Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_9Csp-96-2018.pdf
PDF · 147.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/96/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobkyne: Q. B., C.. XX.XX.XXXX, S. N. XXX, XXX XX N., štátny občan SR, právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 471,56 eur a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e o sumu 471,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia.
II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená v Žiadosti o aktiváciu Splátkovej karty Triangel č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2009, v časti VI. Vyhlásenia Klienta, bod 2. v znení: „Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto Žiadosti Bankou a/alebo CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „OP“) a Bankou a/alebo CFH poverenými osobami uvedenými na internetovej stránke Banky a/alebo CFH, za účelom overovania mojej úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov, plnenia Zmluvy a ďalších účelov uvedených v OP. Súhlas udeľujem v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. na dobu 10 rokov od podpisu Žiadosti. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového vzťahu, pričom svoj súhlas som oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným vyhlásením doručeným Banke a Správcovi.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka, uvedená v Žiadosti o aktiváciu Splátkovej karty Triangel č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2009, v časti VI. Vyhlásenia Klienta, bod 4. v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 06.09.2018 žalobu voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 471,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 471,56 eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami. Žalovaný jej na základe Žiadosti o aktiváciu Splátkovej karty Triangel č. XXXXXXXXXX z 29.01.2009 poskytol úverový rámec vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur) s mesačnou splátkou 1.000,- Sk (33,19 eur). Z predmetnej karty doposiaľ vyčerpala 10.902,92 eur a poukázala platby vo výške 11.374,48 eur. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovaným, dodávateľom finančnej služby. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Žiadosť neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a k/ ZoSÚ, preto je predmetný úver podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. Žiadosť neobsahuje údaj o úroku a poplatkoch, preto žalovaný nemá nárok v zmysle § 4 ods. 4 ZoSÚ na úroky a poplatky z poskytnutého úveru. VÚB, a.s. podniká v oblasti poskytovania úverov neohraničenému okruhu osôb a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, zo 16.1.2013). Poukázala na § 451 ods. 1, 2 OZ. Žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 471,56 eur. Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Triangel č. XXXXXXXXXX z 29.01.2009 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v časti VI. Vyhlásenia Klienta, bod 2., v znení: „Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto Žiadosti Bankou a/alebo CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „OP“) a Bankou a/alebo CFH poverenými osobami uvedenými na internetovej stránke Banky a/alebo CFH, za účelom overovania mojej úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov, plnenia Zmluvy a ďalších účelov uvedených v OP. Súhlas udeľujem v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z. na dobu 10 rokov od podpisu Žiadosti. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového vzťahu, pričom svoj súhlas som oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným vyhlásením doručeným Banke a Správcovi.“ Žalobkyňa má za to, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu 10 rokov, bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, so spracúvaním a overovaním osobných údajov u iných osôb podľa uváženia účastníka konania, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Žiadosť o aktiváciu predmetnej splátkovej karty Triangel obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v časti VI. Vyhlásenia Klienta, bod 4., v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“ Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno. Žalobkyňa si ňou zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 298 ods. 1 CSP, Rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z. z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. S týmto stavom sa vyporiadal aj SD EÚ v rozsudku č. C-473/00, keď uviedol, že „Národná právna úprava, ktorá národnému súdu v rámci konania o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti spotrebiteľovi a spočívajúcej na zmluve medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej povinnosti alebo na základe
podnetu spotrebiteľa určiť, že podmienka obsiahnutá v zmluve medzi nimi uzavretej, je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS.“ Súdny dvor judikoval, že existuje ,,nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalosť zmluvných podmienok a preto sa musí súd aj bez návrhu zaoberať nekalými podmienkami. Poukazuje na rozsudky v spojených prípadoch Oceano grupo editoriale, Godard čl.61, Mostaza Claro čl.25-28, Pannon, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10, čl.49- 51. Žalovaný podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov neohraničenému okruhu fyzických osôb a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, zo 16.1.2013).
3. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobe zo dňa 25.10.2018 a 06.11.2018 oznámil, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli dňa 22.10.2018 otvorené rokovania o eventuálnom mimosúdnom urovnaní sporu. Žalovaný dňa 05.11.2018 poukázal žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania (t.j. sumu 473,05 eur) na účet právneho zástupcu žalobkyne a to z nasledovných dôvodov: hodnota sporu pri žalobkyni tvrdenej tzv. bezodplatnosti úveru s ohľadom na žalovanú sumu predstavuje bagateľnú sumu 471,56 eur, ktorú žiada od žalovaného vydať titulom údajného bezdôvodného obohatenia; napriek nesúhlasu žalovaného (najmä) s právnym názormi žalobkyne prezentovanými v žalobe, nie je podľa názoru žalovaného v súlade so zásadami sporového konania a ani dôvodné zaťažovať tunajší súd takýmto bagateľným sporom - evidentne na rozdiel od názoru žalobkyne, ktorá predsa podala takú žalobu znejúcu na bagateľný (údajný) nárok bez toho, aby najskôr akýmkoľvek spôsobom komunikovala so žalovaným a upozornila ho na ňou tvrdenú tzv. bezodplatnosť úveru a s tým spojený údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čím bezpochyby samotná žalobkyňa zavinila stratu možnosti urovnať spor predsúdne (bez zbytočných trov konania, nákladov na strane súdu a nákladov na právne služby); napriek snahe žalovaného docieliť hospodárne a relatívne rýchle ukončenie sporu mimosúdnou cestou, táto snaha žalovaného ostala márnou. Žalovaný so žalobou nesúhlasí a zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach v tejto právnej veci, no rešpektujúc zásadu hospodárnosti a účelnosti trov vynakladaných stranami sporu v spore predostrel žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyni (prostredníctvom jej právneho zástupcu) návrh urovnania sporu spočívajúci (najmä) v (i) úhrade žalovanej sumy zo strany žalovaného žalobkyni a (ii) v ukončení zmluvného vzťahu medzi žalovaným (ako veriteľom) a žalobkyňou (ako dlžníkom) bez ďalších nárokov tej ktorej strany. Žalobkyňa však s takým návrhom urovnania sporu (a celého zmluvného vzťahu) nesúhlasila a sama vzniesla požiadavku (protinávrh) na navýšenie navrhovanej sumy urovnania o ďalšie položky (omnoho vyššie, než je žalovaná suma). Z pohľadu žalovaného ide o nedôvodný a neakceptovateľný protinávrh zo strany žalobkyne, žalovaný preto žalobkyňou prezentovaný protinávrh na urovnanie sporu neakceptoval. S ohľadom na uvedené, žalovaný sa rozhodol tento nehospodárny, bagateľný a najmä zbytočný spor, zaťažujúci časovo i finančne tak súd ako i žalovaného, ukončiť prostredníctvom úhrady žalovanej sumy (istina plus úrok z omeškania). Takýmto spôsobom má žalovaný záujem docieliť čo možno najhospodárnejšie ukončenie sporu a v čo možno najkratšom časovom horizonte s tým, že strany sporu si nesú akékoľvek svoje iné náklady samy. Potenciál možnej ďalšej/budúcej zmluvnej spolupráce v budúcnosti medzi stranami sporu ostáva podľa názoru žalovaného zachovaný, nakoľko žalovaný prirodzene nemá záujem strácať svojich klientov, i keď s právnym názorom žalobkyne nesúhlasí. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby tunajší súd zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu, pokiaľ do času takého rozhodnutia súdu nezoberie žalobkyňa svoju žalobu v celom rozsahu späť (touto cestou žalovaný pre takú eventualitu a v prípade potreby vyjadruje s takým späťvzatím žaloby svoj súhlas), nakoľko úhradou žalovanej istiny a úrokov z omeškania zo strany žalovaného došlo podľa názoru žalovaného k vyčerpaniu predmetu tohto sporu bezo zvyšku, pričom súčasne žalovaný navrhuje, aby tunajší súd žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania (vo vzťahu k žalobkyni s ohľadom na § 257 Civilného sporového poriadku - žalobkyňa iniciovala tento bagateľný spor bez toho, aby sa pred tým pokúsila o jeho predsúdne urovnanie, čím zmarila možnosť ukončiť tento spor bez vzniku nákladov súdu i nákladov sporových strán; navyše, žalovaný v čase po doručení žaloby ponúkol žalobkyni v rámci mimosúdneho urovnania okrem úhrady žalovanej sumy aj ukončenie predmetného zmluvného vzťahu, žalobkyňa však vzniesla podľa názoru žalovaného nedôvodné a neakceptovateľné protinávrhy). K žalobkyňou v jej žalobe žiadanému určeniu údajnej neprijateľnosti ňou označených zmluvných podmienok touto cestou žalovaný uvádza, že zmluva o úvere je v plnom súlade s požiadavkami kladenými príslušnými právnymi predpismi, pričom v nej neabsentujú žiadne zákonom vyžadované údaje, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, pričom žalovaný sa neuchýlil k žiadnym nekalým obchodným praktikám. Ak by v čase po úhrade žalovanej sumy zo strany žalovaného žalobkyňa nezobrala svoju žalobu späť v celom rozsahu (t.j. aj v časti žiadaného určenia údajnej neprijateľnosti ním označených zmluvných podmienok), je podľa názoru žalovaného zrejmé, že v ďalšom konaní by
