Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/8/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. – F., v konaní zastúpenej JUDr. Martinou Gallovou Poredošovou, advokátkou, so sídlom Medveďovej 34, Bratislava – mestská časť Petržalka, a otca G. H., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, E. - J., o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. -222 zo dňa 19.10.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa otec zaviazal uhrádzať výživné na maloletého A. vo výške 300,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2023, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že zročné výživné nevzniklo (I. výrok). Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. -195 zo dňa 25.10.2021 v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 19:00 hod. a vždy v nepárnom týždni od piatka od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod. s tým, že počas prázdnin a sviatkov platí osobitná úprava styku otca s maloletým dieťaťom, ktorá má prednosť pred vyššie uvedenou úpravou bežného styku otca počas bežného kalendárneho roka v nasledovnom rozsahu: Počas veľkonočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny rok vždy od Veľkonočného piatka od 9:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod., počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom vždy od 01.07. od 9:00 hod. do 08.07. do 19:00 hod., vždy od 27.07. od 9:00 hod. do 03.08. do 19:00 hod. a vždy od 24.08 od 9:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod., počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom vždy v nepárnom roku od 23.12 od 15:00 hod. do 24.12 do 11:00 hod. a následne od 26.12 od 15:00 hod. do 01.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 19:00 hod. a v párnom roku od 24.12. od 11:00 hod. do 26.12. do 19:00 hod. a následne od 02.01. nasledujúceho nepárneho roka od 9:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 19:00 hod. s tým, že miestom prevzatia maloletého dieťaťa je predškolské alebo školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje a v prípade, ak maloleté dieťa z rôznych dôvodov nie je v predškolskom alebo školskom zariadení, je miestom prevzatia miesto bydliska matky, ktoré je aj miestom odovzdania maloletého

dieťaťa po ukončení styku s otcom. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť (II. výrok). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a v časti úpravy výšky vyživovacej povinnosti vecne tým, že schválil dohodu rodičov s tým, že začiatok povinnosti uhrádzať zvýšené výživné je viazaný n začiatok realizácie predškolskej dochádzky maloletým dieťaťom (február 2023). S takouto úpravou vyživovacej povinnosti súhlasili obaja rodičia s tým, že bola odôvodnená nielen samotnou skutočnosťou, že maloleté dieťa začalo navštevovať predškolské zariadenie, s čím je spojený nárast výdavkov na krytie jeho oprávnených potrieb, ale zároveň reflektuje aj cenový vývoj v oblasti základných životných potrieb za obdobie od ostatného rozhodovania súdu ( ). Zárobkové a majetkové pomery otca sa nijakým zásadným spôsobom nezmenili, pokiaľ ide o matku, tá začala po rodičovskej dovolenke pracovať, táto skutočnosť ale na rozhodovanie o zvýšení vyživovacej povinnosti otca v konkrétnom prípade vplyv nemala, obzvlášť nie v prípade, ak rodičia dokázali túto otázku vyriešiť rodičovskou dohodou. Na pojednávaní dňa 19.10.2023 nebola medzi rodičmi zhoda o tom, že si otec splnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu vo väčšom rozsahu, ako bol dovtedy povinný (keď síce otec tvrdil, že má uhradené výživné do konca roku, čo matka nepotvrdila), pre rozhodnutie súdu bolo podstatné, že ku dňu rozhodovania má otec vyživovaciu povinnosť splnenú v celom rozsahu, a to podľa dohody o zvýšenom výživnom, preto súd schválil dohodu aj v časti, že zročné výživné nevzniklo.

3. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, resp. o zmene pôvodnej úpravy súd prvej inštancie vychádzal z kritérií vymedzených v ust. . V konaní mal zo správania sa otca preukázaný jeho pozitívny prístup k vytváraniu takých podmienok a prostredia, ktoré budú viesť k rozšíreniu jeho kontaktu s dieťaťom. Otec mal pozitívny prístup k mediácii už pred začatím konania, ale aj počas neho, hľadal riešenie aj s pomocou externej intervencie (spolupráca s F. I. a C. J.). Súd z tohto prístupu otca vyvodil úprimný záujem na rozšírení styku s maloletým dieťaťom. Rešpektujúc právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, dal súd za pravdu otcovi, že je dôvodné pristúpiť k širšej úprave jeho styku s maloletým dieťaťom. V čase rozhodovania už dieťa prespávalo u otca každý druhý víkend jednu noc, na základe vzájomnej dohody rodičov. Aj z pohovoru s dieťaťom mal súd za preukázané, že dieťa sa s týmto režimom stotožnilo a pre súd z neho nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by bránili rozšíriť styk otca s dieťaťom (v rámci bežného styku), a to už v rozsahu piatkového popoludnia do nedeľného večera. Súd nepovažoval návrh matky na úpravu styku len s jedným prespaním za dva týždne za súladný s právom dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu nielen k matke, ale i k otcovi. Prihliadajúc na záujem maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie v konaní identifikoval potrebu rozšírenia styku s otcom, vytvorenia dostatočného časového priestoru (nielen na chvatný rámec vzájomne stráveného času podľa návrhu matky od piatku popoludnia do soboty večera). Dieťa má právo mať priestor nielen s matkou, ale aj s otcom, v zodpovedajúcom časovom úseku, zahŕňajúcom tak priestor na spoločne strávené záujmové aktivity, zabezpečenie stravovacích a hygienických potrieb, ako aj priestoru na oddych výlučne v prostredí otca. Všetky tieto chvíle prispievajú k ďalšiemu budovaniu zdravého vzťahu medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom, a preto je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa styk s otcom postupne rozširovať. Povinnosť prihliadať na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia zároveň súd viedla k hľadaniu takého modelu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý nebude predstavovať úplné poprehadzovanie súčasného režimu dieťaťa, ale bude predstavovať postupný vývoj styku s otcom tak, aby malo dieťa možnosť si budovať citové väzby k otcovi, bez toho, aby tieto väzby k matke boli narušené tak, aby bolo rešpektované vývinové potreby maloletého dieťaťa a zároveň ostane do budúcnosti zachovaná aj stabilita výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Prudká zmena rozsahu styku v zmysle návrhu otca by bola v rozpore s aktuálnymi vývinovými potrebami dieťaťa, keď je aj s ohľadom na jeho vek zrejmá väčšia naviazanosť na matku a už z povahy rozsahu navrhovanej zmeny, by zároveň mohla takáto zmena destabilizovať výchovné prostredie dieťaťa. Aj preto súd nevyhovel návrhu otca rozširovať styk už teraz aj o prespávanie počas pracovného týždňa. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec prakticky počas celého konania vyčítal nedostatok schopnosti sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s ním ako otcom. Zo skutočností uvádzaných oboma rodičmi bolo zrejmé, že počas konania i pred jeho začatím dochádzalo medzi rodičmi k nezhodám, matka otcovi vyčítala nedostatky v súvislosti so stravovaním dieťaťa (napr. keď sa k nej dieťa po ukončení styku

