Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-3-2019.pdf
PDF · 128.67 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX I., právne zastúpeného: Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, so sídlom L. XXXX/XX, XXX XX. Q., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZA/28041/2018 zo dňa 21.12.2018, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina (žalovaný) rozhodnutím č. KaZA/28041/2018 nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci D. G., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX I. (žiadateľ
- žalobca).
Žiadateľ žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci doručenej centru dňa 27. septembra 2018 požiadal centrum o poskytnutie právnej pomoci vo veci o „preskúmanie rozhodnutia Finančnej správy SR č. 1100308/1/144749/2015 zo dňa 01. apríla 2015“. Vec je vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/94/2015. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žiadateľ nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, a zároveň centrum nezistilo také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z..
2. Proti rozhodnutiu žalovaného (centra) zo dňa 21. decembra 2018 podal žalobca správnu žalobu, doručenú správnemu súdu dňa 14.01.2019, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. V žalobe uviedol, že z obsahu odôvodnenia napádaného rozhodnutia (najmä vo vzťahu k možnosti použitia ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.) nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný dospel k názoru, že na strane žalobcu neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., i napriek tomu, že je povinnosťou žalovaného skúmať prípadnú výnimočnú situáciu na strane žalobcu pri aplikácii ustanovenia § 6b ods. 2. Žalobca nebol vyzvaný na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu § 6b ods. 2. Odhliadnuc od uvedeného nedostatku žalovaný v napádanom rozhodnutí poukazuje na usmernenie Centra právnej pomoci č. 2015/2 zo dňa 15.06.2015, v zmysle ktorého žalovaný na prípadnú aplikáciu § 6b ods. 2 posudzuje skutočný príjem žiadateľa (žalobcu) a zároveň sa zaoberá povahou sporu. Tak
ako to vyplýva z odôvodnenia, ako i z predchádzajúcej vety, žalovaný aplikuje u žiadateľa § 6b ods. 2, ak sú splnené kumulatívne dve podmienky, a to:
- skutočný príjem žiadateľa (žalobcu) a
- povaha sporu.
Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v skutočnosti pri posudzovaní povahy sporu stroho opísal skutkový stav konania, v ktorom žalobca žiadal poskytnutie právnej pomoci. Po uvedenom konštatovaní bez náležitého odôvodnenia žalovaný dospel k záveru, že prípad žalobcu nie je možné považovať za taký, na ktorý je možné aplikovať § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.. V časti týkajúcej sa posudzovania splnenia podmienok na aplikáciu § 6b ods. 2 žalobca konštatuje nepreskúmateľnosť napádaného rozhodnutia žalovaného pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný bez bližšieho odôvodnenia a rozboru nedáva odpoveď na otázku, akými skutkovými a právnymi dôvodmi bol vedený pri posudzovaní zákonných podmienok pre aplikáciu § 6b ods. 2. Podľa žalobcu je výslovne nedostatočné, ak právne zdôvodnenie žalovaného pozostáva z jednoduchého konštatovania o nesplnení zákonných podmienok, nakoľko žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia ďalej nerozviedol, v čom vidí spojitosť daného záveru so spornou otázkou, či je dôvodné poskytnúť žalobcovi právnu pomoc s finančnou účasťou s ohľadom na povahu a okolnosti žiadanej právnej pomoci. Z obsahu odôvodnenia nie je možné spoľahlivo zistiť, prečo žalovaný dospel k záveru obsiahnutému vo výroku, čím žalovaný porušil právo žalobcu ako účastníka správneho konania na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. V uvedenom konaní žalovaný pristúpil iba k citácii daného zákonného ustanovenia, avšak nepristúpil k výkladu právnej normy, ktorá obsahuje neurčitý právny pojem „primeranosť okolnostiam žiadanej právnej pomoci“, ktorý je považovaný za kľúčový pri aplikácii § 6b ods. 2. Bez náležitého odôvodnenia nie je možné napádané rozhodnutie náležite preskúmať.