Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-225-2019.pdf
PDF · 117.74 KB
Case nature
Subarea
14Cob/225/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: Natur planeta s.r.o., so sídlom Železničná 662, 049 51 Brzotín, IČO: 36 828 921, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol. (Združenie advokátov), so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: PEPO SK, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 46 451 498, o zaplatenie 28.000,- Eur s príslušenstvom, v štádiu o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po podaní odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/39/2018-258 zo dňa 27. júna 2019, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/39/2018-347 zo dňa 29. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/39/2018-347 zo dňa 29. októbra 2019 vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu zo dňa 16.10.2019 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zriadil záložné právo na hnuteľnú vec: k motorovému vozidlu značky AUDI A8L, VIN : WAUZZZ4E38N017510, rok výroby 2007, za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 28.000,- Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej kúpnej ceny za motorové vozidlo značky AUDI A8L, VIN: WAUZZZ4E38N017510, rok výroby 2007, v prospech vlastníka tejto pohľadávky (žalobcu) p o t v r d z u j e .
II. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/39/2018-347 zo dňa 29. októbra 2019 vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením č.k. 38Cb/39/2018-347 z 29. októbra 2019 zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ďalej aj „ZO“).
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na žalobu vo veci samej, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu 28.000,- Eur s úrokmi z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trovy konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že predal žalovanému vozidlo zn. AUDI A8 za kúpnu cenu 28.000,- Eur, na základe čoho mu vystavil faktúru splatnú dňa 30.12.2016. Žalovaný však kúpnu cenu nezaplatil.
3. Okresný súd rozsudkom č.k. 38Cb/39/2018-258 zo dňa 27.06.2019 rozhodol (v poradí prvým výrokom), že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 28.000,- Eur od 31.12.2006 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a (v poradí druhým výrokom), že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Žalovaný proti rozsudku podal odvolanie podaním zo dňa 02.08.2019.
5. Žalobca podaním zo dňa 10.09.2019 v znení doplnenia doručeného okresnému súdu dňa 20.09.2019 uviedol, že sa domáha nariadenia (len) zabezpečovacieho opatrenia v znení: „Súd zriaďuje záložné právo k motorovému vozidlu značky AUDI A8L, VIN : WAUZZZ4E38N017510, rok výroby 2007, za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 28.000,-eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej kúpnej ceny za motorové vozidlo značky AUDI A8L, VIN : WAUZZZ4E38N017510, rok výroby 2007, v prospech vlastníka tejto pohľadávky“.
6. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 38Cb/39/2018-323 zo dňa 3. októbra 2019 rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019 - poznámka odvolacieho súdu).
7. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca sa novým návrhom v podaní zo dňa 16.10.2019 domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v znení : „Súd zriaďuje záložné právo k motorovému vozidlu značky AUDI A8L, VIN : WAUZZZ4E38N017510, rok výroby 2007, za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 28.000,-eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej kúpnej ceny za motorové vozidlo značky AUDI A8L, VIN : WAUZZZ4E38N017510, rok výroby 2007, v prospech vlastníka tejto pohľadávky“. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaný podal proti vo veci samej vydanému rozsudku odvolanie. Prvotná procesná obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním na pohľadávku, ktorú mal žalovaný nadobudnúť zmluvou od S. I. a ktorý mal pohľadávku nadobudnúť od obchodnej spoločnosti. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu vyplynulo, že obrana žalovaného je účelová, s cieľom vyhnúť sa splneniu svojho dlhu, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a zo strany svedkov navrhnutých žalovaným došlo dokonca k predkladaniu sfalšovaného dôkazu. Na záver žalovaný ani nepopieral svoju povinnosť, ale chcel ju nahradiť povinnosťou vrátiť predmet plnenia, čo však žalobca vzhľadom na uplynutie času a prípadné opotrebenie vozidla, nemohol akceptovať. Z registra účtovných závierok žalovaného žalobca zistil, že vlastné imanie žalovaného je v mínuse 340.098,- euro. Ďalej z účtovnej závierky žalobca zistil, že žalovaný vlastní samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí v hodnote 11.178,- euro a finančné prostriedky vo výške 557,- euro. Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti žalovaného za rok 2018 bol mínus 99.335,- euro. Je zrejmé, že majetok žalovaného, ktorý tento vykazuje, nepostačuje na pokrytie dlhu, ktorý žalobca voči žalovanému eviduje.