s otcom malo vracať nenajedené, príp. mala pochybnosti o prostredí, kam podľa nej otec dieťa vodieva s podozrením, že sa jedná o ľudí užívajúcich drogy, resp. obchodujúcich s drogami), poukazovala na to, že dieťa nie je u otca dostatočne uvoľnené (má podľa nej problémy s vyprázdňovaním) a mala aj ďalšie výhrady k úrovni otcovej starostlivosti. V priebehu konania sa intenzita nezhôd medzi rodičmi pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa znížila (tvrdili to napokon samotní rodičia maloletého dieťaťa), možno to vyvodiť aj zo skutočnosti, že od mesiaca august 2023 sa otcovi darí realizovať rozšírený styk s maloletým dieťaťom, ktorému nerobí problém sa vzdialiť od matky. Zo samotného pohovoru s maloletým dieťaťom nebolo možné získať nejaké jednoznačné odpovede, a to aj s ohľadom na vek dieťaťa, v každom prípade, vyplynul z neho pozitívny vzťah k otcovi, pričom je zrejmé, že dieťa sa chce s otcom stretávať, nemá problém s prespaním u neho, je na prespávanie už nastavené. Obavy matky z prostredia, kam by mohol otec dieťa vodievať v čase realizovaného styku súd nepovažoval za dôvodné. Otec má staršieho syna, voči ktorému si taktiež zodpovedne plní vyživovaciu povinnosť (ako vyplynulo z výpisov z účtu založených otcom do spisu), vyživovaciu povinnosť si otec plní zodpovedne aj k maloletému dieťaťu, okrem toho pracuje, zariadil si bývanie a intenzívne a trvalo prejavuje záujem o dieťa. Toto všetko sú okolnosti, ktoré svedčia oveľa viac v prospech zodpovedného prístupu otca k životu a jeho povinnostiam. Súd sa nestotožnil ani s argumentom, že by malo byť prekážkou pre rozšírenie styku maloletého dieťaťa s otcom napríklad zadržiavanie stolice (až do návratu do prostredia matky). Tento argument matky neobstojí, ak by bol dokonca vnímaný dôsledne, vytváral by tak absolútnu prekážku pre hocijaký (teda napríklad aj prázdninový) viacdenný styk otca s maloletým dieťaťom. Jedná sa pritom o situáciu, ktorú rodičia vedia vyriešiť správnym prístupom k dieťaťu, ak by to nepostačovalo, môžu to riešiť pomocou pediatra alebo odborného lekára (podobne ako je možné riešiť zdravotné problémy rôzneho typu), táto otázka však nemôže byť otázkou, pre ktorú by malo dieťa byť ukrátené o čas strávený s otcom. Pokiaľ ide o úpravu počas veľkonočných sviatkov, vianočných sviatkov a letných prázdnin, súd ňou sledoval vytvorenie dostatočného priestoru pre spoločné strávenie či už obdobia najväčších sviatkov, resp. voľna počas prázdnin. Pokiaľ ide o Vianoce, aj s ohľadom na vek maloletého dieťaťa a význam, aký preň môžu mať vianočné sviatky, súd nastavil úpravu styku tak, aby aspoň časť Štedrého dňa mohlo dieťa stráviť s každým s rodičov a podľa toho, ako bude prebiehať ďalší styk otca počas zimných prázdnin. Podstatou úpravy styku počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin je, že ak má rodič väčší priestor na trávenie času s maloletým dieťaťom počas Vianoc, druhý rodič ho bude mať väčší počas obdobia Silvestra, resp. novoročného obdobia do konca zimných prázdnin s tým, že rodičia sa budú každý rok striedať. Obdobný prístup striedania styku s maloletým (v jednotlivých rokoch) platí pre veľkonočné sviatky. Pokiaľ ide o letné prázdniny, ktoré poskytujú najviac priestoru na voľnočasové aktivity, prípadne aj na trávenie dovoleniek, návrh matky súd z pohľadu práva maloletého dieťaťa na rovnocenný styk s oboma rodičmi považoval za absolútne nedostatočný, keďže rozsah styku počas letných prázdnin by potom prakticky neumožňoval žiadne plánovanie prázdninových aktivít spoločne s dieťaťom, prakticky by predstavoval len mierne rozšírený styk oproti bežnej úprave. Súd preto rozvrhol styk dieťaťa s otcom do troch sedem dňových úsekov, na začiatku, v strede a na konci prázdnin, čím je vytvorená situácia, kedy si tieto obdobia môžu adekvátne plánovať tak matka ako aj otec.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. (ďalej len „“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom (výrok II.) podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci v zmysle ust. . Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý utorok od 15:00 hod. do 19:00 hod., každý párny štvrtok od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 15:00 hod. do nedele do 12:00 hod., eventuálne každý utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 15:00 hod. do soboty do 18:00 hod. s tým, že počas prázdnin a sviatkov platí osobitná úprava styku otca s maloletým dieťaťom, ktorá má prednosť pred vyššie uvedenou úpravou bežného styku otca počas kalendárneho roka v nasledovnom rozsahu: počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny rok od 23.12 od 10:00 hod. do 24.12. do 16:00 hod. a od 26.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 19:00 hod., počas veľkonočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny rok od Veľkonočného štvrtka od 15:00 hod. do Veľkonočnej soboty do 19:00 hod., počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom prvý kalendárny

