Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A. A., W. č. XXXX/XX, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická č. 7434/147, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47234679, so sídlom v Trenčíne, 1. mája č. 173/11, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Gabriela Goliašová, advokátka a konateľka, o zaplatenie 551,01 € a o iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -101 zo dňa 15.10.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov (prvý výrok), vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 551,01 € (druhý výrok), vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 100,- € (tretí výrok) a v závislom výroku o trovách konania (piaty výrok) p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobkyne.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (revolvingový úver) č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2016 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov (prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 551,01 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 100,- € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (revolvingový úver) č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2016 zamietol (štvrtý výrok) a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal (piaty výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a právneho posúdenia veci, podľa ktorého žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere (revolvingový úver) č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2016, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úverový rámec vo výške 2.600,- €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala po vyčerpaní splácať v splátkach v sume 84,05 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci; podľa zistenia súdu prvej inštancie zodpovedá veľkosť písma v zmluve zákonným požiadavkám; súd prvej inštancie konštatoval, že „aj keď je v zmluve uvedené, kedy (ktorým dňom v mesiaci) sú splátky úveru splatné, nie je z nej zrejmé, kedy (počnúc ktorým mesiacom) je splatná prvá splátka poskytnutého úveru (aspoň

uvedením podmienok, za akých je možné s istotou tento dátum identifikovať, napr. uvedením mesiaca nasledujúceho pod čerpaní úveru); tým absentuje zákonom predpísaná obsahová náležitosť zmluvy ( ); z dôvodu chýbajúcej povinnej obsahovej náležitosti danej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je tento bezúročný a bez poplatkov v zmysle ; keďže žalobkyňa uhradila žalovanému na splátkach spolu sumu 3.151,01 € (ňou predložené výpisy z účtu) a výška jej poskytnutého úverového rámca bola 2.600,- € (výpisy z účtov ako aj list žalovaného zo dňa 16.03.2016), vzniklo tak na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v sume 551,01 € plnené mu žalobkyňou bez právneho dôvodu ( )“; na základe uvedeného súd prvej inštancie určil, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 551,01 € z titulu bezdôvodného obohatenia, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 100,- e z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a žalobu v časti o určenie neplatnosti spornej zmluvy o úvere zamietol; súd súčasne dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie v sume 100,- € podľa , pretože „v danom prípade súd konštatoval porušenie povinnosti žalovaného ako dodávateľa ustanovenej v , a to povinnosti uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere zákonom predpísané obsahové náležitosti (termín splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov), čím bol úver ním poskytnutý bezúročný a bez poplatkov; žalovaný tak nepostupoval s odbornou starostlivosťou, čím porušil práva žalobkyne aj podľa o ochrane spotrebiteľa ( a v spojení s ), pričom uvedené konanie žalovaného spôsobilo žalobkyni ujmu (uhradením úrokov a poplatkov nad sumu poskytnutého úverového rámca podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere); z tohto dôvodu je priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni dôvodné; jeho výška je so zreteľom na povahu a rozsah porušenia práv žalobkyne, ako aj účelu zadosťučinenia, a to poskytnúť spotrebiteľovi satisfakciu a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, v požadovanej sume 100,- € primeraná“.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia v spojení s , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a v spojení s o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa tak, že „žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď jej síce nárok na ňu v rozsahu čistého úspechu v konaní (50 % po odrátaní úspechu žalovaného v rozsahu 25 % od jej úspechu v rozsahu 75%) vznikol, ale vynaloženie žiadnych trov konania jej zo spisu nevyplýva“.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 05.11.2018 (č.l. 107-113 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu výroku o určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov (prvý výrok), výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 551,01 € (druhý výrok) a výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 100,- € (tretí výrok). Vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2016 neobsahuje termín splatnosti prvej splátky úveru s dôsledkom, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože predmetná zmluva o úvere je vyhotovená korektne obsahuje všetky povinné náležitosti upravené ; zdôraznil, že termín splatnosti splátok je v úverovej zmluve jednoznačne uvedený pod bodom 37 v znení „termín splatnosti splátok 20. deň v mesiaci“; spôsob úhrady vyplýva aj z úverových zmluvných podmienok (hlava 5), ktoré boli neoddeliteľne spojené s úverovou zmluvou v znení „poskytnutý úver musíte splácať riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach; termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v zmluve; prvú splátku hradíte až v mesiaci nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom vykonáte prvé čerpanie z úverového účtu; za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac“; uviedol, že žalobkyňa bola každý mesiac informovaná o výške splátky a termíne splatnosti aj z výpisov, ktoré jej boli doručované; poukázal aj na aktuálnu súdnu prax (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) a legislatívne zmeny účinné od 01.05.2018, v zmysle ktorých nie je potrebné v zmluve o úvere uvádzať vnútornú skladbu konkrétnej splátky úveru; uzavrel, že splatnosť jednotlivých splátok úveru považuje za uvedené korektne

