Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Csp-203-2016.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/203/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. U. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Č. Č.. XXX, XXX XX S., 2. Y. D., E.. XX.XX.XXXX, I. Č. Č.. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 4.895,31 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa nepriznania zaplatenia poplatkov za poistenie z úveru vo výške 12,- eur z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a j ú trovy konania v rozsahu 90 %, ktoré trovy sú p o v i n n í zaplatiť žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.895,31 eur, spolu s 6,49% ročným úrokom za úver zo sumy 4.470,35 eur od 01.08.2015 do zaplatenia a 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.852,50 eur od 01.08.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to všetko do 15 dní po doručení platobného rozkazu.
2. Tunajší súd vo vyššie uvedenej žalobe rozhodol rozsudkom, č. k. 3Csp/203/2016 - 60 zo dňa 31.01.2018, a to tak, že: „Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.639,78,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.470,35,- eur od 01.08.2015 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 40,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca pod následkami straty výhody splátok na adrese žalobcu počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku zamieta. Žalobcovi sa priznávajú trovy konania v rozsahu 90%, ktoré trovy sú povinní zaplatiť žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
3. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K zamietnutiu nároku žalobcu na úroky za úver po vyhlásení predčasnej splatnosti poukázal na ustanovenie § 497 Občianskeho zákonníka. Dlžník je povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Za zmätočný a nepreskúmateľný považuje súd rozsudok aj v časti zamietnutia nároku žalobcu na poplatky. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca si voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 254 Eur, pričom táto suma pozostávala z poplatkov za upomienky (132 Eur), poplatku za individuálne riešenie omeškania (15 Eur), poplatkov za poistenie úveru (12 Eur) a poplatkov za vedenie úverového účtu (95 Eur). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za
upomienky v celkovej výške 120 Eur. Nijakým spôsobom nevysvetlil, čo sa stalo so zvyškom nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 12 Eur. Súd prvej inštancie tiež nezdôvodnil, prečo nepriznal žalobcovi nárok na poplatky za poistenie úveru v žalobcom uplatnenej výške 12 Eur. Namiesto toho, aby sa súd prvej inštancie dôsledne venoval celému žalobcom uplatnenému nároku sa zbytočne v bodoch 60 až 65 odôvodnenia vyjadroval k poplatkom za vedenie účtu, v časti ktorých zobral žalobca žalobu späť. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na 5 % p.a. úroky z omeškania zo sumy 4.470,35 Eur, pričom túto sumu určil ako istinu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Nijakým spôsobom však neodôvodnil, prečo zamietol nárok žalobcu na úroky z omeškania v prevyšujúcom rozsahu. Sám súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že za dôvodný považuje nárok žalobcu na zaplatenie istiny a aj úrokov za úver vo výške 151,47 Eur. Úrok z omeškania predstavuje sankciu za porušenie povinnosti, ktorú je veriteľ oprávnený požadovať popri plnení, na ktoré má nárok. Veriteľ je teda oprávnený požadovať úroky z omeškania z celej časti záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu o povolení splácať uloženú povinnosť v splátkach vo výške 40 Eur. Výška splátok bola určená bez participácie žalobcu. Takéto rozhodnutie súdu musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že je vhodné určiť na splnenie povinnosti lehotu dlhšiu než tri dni. Súd sa tiež nezaoberal otázkou, či povolenie splátok nebude znamenať neprimerané predlženie doby, počas ktorej bude úver splatený.
4. Krajský súd v Prešove rozsudkom, č. k. 8Co/100/2018 - 86 zo dňa 24.06.2019, potvrdil rozsudok s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovaným v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.639,78,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.470,35,- eur od 01.08.2015 do zaplatenia, zamietavej časti žaloby týkajúcej sa nepriznania poplatkov za poistenie úveru a výroku o trovách konania a zrušil rozsudok v jeho zamietavej časti týkajúcej sa nepriznania poplatkov za poistenia úveru a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol v bodoch 22 až 31, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v 1./ rade poberá opatrovateľský príspevok vo výške XXX,XX Eur. Príjem žalovaného v 2./ rade predstavuje len invalidný dôchodok vo výške XXX,XX Eur mesačne. Žiaden iný príjem žalovaní nemajú. O predmetných príjmoch predložili súdu prvej inštancie listinné dôkazy. Z obsahu spisu (výpis z Registra obyvateľov) tiež vyplýva, že žalovaní majú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav žalovaného v 2./ rade majú žalovaní, okrem bežných výdavkov na bývanie a život aj výdavky na lieky. Preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ žalovaným povolil splácanie žalobcovi priznanej pohľadávky v splátkach vo výške 40 Eur. Povolenie splácať dlh v splátkach nebude spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, a to aj vzhľadom na skutočnosti, že žalobca je akciová spoločnosť so základným imaním vo výške 66.500.000 Eur ako aj na skutočnosť, že popri splátkach istiny bude mať žalobca stále nárok na úrok z omeškania a to až do zaplatenie celého dlhu. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolanie čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti s výnimkou zamietnutia nároku na poplatky za prijatie do poistenia ako aj odvolanie čo do úpravy splatnosti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v tejto napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nijakým spôsobom nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s nárokom žalobcu na poplatky za poistenie úveru. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v časti týkajúcej sa zamietnutia nároku na poplatky za prijatie do poistenia ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).
5. Nakoľko je prvoinštančný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§391 ods. 2 C. s. p.), v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
6. Úlohou prvoinštančného súdu je vysporiadať sa s dôkazmi týkajúcimi sa poplatkov za poistenia, ustáliť, či na takéto poplatky vznikol žalobcovi nárok a následne prípadne zaistiť výšku oprávnených poplatkov.
7. Súd v tomto prípade uvádza, že poistenie tak, ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral žalovaný na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle úverových podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil s jej obsahom. S najväčšou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Preto sumu uplatňovanú z tohto titulu vo výške 12 eur žalobou zamietol.
8. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
9. Poplatok vyššie uvedeného charakteru, ktorý vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti iba záujmom dodávateľa, je v danom prípade aj poplatok za poistenie spolu v sume 12,- eur.
10. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
11. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
13. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 4.639,78 eur, čo predstavuje úspech 95% a neúspech 5%, čo predstavuje úspech žalovaných. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 90%.
14. Nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§396 C.s.p.), a preto výrok o trovách ostáva nezmenený.
15. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.