Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/25/2017

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: G.H., nar. XX.X.XXXX, bytom L., XXX XX Rozhanovce, proti žalovanému: Ing. C. K., nar. X.X.XXXX, bytom G. X, XXX XX Košice, o zaplatenie 15.682,06 € s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca, pôvodne spoločnosť M. S. ALLESS TRADE, s. r. o. so sídlom v Košiciach, Miškovecká 7, IČO: 36 606 782, ktorej konateľmi boli N. K. a G.H., sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. 2. 2009 domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 97.908,321 EUR s príslušenstvom. V priebehu konania pôvodný žalobca spoločnosť M.S.ALLES TRADE s.r.o. postúpil predmetnú pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť ROMAX, s.r.o., ktorá vstúpila do konania namiesto pôvodného žalobcu. V predmetnom spore Okresný súd Košice I rozhodol rozsudkom č. k. -426 zo dňa 3.12.2015 tak, že: „1) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 52.348,21 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2007 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2) V prevyšujúcej časti úroku z omeškania zo sumy 52.348,21 EUR od 1.7.2007 do zaplatenia návrh zamieta. 3) V prevyšujúcej časti návrh žalobcu vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.“ Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.5.2017. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že vylúčená časť nároku na zaplatenie sumy 15.682,06 Eur predstavuje náhradu škody resp. bezdôvodné obohatenie za rekonštrukciu prenajatých priestorov.

2. V tomto konaní teda, s poukazom na vyššie citované rozhodnutie, súd rozhoduje o vylúčenom nároku žalobcu - v tom čase už spoločnosť ROMAX s.r.o., so sídlom Palackého 1, ktorým sa domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.682,06 € s príslušenstvom, zároveň požadoval náhradu trov konania.

3. Súd vlastným šetrením zistil, že dňa 27.5.2019 bolo v Obchodnom vestníku č.100/2019 zverejnené uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 21.5.2019, ktorým bol na majetok dlžníka - žalovaného vyhlásený konkurz a dlžník - žalovaný bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2019.

4. Uznesením č.k. -113 zo dňa 17.6.2019 súd konanie zastavil a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zastavenie konania súd odôvodnil v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii s poukazom na vyššie citovaný vyhlásený konkurz na majetok žalovaného, z ktorého dôvodu mal súd za to, že pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -159 zo dňa 27.11.2019, kedy súd: 1/ pripustil, aby do konania na miesto žalobcu ROMAX, s.r.o., Palackého 1, Košice, IČO: 44 428 863 ako žalobca vstúpil G.H., L. a 2/ zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V predmetnom uznesení Krajský súd v Košiciach uviedol, že z odôvodnenia písomného vyhotovenia odvolaním napadnutého uznesenia (odsek 8.) jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zastavení konania postupom podľa založil na právnom závere, že pohľadávku, ktorá je uplatňovaná v tomto súdnom konaní, možno uspokojiť len v konkurze. Z čoho však tento pre rozhodnutie zásadný právny záver súd vyvodil a na čom sa teda zakladá samotné rozhodnutie súdu, z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť a nevyplýva to ani z obsahu spisu. Odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje preto zásadné vysvetlenie dôvodu podstatného pre rozhodnutie súdu, nie je preto ani dostatočné ani presvedčivé, nevyplývajú z neho skutkové zistenia ani myšlienkový postup súdu, nepreukazuje správnosť súdneho rozhodnutia a zároveň ani neumožňuje jeho kontrolu v rámci konania o odvolaní. Ostáva totiž len v rovine dohadov, ako súd dospel k vyslovenému, pre rozhodnutie súdu zásadnému záveru o tom, že žalobou uplatnenú pohľadávku možno uspokojiť jedine v konkurze. Nemôžu to zistiť nielen strany sporu, ale ani odvolací súd v rámci svojej činnosti v odvolacom konaní. Všeobecne uviesť, že ide práve o takú pohľadávku, nie je ani dostatočné, ani presvedčivé. Vychádzajúc z obsahu spisu (najmä súdom prvej inštancie vykonanej právnej kvalifikácie na samostatné konanie vylúčeného nároku ako „nároku z titulu náhrady škody, resp. bezdôvodného obohatenia“ - viď rozsudok z 3.12.2015 č. k. ; ďalej aj len „vylúčený nárok“) a štádium dokazovania ohľadom vylúčeného nároku ani odvolací súd nemohol zistiť dôvod (a preto ani posúdiť jeho správnosť), pre ktorý súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn. jednak vyslovil, že ide o nárok z titulu náhrady škody, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, a jednak ani dôvod, pre ktorý v napadnutom uznesení zmenil svoj náhľad na právnu kvalifikáciu vylúčeného nároku a právne, bez akéhokoľvek odôvodnenia, uzavrel, že ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. Z tohto hľadiska ide o rozhodnutie, ktoré bolo vydané predčasne. Vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu zo o oddlžení a zásadne rozdiely v právnych účinkoch vyhlásenia konkurzu v prípade dlžníka, ktorý je fyzickou osobou v závislosti od povahy proti nemu v súdnom konaní uplatňovanej pohľadávky, súd musí výstižne a jasne podať výklad svojho myšlienkového postupu, ktorý ho priviedol k záveru, že v predmetnej veci ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze, a preto konanie o nej musí byť zastavené postupom podľa a zaujatím stanoviska a vyhodnotením žalobcom tvrdených skutočností vziať do úvahy aj vecné výhrady žalobcu proti zastaveniu konania prezentované v odvolaní. Javí sa zároveň, že pre správnu právnu kvalifikáciu žalobou uplatneného nároku súdom z hľadiska, či ohľadom neho nastali právne účinky konkurzu ustanovené v , vychádzajúc z obsahu nájomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom a tiež vychádzajúc z ďalšieho obsahu spisu (i sp. zn. ) bude potrebné vyriešiť (a to prípadne aj vykonaním na to zameraného dokazovania) a konkretizovať, či vôbec a ak áno, tak v akom rozsahu vo vzťahu k predmetu konania o vylúčenom nároku o 15 682,06 € s príslušenstvom sú naplnené pojmové znaky zodpovednosti za škodu zakotvené v príslušných ustanoveniach v zmysle rozsudku o vylúčenom nároku, a to vrátane úmyslu prenajímateľa nájomcovi spôsobiť škodu porušením svojej právnej povinnosti.