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí z dôvodov v ňom uvedených. Centrum postupovalo podľa zákonov č. 327/2005 Z. z. v platnom znení v nadväznosti na zákon č. 71/1967 Zb. a po preskúmaní podmienok podľa zákona dospelo k záveru, že žalobca vo veci, v ktorej sa obrátil na centrum, nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci, pričom tieto skutočnosti v rozhodnutí aj riadne odôvodnil, a to aj s prihliadnutím na aplikáciu ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., ktorú je možné použiť len vo výnimočných situáciách, ak by neposkytnutie právnej pomoci pri zvážení sociálnej situácie a povahy sporu mal spôsobiť vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach fyzickej osoby alebo osôb odkázaných výživou alebo starostlivosťou na fyzickú osobu, čo však u žalobcu po preskúmaní jeho situácie preukázané nebolo. K námietke žalobcu, že centrum nevyzvalo žalobcu na preukázanie dôvodnosti na aplikáciu ustanovenia § 6b ods. 2 uviedol, že pri použití ustanovenia § 6b ods. 2 posudzuje centrum sociálnu situáciu žiadateľa (skutočný príjem pri zohľadnení pravidelných nevyhnutných výdavkov) a povahu sporu, ktorého sa právna pomoc má týkať. Na preukázanie uvedených okolností bol žalobca riadne vyzvaný a to už rozhodnutím č. KaZA/28041/2018 zo dňa 01. októbra 2018 o prerušení správneho konania, kde bolo riadne konkretizované, aké doklady je potrebné predložiť na posúdenie nároku žalobcu. Nakoľko žalobca nedoplnil všetky potrebné doklady, bol následne vyzvaný na doplnenie ďalších potrebných dokladov výzvou č. KaZA/28041/2018 zo dňa 15. novembra 2018. K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností centrum dospelo k názoru, že na strane žalobcu neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 žalovaný uviedol, že centrum v odôvodnení rozhodnutia uviedlo všetky doklady a skutočnosti, ktoré žalobca doložil do spisu, tieto doklady centrum posúdilo každý jednotlivo a zároveň všetky vo vzájomných súvislostiach s uvedením všetkých skutočností a úvah, ktoré viedli k tomuto vyhodnoteniu. Napadnuté rozhodnutie podľa žalovaného v časti odôvodnenia použitia ustanovenia § 6b ods. 2 neobsahuje iba konštatovanie bez náležitého odôvodnenia, ale obsahuje riadne zhodnotenie skutočného príjmu a výdavkov žalobcu s jeho manželkou ako spoločne posudzovanou osobou, pričom situáciu centrum vyhodnotilo tak, že výdavky žalobcu môžu byť buď nadhodnotené alebo môžu vypovedať o nadštandardnej životnej úrovni žalobcu a jeho rodiny, ak ich žalobca skutočne vynakladá, nakoľko príjem žalobcu s jeho manželkou ako spoločne posudzovanou osobou predstavoval v celom posudzovanom období sumu 1.300,55 Eur mesačne a ich výdavky boli vyčíslené na 1.600,00 Eur mesačne. Centrum taktiež riadne posúdilo a odôvodnilo aj povahu sporu, pričom uviedlo, že predmetný spor sa týka podnikateľskej činnosti žalobcu, preto má za to, že žalobca si musí byť vedomý rizika, ktoré podnikanie zahŕňa, pričom toto riziko nie je možné prenášať na štát, ale samostatne zárobkovo činná osoba ho musí znášať sama. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
4. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v medziach žalobných bodov, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného 07.01.2019, na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, 1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima 2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. 1e) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.
Podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona, ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; 2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. 2a) § 3 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z. 5) Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu;5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z. 5a) § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6b ods. 1 citovaného zákona, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 16) 16) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
5. Žalovaný v predmetnej veci posudzoval otázku materiálnej núdze žalobcu na základe jeho žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho sociálny a majetkový stav z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z..
6. Započítateľný príjem žiadateľa (žalobcu) ako plnoletej fyzickej osoby posudzovanej s druhou plnoletou fyzickou osobou a jedným nezaopatreným dieťaťom v mesiaci podania žiadosti september 2018 a šiestich predchádzajúcich mesiacov presahoval 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa, t. j. 706,80 Eur (do 30. júna 2018 t. j. suma 687,53 Eur).