v súlade so zákonom; sankciu v podobe vyhodnotenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov z dôvodu absencie termínu splatnosti prvej splátky považuje za nesprávne a nepodložené; pokiaľ ide o priznané primerané finančné zadosťučinenie vyjadril názor, že „predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je skutočnosť, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu; spotrebiteľove práva a povinnosti však spornou úverovou zmluvou neboli žiadnym spôsobom poškodené, spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval a rovnako ani neuplatnil svoje právo na ochranu žalobu na súde; predmetom konania v prejednávanom spore bolo okrem zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia len vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov; v žiadnom prípade teda nešlo o uplatnenie porušenia práv alebo povinností zo strany žalobkyne; z uvedeného je zrejmé, že konanie v prejednávanom spore nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností spotrebiteľom, ktorej nevyhnutné na splnenie podmienky priznania primeraného finančného zadosťučinenia“; ďalej argumentoval, že z ustanovenia o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že proti porušeniu práv sa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi domáhať na súde ochrany svojho práva žalobou; právo na primerané finančné zadosťučinenie má spotrebiteľ, ktorý úspešne uplatní porušenie práva na súde, t.j. spotrebiteľ musí byť žalobcom a musí v konaní uspieť; spotrebiteľ musí byť teda aktívny, musí podať žalobu na súde a musí byť v tomto konaní úspešný, keď len takémuto spotrebiteľovi možno priznať nárok na finančné zadosťučinenie; z hľadiska prejednávaného sporu vyjadril názor, že „tieto skutočnosti neboli preukázané, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno súdu hodnoverným a presvedčivým spôsobom nepreukázala (1) úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, pretože konanie v prejednávanom spore nie je právoplatne skončené a (2) ani, že jej v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma a táto ujma jej vznikla v sume 100,- €, ktoré požaduje v zmysle finančného zadosťučinenia“; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne alebo, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 26.11.2018 (č.l. 131-132 spisu) k odvolaniu žalovaného uviedla, že s ním nesúhlasí a navrhuje potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika ).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov (prvý výrok), vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 551,01 € (druhý výrok), vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 100,- € (tretí výrok) a v závislom výroku o trovách konania (piaty výrok) podľa a ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby vzhľadom na absenciu zákonnej náležitosti spornej zmluvy o úvere podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.4.2 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že v spornej zmluve o úvere zo dňa 07.03.2016 absentuje zákonná náležitosť ( v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, t.j. do 20.03.2016) a sporný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov ( v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, t.j. do 20.03.2016); medzi stranami zostala sporná skutočnosť, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.03.2016 obsahuje zákonnú náležitosť zmluvy a to termín splatnosti prvej splátky úveru ( ); súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že sporná zmluva nemá zákonné náležitosti; aj podľa odvolacieho súdu v zmluve absentuje údaj o termíne splatnosti prvej splátky úveru, keď tento nemôže byť nahradený termínom splatnosti splátok „20. deň v mesiaci“ (bod 37 zmluvy), pretože nie je zrejmé odkedy mala žalobkyňa splátky úveru začať splácať; neobstojí ani poukaz žalovaného na úverové zmluvné podmienky (hlava 5), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, podľa ktorých prvú splátku mala byť žalobkyňa povinná zaplatiť „až v mesiaci nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom vykoná prvé čerpanie z úverového účtu; za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac“; tvrdené úverové zmluvné podmienky nie sú obsahom spisu súdu prvej inštancie a neboli ani vykonané ako dôkaz, preto poukaz na ne až v odvolacom konaní predstavuje neprípustnú novotu v odvolacom konaní ( ); z ustanovenia v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem iného obsahovať termín splatnosti splátok, úrokov a poplatkov, t.j. vrátane splatnosti prvej splátky úveru; bez jednoznačného uvedenia splatnosti prvej splátky úveru nie je zrejmé, ku ktorému dňu má spotrebiteľ začať splácať poskytnutý úver a môže byť vystavený neistote v otázke prípadného vzniku nároku veriteľa na dojednané sankcie; je zrejmé, že aj keď zákon výslovne nevyžaduje, aby zmluva obsahovala konkrétny dátum splatnosti jednotlivých splátok, musí však ísť o také vyjadrenie, ktoré spotrebiteľovi v každom okamihu umožňuje bez ťažkostí a s istotou konkrétny dátum splatnosti každej splátky (t.j. vrátane prvej splátky úveru) jednoznačne identifikovať; sporný údaj o splatnosti splátok v zmluve „20. deň v mesiaci“ (bod 37 zmluvy) sa jednoznačne vzťahuje len na ďalšie splátky úveru a nie je zrejmé, od ktorého konkrétneho okamihu mala žalobkyňa predmetné splátky splácať; z uvedeného vyplýva, že predovšetkým v okamihu uzavretia spornej zmluvy nebolo možné zo strany spotrebiteľa (žalobkyne) bez ťažkostí a s istotou hneď jednoznačne určiť konkrétny dátum splatnosti prvej splátky úveru (a tým aj ďalších splátok úveru); nakoľko v prípade spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola aj v týchto častiach vopred formulovaná zo strany žalovaného, táto skutočnosť musí ísť na jeho ťarchu; nie je rozhodujúce, že v čase uzavretia spornej zmluvy nemohol žalovaný poznať predmetné údaje a uviesť ich v zmluve, pretože to bol práve žalovaný, ktorý zvolil pre sporný právny vzťah s pôvodnou žalobkyňou zmluvu o úvere ako zmluvný typ (a nie zmluvu o pôžičke), preto neschopnosť uvedenia sporných údajov na strane žalovaného ako dodávateľa nemôže ísť na úkor zrozumiteľnosti a určitosti zmluvy pre žalobkyňu ako spotrebiteľa; podľa názoru odvolacieho súdu tento prístup nie je ani v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016, pretože v uvedenom rozhodnutí súdny dvor pripustil neuvedenie konkrétneho dátumu splátok úveru v zmluve len v prípade, pokiaľ „podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“, rozhodnutie teda sleduje v prvom rade ochranu spotrebiteľa pred možnosťou takej formulácie zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, ktorá by od spotrebiteľa vyžadovala neprimerané úkony (výpočty) za účelom dosiahnutia informácií, ktoré majú byť zrejmé priamo z obsahu zmluvy v čase jej uzavretia bez ďalších dodatočných úkonov; podľa odvolacieho súdu neobstojí ani poukaz žalovaného na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.02.2018 a domáhanie sa eurokonformného výkladu dotknutých ustanovení ,

