CSP. Vo všeobecnosti rozsudok pre zmeškanie žalovaného predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom procesnej pasivity žalovaného v sporovom konaní. Tento inštitút z toho, že v kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany, teda nielen žalobca, ale aj žalovaný, ak chce v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. V opačnom prípade je sankciou to, že skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie je žalobcom tvrdený skutkový stav. Ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučený a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v neprospech žalovaného.
13. Odvolací súd vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie a odvolacím dôvodom žalovaného zdôrazňuje, že za ospravedlniteľný dôkaz možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému resp. právnemu zástupcovi sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že takýto vážny ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní nepreukázal žalovaný ani jeho právny zástupca. Pokiaľ aj nie je zákonnou úpravou vymedzené, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod a nie sú dané ani kritériá pre takýto ospravedlniteľný dôvod, tento by mal byť vyvodzovaný zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna, svojou povahou znemožňujúca sa sporovej strane zúčastniť nariadeného pojednávania, t.j. svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností sa zúčastniť pojednávania. Je súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca sporovej strane prijať opatrenia prekonávajúce príčinu nemožnosti zúčastniť sa pojednávania) a náhla, vzhľadom k časovej súvislosti nedovoľujúca sporovej strane, v danom prípade žalovanému, uskutočniť kroky vedúce k tomu, aby sa zúčastnil pojednávania (Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/181/2008). Odvolací súd k tomu udáva, že ospravedlniteľný dôvod je taký dôležitý dôvod, pre ktorý sporová strana zmeškala nariadené pojednávanie vo veci, ktorý ako prekážka sa vyznačuje závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov ospravedlniteľnosti.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 20.02.2019. V predvolaní na pojednávanie boli strany sporu poučené podľa § 274 CSP o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie na uvedený termín právny zástupca žalovaného prevzal dňa 12.02.2019. Právny zástupca žalovaného zaslal súdu ospravedlnenie zo dňa 18.02.2019, doručené súdu prvej inštancie dňa 19.02.2019 a ako dôvod jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní uviedol neodkladné
pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (aby nedochádzalo k zbytočnému navyšovaniu trov konania) a dal súhlas, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a vyhlásil rozsudok. Nežiadal nariadené pojednávanie odročiť. Odvolací súd nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní dôvod uvádzaný v ospravedlnení zo dňa 18.02.2019. Ak právny zástupca žalovaného sa nemohol zúčastniť nariadeného pojednávania, mal zabezpečiť žalovanému substitučné zastúpenie. Preto dôvod uvedený v ospravedlnení nie je možné považovať za ospravedlniteľný z vážnych dôvodov. Odvolací súd zdôrazňuje, že zástupca žalovaného v ospravedlnení zo dňa 18.02.2019 iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na nariadenom pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP. Jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiadala o odročenie nariadeného pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP, pričom žiadna analógia legis § 183 ods. 4 CSP vo vzťahu k § 274 CSP do úvahy neprichádza.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal na nariadenom pojednávaní splnené všetky podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie.
16. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu. Úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).