7. Z údajov získaných z katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňa 28. septembra 2018 je zrejmé, že žiadateľ nevlastní žiadnu nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností. Z údajov získaných z katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňa 27. septembra 2018 je zrejmé, že manželka žiadateľa je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území I.:
- parcely reg. C č. 536, druh - zastavané plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a domu súpisné č. XXX na parcele č. 536, spoluvlastnícky podiel 1/1 (uvedené na LV č. XXX),
- parcely reg. C č. 537/1, druh - záhrady o výmere 424 m2 a parcely reg. C č. 537/2, druh - zastavané plochy a nádvoria o výmere 135 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (uvedené na LV č. XXXX),
- rodinného domu, súpisné č. XXX na parcele č. 537/2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (uvedené na LV č. XXXX). Manželka žiadateľa je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území G.:
- parcely reg. C č. 124/106 a č. 124/419, druh - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 a 544 m2 a domu, súpisné č. XX na parcele č. 124/106, spoluvlastnícky podiel 1/1 (uvedené na LV č. XXXX). Manželka žiadateľa je vlastníčkou nehnuteľnosti v k. ú. F.:
- parcely reg. E č. 629, druh - trvalé trávne porasty o výmere 186 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1 (uvedené na LV č. XXXX). Podľa údajov z Obchodného registra SR je osoba s rovnakým menom a trvalým bydliskom ako žiadateľ evidovaná:
- od 24.04.2018 ako konateľ spoločnosti MUCHA APARTMENTS, s.r.o., so základným imaním 5.000,00 Eur,
- od 24.04.2018 ako konateľ spoločnosti KMGG, a od 24.04.2018 ako spoločník spoločnosti KMGG, s.r.o., Žilina so splateným vkladom 2.500,00 Eur,
- od 02.10.2012 ako konateľ spoločnosti a od 20.07.2017 ako spoločník spoločnosti MP-REVITAL, s.r.o. so splateným vkladom 9.900,00 Eur,
- od 12.05.2009 ako konateľ spoločnosti a od 24.08.2017 ako spoločník spoločnosti PMGSTAV SK, s.r.o. so splateným vkladom 49.500,00 Eur.
8. Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej centru dňa 27. septembra 2018 požiadal centrum o poskytnutie právnej pomoci vo veci o preskúmanie rozhodnutia Finančnej správy Slovenskej republiky č. 1100308/1/144749/2015 zo dňa 01. apríla 2015. Vec je vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/94/2015.
9. V súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime 1,4-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 618,45 Eur (do 30. júna 2018 to bola suma 601,58 Eur) a 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa predstavuje sumu 706,80 Eur (do 30. júna 2018 to bola suma 687,53 Eur). Započítateľný príjem žiadateľa a jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby v posudzovanom období (marec 2018 až september 2018) predstavoval príjem zo závislej činnosti žiadateľa o príjem manželky žiadateľa zo závislej činnosti v celkovej sume 1.300,55 Eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že započítateľný príjem žiadateľa a spoločne posudzovanej osoby presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa, t. j. 618,45 Eur a tiež 1,6-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a jedno nezaopatrené dieťa, t. j. 706,80 Eur a to v mesiaci podania žiadosti (september 2018) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t. j. počas celého posudzovaného obdobia. Žalobca teda nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci.
10. Vzhľadom na predmet sporu - preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a rozhodnutia Daňového úradu Žilina, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 13.648,91 Eur, je možné konštatovať, že hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy.
