Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-21-2015.pdf
PDF · 100.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/21/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, W., o zaplatenie 1 317,92 eura s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (t. j. spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., IČO 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, ďalej aj "SPP - distribúcia") sa podanou žalobou zo dňa 29.01.2015 (došlou súdu dňa 02.02.2015) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1 317,92 eura s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 317,92 eura od 29.12.2011 až do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste na ul. Južná 259/22 v Drahovciach bola vykonaná kontrola meradla zemného plynu (ďalej aj "plyn" alebo "ZP"). Vykonanou kontrolou bolo zistené, že v období od 19.06.2011 do 18.10. 2011 dochádzalo na uvedenom odbernom mieste k neoprávnenému odberu plynu žalovanou bez zmluvy o dodávke zemného plynu v tom čase platného a účinného ust. § 59 ods. 1 písm. a/ zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len "ZoE"). Podľa v tom čase platného a účinného ust. § 59 ods. 3 ZoE v spojení s vyhl. MH SR č. 155/2005 Z.z. (ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ďalej aj "vyhláška") žalobca faktúrou č. 9000125777 (splatnou dňa 29.12.2011) vyúčtoval žalovanej ako odberateľovi škodu/cenu zemného plynu vrátane náhrady nákladov zisťovania na uvedenom odbernom mieste v období od 19.06.2011 do 18.10.2011; žalovaná vyúčtovanú cenu nezaplatila a je tak voči žalobcovi od 30.12.2011 v omeškaní so zaplatením sumy 1 317,92 eura. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "Nariadenie"). K podanej žalobe pripojil listinné dôkazné prostriedky.
3. Uznesením č. k. 5C/21/2015-30 zo dňa 31.12.2015 (právoplatným dňom 05.02. 2016) súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto do konania ako nový žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (od 17.02.2018 s obchodným menom Intrum Slovakia s.r.o., ďalej aj "žalobca").
4. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 25.01.2015 (došlým súdu toho dňa), doplneným podaním zo dňa 29.05.2016 (došlým súdu dňa 30.05.2016).
5. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 01.08.2016 (došlým súdu dňa 04.08.2016), ku ktorému pripojil listinné dôkazné prostriedky.
6. Podľa ust. § 473 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07.2016, ďalej len "CSP"), zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zákonov.
7. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. [§ 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP]
8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi založenými v spise, výpoveďami právnych zástupcov sporových strán a zistil nižšie uvedený skutkový a právny stav.
9. Zo Zápisu zo dňa 18.10.2011 o neoprávnenom odbere zemného plynu (ďalej aj "Zápis") súd zistil, že v neprítomnosti žalovanej na odbernom mieste Južná 22 v Drahovciach (bydlisko žalovanej) bola vykonaná kontrola. Podľa Zápisu meradlo výr. č. XXXXXXX (stav počítadla 11 220 m3) bolo vymenené za prítomnosti p. Ivany Jedličkovej (manželky synovca žalovanej) z dôvodu, že bola "... zistená porušená a falšovaná overovacia značka na číselníku. Meradlo prístupné a odoslané na AMS.".
10. Z prípisu SPP - distribúcie zo dňa 14.12.2011 (Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu) súd zistil, že žalovanej bola v prílohe zaslaná faktúra, ktorou jej bol vyúčtovaný dňa 18.10.2011 zistený neoprávnený odber plynu (odber s plynomerom s porušenou overovacou značkou, čo bolo potvrdené aj posudkom Slovenskej legálnej metrológie).
11. Z faktúry č. 9000125777 zo dňa 15.12.2011, na sumu 1 317,92 eura, splatnú dňa 29.12. 2011 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej škodu za neoprávnený odber zemného plynu, za obdobie od 19.06.2011 do 18.10.2011, v sume 1 076,90 eura (za 1 899,60 m3 plynu = 20 054,077 kWh) a náklady zisťovania v sume 241,02 eura (= spolu 1 317,92 eura).
12. Žalovaná vo vyjadreniach zo dňa 25.01.2015 a zo dňa 29.05.2016 poprela existenciu nároku žalobcu. Tvrdila, že po obdržaní faktúry podala reklamáciu, ktorú jej zamietli a uviedli, že v žiadnom prípade poškodenie nezavinil pracovník SPP - distribúcie. Uviedla, že poškodenie overovacej značky nespôsobila a že zálohové platby uhrádza včas, za uvedené obdobie mala vyúčtovaný nedoplatok 4,13 eura.
