Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Csp-90-2019.pdf
PDF · 109.15 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Consulting One SK, s.r.o.., IČO: 47 664 878, so sídlom Košická 5590/56, 812 08 Bratislava - Ružinov, právne zastúpený Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Košická 5590/56, 812 08 Bratislava - Ružinov, proti žalovanej: Z. Ď., M.. I., T.. XX.X.XXXX, U. H. M. XXXX/X, Ž., Š. B. G., o zaplatenie 845,16 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 19.7.2019 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 845,16 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 17.8 % ročne od 18.6.2016 do 18.7.2016 a zmluvným úrokom vo výške 17,8 % zo sumy 845,16 Eur od 19.7.2016 do zaplatneia, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19.7.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.07.2019 medzi postupcom spoločnosťou Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovanej na základe žiadosti o vydanie a používanie súkromnej kreditnej karty VISA vydal právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. kreditnú kartu s celkovým úverovým rámcom 1.390,00 Eur. Žalovaná sa podľa žiadosti zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelného splácania v mesačných splátkach v dohodnutých termínoch a rovnako sa zaviazala platiť úroky z nesplatenej časti úveru v dohodnutej úrokovej sadzbe. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre kreditnú kartu. Vzhľadom na to, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou pravidelných splátok, bola zo strany žalobcu opakovane vyzvaná k úhrade splatných dlžných splátok. Pretože ani potom žalovaná dlžnú sumu neuhradila, žalobca zaslal žalovanému v zmysle Obchodných podmienok výpoveď zmluvy s účinnosťou k 18.07.2016. Žalobca žiada úhradu úroku z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväznými právnymi predpismi (zákonný úrok z omeškania) od dátumu omeškania.
3. Na výzvu súdu žalobca dňa 13.8.2019 (č.l. 58) doručil súdu žiado sťo vydanie súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 14.9.1997, mesačný výpis z kreditnej karty, výňatok Sadzobníka Tatra banky, a.s.
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 15.10.2019 (č.l. 82), písomne v súdom určenej lehote nevyjadrila a v konaní ostala procesne nečinná.
5. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
6. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 EUR, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.
8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 12.11.2019, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.11.2019.
10. Súd tak na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov, ako ich súdu predložil žalobca spolu so žalobou, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec z hľadiska právneho posúdenia posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov a na základe tohto dospel k nasledovným záverom:
11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 14.9.2007 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA (ďalej len „ÚZ“), a to na základe písomnej žiadosti žalovanej o vydanie tejto kreditnej karty zo dňa 14.9.2007, ktorú dňa 14.9.2007 žalobca akceptoval. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie úveru žalobcom žalovanému do výšky úverového rámca v sume 20.000,- Sk, t.j. 663,88 eur (nie 1.390,- Eur ako v žalobe uvádza žalobca), ktorý bola oprávnená čerpať žalovaná prostredníctvom kreditnej karty (do výšky disponibilného celkového úverového rámca, resp. maximálne do výšky úverového rámca karty a do výšky disponibilného celkového úverového rámca kartového účtu, bod 5.1 Obchodných podmienok žalobcu pre medzinárodné kreditné karty, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou ÚZ, ďalej len „OP“). Žalovaná sa tak zaviazala splácať poskytnutý úver (spolu s úrokmi a poplatkami) vo výške bankou stanovenej minimálnej splátky.
12. Súd uvedený záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa, a tak sa naň vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania, a tak sa na predmetnú zmluvu hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu.
13. Pôvodný žalobca žalovanej listom zo dňa 13.7.2016 (č.l. 3) oznámil výpoveď zo zmluvy a vyzval ju k úrade splatnej pohľadávky vo výške 1.269,74 Eur.
14. Z výpisu z účtu žalovanej (č.l. 62) z roku 2008 vyplýva používanie uvedeného účtu.
15. Súd žalobu posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.,o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovanie spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
17. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
18. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme.
19. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 3 ods. 6 ZoSU pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
21. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
22. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
24. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
25. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
26. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
27. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
31. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 14.9.2007 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
33. Súd preskúmaním žaloby a priložených listinných dôkazov zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 14.9.2007 zmluvu, v zmysle ktorej bol žalovanej poskytnutý k jej bežnému účtu úverový rámec v sume 20.000,- Sk. Zmluva bola uzavretá na základe žiadosti žalovanej, ktorú akceptoval žalobca v totožný deň. Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu vydal žalovanej kreditnú kartu s celkovým úverovým rámcom 1.390,00 Eur. Žalovaná sa podľa žiadosti zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelného splácania v mesačných splátkach v dohodnutých termínoch a rovnako sa zaviazala platiť úroky z nesplatenej časti úveru v dohodnutej úrokovej sadzbe. Uvedené tvrdenia žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Zo žiadosti o vydanie kreditnej karty vyplýva iba úverový rámec poskytnutý žalovanej, výška mesačnej splátky ani spôsob jej úhrady zo žiadosti či inej žalobcom predloženej listiny nevyplýva.
34. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaná splátky neuhrádzala a bola opakovane vyzývaná k ich úhrade, čo opätovne nepreukázal. Súdu predložil iba výpoveď zo zmluvy (č.l. 3), z ktorej nevyplýva, z akej zmluvy žalovanej dal výpoveď, pričom v samotnej výpovedi odkázal na porušenie Obchodných podmienok, bodu 8.1.2. Rovnako žalobca nepreukázal ani doručenie výpovede žalovanej, t.j. platnosť výpovede. Žalobca ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko spolu so žiadosťou o vydanie kreditnej karty nepredložil súdu také Obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, ku ktorých plneniu by sa žalovaná zaviazal. Prílohu žaloby tvoria iba Všeobecné obchodné podmienky (č.l. 4) účinné 13.1.2018 (č.l. 27) a Obchodné podmienky Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty (č.l. 28) účinné od 31.12.2018. V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že uvedené obchodné
podmienky právneho predchodcu žalobcu nemožno vzťahovať na zmluvný vzťah žalovanej, nakoľko právny predchodca žalobcu vypovedal žalovanej zmluvu ešte v roku 2016 (aj keď súd nemá preukázanú platnosť a účinnosť výpovede zo zmluvy), pričom obchodné podmienky predložené žalobcom sú účinné od roku 2018. Z obsahu žiadosti o vydanie kreditnej karty VISA vyplýva, že sa žalovaná oboznámila s obsahom Obchodných podmienok a Všeobecných obchodných podmienok a úrokovými sadzby, no tie nepredstavujú súčasť príloh žaloby a žalobca ich súdu nedoložil na osobitnú výzvu súdu zo dňa 31.7.2019. Taktiež je nutné poznamenať, že s obsahu žiadosti nevyplýva, že je žalovaná zaviazaná k plneniu obchodných podmienok a všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, ktoré budú vydané bankou po uzavretí zmluvy.
35. Súd poznamenáva, že samotná zmluva uzavretá medzi stranami sporu (č.l. 58) neobsahuje zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jej vkladového účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a Sadzobníku poplatkov a služieb žalobcu účinné v čase uzavretia zmluvy, na ktorý zmluva odkazuje, nie sú prílohami žaloby. Žalobca súdu predložil uvedené dokumenty účinné od roku 2018. Ďalej súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych poplatkov do všeobecných zmluvných podmienok a následne do Sadzobníka. Tieto majú mať podľa názoru súdu pre každého jeho zmluvného partnera, t.j. pre neurčitý počet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu, iba podporný a vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy, uzavretej už s konkrétnym klientom. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Od spotrebiteľa preto nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.
36. Žalobca tiež nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by žalovanú zaväzovalo k povinnosti platiť úroky, tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe žalobca uplatnené úroky. Žalobca taktiež súdu nepredložil výpisy z účtu žalovanej, z ktorých by vyplynuli transakcie vykonané žalovanou, jej úhrady, prípadne omeškanie s úhradami. 37. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
38. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
39. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
40. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
41. V závere súd konštatuje, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, z ktorej vyplýva zodpovednosť strán sporu za zistenie skutkového stavu, pričom povinnosťou žalobcu v žalobe je opísanie všetkých rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoj nárok. Opísanie rozhodujúcich skutočností žalobca nemôže nahradiť odkazom na označené dôkazy.
42. V danej veci podľa názoru súdu v žalobe absentujú skutkové tvrdenia žalobcu významné z hľadiska hmotného práva, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah uplatneného nároku. Žalobca jednoznačne nešpecifikoval, z ktorých konkrétnych súm žalovaná čiastka 845,16 eur pozostáva. V žalobe nie je vymedzené ani obdobie rozhodujúce pre nárok uplatnený žalobcom, t.j. kedy žalovaná začala čerpať peňažné prostriedky, v akom časovom období tieto čerpala, resp. dokedy žalovaná čerpala peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty, a teda za aké konkrétne obdobie vznikol žalovanému dlh, ktorého sa konanie týka. Súd má za to, že riadna špecifikácia požadovanej sumy, jej jednotlivých častí, je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku. Tieto jednotlivé skutkové tvrdenia je potrené uviesť z hľadiska predchádzania duplicitnému priznaniu
plnenia z toho istého zmluvného vzťahu, keď veriteľ by sa mohol domáhať nároku na základe rovnakého zmluvného vzťahu viacerými žalobami za viaceré, konkrétne časovo ohraničené obdobia trvania zmluvy. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom a možnosť uplatnenia toho istého nároku v inom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci.
43. Žalobca súdu vôbec nepredložil prehľad histórie vykonaných transakcií na účte žalovanej, z ktorého by nepovolené prečerpanie vyplynulo. Ani v samotnej žalobe neuviedol, z čoho samotná žalovaná suma pozostáva. Súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalobcu už v žalobe súdu popísať skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne a nepopierateľne zistiť, na akom základe tento vznikol, kedy a v akej sume žalovaný finančné prostriedky prostredníctvom kreditnej platobnej karty čerpal a podobne. Opis rozhodujúcich skutočností o tom, z akých jednotlivých položiek celkový nárok žalobcu pozostáva, tak ako už bolo konštatované vyššie, nemožno nahradiť predložením listinných dôkazov, z ktorých rovnako nevyplýva dôvodnosť podanej žaloby. Žalobca dokonca súdu nepredložil všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou zmluvy zo dňa 14.9.2007, ale predložil všeobecné obchodné podmienky účinné o 11 rokov neskôr ako bola zmluva uzavretá, no najmä súdu nepreukázal čerpanie úverového rámca žalovanou a jej úhrady.
44. Okresný súd v závere dodáva, že podľa jeho názoru absencia vyššie uvedených náležitostí žaloby neodôvodňovala postup podľa § 129 CSP. Napriek absencii uvedených náležitostí nemala predmetná žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať, a ktoré by bránili jej vecnému prejednaniu. Zo žaloby bolo zrejmé čoho sa týka a čo a ňou sleduje, išlo o podanie úplné a zrozumiteľné. Súd má za to, že nedostatočné vymedzenie skutkových okolností súvisí s bremenom tvrdenia a s dôsledkami jeho neunesenia, a tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
45. Pre úplnosť súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pasivita žalovaného nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (č.l. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená). K takémuto právnemu názoru dospel Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 11.6.2019 sp.zn. I. ÚS 246/2019 a tunajší súd s ním plne stotožňuje.
46. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaná tak bola v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovaná bola procesne nečinná, náhradu trov nežiadala a preukázateľne jej žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.