7. Súd rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:

8. Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

9. Podľa ust. , ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú ().

10. Podľa ust. , , ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)

pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

11. Podľa ust. , , za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje: a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

12. Podľa ust. , oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie a tým nie je dotknuté, pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie a tým nie je dotknuté, pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, h) nepeňažná pohľadávka.

13. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa ust. , zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

18. Podľa ust. , ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom tohto konania je vylúčený nárok žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.682,06 € s príslušenstvom titulom náhrady škody resp. bezdôvodného obohatenia za rekonštrukciu prenajatých priestorov. Žalobca svoj návrh v pôvodnom konaní odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 30.4.2006 uzavrel zmluvu o nájme nebytových

priestorov na Štefánikovej ulici č. 32 v Košiciach o podlahovej výmere 301,96 m2, ktoré prevzal v zanedbanom stave a preto sa so žalovaným dohodol, že tieto priestory na vlastné náklady zrekonštruuje. Za týmto účelom so žalovaným uzavrel aj Dodatok k zmluve o nájme, v ktorom žalovaný dal písomný súhlas na rekonštrukciu a modernizáciu prenajatých priestorov. Zmluva bola v zmysle čl. III bod 1. uzavretá na dobu určitú, na obdobie piatich rokov odo dňa podpísania tejto zmluvy, t.j. od 1.5.2006 do 30.4.2010.

20. Listinou zo dňa 26.5.2006 žalovaný ako prenajímateľ nebytových priestorov odstúpil od Zmluvy o nájme uzavretej dňa 30.4.2006 a to dňom 30.5.2006, pričom ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol hrubé porušenie čl. III predmetnej zmluvy. Žalovaný od uvedenej zmluvy odstúpil ďalším listom zo dňa 13.3.2007, kedy ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedol taktiež hrubé porušenie čl. III predmetnej zmluvy. Dňa 17.3.2007 žalovaný znemožnil žalobcovi užívanie nebytových priestorov tým, že tieto uzamkol a zastavil prívod všetkých médií.

21. Tento skutkový stav mal súd zistený z dokazovania vykonaného pred vydaním rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. -426 zo dňa 3.12.2015.