týždeň v mesiaci júl od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a prvý kalendárny týždeň v mesiaci august od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od piatka od 15:00 hod. v týždni predchádzajúcemu jarným prázdninám do utorka do 19:00 hod. v týždni jarných prázdnin s tým, že miestom prevzatia maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky alebo predškolské, resp. školské zariadenie a povinnosťou matky maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Uviedla, že maloleté dieťa dodnes nechce odchádzať za otcom domov, obzvlášť nie na noc. Na tento krok nie je pripravené. Je rado, ak idú spolu von, no nechce odchádzať k nemu domov ani na krátku návštevu. Dodala, že vzťah syna s otcom nepovažuje za zlý a má záujem, aby sa spolu stretávali a aby sa ich vzťah rozširoval. Ich vzájomný vzťah však nie je v takom stave, aby maloleté dieťa dokázalo teraz bez ujmy zmeniť svoje návyky a odchádzať do prostredia, ktoré nepovažuje za domov. Tvrdila, že dieťa sa každý týždeň opakovane pýta, či musí ísť opäť k otcovi spať. Nechce a je mu to nepríjemné, je smutné a plače. Je z toho frustrované. Poznamenala, že súd síce vykonal výsluch dieťaťa, avšak vzhľadom na jeho vek (3,5 roka) sa určite z výsluchu dieťaťa nemohol dozvedieť, ako dlho chce dieťa u otca prespávať. Vidí však progres a preto vie, že k stavu, keď sa bude tešiť a bude sa samé pýtať za otcom domov na prespanie, príde. Žiadala, aby súd na jej slová prihliadol. Počas mediačných stretnutí sa otec vyjadril, že o striedavú starostlivosť záujem v skutočnosti nemá. Jeho návrh je od začiatku preexponovaný, aby dosiahol výsledok s čo najširším rozsahom styku. Mala za to, že jeho opis ideálneho vzťahu otca so synom sa nezakladá na pravde. Dodala, že sa opakujú situácie, že otec vynecháva stretnutia s maloletým dieťaťom (). K rozšíreniu stretávania sa počas pracovných dní z 18:30 hod. na 19:00 hod. prišlo s dohodou, že dieťa prichádza domov navečerané. Dieťa prišlo domov najedené dvakrát a otec nikdy neposkytol informáciu o neuskutočnení večere. Tvrdila, že má vážne podozrenie, že otec je aj dnes alkoholik a drogovo závislý, pričom ide o dlhodobý stav. Počas doby, keď s ním bývala, drogy držal voľne dostupné v dome. Užíval alkohol denne od poobedia a marihuanu užíval od ranných hodín denne. Dôkazy k tomu predložiť nedokáže. Dodala, že jej matka bola svedkom situácie, ako ešte v roku 2021 prišiel za synom v stave opitosti a v takomto stave aj šoféroval, z čoho vyplýva, že nemá zábrany viesť auto pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Ďalej uviedla, že podľa jej informácií vodí otec dieťa do spoločnosti ľudí, ktorí aktívne a často užívajú tvrdé drogy, resp. s nimi obchodujú, resp. že dieťa vodí do domov, kde sa môžu drogy nachádzať, čo ju znepokojuje. Navrhla, aby súd vykonal výsluch svedka – jej matky a aby sa otec na príkaz súdu podrobil testom na omamné a psychotropné látky. Matka v odvolaní tvrdila, že otec je násilník a sama bola jeho obeťou a nie prvou. Otec mal v Kanade prvorodeného syna, ktorého opustil, keď malo dieťa cca 6 rokov a podľa jeho vlastných tvrdení, ho do 3 rokov poriadne nevidel. Podľa jej informácií, v Kanade matku prvorodeného syna taktiež napádal a týral, preto súd rozhodol o zákaze priblíženia. Dodala, že otec bol k nej násilný pred tehotenstvom a v násilí pokračoval aj po zistení, že je tehotná. Zo spoločného bývania po prvom fyzickom útoku ušla ešte v ten deň k svojej matke, keď bola tehotná len 2 mesiace. Násilnícka minulosť otca nie je jednorazová, ani krátkodobá záležitosť, nepoučil sa zo svojho konania a považuje ju za riziko pre dieťa. Poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo založené na dôslednom vypočutí rodičov a zistení ich obyčajov. Vianoce v podstate strávené v dome len jedného z rodičov nepovažuje za najlepší záujem dieťaťa. Otec žije na hausbote, kde je voda 1 meter od vchodových dverí. Maloleté dieťa už teraz v noci vstáva a chodí ho hľadať von, lebo sa ani v noci doma nenachádza, ale vonku fajčí a pije. Tvrdila, že vzťah otca so synom podporuje a uvedomuje si dôležitosť prítomnosti oboch rodičov v živote dieťaťa. Nesúhlasí s tým, aby bol styk určený v takej veľkej intenzite. Mala za to, že dieťa nemá natoľko vybudovaný vzťah s otcom, aby rozumelo, prečo má odchádzať z domu preč a je nešťastné, keď má odísť. Berie to ako príkaz. Namietala, že súd prvej inštancie dôsledne nevypočul rodičov vo vzťahu k úprave styku otca s dieťaťom počas sviatkov a prázdnin a nezohľadnil zvyky rodičov a dieťaťa. Chceli sa ešte na poslednom pojednávaní k uvedenému vyjadriť, ale nedostali priestor. Záverom uviedla, že otec nemá na Slovensku blízku rodinu, má strýka, ktorý má dospelé deti a žije slobodne, má tetu, ktorú raz ročne navštívi, nie sú to osoby v takej blízkosti, aby boli blízke i dieťaťu, preto nesúhlasí s možnosťou, že dieťa odíde napríklad v párny rok na Vianoce z domu v podstate úplne, pretože toto nie je ten druh rodinných zväzkov. Ani jeden z rodičov nemá vo zvyku počas sviatkov opúšťať domov na dlhší čas, preto nevidí dôvod na to, aby syn trávil sviatky oddelený od svojho sveta. Sviatky trávia doma v kruhu rodiny, prípadne výletmi do okolia. Otec dieťaťa sviatky Vianoc neoslavuje s výnimkou darov počas 24.12., sviatky Veľkej noci neslávi vôbec a tradície, ktoré s nimi súvisia, nedodržiava.