11. Žalovaný (centrum) môže poskytnúť právnu pomoc aj v prípadoch, keď žiadateľ nespĺňa podmienku stavu materiálnej núdze, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Na použitie tohto ustanovenia však nie je právny nárok a je výlučne na úvahe centra ako správneho orgánu, či toto ustanovenie použitie. Aké okolnosti centrum pri skúmaní žiadosti podľa tohto ustanovenia posudzuje, stanovuje Usmernenie Centra právnej pomoci č. 2015/2 zo dňa 15. júna 2015, z ktorého vyplýva, že centrum posudzuje jednak skutočný príjem žiadateľa pri zohľadnení pravidelných nevyhnutných výdavkov a zároveň sa zaoberá povahou sporu, či v danom prípade skutkový a právny stav veci a okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. Žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol svoje mesačné výdavky a to: 500,00 Eur na bývanie, 250,00 Eur na stravu, 100,00 Eur ošatenie a hygiena. Mesačné výdavky manželky žiadateľa boli vyčíslené nasledovne: 400,00 Eur na bývanie, 250,00 Eur na stravu, 100,00 Eur ošatenie a hygiena. Na preukázanie svojich výdavkov a výdavkov spoločne posudzovaných osôb žiadateľ predložil:
- kópiu platobného dokladu SIPO I za obdobie november 2018 (plyn záloha SPP 148,00 Eur),
- kópiu platobného dokladu SIPO I za obdobie november 2018 (rozhlas a TV 4,64 Eur a elektrina - záloha 34,50 Eur),
- kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. EZY-CRL-00095961-2015-ZIL3-SU uzatvorená medzi Z. A. a dlžníkom: manželkou žiadateľa dňa 03. júla 2015 s výškou úveru 11.680,00 Eur a výškou splátky 161,81 Eur mesačne,
- kópiu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 30213314/834704004 medzi veriteľom W. E. E. K. a stavebným sporiteľom - dlžníkom: manželkou žiadateľa a žiadateľom ako spoludlžníkom zo dňa 16. apríla 2014,
- kópiu zmluvy o poskytnutí podpory uzavretou dňa 20. decembra 2000 podľa ustanovenia zákona NR SR č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov vo forme úveru číslo zmluvy 511/1985/2000 medzi veriteľom Štátny fond rozvoja bývania a žiadateľom a jeho manželkou na strane druhej s výškou poskytnutej podpory 600.000,00 SK pri základnej úrokovej sadzbe 3,6% a doby splatnosti 30 rokov,
- kópiu zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexi hypotéka bezúčelová“ reg. č.: 001/275675/16-001/000 uzatvorenej medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a manželkou žiadateľa dňa 22. decembra 2016 s celkovou výškou úveru 143.800,00 Eur s fixovanou úrokovou sadzbou 1,49% p.a. a výškou anuitných splátok 693,24 Eur mesačne. Sumy výdavkov, ktoré žiadateľ uviedol vo formulári v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ako svoje výdavky a výdavky svojej manželky spolu predstavujú sumu 1.600,00 Eur mesačne. Žiadateľ na preukázanie týchto výdavkov doložil iba kópiu platobného dokladu SIPO I za mesiac november 2018 vo výške 148,00 Eur na zálohovú platbu plynu a kópiu platobného dokladu SIPO I za mesiac november 2018 vo výške 39,14 Eur na platu RTVS a zálohu elektriny, čo spolu predstavuje sumu 187,14 Eur. K ostatným výdavkom žiadateľ nepredložil žiadne doklady, ani iným spôsobom ich centru nepreukázal. Vzhľadom na skutočnosť, že výška týchto výdavkov nezodpovedá priznaným príjmom žiadateľa, možno
prísť k úvahe, že môžu byť zo strany žiadateľa nadhodnotené, alebo môžu vypovedať o nadštandardnej životnej úrovni žiadateľa a jeho rodiny, ak ich žiadateľ skutočne vynakladá.
12. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na príjmovú situáciu žalobcu pri zohľadnení pravidelných (oprávnených) a nevyhnutných výdavkov neexistujú také okolnosti na strane žalobcu, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z..
13. Predmetom sporu žalobcu, v ktorom sa domáha od žalovaného poskytnutia právnej pomoci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Žilina v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane vo výške 13.648,91 Eur bolo neuznanie odpočítania dane žalobcovi z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č. 022/2008 zo dňa 30. júna 2008. Predmetný spor súvisí s podnikateľkou činnosťou žalobcu v roku 2008, pričom podnikateľ si musí byť vedomý rizika, ktoré podnikanie zahŕňa a tiež možnosti prípadných súdnych sporov s podnikaním súvisiacich, preto predmetný spor (súvisiaci s podnikateľskou činnosťou žalobcu) pri zohľadnení sociálnej situácie žalobcu nie je možné považovať za prípad, na ktorý je možné aplikovať § 6b ods. 2 zákona. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn. 10Sžo 3/2016 zo dňa 30. marca 2016 (o preskúmanie rozhodnutia Centra právnej pomoci) „podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášať ho sama“.
14. Správny súd, rovnako ako žalovaný má za to, že neposkytnutím právnej pomoci zo strany žalovaného nie je obmedzené právo žalobcu na súdnu ochranu, keďže žalobca si môže zvoliť advokáta (pričom z jeho podaní vyplýva, že túto možnosť aj využíva). Vzhľadom na celkovú príjmovú, majetkovú a sociálnu situáciu žalobcu a jeho spoločne posudzovaných osôb a po zvážení povahy sporu má správny súd rovnako ako žalovaný za to, že v danej veci nejde o prípad, kedy by neposkytnutie právnej pomoci malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žalobcu ako žiadateľa. Žalobca nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - nenachádza sa v stave materiálnej núdze, a zároveň sa nezistili také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z..