22. Súd v tejto veci právne uzatvára a konštatuje, že ku dňu rozhodovania súdu týmto uznesením bol nájomný vzťah medzi stranami sporu ukončený. Pre rozhodovanie o nároku, ktorý je predmetom tohto konania, bolo právne irelevantné, či sa tak stalo odstúpením žalovaného od zmluvy zo dňa 26.5.2006 alebo 13.3.2007 resp. v prípade neplatného odstúpenia žalovaného od zmluvy sa nájom skončil uplynutím doby dohodnutej - dňom 30.4.2010. Je nepochybné, že v čase rozhodovania súdu (v čase vydania tohto uznesenia) už uplynula aj doba od ktoréhokoľvek odstúpenia od zmluvy (v prípade jeho platnosti) resp. uplynula aj dohodnutá doba nájmu (v prípade neplatnosti odstúpenia).

23. Právne vzťahy založené zmluvou zahŕňajú spravidla rôznosť vzájomných práv a povinností účastníkov, ktorá vo svojej súhre predstavuje obsah takéhoto právneho úkonu. Závisí potom na povahe príslušného právneho vzťahu, obsahu zmluvných dohôd a subsidiárnej aplikácii právnej úpravy či a ktoré z týchto nárokov zanikajú súčasne so zánikom samotnej zmluvy a ktoré pretrvávajú aj po jej zániku. V prípade nájomnej zmluvy jej zánikom nepochybne dochádza k zániku podstatnej zložky výkonu práv a povinností účastníkov pretože na stane prenajímateľa sa v plnom rozsahu obnovuje jeho dispozičné právo s predmetom nájmu, čomu zodpovedá zánik oprávnenia nájomcu predmet nájmu ďalej užívať. Zánikom nájomnej zmluvy však nedochádza aj k zániku ďalších, zo zmluvy prípadne zo zákona vyplývajúcich nárokov napr. z titulu úprav, ktoré nájomca v priebehu trvania zmluvného vzťahu so súhlasom prenajímateľa vykonal. Ustanovenie vymedzuje možnosť vykonania zmeny na veci (predmete nájmu). Z hľadiska uvedenej právnej úpravy je možné konštatovať, že do obsahu práva nájomcu, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, spravidla nepatrí právo nájomcu vykonávať zmeny na veci alebo meniť jej podstatu bez súhlasu prenajímateľa. Uvedené ustanovenie je dispozitívne a zmluvné strany sa v nájomnej zmluve môžu odchýliť od uvedených podmienok. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve budú mať prednosť pred zákonom ( ).

24. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia možno dôvodne usudzovať, že sa zaraďuje k dispozitívnej právnej úprave práv a povinností nájomcu tak ako sú uvedené v ust. až . Nároky nájomcu voči prenajímateľovi z titulu úprav vykonaných na predmete nájmu nemožno potom podriaďovať režimu všeobecných nárokov z bezdôvodného obohatenia, nakoľko zákon konkrétne upravuje v citovaných ustanoveniach nájomnú zmluvu ako špeciálny zmluvný typ („Lex specialis derogat legi generali“). Nároky z bezdôvodného obohatenia sú založené na postihnutí tých prípadov, v ktorých právny dôvod na ich uplatnenie nemožno vyvodiť z existencie iného titulu (zmluvy, zo zákona lebo z inej osobitnej právnej skutočnosti uvedenej v zákone). Pokiaľ existuje možnosť domáhať sa nároku z takto založených právnych dôvodov, aplikujú sa ustanovenia týchto záväzkov (zmluvných alebo vzniknutých z iných právnych skutočností uvedených v zákone), čím je posúdenie týchto nárokov podľa všeobecných ustanovení o bezdôvodnom obohatení vylúčené ( a nasl.). Zhrnúc vyššie uvedené, zákon výslovne upravuje špecifický nárok nájomcu požadovať po skončení nájmu od prenajímateľa buď a/ úhradu nákladov spojených so zmenami na veci, ak tieto boli vykonané sú súhlasom prenajímateľa a tento sa zároveň zaviazal na ich úhradu ( veta prvá až tretia ) samozrejme po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci, alebo b/ protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov ( veta štvrtá ). Zo strany prenajímateľa ide o záväzok, ktorý vznikol na základe

osobitnej právnej skutočnosti uvedenej v zákone a nie o záväzok z bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. a ust. tak predstavuje samostatný občianskoprávny nárok nájomcu, ktorý realizoval úhradu nákladov so súhlasom prenajímateľa na zvýšenie hodnoty prenajatej veci.

