Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-284-2018.pdf
PDF · 103.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/284/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Ing. Š. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XX, G., proti žalovanému M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, o odstránenie zásahu do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12. marca 2018, č. k. 8C/76/2010 - 260
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (I), stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (II) a zároveň rozhodol, že štát nemá nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu (III).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému (aj po úprave petitu z 8. novembra 2016) domáhal uloženia povinnosti odstrániť neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku na parcele číslo XXX, k. ú. Z., zapísanému na LV č. XXX, a to odstránením časti plechovej brány, zasahujúcej do tohto pozemku žalobcu z pozemku vo vlastníctve žalovaného s parcelným číslom XXX, k. ú. Z., zapísaného na LV č. XX. Žiadal tiež, aby žalovanému bola uložená povinnosť opraviť plot na hranici pozemku žalobcu s parcelným číslom XXX, k. ú. Z., zapísanému na liste vlastníctva č. XXX a pozemku žalovaného s parcelným číslom XXX, k. ú. Z., zapísaného na LV č. XX. Zároveň žalobca žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek užívania pozemku s parcelným číslom XXX vo vlastníctve žalobcu, k. ú. Z., zapísaného na LV č. XXX alebo akejkoľvek jeho časti. Žalobu odôvodňoval tým, že hranica medzi dotknutými pozemkami bola vytýčená v teréne Úradom geodézie v Levoči v roku 1966. Strany sporu takto zamerané pozemky zdedili po svojich rodičoch a nerušene ich užívali až do doby neoprávneného zásahu žalobcu do vlastníckeho práva žalovaného (zrejme žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu, poznámka odvolacieho súdu). Navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorého cieľom bude posúdenie priebehu celej hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu, zapísanými na LV č. XXX, k. ú. Z., na parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX a pozemkami vo vlastníctve žalovaného, zapísanými na LV č. XX, k. ú. Z., na parc. č. XXX a parc. č. XXX, vrátane určenia rozsahu neoprávnených zásahov žalovaného do vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu. Zo záverom znalca ohľadom zásahu do jeho vlastníckeho práva plechovou bránou postavenou na pozemku žalovaného na parcele č. XXX nesúhlasil, nakoľko táto zasahuje v rozsahu 0,5 m do jeho pozemku na parcele č. XXX. Poukázal na to, že znalec vychádzal z náčrtu č. 94 miestneho skutočného stavu v teréne z marca 2001, avšak skutočný stav ich usadlostí bol objektívne a k spokojnosti ich oboch rodičov stanovený Úradom geodézie v Levoči už pred 50 rokmi,
zameraním z 9. augusta 1966 a tento nebol pojatý do náčrtu ani v roku 1951. Poukázal na to, že po 50 rokoch platí aj stav vydržania. Dokumentáciu z roku 1966 k dispozícii nemá, ale mala by sa nachádzať na úrade geodézie a kartografie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. Z.. Poprel, že by zasahoval do pozemku žalobcu, pretože jeho stĺpové osadenie brány vchodu domu č. XX nie je spojené so stenou domu žalovaného č. XX, nakoľko je osadený 0,25 m od steny domu žalovaného a medzera je vyplnená plechom. Pokiaľ ide o stĺpové osadenie brány jeho domu, nachádza sa na jeho pozemku parc. č. XXX, a teda nie je osadené na parcele žalobcu č. XXX (č. 13/1 a 14). Tvrdil, že celý plechový plot pozdĺž jeho domu za drevárňou v dĺžke 17 m je vystavený na jeho pozemku parc. č. XXX a taktiež jeho múr budovy drevárne v dĺžke 9,30 m je postavený na pozemku jeho pozemku par. č. XXX/X. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože to žalobca zasahuje do jeho vlastníckeho práva.
3. Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. novembra 2013, č. k. 3Co/105/2012 - 145 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že napriek opakovane upravovanému a menenému petitu žalobného návrhu, stále nie je zrejmé, či sa jedná o tzv. vindikačnú žalobu o vydanie časti pozemku, alebo o zapieraciu žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení než v neoprávnenom zadržovaní jeho veci (ochranu proti neoprávnenému zadržovaniu veci poskytuje iná vlastnícka žaloba - žaloba vindikačná), alebo o žalobu o určenie spornej hranice medzi susediacimi pozemkami strán sporu. V súvislosti so zmeneným návrhom uviedol, že nie je dostatočne určitý a súd prvej inštancie neurobil žiadne úkony v záujme odstránenia vád návrhu.