6. V písomnom podaní zo dňa 06.02.2024 matka uviedla, že otec sa nezúčastnil mnohých stretnutí so synom, teda záujem o dieťa, ktorý deklaroval v súdnom konaní nezodpovedá skutočnosti. Poukázala na to, že otec neuhradil výživné za mesiaci január a február 2024. Mala za to, že rozsah styku určený rozsudkom súdu prvej inštancie nie je v záujme dieťaťa, ktoré nie je pripravené na prespávanie u otca počas celého víkendu. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý utorok od 15:00 hod. do 19:00 hod., každý párny štvrtok od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 15:00 hod. do nedele 12:00 hod, alternatívne každý utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny víkend od piatka od 15:00 hod. do soboty 18:00 hod. s tým, že počas prázdnin a sviatkov platí osobitná úprava styku otca s maloletým dieťaťom, ktorá má prednosť pred vyššie uvedenou úpravou bežného styku otca počas kalendárneho roka v nasledovnom rozsahu: počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 24.12. do 16:00 hod. a 26.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 19:00 hod. Počas veľkonočných prázdnin je otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny rok od veľkonočného štvrtka od 15:00 hod. do veľkonočnej soboty do 19:00 hod. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom druhý kalendárny týždeň v mesiaci júl od pondelka 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod a prvý kalendárny týždeň v mesiaci august od pondelka od 10:00 hod. do nedele 18:00 hod. Počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od piatka od 15:00 hod. v týždni predchádzajúcemu jarným prázdninám do utorka 19:00 hod. v týždni jarných prázdnin Miestom prevzatia dieťaťa je miesto bydliska matky alebo predškolské, resp. školské zariadenie. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( - ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom – matkou ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku II. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

