Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/26/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: V. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., G. XXX, o zaplatenie 381,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. augusta 2018 č. k. -34 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , b, d, o spotrebiteľských úveroch, a o bankách. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 24. 04. 2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 381,92 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s.) uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. 000936811180210, na základe ktorej jej poskytol spotrebný úver vo výške 960 eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť 84 mesačnými splátkami po 17,36 eura splatnými k 10. dňu v mesiaci, počnúc od 10. 03. 2010 do 10. 02. 2017. Poskytnutý úver žalovaná riadne nesplácala, keď neuhradila splátky splatné v období od 10. 05. 2015 do 10. 02. 2017 v celkovej výške 381,92 eura. Žalobca si tiež uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 381,92 eura od 11. 02. 2017 do zaplatenia. Súd vo veci rozhodol v zmysle bez nariadenia pojednávania. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. V danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle o bankách, t. j. že spoločnosť VÚB, a. s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovanú na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle o bankách zo strany žalobcu, nebolo preukázané, súd bol nútený konštatovať, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam (konkrétne ). Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní (na ktorú skutočnosť súd prihliada ex offo), žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní

plne úspešná. Nakoľko však žalovanej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že žalovaná nemá právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie tak, že súd zaviaže žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 381,92 eura, úrok z omeškania 8,00% ročne zo sumy vo výške 381,92 eura od 11. 002. 2017 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je nesprávne a súd na základe vykonaných dôkazov vec nesprávne právne posúdil. Aktívnu legitimáciu súdu preukázal predložením Oznámenia o postúpení pohľadávky z dňa 02. 12. 2016, ktoré bolo doporučenou zásielkou zaslané na poslednú známu adresu žalovanej. Zároveň súdu predložil fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 11. 2016 s prílohou identifikujúcou postúpenú pohľadávku. Okrem uvedeného zaslal aj jeho právny predchodca žalovanej výzvu na úhradu pohľadávky, ktorou ju vyzval na zaplatenie sumy, so zaplatením ktorej bola v omeškaní. Je toho názoru, že súdu v spore preukázal jeho aktívnu legitimáciu riadnym a správnym spôsobom. Ak súd prvej inštancie nepovažoval predložené dôkazy za dostatočné, mohol ho vyzvať na predloženie ďalších dôkazov preukazujúcich aktívnu legitimáciu v konaní. Spolu s odvolaním predložil súdu Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15. 05. 2013 s doručenkou. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní so splatením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, čím boli splnené všetky podmienky uvedené v ust. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom k nesplneniu podmienok zosplatnenia úveru, stanovených ust. v spojení s , nenastali účinky doručenej výpovede týkajúce sa predčasnej splatnosti úveru a žalobca si v súdnom spore uplatňuje právo na zaplatenie nepremlčaných splátok úveru tak, ako je to uvedené v žalobe zo dňa 18. 04. 2018. Tiež uviedol, že pri výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. K ust. Z. z. o bankách uviedol, že zákon o bankách v tejto časti nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účelom dotknutého ustanovenia zákona je prelomenie bankového tajomstva, a nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku, čo nepochybne vyplýva zo systematického začlenenia dotknutého ustanovenia zákona, ako aj dôvodovej správy k ust. vládneho návrhu zákona o bankách. Pokiaľ zákonodarca zaradil ust. Z. z. o bankách do časti OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO, z hľadiska systematického a teleologického výkladu nemožno dospieť k záveru, že cieľom zákonodarcu bolo upraviť náležitosti právneho úkonu postúpenia pohľadávky, prípadne jeho platnosť, teda pôsobiť ako norma lex specialis k ust. a nasl. . Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z taká prax, kde všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. V konkrétnom prípade úver bankou už za zmluvne dohodnutých podmienok poskytnutý bol, rieši sa len jeho návratnosť. Nie je preto žiaden dôvod, prečo by návratnosť úveru, t. j. vymáhanie pohľadávky nemohol realizovať subjekt nemajúci oprávnenie na podnikanie v bankovom sektore.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu ( a ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ustanovenia zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 24. 04. 2018, na základe ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 381,92 eura, úroku z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 381,92 eura od 11. 02. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to na tom základe, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou VÚB a. s. a žalovanou bola dňa 18. 02. 2010 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 000936811180210, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 960 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 17,36 eura, so splatnosťou prvej splátky dňa 10. 03. 2010 a poslednej splátky dňa 10. 02. 2017. Žalovaná v rozpore s ustanoveniami uzavretej zmluvy neuhrádzala splátky úveru riadne a včas, v dôsledku čoho jej dlh uplatnený žalobou predstavuje sumu žalovanej

istiny. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 11. 2016 uzatvorenej medzi VÚB a. s. a žalobcom bola pohľadávka postupcu VÚB a. s. voči žalovanej postúpená v celosti na žalobcu.

