Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19CoE-29-2019.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/29/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného L. P. J., s.r.o., so sídlom H. 5, T., O. XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Q. P., s.r.o., so sídlom H. 5, T., O. XX XXX XXX, proti povinnej J. T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, pre vymoženie 100,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/2178/2017-18 zo dňa 3. augusta 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. S. P., H.., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa zápisnicou spísanou pred súdnym exekútorom dňa 28.03.2017 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. J. XXXXX/XX zo dňa 15.06.2016. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor predložil súdu dňa 21.06.2017. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Súd zistil, že dňa 22.06.2004 bola medzi právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou GE E., a.s., a povinnou uzavretá zmluva č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky formou úveru na nákup tovaru. Spoločnosť GE E., a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.09.2009 postúpila pohľadávku voči povinnej súčasnému oprávnenému. Dňa 15.11.2012 bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá rozhodcovská zmluva. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol dňa 22.06.2004, kedy definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 2 ods. 1 a § 23a ods. 1). Predmetná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2004 je tak zmluvou typovou, právny vzťah založený touto zmluvou je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej boli poskytnuté peňažné prostriedky na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že oprávnený si uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej dňa 15.11.2012. V bode 3.1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy videl súd prvej inštancie nekalú zmluvnú podmienku, ktorej jednostrannosť a nekalosť spočívala v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade, je oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo vopred pripravenej formulárovej zmluve. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou je podľa názoru súdu len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu
nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným stratil povinný možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej zmluvy od jednostrannosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať, až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považoval súd prvej inštancie takto upravenú rozhodcovskú zmluvu v celosti za neprijateľnú podmienku. Ak rozhodcovský súd založil svoju právomoc na takto uzavretej rozhodcovskej zmluve, na základe čoho následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Predložený rozhodcovský rozsudok teda vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky prešiel v posledných rokoch v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania zásadnými zmenami, pričom významnou zmenou bola aj novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r), ako aj zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom oprávnený uviedol, že postupoval pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy podľa platných právnych predpisov a v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov, preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Oprávnený ďalej dôvodil, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená po ôsmich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov, na samostatnom dokumente a povinná ju sama dobrovoľne podpísala, pričom jej podpisom nebolo podmienené poskytnutie úveru. Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania a spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/265/2015 a sp. zn. 6CoE/17/2017. Povinná mala možnosť nielen nepodpísať rozhodcovskú zmluvu, ale aj právo od nej odstúpiť bez udania dôvodu. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde, nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa tohto zákona nebol považovaný za exekučný titul. Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený zastáva názor, že v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Dodal, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Na záver dodal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. S ohľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
7. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. 8. Podľa § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 01.01.2015 môže spor, spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona, po 01.01.2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
9. Exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) jednak posudzuje v spojení s ustanovením § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t. j. jej platnosť) a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či rozhodcovský rozsudok spĺňa zákonom ustanovené náležitosti a či plnenie, priznané týmto rozsudkom, nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
10. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozsudku, v zmysle § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn. 5Cdo/230/2011).
11. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012).
12. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná Zmluva o úvere z 22.06.2004 a Dohoda o uznaní záväzku z 15.11.2012, sú zmluvami spotrebiteľskými, teda že medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinnou bol založený na ich základe spotrebiteľský vzťah. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali nespotrebiteľský charakter zmluvy a ani nespochybňoval spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu.
13. Pokiaľ ide o Dohodu o uznaní záväzku z 15.11.2012, táto listina uvádza spotrebiteľa do omylu v tom, že vzbudzuje dojem, že uznanie záväzku je dvojstranný právny úkon („dohoda“), ktorý je obojstranne výhodný. V skutočnosti však ide o jednostranné vyhlásenie dlžníka (spotrebiteľa), ktoré spotrebiteľovi neprináša žiadne výhody a naopak výrazne zlepšuje postavenie veriteľa (dodávateľa), najmä predĺžením premlčacej doby (pričom „dohoda“ obsahuje aj ustanovenie o tom, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu). Je pritom zjavné, že Dohoda o uznaní záväzku bola vopred pripravená veriteľom na predtlačenom formulári, nebola teda individuálne vyjednaná. Za takýchto okolností je potrebné túto „dohodu“ považovať ako celok za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky nespočíva len v samotnej skutočnosti, že nebola individuálne vyjednaná, teda že bola vopred pripravená dodávateľom, ale v tom, že nebola individuálne vyjednaná a súčasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodcovská zmluva z 15.11.2012, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil právomoc vo veci konať, sa podľa jej bodu 3.1 vzťahuje len na spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku, uzavretej toho istého dňa. Uznanie záväzku však predstavuje len zabezpečovací prostriedok vo vzťahu k záväzku, ktorý medzi účastníkmi dohody vzniká inou dohodou/zmluvou. Uznanie záväzku samo o sebe záväzok nevytvára, zakladá len predpoklad (vyvrátiteľnú právnu domnienku), že záväzok trvá v čase uznania. Záväzok však vznikol nie jeho uznaním, ale plnením jednej zmluvnej strany (a neplnením druhej strany) na základe zmluvy o úvere, na ktorú sa však rozhodcovská zmluva nevzťahuje. Právomoc rozhodcovského súdu, ako je vymedzená rozhodcovskou zmluvou z 15.11.2012, umožňuje podľa odvolacieho súdu prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní len spor týkajúci sa Dohody o uznaní záväzku, teda napríklad spor o platnosť tejto dohody, o výklad niektorého jej ustanovenia a podobne. Na základe uvedenej rozhodcovskej zmluvy však rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať žalobu oprávneného na plnenie zo zmluvy o úvere z 22.06.2004. Aj keby teda bola rozhodcovská zmluva z 15.11.2012 považovaná za platnú, rozhodcovský súd prekročil právomoc, ktorú mu vymedzovala rozhodcovská zmluva, keď posudzoval existenciu a rozsah záväzku vzniknutého na základe zmluvy o úvere z 22.06.2004.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať v predmetnej veci.
16. Odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nezistil rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ani porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a ani neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinného. Oprávnenému bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a k právnym záverom exekučného súdu a oprávnený túto možnosť v odvolacom konaní aj využil (porov. zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS 1/2014).
17. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc v danej veci konať a rozhodovať, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku). Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).