Podľa posledná veta , ustanovenia , , a 26 sa použijú primerane.

Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

V zmysle čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

V zmysle , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

9. Otec sa podaným návrhom pôvodne domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V priebehu konania na súde prvej inštancie však žiadal rozšíriť jeho styk s maloletým dieťaťom. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo tak rozhodovanie o návrhu otca, ktorý sa domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v časti úpravy jeho styku s maloletým dieťaťom, a to jeho rozšírením. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom

10. Naposledy bolo o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -195 zo dňa 25.10.2021, právoplatným dňa 26.11.2021, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, povinnosťou otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2020, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a povinnosťou uhradiť zročné výživné v sume 450,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom v rozsahu každého týždňa vždy v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:30 hod. a v každom párnom týždni vždy v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme na začiatku styku v mieste bydliska matky, kde ho matke po skončení styku odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne a včas pripraviť.

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených požiadaviek, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

12. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v . Zákon zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú; ide najmä o prípad rozvodu manželov s maloletými deťmi. Právna úprava v pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, zákon tak preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom

vyplýva z článku 41 ods. 4 , ale aj z ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval:“ je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (Gorgula vs. Nemecko - č. 744969/ 01), dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (Hansenová vs. Turecko - č. 36141/97).

13. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.

14. Je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

15. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté v osobnej starostlivosti, majú byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a to tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a súčasne i na uplatňovanie svojho výchovného pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie posúdil vec v zmysle vyššie uvedených hľadísk a napadnutým výrokom určený rozsah úpravy styku je možné považovať za primeraný k zisteným skutkovým okolnostiam danej veci.

17. V súvislosti s odvolacími námietkami matky o jej podozrení, že otec je alkoholik a drogovo závislý, ako aj jej tvrdení, že otec je násilník, odvolací súd udáva, že tieto posúdil ako nedôvodné, keďže objektívne nebol súdu (prvoinštančnému, či odvolaciemu) predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval matkou uvádzané skutočnosti. Ide pritom o závažné okolnosti, ktoré matka v konaní pred súdom prvej inštancie ani neuvádzala, protichodne následne vyznieva jej verbalizácia, že vzťah otca so synom podporuje, chce, aby sa spolu stretávali a aby sa ich vzťah rozširoval, avšak nesúhlasí s takým rozsahom styku otca s maloletým dieťaťom, ako bol upravený súdom prvej inštancie v rozsudku. Pritom sama matka v petite odvolania navrhuje takmer totožnú úpravu bežného styku otca s maloletým dieťaťom, aká je obsiahnutá vo výroku II. odvolaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bežná úprava styku otca s maloletým dieťaťom nebola v jeho najlepšom záujme, najmä s poukazom na to, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, pričom, pokiaľ je dieťa zverené rozhodnutím súdu do starostlivosti jedného rodiča, potom by dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s druhým rodičov v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti, čo najviac naplnený. Odvolací súd prihliadol na to, že matka ani netvrdila (a nepreukázala), že by bol otec pod vplyvom alkoholických nápojov, príp. omamných a psychotropných

látok v čase, keď sa stretáva s maloletým dieťaťom, alebo, že by sa k dieťaťu správal násilnícky. V konaní neboli preukázané také skutočnosti, na základe ktorých by bolo dôvodné predpokladať, že by otec ohrozil výchovu maloletého dieťaťa a jeho priaznivý fyzický a psychický vývin.

