Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-100-2018.pdf
PDF · 106.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/100/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1./ U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX S., 2./ Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 4.799,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Csp 203/2016-60 zo dňa 31. januára 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o uložení povinnosti žalovaným v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.639,78,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.470,35,- eur od 01.08.2015 do zaplatenia, zamietavej časti žaloby týkajúcej sa nepriznania poplatkov za poistenie úveru a výroku o trovách konania.
Z r u š u j e rozsudok v jeho zamietavej časti týkajúcej sa nepriznania poplatkov za poistenia úveru a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľu (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.639,78,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.470,35,- eur od 01.08.2015 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 40,- eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca pod následkami straty výhody splátok na adrese žalobcu počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia.
II. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a j ú trovy konania v rozsahu 90%, ktoré trovy sú povinní zaplatiť žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 41, § 52 až § 54, § 511 odsek 1, § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 22.11.2010 zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi úver na základe uzatvorenej zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie stavebného/ spotrebiteľského úveru na dobu určitú vo výške 5.000 Eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. V. X XX vo výške cca 3.203,64 Eur. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Za preukázaný mal nárok na zaplatenie istiny v sume 4.470,35 Eur, úroku z úveru do mimoriadneho zosplatnenia v sume 151,47 Eur a úroku z omeškania vo výške 17,96 Eur (pôvodne mal žalobca nárok na zaplatenie istiny vo výške 4.570,35 Eur, avšak po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola časť dlžnej sumy uhradená, a to vo výške 100 Eur, ktorá bola odrátaná od preukázaného nároku na zaplatenie). Do podania žaloby nebola žiadna pohľadávka žalobcu s príslušenstvom uhradená, preto zaviazal na jej zaplatenie žalovaných a žalobe v uvedenom rozsahu vyhovel. Jedná sa o istinu úveru, ako aj úrok z úveru a vyčíslený úrok z omeškania. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 02.07.2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 02.07.2015, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Žalobcovi nepriznal ani nárok na poplatky za upomienky. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Poplatok vyššie uvedeného charakteru, ktorý vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti iba záujmom dodávateľa, je v danom prípade aj poplatok za individuálne riešenie omeškaných splátok spolu v sume 15 Eur, ktorého obsah vôbec nie je zrejmý, pričom sa javí iba ako ďalšia sankcia za omeškanie. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to vo výške 5 % ročne dňom ako žiadal žalobca, teda dňom 01.08.2015 do zaplatenia, ale len zo sumy priznanej súdom. Vzhľadom na pomery žalovaných im povolil splácať dlh v splátkach pod následkom straty výhody splátok.
4. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K zamietnutiu nároku žalobcu na úroky za úver po vyhlásení predčasnej splatnosti poukázal na ustanovenie § 497 Občianskeho zákonníka. Dlžník je povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Za zmätočný a nepreskúmateľný považuje súd rozsudok aj v časti zamietnutia nároku žalobcu na poplatky. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca si voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 254 Eur, pričom táto suma pozostávala z poplatkov za upomienky (132 Eur), poplatku za individuálne riešenie omeškania (15 Eur), poplatkov za poistenie úveru (12 Eur) a poplatkov za vedenie úverového účtu (95 Eur). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky v celkovej výške 120 Eur. Nijakým spôsobom nevysvetlil, čo sa stalo so zvyškom nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 12 Eur. Súd prvej inštancie tiež nezdôvodnil, prečo nepriznal žalobcovi nárok na poplatky za poistenie úveru v žalobcom uplatnenej výške 12 Eur. Namiesto toho, aby sa súd prvej inštancie dôsledne venoval celému žalobcom uplatnenému nároku sa zbytočne v bodoch 60 až 65 odôvodnenia vyjadroval k poplatkom za vedenie účtu, v časti ktorých zobral žalobca žalobu späť. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na 5 % p.a. úroky z omeškania zo sumy 4.470,35 Eur, pričom túto sumu určil ako istinu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Nijakým spôsobom však neodôvodnil, prečo zamietol nárok žalobcu na úroky z omeškania v prevyšujúcom rozsahu. Sám súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že za dôvodný považuje nárok žalobcu na zaplatenie istiny a aj úrokov za úver vo výške 151,47 Eur. Úrok z omeškania predstavuje sankciu za porušenie povinnosti, ktorú je veriteľ oprávnený požadovať popri plnení, na ktoré má nárok. Veriteľ je teda oprávnený požadovať úroky z omeškania z celej časti záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu o povolení splácať uloženú povinnosť v splátkach vo výške 40 Eur. Výška splátok bola určená bez participácie žalobcu. Takéto rozhodnutie súdu musí byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že je vhodné určiť na splnenie povinnosti lehotu dlhšiu než tri dni. Súd sa tiež nezaoberal otázkou, či povolenie splátok nebude znamenať neprimerané predlženie doby, počas ktorej bude úver splatený.