takto žalobkyňa v podstate žiadala tunajší súd, aby de facto vykonal abstraktnú kontrolu zmluvného dojednania (§ 301 - § 306 Civilného sporového poriadku), čo mu však v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku v tomto súdnom konaní neprislúcha - v zmysle § 31 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku je na taký prieskum kauzálne príslušný Krajský súd v Košiciach (berúc do úvahy miesto sporu). Žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore totiž podľa právnej vedy neprichádza do úvahy - berúc do úvahy skutočnosť, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne na plnenie bol uspokojený v celom rozsahu plnením uskutočneným zo strany žalovaného, tak zvyšná časť konania o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je práve takým (preventívnym/abstraktným) konaním výlučne na určenie neprijateľných podmienok v individuálnom spotrebiteľskom spore. Súdu bola síce zachovaná možnosť aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, avšak len v súvislosti so spotrebiteľským sporom (§ 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku) - nakoľko údajný nárok žalobkyne bol uspokojený v celom rozsahu plnením zo strany žalovaného, je zrejmé, že žiadny súvisiaci spotrebiteľský spor neostal. Žalobu žalobkyne je preto nutné za súčasného stavu spisu (t.j. v čase po úhrade žalovanej sumy v zmysle žaloby) zamietnuť v celom rozsahu, pokiaľ ju pred takým rozhodnutím súdu žalobkyňa sama nevezme v celom rozsahu späť. Náklady vzniknuté na strane žalobkyne preto nemožno považovať za účelne vynaložené. Keďže žalovaný vyššie deklaroval dobrú vôľu spor urovnať, sám náhradu trov tohto konania nepožaduje.
4. Žalobkyňa elektronickým podaním zo dňa 16.11.2018 zobrala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 471,56 eur s príslušenstvom späť. Suma 471,56 eur s príslušenstvom, spolu 473,05 eur jej bola zaplatená dňa 05.11.2018 a v tejto časti navrhuje konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov konania.
5. Žalovaný v elektronickom podaní zo dňa 11.11.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s uskutočnením pojednávania v neprítomnosti žalovaného ako i jeho právneho zástupcu a uviedol, že žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení založených v súdnom spise. Ďalej žalovaný uviedol, že zmluvná podmienka týkajúca sa spracovania osobných údajov žalobkyne, ktorú žalobkyňa svojou žalobou napáda, vychádza z príslušného zákonného rámca. Oprávnenie ich spoločnosti uchovávať osobné údaje klienta ako aj znenie ustanovenia o poskytnutí súhlasu žalobcu so spracovávaním jeho osobných údajov pre účely uvedené v zmluve, je plne v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov platným a účinným v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Spoločnosť žalovaného ako subjekt poskytujúci určitú službu žalobkyni osobnými údajmi žalobkyne musela disponovať, napr. vo vzťahu k splneniu zákonnej povinnosti spočívajúcej v posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Rovnako tak aj dĺžka lehoty, po ktorú môže ich spoločnosť osobné údaje žalobkyne uchovávať, je v praxi štandardná. V súvislosti s predmetnou zmluvnou podmienkou dali do pozornosti rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C 364/2014 zo dňa 23.9.2016 (podľa verejne dostupných informácií neskôr zrušený pre späťvzatie žaloby žalobcu). S tvrdením žalobkyne o akomsi prenášaní dôkazného bremena na spotrebiteľa pri prehlásení o oboznámení sa so zmluvnou dokumentáciou nemožno súhlasiť. Nedochádza k protiprávnemu prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa, nakoľko dôkazné bremeno zákon nekladie na banku. Ide o štandardné a v zmluvných vzťahoch bežne sa vyskytujúce zmluvné ustanovenie. Ich spoločnosť nijak žalobkyni nebránila sa so zmluvnou dokumentáciou oboznámiť, tá mu bola riadne pred podpisom odovzdaná, pričom ich spoločnosť zmluvu podpisovala v dobrej viere v záujme žalobkyne zmluvu v danom znení uzavrieť. Ak dané zmluvné vyhlásenie klient prostredníctvom podpisu zmluvy schválil, znamená to, že s ním súhlasil a že odráža jeho skutočnú vôľu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný trvá na tom, že zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky a žalobu je preto nutné zamietnuť.
6. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobkyne a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.
7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na zvyšnej časti žaloby, čiže na určení neprijateľných zmluvných podmienok. Aj napriek tomu, že predmetom konania už nie je vydanie bezdôvodného obohatenia, § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa dáva možnosť každému spotrebiteľovi domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluvných formulároch, ktoré vyhotovujú banky alebo nebankové subjekty. Právo žiadať určiť neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle rozhodovacej praxe aj Európskeho súdneho dvora nepodlieha premlčaniu a teda súdy v rámci
Slovenskej republiky častokrát rozhodujú aj o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmluvách, ktoré boli napr. splatené alebo bol iným spôsobom ukončený vzťah vyplývajúci z tejto zmluvy. Teda žalobkyňa je toho názoru, že zákon o ochrane spotrebiteľa dáva možnosť spotrebiteľovi aj v tomto prípade domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a čo sa týka konkrétnej argumentácie, prečo sú podľa ich názoru tieto zmluvné podmienky neprijateľné, v celom rozsahu odkázal na písomné vyhotovenie žaloby. Na podporu nimi tvrdenej neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok súdu krátkou cestou predložil rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/33/2017, ktorý rozhodoval v obdobnej veci o neprijateľnosti podobných zmluvných podmienok. Zo všetkých doposiaľ uvedených dôvodov právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd žalobe v zvyšnej časti vyhovel a v prípade úspechu priznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k trovám konania ďalej tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by existovala nejaká právna norma alebo ustálená prax v tomto zmysle, aby každý kto chce podať žalobu, musel pred týmto vyzvať žalovanú stranu k nejakému plneniu. Čiže táto skutočnosť, že nedošlo k výzve zo strany žalobkyne pred podaním žaloby, nemôže mať žiadny vplyv na trovy konania. Pokiaľ ide o námietku tzv. bagateľnosti sporu, je zrejme potrebné pozrieť sa na to z uhla pohľadu spotrebiteľa a nie banky. Pre banku to môže vyzerať ako bagateľný spor, avšak on osobne v rámci svojej praxe sa stretol s množstvom sporov, kde ako žalobca vystupovala banka alebo nebankové spoločnosti, kde žalovaná suma nedosahovala ani 50,- eur.
8. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.
9. Na základe Žiadosti žalobkyne o aktiváciu Splátkovej karty Triangel č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2009 jej žalovaný poskytol úverový rámec vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur) pri mesačnej splátke 1.000,- Sk (33,19 eur). Z uvedenej karty vyčerpala žalobkyňa sumu 10.902,92 eur a poukázala platby vo výške 11.374,48 eur. Je nesporné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovaným ako dodávateľom finančnej služby.
10. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ) zmluva o spotrebiteľskom úvere musela obsahovať: konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ); ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ); výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ); ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ); priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 4 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ).
11. Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty Triangel neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a k/ ZoSÚ, preto je predmetný úver podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Žiadosť tiež neobsahuje údaj o úroku a poplatkoch, žalovaný preto nemá nárok podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ na úroky a poplatky z poskytnutého úveru.
12. VÚB, a.s. podniká v oblasti poskytovania úverov neohraničenému okruhu osôb a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, zo 16.1.2013).
13. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 471,56 eur.
14. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia čiastočne zastavil o sumu 473,05 eur (ktorá bola žalovaným zaplatená dňa 05.11.2018 a predstavuje sumu istiny 471,56 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania) (výrok I.).
16. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy , ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. (Rozsudok NS SR 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015)
18. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/ > o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2007/250/20190101> (Poznámka k odkazu 1) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.)
20. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
21. V danom prípade preukázanie naliehavého právneho záujmu - vo vzťahu k výroku II. a III. - nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určení neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú nerovnováhu v postavení sporových strán a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Naliehavý právny záujem vyplýva tiež priamo zo zákona o ochrane spotrebiteľa, konkrétne § 3 ods. 3 a 5 tohto zákona. Naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné preukazovať. (uznesenie KS Prešov sp. zn. 18Co/120/2017 z 26.10.2017)
22. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
23. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
24. Podľa § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
25. Podľa § 301 Civilného sporového poriadku konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.
26. Podľa § 302 Civilného sporového poriadku žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 306 Civilného sporového poriadku výrok právoplatného rozsudku podľa § 305 je záväzný pre každého.