18. Pokiaľ dieťa prejavuje smútok z odlúčenia od matky pred stretnutím sa so svojím otcom, je takéto správanie sa dieťaťa vzhľadom na jeho vek adekvátne a nemožno ho vykladať tak, že by dieťa svojho otca nemalo rado a nechcelo s ním tráviť čas alebo u neho prespať (keďže dieťa u svojho otca prespáva počas noci). Takéto správanie dieťaťa môže byť spôsobené napätými vzťahmi medzi jeho rodičmi a jeho vystavením konfliktu lojality, čo negatívne vplýva na jeho intrapsychické prežívanie. Je na matke ako preferenčnom rodičovi, aby dieťa na styk s otcom pripravila nielen po materiálnej stránke (oblečenie, obuv, a pod.), ale aj po stránke psychickej, aby sa dieťa tak, ako doposiaľ, vedelo od nej ako matky bezpečne vzdialiť k svojmu otcovi a vedelo si sním užiť spoločne strávený čas. Obom rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre spoločné dieťa. V záujme maloletého dieťaťa je, aby malo vytvorený blízky emocionálny vzťah k obom svojím rodičom, pričom tí by nemali brániť vytvoreniu a rozvíjaniu tohto vzťahu. V záujme zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné, aby sa obaja rodičia snažili o budovanie a podporovanie nielen ich vlastného vzťahu s maloletým dieťaťom, ale aj vzťahu druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa.

19. Úpravou styku otca s maloletým dieťaťom počas sviatkov a prázdnin bude mať maloleté dieťa dostatočné možnosti tráviť čas so svojím otcom, ktorý na dieťa bude môcť vplývať svojím výchovným pôsobením aspoň v takejto miere. Odvolací súd má za to, že takáto úprava styku je primeraná aj veku maloletého dieťaťa, ktoré má svojho otca rado, pričom je nevyhnutné, aby malo dieťa aj počas sviatkov a prázdnin zabezpečený pravidelný styk so svojím otcom, ktorý je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa (opak preukázaný nebol), avšak za súčasného rešpektovania najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Niet pochýb o tom, že otec má o dieťa záujem, má k nemu vytvorený pozitívny citový vzťah a styku s dieťaťom sa vždy domáhal. Pre dieťa je dôležité, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, teda nielen k svojej matke, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj k svojmu otcovi, ktorý je pre dieťa – chlapca dôležitým identifikačným vzorom.

20. Odvolací súd nevzhliadol dôvod na vykonanie matkou navrhnutých dôkazov, konkrétne výsluchom jej matky a príkazom otcovi na podrobenie sa testom na omamné a psychotropné látky. V poručenských konaniach sa kladie dôraz na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočným spôsobom zistený a preukázaný vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých súd skonštatoval, že , ktorého ustanovenia sa použijú aj na konania podľa , ak tento neustanovuje inak, ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.04.2012, sp. zn. ). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. ).

21. Je potrebné apelovať na oboch rodičov, aby sa snažili správať voči sebe kultivovane v záujme spoločného dieťaťa, čo je základným predpokladom zdravej výchovy dieťaťa, pričom i dieťa takto

získava vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Je potrebné, aby sa obaja rodičia v záujme spoločného dieťaťa snažili spolupracovať a situáciu vzniknutú ich rozchodom by nemali zneužívať na narušenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča. Každý rodič má právo počas času, kedy má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, na toto výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia.

22. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ust. , rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., vrátane závislého výroku III. o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), ako vecne správny potvrdil.

23. Ďalšie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , ).

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).