Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/275/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobcu: ROMAX s.r.o., Palackého 1, Košice, IČO: 44 428 863, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice a jeho právneho nástupcu: Š. Č., L. XXX/X, B., okres R. - W., nar. XX.X.XXXX, proti žalovanému: Q.. C. K., Š. X, R., nar. X.X.XXXX, zastúpenému advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, o 15 682,06 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo 17. júna 2019, č. k. -113

rozhodol:

P r i p ú š ť a, aby do konania na miesto žalobcu ROMAX s.r.o., Palackého 1, Košice, IČO: 44 428 863 ako žalobca v s t ú p i l Š. Č., L. XXX/X, B., nar. XX.X.XXXX.

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj len „súd“) po zistení, že na majetok žalovaného dňom 28.5.2019 bol vyhlásený konkurz, postupujúc podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“) zhora označeným uznesením zastavil konanie o 15 682,06 € s príslušenstvom titulom náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia konštatujúc, že „žalovaná pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze“. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na s odôvodnením, že „konanie bolo zastavené na základe dikcie zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého je zrejmé, že súd musel konanie zastaviť pre nesplnenie procesných podmienok“.

2. Žalobca uznesenie napadol odvolaním z dôvodu, že toto „trpí vadou, bolo založené na nesprávnom procesnom postupe a na nesprávnom právnom názore súdu, v dôsledku čoho súd žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“ [, , a ]. Domáha sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a aby sa pokračovalo v súdnom konaní. Argumentuje, že v posudzovanej veci ako predmet konania je uplatňovaná pohľadávka na náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním žalovaného (rozsudkom súdu z 3.12.2015 ako nárok z titulu náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia vylúčený na samostatné konanie z konania sp. zn. ), ktorá v zmysle je pohľadávkou oddlžením nedotknutou. Namieta tým proti právnemu záveru súdu prvej inštancie, že ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. Má za to, že práve vzhľadom na právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky túto nie je možné posudzovať ani podľa ani podľa , a konanie ohľadom nej preto nie je ani možné zastaviť postupom podľa . „Pokiaľ súd prvej inštancie takto postupoval, nesprávne aplikoval právnu normu a konanie zastavil napriek absencii právnych podmienok pre takéto rozhodnutie, čím žalobcovi znemožnil uplatňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces.“.

3. Odvolanie obsahuje aj oznámenie žalobcu o postúpení žalobou uplatnenej pohľadávky na Š. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/X, B., a to zmluvou z 20.6.2019 a návrh žalobcu, aby do konania na jeho miesto vstúpil Š. Č.H.. Postúpenie pohľadávky preukazuje písomnou zmluvou z 20.6.2019 medzi žalobcom ako postupcom a Š. Č. ako postupníkom (č. l. 123 spisu) a predkladá aj písomný súhlas Š. Č. zo 16.7.2019 so vstupom do konania na miesto žalobcu (č. l. 137 spisu).

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu vyjadruje svoj nesúhlas so žalobcom vykonanou právnou kvalifikáciou žalobou uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody. Podľa neho predmetom konania je uplatnenie nároku žalobcu ako nájomcu, ktorý investoval peniaze do rekonštrukcie prenajatej nehnuteľnosti a po skončení nájmu v zmysle žiada úhradu nákladov týchto investícií. Navrhuje preto napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

6. Krajský súd ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie ( a 355 a nasl. o odvolaní) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie musí zrušiť [ ].

7. Podľa , ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú (). Toto zákonné ustanovenie upravuje účinok vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k súdnym konaniam, v ktorých vystupuje dlžník tak, že je potrebné zastaviť konania, v ktorých sa uplatňuje pohľadávka, ktorá sa uspokojuje len v konkurze, a preto je potreba ju prihlásiť () alebo pohľadávka vylúčená z uspokojenia ().