28. Práve subjektívna záväznosť rozsudku v individuálnom spotrebiteľskom spore bola dôvodom pre zavedenie osobitnej regulácie konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 až 306 Civilného sporového poriadku). Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. Rozsudok vydaný v tomto konaní je záväzný pre každého. V tomto type konania nevystupuje slabšia strana - spotrebiteľ. Rozsudok súdu má podľa § 306 Civilného sporového poriadku účinky erga omnes. Takto konštruované účinky rozhodnutia podľa Civilného sporového poriadku sú veľmi prísnou výnimkou; vo všeobecnosti totiž platí, že rozsudok súdu v sporovom konaní o súkromnoprávnom nároku má účinky len inter partes, teda len voči stranám konkrétneho sporu. Špecifikom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je však to, že prebieha mimo rámca konkrétneho sporu o právo. Ide teda v pravom zmysle slova o „abstraktnú“ kontrolu, kde sa pojmovo nevyžaduje existencia sporu o právo. V tomto konaní ide teda o preskúmanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a nekalých obchodných praktík, mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. Výsledkom tohto konania je záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať ex nunc za neprijateľnú, resp. obchodná praktika za nekalú, alebo nie.
29. V tomto prípade nemožno teda hovoriť o konaní podľa § 301 - 306 Civilného sporového poriadku (abstraktnej kontrole zmluvných dojednaní) s tým, že - ako tvrdí žalovaný - konanie podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku je možné len v súvislosti so spotrebiteľským sporom a údajný nárok žalobkyne bol uspokojený v celom rozsahu, takže súvisiaci spotrebiteľský spor neostal. Tento spor je sporom spotrebiteľským v zmysle § 290 Civilného sporového poriadku vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde žalobkyňa ako spotrebiteľka sa domáha okrem vydania bezdôvodného obohatenia aj vyslovenia neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok, nejedná sa teda o posudzovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok z úradnej povinnosti (bez návrhu) podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
30. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. V zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
32. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvárala žalobkyňa ako spotrebiteľka so žalovaným ako právnickou osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah,
ktorý medzi nimi vznikol, má spotrebiteľský charakter, preto je v súvislosti s ním nutné aplikovať normy spotrebiteľského práva.
33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
34. Vyššie uvedená zmluva je zmluva typová, formulárová, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla žiadnym spôsobom zmeniť a ovplyvniť jej obsahové náležitosti.
35. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
36. Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.
37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
38. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
40. Citovaná Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty Triangel č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2009 obsahuje zmluvnú podmienku v časti VI. Vyhlásenia Klienta, bod 2., v znení: „Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto Žiadosti Bankou a/alebo CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „OP“) a Bankou a/alebo CFH poverenými osobami uvedenými na internetovej stránke Banky a/alebo CFH, za účelom overovania mojej úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov, plnenia Zmluvy a ďalších účelov uvedených v OP. Súhlas udeľujem v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z. na dobu 10 rokov od podpisu Žiadosti. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového vzťahu, pričom svoj súhlas som oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným vyhlásením doručeným Banke a Správcovi.“
41. „Podmienky sú neprijateľné z dôvodu a v rozpore s požiadavkami dobrej viery a ochrany právnych záujmov spotrebiteľa, pričom zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obdobne Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR konštatovala, že spracovanie osobných údajov klienta až po dobu 10 rokov od uzavretia zmluvy bez ohľadu na dobu trvania účelu spracovania, hodnotí ako zjavne neodôvodnenú, umožňujúcu banke spracovať osobné údaje v rozpore so skutočnosťou vyplývajúcou zo zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Rozsah subjektov, ktorým sa takéto oprávnenie poskytuje je neúčelný a nedôvodný. Preto komisia dala podnet osobám zameraným na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov na zváženie podaní na príslušné orgány, aby poskytovateľ finančných služieb vyššie uvedenú neprijateľnosť podmienky v rámci nekalej obchodnej praktiky voči spotrebiteľom nepoužíval a aby takéto zmluvné podmienky spotrebiteľa nezaväzovali, pretože spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Obidve stanoviská prakticky reagujú na ust. § 52 nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. týkajúci sa ochrany spotrebiteľov v spotrebiteľských zmluvách, pričom podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzn. Neprijateľné zmluvné podmienky). Podľa ods. 5 citovaného paragrafu neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, sa rieši otázka individuálneho dojednania zmluvných ustanovení medzi spotrebiteľom a dodávateľom služieb, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa odseku 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Z hľadiska obsahu žiadosti o aktiváciu Bankomatky Triangel v tlačive - formulári, klient uvádza svoje osobné údaje, číslo mobilu, dohoduje