13. Právny zástupca žalobcu (ďalej aj "PZN") v podaní zo dňa 01.08.2016 (došlom súdu dňa 04.08.2016) uviedol, že na predmetnom odbernom mieste bolo vykonanou kontrolou dňa 18.10. 2011 zistené porušenie overovacej značky na meradle (čo bolo aj potvrdené vykonanou skúškou meradla Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. dňa 08.11.2011); táto skutočnosť sama osebe zakladá objektívnu zodpovednosť žalovanej za škodu. Poukázal na to, že podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Ďalej poukázal na povinnosť žalovanej udržiavať meradlo v riadnom technickom stave (ust. § 49 ods. 4 písm. d/ ZoE), čo žalovaná nesplnila a tiež na to, že podľa cenu spotrebovaného plynu nebolo možné určiť podľa údajov predmetného meradla a preto SPP - distribúcia vypočítala túto cenu podľa vyhlášky MH SR č. 155/2005 Z.z. Tvrdil, že v prípade neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (čím podľa zákona o metrológii zanikla platnosť overenia určeného meradla) nie je nikdy možné vypočítať skutočne vzniknutú škodu z dôvodu možnej manipulácie s číselníkom meradla, preto bola výška spôsobenej škody zistená platne v súlade s vyhláškou č. 155/22005 Z.z.
14. Z listu SPP - distribúcie zo dňa 10.02.2012 súd zistil, že reklamáciu žalovanej neuznala, pričom v zásade argumentovala tak, ako PZN vo vyjadrení v ods. 13. zhora čo do výsledku kontroly vykonanej
dňa 19.06.2011 ako aj čo do objektívnej zodpovednosti žalovanej za neoprávnený odber podľa ust. § 59 ZoE. Uviedla tiež, že náhradu škody požaduje za obdobie od 19.06.2011, teda odo dňa posledného odpočtu meradla, predchádzajúceho zisteniu neoprávneného odberu plynu do dňa zistenia poškodenia meradla (teda do 18.10.2011). Uviedla tiež, že za obdobie neoprávneného odberu (od 19.06.2011 do 18.10. 2011) bude mať žalovaná na faktúre za spotrebu zemného plynu, vystavenej dodávateľom plynu (spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) uvedenú spotrebu plynu vo výške 0 m3, a to z dôvodu, že platnosť overenia meradla v dôsledku poškodenia zanikal a údaj na plynomere nie je možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo potrebné určiť metodikou stanovenou vo vyhláške.
15. V Protokole zo skúšky meradla č. 0402/312.05/11 zo dňa 09.11.2011, vystaveného Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. (ďalej len " Protokol") je -okrem iného- uvedené: overovacie/zabezpečovacie značky: 1 ks overovacej značky bez označenia. Počítadlo má porušenú overovaciu značku. Stav meradla: mechanicky nepoškodené. V časti "zhodnotenie výsledkov" je uvedené, že plynomer vyhovuje najväčšej dovolenej chybe v zmysle ust. § 19 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. (o metrológii) a prílohe č. 13 vyhlášky ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. (Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky o meradlách a metrologickej kontrole).
16. Z vyúčtovacej faktúry č. 7424110491 zo dňa 21.06.2012, na sumu 4,13 eura, splatnú dňa 31.07.2012 súd -okrem iného- zistil, že Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako dodávateľ plynu vyúčtoval žalovanej ako odberateľovi/spotrebiteľovi spotrebu zemného plynu takto: za obdobie od 19.06.2011 do 19.07.2011 - 12 m3 (= 10,626 kWh) a za obdobie od 20.07.2011 do 17.10.2011 - 68 m3 (= 10,635 kWh). Z uvedeného vyplýva, že žalovanej bola cena spotrebovaného plynu (energie) za obdobie žalobcom tvrdeného neoprávneného odberu plynu, teda za obdobie od 19.06.2011 do 17.10.2011 vyúčtovaná v riadnej výške a nie vo výške 0 m3, ako to tvrdila SPP - distribúcia v liste zo dňa 10.02. 2012 (viď ods. 14. zhora). Ďalej súd z uvedenej faktúry zistil, že žalovaná mala v období od 19.06.2010 do 18.06.2011 (teda za 1 rok) spotrebu 2 116 m3 (= 22 563 kWh). Ak spotreba žalovanej za rok bola taká, ako je uvedené v predmetnej faktúre, teda 2 116 m3 (= 22 563 kWh), javí sa vyčíslenie tvrdenej škody vzniknutej neoprávneným odberom plynu žalovanou za 122 dní, čo je štvrť roka (od 19.06.2011 do 18.10.2011) vo výške 1 076,90 eura za 1 899,60 m3 plynu (= 20 054,077 kWh) absurdné, aj keby žalobca preukázal, že škoda skutočne vznikla.