8. Vchádzajúc zo znenia pre posúdenie, či prebiehajúce súdne konanie spadá do zákonného rámca súdnych konaní, ktoré v dôsledku vyhlásenia konkurzu (v danom prípade uznesením okresného súdu sp. zn. dňom 28.5.2019) súd bezodkladne má zastaviť, je podstatné (zásadné), či ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze, prípadne o pohľadávku, ktorá je nevymáhateľná. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vo svojom ustanovení a 166c totiž pripúšťa možnosť, aby pohľadávky oddlžením nedotknuté mohli byť uspokojené aj mimo konkurzu (vyplýva to priamo z dikcie jeho ustanovenia ), avšak možno ich uplatniť aj v konkurze prihláškou ( ). V ustanovení taxatívnym výpočtom upravuje túto osobitnú množinu pohľadávok, na ktoré sa oddlženie nevzťahuje ako „oddlžením nedotknuté pohľadávky“.

9. Ako oddlžením nedotknutá pohľadávka v o. i. je pritom vymedzená aj pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním vrátane jej príslušenstva, ktorú preto nemožno oddlžiť, t. j. v dôsledku vyhlásenia konkurzu na dlžníka, ktorý je fyzickou osobou ohľadom takejto pohľadávky nie je možné, aby zanikla možnosť štátno-mocenského vynútenia splnenia z nej vyplývajúceho právneho nároku (ako súčasti pohľadávky) voči dlžníkovi, i po ukončení oddlženia ostáva vymáhateľnou v rozsahu, v akom nebude uspokojená ( ), veriteľ právny nárok na ňu nestratí ani po skončení oddlženia a v zmysle nie je ani pohľadávkou, prebiehajúce konanie o ktorej súd v dôsledku vyhlásenia konkurzu zastaví ( a contrario).

10. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia odvolaním napadnutého uznesenia (odsek 8.) jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zastavení konania postupom podľa založil na právnom závere, že pohľadávku, ktorá je uplatňovaná v tomto súdnom konaní, možno uspokojiť len v konkurze. Z čoho však tento pre rozhodnutie zásadný právny záver súd vyvodil a na čom sa teda zakladá samotné rozhodnutie súdu, z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť a nevyplýva to ani z obsahu spisu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje preto zásadné vysvetlenie dôvodu podstatného pre rozhodnutie súdu, nie je preto ani dostatočné ani presvedčivé, nevyplývajú z neho skutkové zistenia ani myšlienkový postup súdu, nepreukazuje správnosť súdneho rozhodnutia a zároveň ani neumožňuje jeho kontrolu v rámci konania o odvolaní. Ostáva totiž len v rovine dohadov, ako súd dospel k vyslovenému, pre rozhodnutie súdu zásadnému záveru o tom, že žalobou uplatnenú pohľadávku možno uspokojiť jedine v konkurze. Nemôžu to zistiť nielen strany sporu, ale ani odvolací

súd v rámci svojej činnosti v odvolacom konaní. Všeobecne uviesť, že ide práve o takú pohľadávku, nie je ani dostatočné, ani presvedčivé.

11. Vychádzajúc z obsahu spisu (najmä súdom prvej inštancie vykonanej právnej kvalifikácie na samostatné konanie vylúčeného nároku ako „nároku z titulu náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia“ - viď rozsudok z 3.12.2015 č. k. ; ďalej aj len „vylúčený nárok“) a štádium dokazovania ohľadom vylúčeného nároku ani odvolací súd nemohol zistiť dôvod (a preto ani posúdiť jeho správnosť), pre ktorý súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn. jednak vyslovil, že ide o nárok z titulu náhrady škody, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, a jednak ani dôvod, pre ktorý v napadnutom uznesení zmenil svoj náhľad na právnu kvalifikáciu vylúčeného nároku a právne, bez akéhokoľvek odôvodnenia, uzavrel, že ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. Z tohto hľadiska ide o rozhodnutie, ktoré bolo vydané predčasne. Hoci v zmysle zákonnej úpravy, ak bol vyhlásený konkurz, konania, ktoré spĺňajú hypotézu právnej normy ( ), súd zastaví bez zbytočného odkladu, nikdy však nie skôr, než spoľahlivo zistí podklady pre záver, či v danom prípade ide vôbec o konanie, ktoré spĺňa hypotézu uvedenej právnej normy a má byť preto súdom zastavené, pričom vždy je povinný riadne a zrozumiteľne odôvodniť právne závery, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Inak jeho rozhodnutie je arbitrárne, a preto neobhájiteľné.