4. Po vrátení veci súdu prvej inštancie žalobca odstránil vady podania (žaloby) a dožadoval sa v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka odstránia vstupnej brány, odstránenia plechovej brány, ktoré zasahujú do vlastníctva žalobcu a tiež zdržania sa akéhokoľvek hospodárskeho využitia pozemku vo vlastníctve žalobcu. Po vykonanom dokazovaní poukázal na ust. § 60, § 80 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zdôraznil, že predmetom sporu je odstránenie zásahu do vlastníckych práv žalobcu, avšak žalobca sporné nehnuteľnosti, do ktorých podľa neho žalovaný zasahuje, daroval v priebehu konania svojmu vnukovi p. O. G.. Zároveň akcentoval, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010 sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Na pojednávaní konanom 12. marca 2018 súd prvej inštancie skúmal ex offo otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s poukazom na to, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP) a tiež preto, že nedostatok vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. S dôrazom na ust. § 132 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca cestou právnej zástupkyne súdu oznámil, že previedol nehnuteľnosť na vnuka, p. O. G., avšak nepodal, ani nemieni podať návrh na zmenu žalobcu, pretože nechce, aby jeho vnuk pokračoval v tomto konaní ako žalobca. Pokračovať v konaní ako žalobca nemá vôľu ani samotný p. G.. Žalobca sa vyjadril, že v konaní chce pokračovať on sám. Učinil tak napriek tomu, že bol svojou právnou zástupkyňou o dôsledkoch svojho rozhodnutia poučený. Návrh na zmenu žalobcu teda nebol podaný žalobcom ani novým vlastníkom nehnuteľností, pánom G.om. Nepodanie návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, p. M. v spore, nakoľko v čase, kedy súd rozhodoval (12. marca 2018) nepreukázal, že je naďalej nositeľom hmotno-právneho oprávnenia. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu stranám sporu, a ani štátu, nepriznal.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktoré však nespĺňalo náležitosti požadované Civilným sporovým poriadkom. Preto súd prvej inštancie uznesením zo 16. apríla 2018, č. k. 8C76/2010 uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil odvolanie z 29. marca 2018 v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 a § 373 ods. 1 CSP, pod následkom odmietnutia. Zároveň žalobcu poučil, že v odvolaní je potrebné uviesť konkrétne voči ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom toto rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa domáha, teda ako žiada o odvolaní rozhodnúť.
6. Na výzvu súdu prvej inštancie žalobca doplnil odvolanie v podaní z 22. júna 2018, v ktorom súdu oznámil, že JUDr. G. V. ho po prevode vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zo žalobcu na jeho vnuka už v konaní nezastupuje. Pojednávania konaného 12. marca 2018 sa nemohol zúčastniť pre nemoc, preto podal návrh na jeho odročenie. Súdu prvej inštancie vytýka, že sa nezaujímal o splnenie svojho rozhodnutia z ohliadky vykonanej z 18. júna 2017 o vyrovnanie hraničného stĺpa na parcele č. 142a teda predčasne vydal rozsudok v tomto spore. Preto žiada o jeho kontrolu a prešetrenie a až následne o vydanie rozsudku. Z obsahu odvolania teda vyplývajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP a návrh žalobcu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uvádza, že do vlastníckych práv žalobcu v žiadnom prípade nezasahuje, ale len riadne užíva svoje vlastníctvo. Vzhľadom k tomu, že plot žalobcu bol v dezolátnom stave, tak ho žalovaný opravil sám a to na hranici, ktorú vytýčil súdny znalec L. H. na predmetných pozemkoch (v spise je skôr doložený znalecký posudok a fotokópia bočného pohľadu na opravený stĺp a plot.). Z toho je zrejmé, že tvrdenie Ing. Š. M., že žalovaný premiestnil stĺp a plot do jeho pozemku o 0,5 metra, je nezmyselné, lebo žalovaný postavil plot na svojom pozemku tak, ako bolo doteraz. Naopak, jeho neopravený starý plechový plot zasahuje do pozemku žalovaného. Na základe uvedeného navrhuje odvolanie a žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.
8. V ďalšom podaní zo 6. augusta 2018 žalobca opätovne uviedol, že sa v spore sa jedná o problém správneho osadenia hraničného stĺpu parciel XXX/XXX, XXX. Za tým účelom bola nariadená súdom mimoriadna obhliadka parcely č. XXX a XXX. Stĺp na hranici XXX zameraný geodetickým a kartografickým strediskom OÚ Levoča a funkčný od roku 1966 ako hraničný stĺp už 52 rokov a je dodnes nespochybniteľný a odporca si ho dovolil vykopať a premiestniť ho o 0,5 metra do parcely č. XXX. Parcela č. XXX je ohradená plechovým plotom, na konci ktorého stojí hraničný stĺp označujúci dĺžku a šírku parcely. Po dôkladnom obhliadnutí parcely č. XXX obojstranne bola obhliadkou stanovená úloha opraviť a vyrovnať hraničný stĺp. Táto úloha bola uložená obidvom zúčastneným stranám. Túto úlohu avšak splnil len odporca sám a to tak, že ho vykopal a premiestnilo do parcely žalobcu. Preto žalobca podal trestné oznámenie na M. B. na PZ v Spišskom Podhradí. Pritom bol žalobca vypočutý 20.7.2018 a p. B. 30.7.2018. Žalovaný si vymyslel a udal pri výsluchu to, že žalobca som tento stĺp asi pred 20-timi rokmi zakopal na jeho pozemok. Aj preto bolo toto oznámenie zamietnuté a žalobcovi bolo doporučené civilné právne riešenie.