15. Zákonodarca v zákone č. 327/2005 Z. z. upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Cieľom zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k Ústavou Slovenskej republiky deklarovaným právam fyzických osôb a harmonizovať právo Slovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva všetkým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi bez rozdielu, teda bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. Zákonodarca ustanovuje kritéria, podľa ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľa o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadosti a samotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci, rozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni 1,6-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitnými predpismi a jej ďalšiu podmienku, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Zákonodarca týmto zákonom súčasne splnil povinnosť transpozície Smernice rady č. 2003/8/ES zo dňa 27.01.2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch, a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie.
16. Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systému „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde, prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.
17. Poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi podľa zákona č. 327/2005 Z. z. je možné výlučne len fyzickým osobám, ktoré splnia kumulatívne zákonné podmienky pre priznanie nároku. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobcu ako osobu, ktorú pre účely zákona č. 327/2005 Z. z. nemožno považovať za osobu v materiálnej núdzi, tak tento záver žalovaného je správny. Povinnosťou žalovaného však bolo v konaní vyhodnocovať status žalobcu v intenciách komplexnej právnej úpravy zákony č. 327/2005 Z. z., teda vyhodnotiť status žalobcu nielen v rozsahu ustanovenia § 6b ods. 2 citovaného zákona, ale aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 tohto zákona (zákon č. 327/2005 Z. z.). Z obsahu rozhodnutia žalovaného, ako aj pripojeného administratívneho spisu takýto postup žalovaného nevyplýva. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku Rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra. Zabezpečenie prístupu k súdu priamo vyplýva z článku 46 ods. 1 Ústavy SR (právo na súdnu a inú právnu ochranu) a z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie). Prístup súdu je vždy individuálnou záležitosťou a nemôže byť limitovaný normatívnymi podmienkami zákonnej právnej úpravy (§ 6 - 8 zákona č. 327/2005 Z. z.). To znamená, že prístup k súdu nemôže byť ponímaný kogentne, iba za podmienok a v rozsahu stanovenom zákonom. Zákon nemôže obsiahnuť všetky modely právne relevantných vzťahov. Zákonodarca preto normatívne upravil generálnu klauzulu zabezpečujúcu súlad s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.. V osobitných situáciách je nevyhnutné postupovať aj priamou aplikáciou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a žalovaný nemôže argumentovať, že ako štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom ako stanoví zákon (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2010-70 z 18. apríla 2012 a sp. zn. IV. ÚS 118/2010-94 z 12. apríla 2012 a iné, z ktorých právne významným záverom bolo, že dbať nad materiálnym zabezpečením prístupu k súdu musia súdy bez ohľadu na to, či to ustanovuje zákon alebo prameň práva. Obrana správnych orgánov i súdov s poukazom, že pri rozhodovaní mohli konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon nebola akceptovaná ako súladná s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu bolo postupovať v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z. a vyhodnocovať status žalobcu aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a v súlade s touto právnou úpravou rozhodnúť ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného. Keďže žalovaný takto nepostupoval, v jeho konaní sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom pre posúdenie veci nie je relevantné, či sa žalobcu postupu a rozhodovania podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. domáhal, keď v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru bolo povinnosťou žalovaného žiadosť žalobcu vyhodnotiť aj v intenciách uvedenej právnej úpravy. Predmetné závery konštatuje Najvyšší súd SR ako súd kasačný vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/4/2018 zo dňa 25.10.2018.