8. S poukazom na ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zistený - osvedčený skutkový stav vo veci, okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu pre nesplnenie všetkých kumulatívnych predpokladov zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že preskúmaval splnenie jednotlivých podmienok, a to na základe podanej žaloby, predložených listinných dôkazov, skutočností uvedených v rozsudku a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd považoval v danej veci za osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným (obchodno-záväzkový vzťah, vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy) a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sumy 28.000,- Eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej žalobca žiada poskytnúť ochranu prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. K osvedčeniu existencie exekučného titulu, alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný, okresný súd poukázal na svoj rozsudok (č.k. 38Cb/39/2018-258 z 27. júna 2019), ktorým žalobe vo veci samej v celom rozsahu vyhovel a ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť vzhľadom na odvolanie podané žalovaným.
9. Za určujúcu označil okresný súd podmienku osvedčenia „obavy z exekúcie“ (zrejme malo byť uvedené „obavy z ohrozenia exekúcie“ - poznámka odvolacieho súdu), pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty, vyvolávajúcim odôvodnenú obavu, že exekúcia bude ohrozená, sťažená alebo úplne znemožnená. Žalobca odôvodnil svoju obavu tým, že 1/ žalovaný podal proti rozsudku odvolanie, podľa žalobcu účelovo - s cieľom vyhnúť sa, resp. zmariť uspokojenie pohľadávky a 2/ vlastné imanie žalovaného je v mínuse 340.098,- euro, žalovaný vlastní samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí v hodnote 11.178,- euro, finančné prostriedky vo výške 557,- euro a výsledok jeho hospodárenia za rok 2018 bol mínus 99.335,- euro.
Žalobca teda uvádza, že žalovaný je v zlej finančnej situácii (účtovná závierka za rok 2018), nie je však preukázaná aktuálna finančná, majetková situácia žalovaného za mesiace január až október 2019 a podľa okresného súdu z ničoho nevyplýva, že by na žalovaného bol vyhlásený konkurz/resp. začaté konkurzné konanie alebo vedené exekučné konania. Z obsahu podania žalobcu, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný uskutočňoval nejaké konkrétne faktické alebo právne úkony ohľadne svojho majetku, ktoré by vzbudzovali obavu, že žalovaný má snahu zbavovať sa svojho majetku a tým ohroziť exekúciu. To, že z účtovnej závierky za rok 2018 vyplýva, že žalovaný bol v mínuse (ako uvádza žalobca v návrhu), je podľa okresného súdu irelevantné. V prípade, ak veriteľ disponuje exekučným titulom a dlžník neplní dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), môže veriteľ ako oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie voči dlžníkovi ako povinnému, t.j. keď povinný dobrovoľne neplní povinnosť, bez ohľadu na to, či (ne)má finančné prostriedky, resp. (ne)má majetok. Okresný súd poukázal na to, že z obchodného registra ani z obchodného vestníka nevyplýva, že by na žalovaného bol vyhlásený konkurz, resp. začaté konkurzné konanie (alebo povolená reštrukturalizácia) alebo vedené exekučné konania. To, že žalovaný podal odvolanie voči rozsudku, ani predložená účtovná závierka žalovaného za rok 2018 nezakladajú dôvod pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia; tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčujú obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie.
10. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Okresný súd uviedol, že „návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, úspešným účastníkom bol tak žalovaný. Nakoľko však v prípade zamietnutia takéhoto návrhu sa uznesenie druhej strane sporu - žalovanému ani nedoručuje, žalovanému teda ani trovy tohto konania nemohli vzniknúť, súd teda vo vzťahu k žalovanému z uvedeného dôvodu výrokom o trovách konania ani nemôže rozhodnúť, a preto o trovách konania tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia“.
11. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal žalobca včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Napadnuté uznesenie označil za vecne i právne nesprávne. Nestotožnil sa so záverom o osvedčení jeho obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca nie je povinný preukázať, že dôjde k zmareniu exekúcie, má preukázať iba obavu, že exekúcia môže byť v budúcnosti ohrozená. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom, keď uviedol, že z predloženej účtovnej závierky žalovaného za rok 2018, z ktorej jednoznačne vyplýva, že finančná situácia žalovaného je v mínuse 340.098,- Eur, a ani z konania žalovaného počas konania pred súdom prvej inštancie (svedok žalovaného v konaní predložil falošný dôkaz, žalovaný ku koncu konania pred súdom prvej inštancie svoju povinnosť už ani nepopieral, napriek tomu podal odvolanie), nevyplýva obava, že exekúcia žalobcovej pohľadávky bude ohrozená. Je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie „zrušil a nariadil zabezpečovacie opatrenie v súlade s návrhom žalobcu zo dňa 16.10.2019, eventuálne, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.
12. K doručovaniu odvolania žalobcu žalovanej strane nedošlo, a to v súlade s ust. § 331 ods. 1 veta druhá pred bodkočiarkou v spojení s ust. § 344 CSP. Z ustanovenia § 331 ods.1 veta druhá pred bodkočiarkou CSP, za jeho primeranej aplikácie v podmienkach rozhodovania o predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vyplýva, že ak bol nárok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnutý, uznesenie o jeho zamietnutí ani podané odvolanie navrhovateľa (žalobcu) súd ostatným stranám nedoručuje. Vzhľadom na doterajší priebeh konania a procesné štádium rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bol zvolený postup o nedoručení uznesenia a odvolania žalobcu proti napadnutému uzneseniu žalovanému, bez možnosti vyjadriť sa k nemu, podľa odvolacieho súdu opodstatnený aj vzhľadom na článok 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania vec prejednal v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, § 329 ods. 2 v spojení s § 343 ods. 1 a § 344 CSP a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Odvolací súd k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že podľa ust. § 343 ods. 1 CSP je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa len v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 344 CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.
23. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zo dňa 16.10.2019 (č.l. 334 a nasl. spisu) je zrejmé, že žalobca navrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by bolo zriadené v prospech žalobcu záložné právo k motorovému vozidlu, ktorého vlastníkom je žalovaný v podiele 1/1. V návrhu žalobca poukázal na svoju pohľadávku, ktorá je predmetom sporového konania vedeného pred Okresným súdom Žilina sp.zn. 38Cb/39/2018. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodil tým, že má dôvodne obavu, a to pre účelovosť procesnej obrany žalovaného, ďalej skutočnosť, že žalovaný napriek tomu, že na záver konania pred prvoinštančným súdom svoju dlžobu voči žalobcovi už ani nerozporoval, no napriek tomu podal odvolanie, čo vedie žalobcu k presvedčeniu, že tak žalovaný koná účelovo s cieľom predĺžiť konanie a tým sa vyhnúť, resp. zmariť uspokojenie
pohľadávky žalobcu a to aj s poukazom na skutočnosť, že vlastné imanie žalovaného je v mínuse 340.098,- Eur.
24. Krajský súd vo vzťahu k osvedčeniu naplnenia podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd prijal záver, že „má v danej veci osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným (obchodno-záväzkový vzťah, vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy) a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie sumy spolu 28.000,- eur s príslušenstvom“. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 5/2012, z ktorého vyplýva, že: „Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie.“ Práve pre štádium konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonná úprava nevyžaduje preukazovanie nároku, keďže je postačujúce osvedčiť dôvodnosť tohto nároku, k čomu v spojení s § 326 ods. 1 CSP v štádiu konania, rozhodovania o nariadenom zabezpečovacom opatrení zo strany žalobcu, došlo. Krajský súd zvýrazňuje správny záver okresného súdu, že pre toto konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia žalobca dostatočne osvedčil nárok na peňažnú pohľadávku vo vzťahu k žalovanému.