25. Zákon v prípade zakotvenom v veta štvrtá upravuje nárok na vydanie protihodnoty za zhodnotenie veci - tzv. náhradu za zhodnotenie. Zhodnotenie veci sa v danom prípade vníma ako ekonomická kategória, t.j. vychádza z porovnania hodnoty veci, ktorú by mala, ak by k zmene nedošlo, a hodnoty veci, ktorú má vec v dôsledku vykonanej zmeny. Náhrada za zhodnotenie veci predstavuje právo obdobné právu na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade však o vydanie bezdôvodného obohatenia nejde a a nasl. sa taktiež nepoužije. Podobnosť tohto práva vyplýva zo skutočnosti, že zakotvuje spôsob vzájomného vyporiadania prípadného majetkového prospechu medzi účastníkmi. Odlišnosť tohto práva tkvie aj v určení časového momentu, ku ktorému sa ustanovuje určenie prípadného majetkového prospechu. Časovým momentom na určenie prípadného práva na zhodnotenie je ukončenie nájomného vzťahu a nie okamih, keď k zmene predmetu nájmu došlo.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že predmetom konania je uhradenie žalovanej sumy 15.682,06 €, ktorá mala vzniknúť investovaním peňazí zo stany žalobcu do rekonštrukcie prenajatých priestorov, ktoré žalobca nemohol užívať z dôvodu skončenia nájmu. Súd preto tento predmet konania posúdil ako uplatnenie nároku nájomcu (v tomto konaní žalobcu), ktorý investoval do prenajatej nehnuteľnosti a žiada úhradu nákladov investícií po skončení doby nájmu v zmysle ust. , a nie ako uplatnenie nároku na náhradu škody resp. vydania bezdôvodného obohatenia, pričom takto súd učinil odklon od jeho pôvodnej právnej kvalifikácie uvedenej v odôvodnení rozsudku č.k. -426 zo dňa 3.12.2015.

27. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pod pojmom škody sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

28. Právny predchodca žalobcu v konaní pôvodne žiadal náhradu škody za hnuteľné veci žalobcu nachádzajúce sa v prenajatých priestoroch a zadržané žalovaným, kedy tejto časti žaloby súd vyhovel a rozsudkom zo dňa 3.12.2015 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 52.348,21 Eur (42.788,67 Eur + 9.559,54 Eur). Zároveň však žalobca žiadal aj náhradu vložených investícií do prenajatých priestorov vo výške 15.682,06 Eur, o ktorom nároku nebolo rozhodnuté a tento bol vylúčený na samostatné konanie, pričom ako právnu kvalifikáciu súd uviedol, že nárok je titulom náhrady škody resp. bezdôvodného obohatenia.

29. Súd musel konštatovať, že v prípade tejto vylúčenej časti nároku skutočnosť, na ktorú sa viaže právo žalobcu požadovať od žalovaného zaplatenie investícií a nákladov rekonštrukcie v zmysle ust. , nie je porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorý svojvoľne uzamkol žalobcovi prenajaté nebytové priestory a v nich nachádzajúce sa hnuteľné veci zadržiaval, ale touto právnou skutočnosťou, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok na úhradu investícií môže byť v zmysle iba skončenie doby nájmu, k čomu došlo najneskôr uplynutím dohodnutej doby nájmu dňa 30.4.2010. To znamená, že základ právneho titulu tohto vylúčeného nároku je úplne odlišný než nárok na náhradu škody za zadržiavané veci žalobcom a teda tu nemožno právne uzavrieť, že boli naplnené pojmové znaky zodpovednosti za škodu zakotvené v príslušných ustanoveniach a to vrátane úmyslu žalovaného ako prenajímateľa spôsobiť právnemu predchodcovi žalobcu škodu porušením svojej právnej povinnosti umožniť mu užívanie prenajatých priestorov v zmysle nájomnej zmluvy. Z tohto dôvodu potom súd nemohol tento nárok žalobcu definovať ako pohľadávku na náhradu škody spôsobenú úmyselným konaním žalovaného a túto následne právne definovať v zmysle ako oddlžením nedotknutú pohľadávku. V tomto prípade nie je zrejmé, z čoho žalobca dôvodí a nevyplýva to ani z vykonaného dokazovania, že zamknutím prenajatých nebytových priestorov žalovaným a následným zadržiavaním tam nachádzajúcich sa hnuteľných vecí žalobcu, žalovaný mal v úmysle poškodiť žalobcu čo sa týka náhrady vložených investícií zrekonštruovaných priestorov. Takáto právna konštrukcia v kontexte zisteného skutkového stavu nie je vôbec na mieste a odporuje akejkoľvek logike. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pohľadávku žalobcu vo vylúčenej časti o zaplatenie sumy 15.682,06 Eur neposúdil ako nedotknutú pohľadávku v zmysle .