pretože v predmetnom rozhodnutí ako aj v mnohých ďalších (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.12.2018, sp. zn. zo dňa 22.11.2018, sp. zn. zo dňa 29.10.2018, sp. zn. zo dňa 17.04.2018, sp. zn. zo dňa 23.04.2018 alebo sp. zn. zo dňa 23.04.2018) dospel najvyšší súd k záveru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a oddelene výšku, počet a termíny splátok úrokov a poplatkov (t.j. presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok v podobe určenia, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť na splátku bežného úroku a poplatkov), čo však nebola sporná otázka v prejednávanom spore, keď z uvedených rozhodnutí nevyplýva záver, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusela obsahovať splatnosť jednotlivých splátok úveru (t.j. vrátane prvej splátky úveru); odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.03.2016 neobsahuje termín splatnosti prvej splátky úveru podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, poskytnutý úver je preto potrebné podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože absencia týchto údajov spochybňuje možnosť žalobkyne ako spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku podľa spornej zmluvy; platby žalobkyne žalovanému nad rozsah poskytnutého úveru v sume 2.600,- € je preto potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je v sume 551,01 € povinný vydať žalobkyni.

4.4.3 V zmysle má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá; inštitút finančného zadosťučinenia je prostriedkom slúžiacim k reparácii ujmy spotrebiteľa vzniknutej porušením povinností dodávateľa; jeho výška zákonom určená nie je; z pojmu primerané finančné zadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho výška bude závislá od konkrétnych okolností každého prípadu; nárok na primerané finančné zadosťučinenie je samostatným nárokom nezávislým na iných finančných nárokoch (napr. náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a podobne) a jeho výška má byť úmerná len rozsahu a významu porušenia povinnosti dodávateľa; nárok vzniká proti porušiteľovi práva spotrebiteľa; jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, aby spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi; pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve; žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.01.2019); odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 100,- € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia; súd prvej inštancie aj v tejto časti vec správne skutkovo a právne posúdil a svoje úvahy o primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia v potrebnom rozsahu odôvodnil; odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou argumentáciou žalovaného, že predpokladom uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je právoplatné skončenie konania o žalobe spotrebiteľa na ochranu porušeného spotrebiteľského práva, pretože takáto podmienka zo zákona nevyplýva; v prejednávanom spore žalobkyňa úspešne uplatnila svoj nárok na určenie, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov a súčasne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie, preto boli splnené aj zákonné podmienky na vznik nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie; priznané finančné zadosťučinenie v sume 100,- € považuje aj odvolací súd za primerané vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu a ako také plní svoju satisfakčnú funkciu vo vzťahu k žalobkyni a súčasne sankčnú funkciu vo vzťahu k žalovanému. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci sa však obsahom uplatnených odvolacích dôvodov podľa odvolacieho súdu žalovanému nepodarilo spochybniť (body 4.4.1 až 4.4.3 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil; odvolací súd potvrdil aj závislý výrok ( ) napadnutého rozsudku o trovách konania (piaty výrok), ktorý nebol odvolaním výslovne napadnutý a bol odôvodnený pomerným úspechom žalobkyne v spore, ktorej však podľa súdu prvej inštancie zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, keď tento záver nemohol odvolací súd (bez odvolania žalobkyne) osobitne hodnotiť v zmysle zákazu zmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa ( základných princípov ).

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal jej odvolací súd proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).