25. Krajský súd vo vzťahu k naplneniu ďalšej zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu (exekúcie) súdneho rozhodnutia uvádza, že pre naplnenie tejto zákonnej požiadavky je nevyhnutné, aby zo strany žalobcu boli osvedčené konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali jeho obavu, že zo strany žalovaného dôjde k takému nakladaniu s jeho majetkom, ktoré by mohlo mať za následok zmarenie možnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že zabezpečovacie opatrenie ako inštitút procesného práva má plniť predovšetkým úlohu rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je potrebné zo strany žalobcu uviesť také konkrétne správanie žalovaného, výsledkom ktorého je alebo môže byť poškodenie práv, resp. oprávnených záujmov žalobcu. Naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, prípadne osvedčená predovšetkým takým konkrétnym správaním a konaním žalovaného, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému žalobca žiada priznať ochranu.
26. Žalobca podľa záveru krajského súdu, ktorý je v zhode so záverom súdu prvej inštancie, reálnosť (naliehavosť) tejto obavy dostatočne neosvedčil. Okresný súd v napadnutom uznesení prijal záver, že osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie je spojené s aktívnym konaním žalovaného, teda s osvedčením realizácie konkrétneho správania sa žalovaného, v rámci ktorého tento činí úkony, ktoré vedú alebo by mohli viesť k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. Okresný súd poukázal na to, že „z ničoho nevyplýva, že by na žalovaného bol vyhlásený konkurz/resp. začaté konkurzné konanie alebo vedené exekučné konania. Z obsahu podania žalobcu, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný uskutočňoval nejaké konkrétne faktické alebo právne úkony ohľadne svojho majetku, ktoré by vzbudzovali obavu, že žalovaný má snahu zbavovať sa svojho majetku a tým ohroziť exekúciu. To, že z účtovnej závierky za rok 2018 vyplýva, že žalovaný bol v mínuse (ako uvádza žalobca v návrhu), je irelevantné“. S uvedenými závermi okresného súdu odvolateľ nesúhlasil.
27. S prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, odvolacie dôvody, v rozsahu možnosti prieskumu odvolacieho súdu, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), sa odvolací súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu v odvolaní.
28. V súvislosti s odvolacou argumentáciou, považuje odvolací súd za podstatné zvýrazniť závery, ktoré vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 144/97 zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 20/1998 a z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 741/2017, z ktorého vyplýva, že ústavný súd považoval za potrebné poukázať
na relevantné časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorých sa uvádza: „45. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. „,... Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)“, „Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality“. Odvolací súd len primerane a podporne poukazuje i na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo 144/97, v zmysle ktorého medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Je zrejmé, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie proti žalovanému. Okrem existencie nároku však žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený a opakovane odvolací súd akcentuje, že existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako okolnosť podania procesného opravného prostriedku - odvolania žalovaným proti vo veci samej vydanému rozsudku súdu prvej inštancie, nemožno bez osvedčenia ďalších, exekúciu reálne ohrozujúcich okolností na strane žalovaného, považovať za osvedčenie naplnenia uvedenej kumulatívnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Napokon, ak by zákonodarca v samotnom podaní odvolania (opravného prostriedku) videl hrozbu pre úspešnosť exekúcie veriteľa voči dlžníkovi, zrejme by s podaním takého opravného prostriedku spojil ako následok vznik záložného práva na majetok dlžníka ex lege. Taká právna úprava však absentuje a napokon zabezpečovacie opatrenie je v rámci úpravy CSP postavené na zásade jeho výnimočnosti - s možnosťou jeho zriadenia len za splnenia stanovených kumulatívnych podmienok. V danom prípade okresný súd správne v okolnostiach danej veci prijal záver o nesplnení druhej nosnej kumulatívnej zákonnej podmienky, keď konštatoval, že žalobca k momentu rozhodovania súdu prvej inštancie neosvedčil existenciu reálnej obavy, že exekúcia predmetnej peňažnej pohľadávky voči žalovanému bude bez navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia ohrozená.