30. So zmenou právnej kvalifikácie tohto nároku súd oboznámil strany sporu prípisom zo dňa 2.7.2021, kedy im zároveň umožnil v lehote 30 dní sa k tomuto vyjadriť v prípade, ak to považujú za potrebné. Žalobca na uvedený prípis súdu nijako nereagoval. Žalovaný síce zaslal súdu svoje podanie zo dňa 23.7.2021, avšak toto neobsahovalo žiadne vyjadrenie sa k zmene právnej kvalifikácie nároku súdom.

31. Z uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 21.5.2019, sp. zn. ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 100/2019 dňa 27.5.2019 vyplýva, že na majetok dlžníka (v tomto konaní v postavení žalovaného) bol vyhlásený konkurz. V zmysle citovaného ust. je dôsledkom vyhlásenia konkurzu zastavenie predmetného civilného konania, keďže predmetom konania je taká pohľadávka (peňažná, pozostávajúca z istiny a príslušenstva titulom ust. ), ktorá vznikla ešte pred rozhodujúcim dňom, pričom táto môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú (). Žalobca si teda v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného, preto boli dané zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania s poukazom na ust. .

32. V zmysle , správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa , nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.

33. Súd na doplnenie uvádza, že predmetný konkurz vyhlásený na majetok dlžníka sa skončil dňa 13.10.2020 oznámením v Obchodnom vestníku 197/2020, nakoľko v súlade s sa konkurz končí preto, že dňa 8.10.2020 bol splnený rozvrh výťažku v celom rozsahu. Z vyššie uvedeného je nesporne preukázané, že žalovaný bol po zrušení konkurzu právoplatným uznesením súdu oddlžený dôsledkom čoho všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu sa stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené ( ). Ani následné zrušenie konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku súdom, nemá vplyv na rozhodnutie súdu o oddlžení žalovaného a teda ani na rozhodnutie súdu o rozhodnutí o zastavení konania v zmysle ust. . Takýto vplyv by mohlo mať napr. uznesenie konkurzného súdu o zastavení konania z dôvodu, že nie súd predpoklady pre vedenie konkurzu, súčasťou ktorého uznesenia je aj rozhodnutie o zrušení oddlženia ( ), pričom o takéto rozhodnutie konkurzného súdu v tejto veci nešlo.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd konanie zastavil.

35. Podľa , 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

36. Na rozhodnutie o trovách konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii nedopadá žiadne ustanovenie , tak ako napríklad ustanovenie pri zastavení konania pre späťvzatie žaloby, teda kedy súd skúma, ktorá strana procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené a na danú situáciu strán nemožno použiť ani ustanovenie , lebo sa nejedná o dôvody zastavenia konania hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ aj žalovaný podal až po podaní žaloby na súd návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, ide o právo žalovaného podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a nemožno žalovanému pričítať, že zavinil zastavenie konania. Na druhej strane súd berie do úvahy, že žalobca mal právo podať žalobu o zaplatenie jeho pohľadávky. Na takýto prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona lex specialis.

37. Súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o práve na náhradu trov konania princíp rozumného zákonodarcu a o práve na náhradu trov konania strán sporu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. O trovách konania súd rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal právo na ich náhradu z dôvodu, že konanie bolo zastavené na základe dikcie zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého je zrejmé, že súd musel konanie pre nesplnenie procesných podmienok zastaviť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.