hotovostný limit a pevnú mesačnú splátku, údaje svojho zamestnávateľa a svoj príjem, pobyt na trvalej adrese od roku 1977, či výšku mesačných splátok iných pôžičiek. Ostatné údaje v žiadosti sú už predtlačené, vrátane bodu VI. Vyhlásenia klienta, kde v bode 2 je predformulovaný súhlas so spracovaním osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto žiadosti bankou alebo CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v obchodných podmienkach pre vydávanie a používanie kreditných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.. Jednoznačne možno povedať, že za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať zmluvné ustanovenia, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť spotrebiteľ pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade, klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia klienta, že dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému počtu subjektov, pretože je tu odkaz na Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie karty. Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V danom prípade predformulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Nenáležité je takisto odvolávanie sa na “určenie subjektov“ odkazom na Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.. Tieto ďalšie neurčité subjekty sú oprávnené na overovanie úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov a plnení zmluvy, oprávnené spracovať osobné údaje klienta na dobu 10 rokov od podpísania žiadosti. Ďalej sa takýto súhlas predlžuje na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového vzťahu. Za takúto formuláciu Slovenskou obchodnou inšpekciou bola Consumer Finance Holding, a.s. udelená poriadková pokuta 40.000 eur, pričom aj Komisia Ministerstva spravodlivosti na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách takúto formuláciu považuje za nekalú obchodnú praktiku v spotrebiteľských zmluvách. Ak chýba individuálne dojednanie takého širokého oprávnenia pre neurčitý počet subjektov uvedených v obchodných podmienkach a používanie kreditných kariet, tak ani odvolávka na zákon o bankách neobstojí, pretože sa tu vytvára nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jeho osobné údaje môžu byť poskytované neurčitému počtu subjektov z hľadiska predformulovaného súhlasu a vyhlásenia klienta v bode VI. návrhu o aktiváciu Bankomatky Triangel. Potom rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žalobkyne je správne. Odvolací súd tak s poukazom na § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrhu žalobkyne vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrobku tohto rozsudku. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom neprijateľnosť zmluvných podmienok je hodnotená v predchádzajúcich odsekoch rozsudku.“ (rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 11Co/33/2017 - 216 zo dňa 12.09.2017)
42. „Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV.ÚS 49/06, III.ÚS 300/06)“ (Ústavný súd SR, I.ÚS 540/2012).
43. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná (bod 41.) aj preto, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu 10 rokov, bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, so spracúvaním a overovaním
osobných údajov u iných osôb podľa uváženia účastníka konania, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno považovať za individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.
44. Citovaná Žiadosť o aktiváciu predmetnej splátkovej karty Triangel obsahuje zmluvnú podmienku v časti VI. Vyhlásenia Klienta, bod 4., v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“
45. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, ich prevzatia a súhlasu s nimi, cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, v otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým žalobkyňa zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ.
46. Žalovaný podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov neohraničenému okruhu fyzických osôb a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, zo 16.1.2013).
47. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Predmetné zmluvné podmienky sú súčasťou tzv. štandardnej zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, ktoré sú formulárovo pripravené, a teda žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd žalobe žalobkyne vyhovel čo do určenia neprijateľných zmluvných podmienok (výrok II. a III.), pretože žalobkyňa svoj nárok riadne preukázala a odôvodnila.
48. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
50. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. K ďalším námietkam žalovaného vo vzťahu k trovám konania súd uvádza, že v danom prípade nemožno hovoriť o bagateľnom spore - pri vyhodnocovaní povahy sporu z pohľadu tzv. „bagateľnosti“ je potrebné brať zreteľ na postavenie obidvoch sporových strán - a z pohľadu žalobkyne, zvlášť v konaní s ochranou slabšej strany - sa určite o bagateľný spor nejedná. Iniciovať predsúdne urovnanie žalobkyňa nie je povinná; žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a ešte tvrdil, že ona participovala na nevydaní bezdôvodného obohatenia tým, že nevyvolala predsúdne jednania, čo je irelevantné a v rozpore so zásadou procesnej zodpovednosti za zastavenie konania v zmysle príslušných ustanovení CSP.
52. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania žalobkyni, pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania (výrok I.) podľa § 256 ods. 1 CSP (žalovaný, ktorý zaplatil sumu
bezdôvodného obohatenia s prísl. po podaní žaloby procesne zavinil zastavenie konania) a vo výrokoch II. a III. bola žalobkyňa plne úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).