29. Odvolací súd pre úplnosť len dodáva, že žalobcom stroho formulované odvolacie dôvody, ktoré v zásade vyjadrovali nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, bez vecného rozvinutia - zdôvodnenia tejto nesúhlasnej polemiky, ani nedávali priestor pre odklon od jasne a logicky formulovanej argumentácie súdu prvého stupňa, ktorá viedla k záveru o nedôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Išlo pritom v krátkom čase o druhý obdobný návrh žalobcu, keď o prvom z 20.09.2019 Okresný súd Žilina rozhodol rovnako zamietavým uznesením č.k. 38Cb/39/2018-323 z 3. októbra 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.10.2019 (doložka právoplatnosti č.l. 323 spisu).
30. Keďže odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď dospel k vecne správnemu záveru, v zmysle ktorého návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, keď vec správne právne posúdil. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože súd prvej inštancie správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto v danom prípade nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil. Z týchto dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu žalobcu, s poukazom na § 387 ods. 1 CSP.
31. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
32. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
33. Vo vzťahu k napadnutému uneseniu súdu prvej inštancie však nebolo možné potvrdiť výrok, ktorým okresný súd vyslovil, že „žalobcovi náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznáva“, pričom v priamom rozpore s týmto výrokom v odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že „návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, úspešným účastníkom bol tak žalovaný“ a súčasne konštatoval, že ak sa uznesenie „žalovanému ani nedoručuje, žalovanému teda ani trovy tohto konania nemohli vzniknúť, súd teda vo vzťahu k žalovanému z uvedeného dôvodu výrokom o trovách konania ani nemôže rozhodnúť, a preto o trovách konania tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia“. Odvolací súd s poukazom na citovanú časť odôvodnenia vo vzťahu k výroku o trovách konania v napadnutom uznesení dospel k záveru o jeho zmätočnosti. Na jednej strane okresný súd uvádza, že úspešným v konaní bol žalovaný, avšak vo výroku rozhodol o nepriznaní náhrady trov žalobcovi. Na jednej strane okresný súd uvádza zásadu úspechu vo veci, avšak pri rozhodovaní aplikoval úpravu v ust. § 256 ods. 1 CSP, ktorá vychádza zo zásady zavinenia za zastavenie konania. Na jednej strane okresný súd uvádza, že vo vzťahu k žalovanému výrokom ani nemôže o trovách konania rozhodnúť, avšak tomu nezodpovedá výroková časť uznesenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo vzťahu k (v poradí druhému) výroku o náhrade trov konania nevyhnutne zrušil pre jeho zmätočnosť a tiež preto, že v tomto prípade neboli dané podmienky pre rozhodnutie o trovách konania (§ 389 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).
34. Je zrejmé, že k momentu rozhodovania odvolacieho súdu žalobca v prvoinštančnom ani v odvolacom konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspech nemal. Žalovanému sa uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani nedoručuje, preto na jeho strane trovy tohto konania vzniknúť nemohli a ani s tým spojené uplatnenie nároku na ich náhradu. Súčasne je v danom prípade relevantné, že k vydaniu napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie došlo počas konania vo veci samej, keďže rozsudok č.k. 38Cb/39/2018-347 z 29. októbra 2019 doteraz nenadobudol právoplatnosť a v takom prípade je odvolací súd názoru, že o náhrade trov konania v uznesení, v ktorom došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ktoré sa žalovanej strane nedoručuje, súd nerozhoduje. Ustanovenie § 262 ods. 1 CSP na uvedený prípad nedopadá, keďže absentuje základný predpoklad pre jeho aplikáciu, a to rozhodovanie o náhrade trov konania o zabezpečovacom opatrení v pomere medzi sporovými stranami (ak žalovaná strana o konaní ani nemá
- nemusí mať vedomosť).
35. O náhrade trov odvolacieho konania v pomere medzi sporovými stranami nebolo rozhodované, keďže vyššie uvedené závery vyslovené odvolacím súdom v ods. 34 odôvodnenia rovnako cez ust. § 396 ods. 1 CSP dopadajú aj na rozhodovanie o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
36. Rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.