12. Zo zhora uvedených dôvodov je preto naplnený zákonný dôvod pre procesný postup ustanovený v a odvolateľ teda opodstatnene namieta, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd postupujúc preto podľa zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktoré (v prípade potreby aj v závislosti od výsledkov ďalšieho dokazovania) bude buď znova procesnej povahy alebo meritórne.

13. Vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu zo o oddlžení a zásadne rozdiely v právnych účinkoch vyhlásenia konkurzu v prípade dlžníka, ktorý je fyzickou osobou v závislosti od povahy proti nemu v súdnom konaní uplatňovanej pohľadávky v zmysle rozboru zhora (odseky 7. až 9. tohto odôvodnenia), súd musí výstižne a jasne podať výklad svojho myšlienkového postupu, ktorý ho priviedol k záveru, že v predmetnej veci ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze, a preto konanie o nej musí byť zastavené postupom podľa a zaujatím stanoviska a vyhodnotením žalobcom tvrdených skutočností vziať do úvahy aj vecné výhrady žalobcu proti zastaveniu konania prezentované v odvolaní, ktorými vzhľadom na absolútny nedostatok vysvetlenia zásadného dôvodu podstatného pre vydanie tu preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie spôsobujúceho jeho nepreskúmateľnosť odvolací súd sa nemohol zaoberať. Tým zároveň vysvetlí aj odklon od odôvodnenia rozsudku z 3.12.2015 v rozsahu vylúčeného nároku. Javí sa zároveň, že pre správnu právnu kvalifikáciu žalobou uplatneného nároku súdom z hľadiska, či ohľadom neho nastali právne účinky konkurzu ustanovené v , vychádzajúc z obsahu nájomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom a tiež vychádzajúc z ďalšieho obsahu spisu (i sp. zn. ) bude potrebné vyriešiť (a to prípadne aj vykonaním na to zameraného dokazovania) a konkretizovať, či vôbec a ak áno, tak v akom rozsahu vo vzťahu k predmetu konania o vylúčenom nároku o 15 682,06 € s príslušenstvom sú naplnené pojmové znaky zodpovednosti za škodu zakotvené v príslušných ustanoveniach v zmysle rozsudku o vylúčenom nároku, a to vrátane úmyslu prenajímateľa nájomcovi spôsobiť škodu porušením svojej právnej povinnosti.

14. Pokiaľ právny záver súdu prvej inštancie aj v novom rozhodnutí vyznie v tom zmysle, že žalobou uplatnenú pohľadávku je možné uspokojiť len v konkurze, pri odôvodňovaní písomného vyhotovenia svojho rozhodnutia bude dbať na to, aby v prípade, že rozhodnutie bude napadnuté odvolaním, mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu, aby bolo možné posúdiť, či pri jeho vydávaní postupoval správne, či rozhodoval opodstatnene a zákonne. Pokiaľ jeho právny záver bude taký, že ide o pohľadávku oddlžením nedotknutú, s tým, prečo po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného nepostupoval podľa , sa vysporiada v prípadnom meritórnom rozhodnutí vo veci samej.

15. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

16. Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak ( ). Na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov ( ).

17. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli ( ). Súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované ( ). Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu ( ).

18. Citované ustanovenie , ktoré sa týka zmeny subjektov, v nie je uvedené medzi ustanoveniami, ktoré v odvolacom konaní nemožno „primerane použiť“. V zmysle na odvolacie konanie sa nepoužije len ustanovenie o pristúpení subjektov, upravené v . Je preto daná možnosť, aby v odvolacom konaní došlo k zmene strany sporu. Vzhľadom na to, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky a procesné predpoklady, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu ROMAX s.r.o. vstúpil Š.L. Č. (návrh žalobcu, preukázaná zmluva o postúpení žalobou uplatnenej pohľadávky po začatí konania, súhlas Š. Č. so vstupom do konania na miesto žalobcu), odvolací súd navrhovanú zmenu pripustil.

19. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.