5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je len čiastočne dôvodné, a to čo do zamietnutia žaloby v časti nároku na poplatky za prijatie do poistenia. Čo do zvyšnej časti je odvolanie nedôvodné.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 22.11.2010 uzatvorená Zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXX X XX vo výške 5.000 Eur, pričom po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 3.203,64 Eur. Vzhľadom na porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovaných, žalobca listom zo dňa 02.07.2015 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ pristúpil k mimoriadnej splatnosti celého úveru a to ku dňu 02.07.2015. K uvedenému dňu predstavovala dlžná suma 4.952,50 Eur.
8. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
9. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaných ako dlžníkov z úverovej zmluvy a že je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.
12. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalovaných vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.
13. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
14. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku za obdobie po zosplatnení za vecne správny. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§ 657, či § 658).
15. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.
16. Aj z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Správne túto situáciu rozanalyzoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy, ktoré je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
17. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. (Pozri C-415/2011 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de Catalunya)
18. Z vyššie uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po zosplatnení úveru.
19. Čo sa týka otázky úroku z omeškania pri omeškaní s platbou príslušenstva pohľadávky, túto opakovane riešil Najvyšší súd Českej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 29Odo/689/2006, sp. zn. 31Cdo/2036/2009 a sp. zn. 35Odo/101/2002. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že „Dohoda o platení úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom“. Ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník však neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníkov príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania, pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým však nie je dotknuté právo účastníka dohodnúť sa, že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny. Odvolací súd pritom uvádza k možnosti dohody, že dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, že v prípade spotrebiteľských vzťahov je nutné vyhodnotiť platnosť resp. neplatnosť takejto dohody v prospech spotrebiteľa, a preto ani takáto prípadná dohoda by nemohla byť vyhodnotená inak, ako neplatný právny úkon. Preto by žalobcovi ani v tomto prípade nemohli byť priznané úroky z omeškania z dohodnutých úrokov.
20. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k nepriznaniu poplatkov za upomienky uviedol len sumu 120 Eur (namiesto uplatnených 132 Eur), z kontextu celého rozhodnutia vyplýva, že odôvodnenia zamietnutia nároku na tieto poplatky sa týka celej uplatnenej pohľadávky. Odvolateľ v podanom odvolaní ani neuviedol, v čom sa javí rozhodnutie prvoinštančného súdu (o zamietnutí nároku na poplatky za upomienky) ako nesprávne.
21. K povoleniu splácať dlh v splátkach odvolací súd uvádza, že súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky. Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé plnenie.
22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v 1./ rade poberá opatrovateľský príspevok vo výške 232,75 Eur. Príjem žalovaného v 2./ rade predstavuje len invalidný dôchodok vo výške 316,20 Eur mesačne. Žiaden iný príjem žalovaní nemajú. O predmetných príjmoch predložili súdu prvej inštancie listinné dôkazy. Z obsahu spisu (výpis z Registra obyvateľov) tiež vyplýva, že žalovaní majú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav žalovaného v 2./ rade majú žalovaní, okrem bežných výdavkov na bývanie a život aj výdavky na lieky. Preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ žalovaným povolil splácanie žalobcovi priznanej pohľadávky v splátkach vo výške 40 Eur. Povolenie splácať dlh v splátkach nebude spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, a to aj vzhľadom na skutočnosti, že žalobca je akciová spoločnosť so základným imaním vo výške 66.500.000 Eur ako aj na skutočnosť, že popri splátkach istiny bude mať žalobca stále nárok na úrok z omeškania a to až do zaplatenie celého dlhu.
23. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolanie čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti s výnimkou zamietnutia nároku na poplatky za prijatie do poistenia ako aj odvolanie čo do úpravy splatnosti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v tejto napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny.
25. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
26. Podľa ustanovenia § 220 odsek 2, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.
27. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
28. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
29. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nijakým spôsobom nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s nárokom žalobcu na poplatky za poistenie úveru.
30. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v časti týkajúcej sa zamietnutia nároku na poplatky za prijatie do poistenia ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).
31. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s dôkazmi týkajúcimi sa poplatkov za prijatie do poistenia, ustáliť, či na takého poplatky vznikol žalobcovi nárok a následne prípadne zistiť výšku oprávnených poplatkov.
32. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).