18. S vyššie uvedeným právnym záverom Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu tunajší správny súd nesúhlasí. Pokiaľ kasačný súd uvádza, že zákonodarca zákonom č. 327/2005 Z. z. v ustanovení § 5b ods. 6 splnil povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES zo dňa 27.01.2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch, a teda harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie, správny súd uvádza, že tomuto záveru mal zákonodarca podriadiť aj slovné znenie ustanovenia § 5b ods. 6, § 6 ods. 1, § 6b ods. 1 a § 6b ods. 2 citovaného zákona. Zákonodarca však v citovaných ustanoveniach použil slová: „..., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ...“, „... fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti...“, „... ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum...“, resp. „..., centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.“ Zákonodarca teda zveril právo poskytnúť právnu pomoc žiadateľovi centru, ktorému zároveň udelil oprávnenie rozhodnúť o tom, či právnu pomoc poskytne alebo nie (slovo „môže“) a to v prípade, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci resp. ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. V konkrétne prejednávanom prípade však žalobca podnikal ako fyzická osoba, pričom 31.01.2012 ukončil podnikateľskú činnosť. V súčasnej dobe však opäť podniká. Prevažná väčšina dlhov žalobcu vzniká ako dôsledok jeho podnikateľskej činnosti. Dôsledky podnikateľského úsilia však nemožno prenášať formou úľav, resp. poskytnutia právnej pomoci na štát, takto by totiž boli neúspešní
(nesolventní, zadĺžení) podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným. Rovnako je potrebné poukázať na to, že v prípade žalobcu ide o dlhy vzniknuté nedodržaním daňovej disciplíny a na takéto dlhy súd pri posudzovaní majetkových pomerov neprihliada. Žalobca netvrdí a ani nepreukazuje, že je neschopný zo závažných zdravotných, rodinných alebo iných dôvodov sám si svojou činnosťou zadovážiť prostriedky na dôstojné živobytie, ani svoje životné postavenie ako ťaživé nevníma, má kde bývať, je zamestnaný a jeho výdavky sú vyššie ako jeho príjmy. Z účelu poskytovanej ochrany vyplýva, že táto vychádza z princípu pomoci slabším, ktorí nie vlastným pričinením a z vlastnej vôle sa dostali do nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie. To nie je prípad žalobcu. Žalobcovi nehrozí existenčná finančná ujma ani z titulu vymáhania daňových nedoplatkov podľa rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v súdnych konaniach, pretože okrem konaní sp. zn. 21S/56/2015 (vymáhanie sumy 5.601,21 Eur) a 21S/58/2015 (vymáhanie sumy 6.032,66 Eur) bola vo všetkých ostatných súdnych konaniach správnych žalobách žalobcu proti Finančnému riaditeľstvo SR tunajším krajským súdom odložená vykonateľnosť žalovaným napadnutých správnych rozhodnutí.
19. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováži dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitostí, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a hodnosť správneho rozhodnutia. Účelom zákonodarcu právnou úpravou v zákone č. 327/2005 Z. z. bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, ako aj prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Žalovaný v predmetnej veci posudzoval otázku materiálnej núdze žalobcu ako žiadateľa na základe jeho žiadosti o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov deklarujúcich jeho sociálny a majetkový stav z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených žiadateľom vyplynulo, že započítateľný príjem žalobcu ako žiadateľa a jeho manželky presahuje výške 1,4-násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby a tiež 1,6-násobok životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby v mesiaci podania žiadosti a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, dospel k správnemu záveru, že žalobcu nie je možné považovať za osobu v materiálnej núdzi majúcej právo na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.. Žalovaný ako príslušný správny orgán za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a teda musí sa zaoberať aj otázkou sociálneho a materiálneho stavu žiadateľa, ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky, nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. Za stavu, že pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci bola rozhodujúca výška jeho čistého započítateľného príjmu spolu s príjmom spoločne posudzovanej osoby - jeho manželky, a nie jeho výdavkov, správnemu súdu nezostáva nič iné ako konštatovať, že právny záver správneho orgánu je v súlade so zákonom. Zákonodarca v citovanom zákone upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Materiálnu núdzu ustanovuje ako jednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na úrovni 1,6-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitnými predpismi a jej ďalšiu podmienku, že žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Záverom dáva správny súd do pozornosti skutočnosti, že vo všetkých správnych žalobách proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky je žalobca zastúpený advokátom Mgr. Rastislavom Otrubom.
20. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, podľa § 190 SSP. Zároveň konštatuje, že vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany žalovaného správneho orgánu, ktorým z dôvodu nesplnenia zákonných
podmienok nebol žalobcovi ako žiadateľovi priznaný nárok na právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. právo žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv pred príslušným súdom ostalo zachované. V prejednávanej veci súd v súlade s § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávamia, nakoľko nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov potreba pojednávanie nariadiť nevznikla.
21. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nárok na náhradu trov konania nepriznal, podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Rovnako náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému, podľa § 168 SSP a contrario.
22. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.