17. Predvolávaný PZN sa z nariadených pojednávaní včas ospravedlnil, ich odročenie nežiadal, na podanej žalobe trval. V súlade s ust. § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
18. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že mala uzatvorenú zmluvu na dodávku plynu (žalobca tvrdil v podanej žalobe opak). V čase vykonania kontroly nebola doma, manželka jej synovca (ktorí bývali u žalovanej) podpísala výmenu meradla. Poprela, že by s meradlom manipulovala, poplatky (zjavne tým myslela platby za dodávaný plyn) platí. Viac k veci nevedela nič uviesť.
19. Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. b/ a d/ ZoE, tento zákon upravuje (...) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike, (...) práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v ener- getike.
20. Neoprávneným odberom plynu je odber (...) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou, d/ bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. (2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. [§ 59 ods. 1 písm. a/ a d/, ods. 2 a 3 ZoE]
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danej veci došlo k neoprávnenému odberu plynu žalovanou v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. d/ (a nie podľa písm. a/ cit. paragrafu, ako to žalobca tvrdil v podanej žalobe), za ktorý nesie objektívnu zodpovednosť (teda zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie ) žalovaná. V zmysle ust. § 59 ods. 2 ZoE neoprávnený odberateľ plynu je povinný nahradiť škodu, ak vznikla.
22. PZN vo svojom podaní došlom súdu dňa 03.09.2019 okrem iného poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017, zo dňa 22.03.2018. K tomu je potrebné uviesť, že v ods. 17. odôvodnenia cit. uznesenia je uvedené (cit.): "V uznesení z 28. októbra 2009, sp. zn. 4Cdo/30/2009 najvyšší súd uzavrel, že ustanovenie § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (...) obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, t. j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Zároveň najvyšší súd uviedol, že ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť.". V ods. 18. odôvodnenia NS SR poukazuje aj na totožný záver o charaktere zodpovednosti odberateľa plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie), vyslovený dovolacím súdom v uznesení sp. zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.03.2015.
23. Aj zo zhora uvedeného potom vyplýva, že ust. § 59 ods. 1 písm. d/ ZoE sa má vykladať tak, že povinnosť neoprávneného odberateľa nahradiť škodu je podmienená okrem iného aj existenciou škody a v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Objektívna zodpovednosť neoprávneného odberateľa plynu nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať existenciu škody, teda nesníma zo žalobcu dôkazné bremeno. Nie je teda namieste záver, že na vznik povinnosti neoprávneného odberateľa plynu nahradiť škodu postačuje samotný neoprávnený odber plynu v zmysle ust. § 59 ZoE.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané (ako je už zhora uvedené), že na strane žalovanej došlo k neoprávnenému odberu plynu v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. d/ ZoE, avšak nebolo preukázané, že by došlo ku vzniku škody na strane právneho predchodcu žalobcu (tu žalobca neuniesol dôkazné bremeno).
25. Princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že -na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej- podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. Predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody v prípade neoprávneného odberu plynu nie je len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií (plomba) a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Ustanovenie § 59 ods. 2 veta prvá ZoE nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Samotnú existenciu škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď ods. 3 cit. ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný (čo ale v tomto konaní preukázané nebolo).
26. V súdenom spore nie je zanedbateľný ani účel sledovaný prijatím zákona; v prípade neoprávneného odberu plynu ním bolo nahradenie škody (viď zhora) spôsobenej neoprávneným odberom plynu, teda nahradenie (dotknutému subjektu, v súdenom spore žalobcovi) toho, o čo bol na jeho majetku ukrátený. Účelom zákona rozhodne nebola "nadkompenzácia" poškodeného subjektu či určitá sankcia neoprávneného odberateľa, čo by viedlo k porušeniu práva neoprávneného odberateľa na ochranu majetku podľa čl. 11 ods. 1 vety prvá a druhá ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ďalej len "Listina") a čl. 20 ods. 1 vety prvá a druhá Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých (cit. Ustanovenia Listiny aj Ústavy majú totožné znenie) "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.".
27. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by mu vznikla škoda; žalovanej potom nemohla vzniknúť povinnosť uhradiť žalobcovi nepreukázanú škodu a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok I. tohto rozsudku).
28. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené vý- davky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. [§ 251 CSP]
29. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 1 a 2 CSP]
31. Keďže súd žalobu zamietol, plný (100%-ný) úspech vo veci mala žalovaná, ktorá tak má v uvedenom rozsahu nárok na náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 355 CSP, § 356 CSP a contrario, § 357 písm. m/ CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP] (tu: Krajský súd v Trnave)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä (...), odvolanie, (...). [§ 123 CSP]
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP] Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]