9. K doplnenému odvolaniu žalobcu podal následne písomné vyjadrenie žalovaný, ktoré považuje za zavádzajúce a nepravdivé, lebo žalovaný predmetný hraničný stĺp parciel XXX/XXX a XXX opravil sám, a to na svojom pozemku na hranici, ktorú vytýčil súdny znalec L. H.. Ďalej tvrdenie Ing. M., že tento predmetný stĺp bol zameraný v roku 1966 geodetickým a kartografickým strediskom OÚ Levoča, je nepravdivé, pretože to nikto zameriavať nebol a kópie katastrálnych máp, ktoré sú v spise doložené už skôr, potvrdzujú, že žalovaný do jeho vlastníckych práv nezasiahol. Naopak, neopravený starý plechový plot žalobcu zasahuje do pozemku žalovaného. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný pred 20-timi rokmi zakopal stĺp na jeho pozemok, pretože žalovaný to neurobil a predmetný stĺp je tak, ako bol osadený od nepamäti. Ďalej uvádza, že žalobca urobil plechový plot pozdĺž svojho domu za drevárňou v dĺžke 17 m, a tento postavil na pozemku žalovaného na parcele CKN č. XXX. Taktiež múr budovy drevárne patriaci žalobcovi v dĺžke 9.30 m je postavený na pozemku žalovaného na parcele CKN č. XXX/X. Ing M. nedodržuje hranice svojich pozemkov, lebo vystavil múr po celej dĺžke domu o šírke 0,30 m a výške 0,60 m na pozemku žalovaného na parcele CKN č. XXX. Ďalej žalovaný uvádza, že v žiadnom prípade nikoho krivo neobviňuje a neohovára a navrhuje doplnenie odvolania a žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu [§ 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP] a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanom spore nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a ust. § 378 ods. 1 CSP.
11. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP.
12. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
13. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že uskutočnil pojednávanie vo veci napriek tomu, že žalobca svoju neúčasť. V odvolaní zároveň tvrdí, že súd prvej inštancie požiadal o odročenie tohto pojednávania pre svoje onemocnenie.
14. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne, keď pojednávanie nariadené na deň 12. marca 2018, riadne uskutočnil, pretože o jeho odročenie nežiadala žiadna zo strán sporu. Je pravdou, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu svojej hospitalizácie vopred písomne ospravedlnil (e-mail z 12. marca 2018 na č. l. 253 spisu), avšak z uvedeného dôvodu nežiadal pojednávanie odročiť. Keďže ospravedlnenie neprítomnosti účastníka na pojednávaní nie je bez ďalšieho žiadosťou o odročenie pojednávania, postupoval súd prvej inštancie správne, keď vec prejednal aj bez prítomností žalovaného. Navyše, na pojednávaní bola prítomná aj JUDr. G. V., ktorá ho v tom čase ešte právne zastupovala.
15. Uvedenú odvolaciu námietku žalobcu považuje preto odvolací súd za neopodstatnenú.
16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
17. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v spore, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, odvolací súd nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
18. Súd prvej inštancie nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie v spore. Rozhodol tak vychádzajúc zo zásady, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP) a tiež preto, že nedostatok vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. S dôrazom na ust. § 132 Obč. zákonníka súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca cestou právnej zástupkyne súdu oznámil, že previedol nehnuteľnosť na vnuka, p. O. G., avšak nepodal, ani nemieni podať návrh na zmenu žalobcu, pretože pokračovať
v konaní ako žalobca nemá vôľu ani samotný p. G.. Učinil tak napriek tomu, že bol svojou právnou zástupkyňou o dôsledkoch tohto rozhodnutia poučený. Nepodanie návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, p. M., v spore, nakoľko v čase, kedy súd rozhodoval (12. marca 2018) nepreukázal, že je naďalej nositeľom hmotno-právneho oprávnenia.
19. Vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne a zákonné. Skutočnosti a argumenty uvedené žalobcom v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom nároku.
20. Odvolací súd zároveň akcentuje, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
21. Nakoľko závery súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za správne a zákonné, pretože žalobca v priebehu konania prevodom vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na svojho vnuka stratil aktívnu vecnú legitimáciu v spore, dostatok ktorej je esenciálnym predpokladom úspešnosti žalobcu v spore, pričom žalobcom uplatnené odvolacie námietky nemožno považovať za opodstatnené, odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca, ako neúspešná strana v spore v odvolacom konaní, nemá proti úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).