6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď mal za to, že žalobca nepreukázal dodržanie postupu v zmysle ustanovenia o bankách, a tak nepreukázal aktívnu legitimáciu v tomto konaní.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

10. Po prejednaní podaného odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace základné procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. V prejednávanej veci prvoinštančný súd vo veci rozhodol preskúmavaným rozsudkom bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie.

12. Podľa pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je potom zrejmé, že pojednávanie netreba nariaďovať v zásade v takých prípadoch, kde nie je potrebné dokazovanie a kde nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa skutkového, či právneho posúdenia sporu.

14. Podľa , ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu.

15. Podľa po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

16. Podľa ustanovenia je úlohou súdu prvej inštancie obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a obligatórne predbežné právne posúdenie veci, ktoré sú kľúčovými inštitútmi pre zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj

prostriedkom na predídenie prekvapivých súdnych rozhodnutí. Súd svoju právnu argumentáciu stručne zhodnotí a zhrnie, na ktoré právne významné rozdielne skutkové tvrdenia strán zameria svoj proces dokazovania. Strany tak majú možnosť reagovať na intencionalitu dokazovania podľa právneho názoru súdu tým, že sa pokúsia tento predbežný právny názor vyvrátiť, alebo naopak, svojimi substancovanými skutkovými tvrdeniami a dôkazmi žalobu potvrdiť. Účelom je zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za relevantné a nevenovala sa pozornosť zbytočným skutkovým tvrdeniam, ktoré podľa názoru súdu sú nesporné, alebo pre priebeh pojednávania a samotné rozhodnutie vo veci právne bezvýznamné. Okrem toho, že ide o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti konania, má toto ustanovenie za účel aj vyhnúť sa tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, keď strany mali pocit, že rozhodnutie vo veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

17. Z obsahu spisu v danej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za nedôvodný, keď mal za to, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v tomto konaní, nakoľko nepreukázal, že by postupoval v súlade s ustanovením zákona o bankách. V danej veci nedošlo k nariadeniu pojednávania, takže ani nemohlo dôjsť k oboznámeniu strán v zmysle ustanovenia a žalobca tak nemal možnosť vedieť, ani zistiť, či ním prezentované tvrdenia a dôkazy sú pre súd postačujúce, resp. sporné, a tak reagovať na predbežné právne závery súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie, majúc za spornú otázku aktívnej legitimácie žalobcu, nemôže žalobu zamietnuť bez pojednávania len vyhlásením rozsudku bez toho, že by vec predbežne prejednal alebo vo veci nariadil pojednávanie a následne postupoval v súlade s ustanovením . Ak by súd predbežne prejednal žalobu, došlo by k vyjasneniu otázok predmetu sporu a jeho právneho posúdenia, resp. otázok dôkazného práva. V prípade nariadenia pojednávania by súd v zmysle ustanovenia určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, ako i by uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. V oboch týchto prípadoch by žalobcovi bolo zrejmé, aké sú predbežné právne závery súdu z hľadiska ním uplatneného nároku, na čo by mohol reagovať. Tým, že súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi predniesť argumenty týkajúce sa právneho posúdenia sporu z hľadiska predbežných právnych záverov súdu a rozhodol bez nariadenia pojednávania, došlo zo strany súdu k odňatiu práva na spravodlivý proces. Je teda potrebné uviesť, že prvoinštančný súd za daných okolností pochybil, ak vo veci vyhlásil rozsudok bez toho, že by vyslovil (najmä žalobcovi oznámil), ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ako vec predbežne právne posúdil, bez toho, že by bolo stranám sporu (žalobcovi) zrejmé, že uplatnený nárok súd prvej inštancie považuje za sporný, čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre jeho ďalší procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä nevytvorením mu priestoru na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku. Teda, na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd mal za to, že v danej veci bolo nevyhnutné pred súdom prejednať argumenty strán týkajúce sa právneho posúdenia sporu, čo potom vylučovalo taký procesný postup, aký vo veci zvolil súd prvej inštancie. Pokiaľ potom za takejto procesnej situácie žalobca až v rámci odvolacieho konania predložil listinný dôkaz, je potrebné uviesť, že žalobca v rámci odvolacieho konania použil prostriedok procesného útoku ako prípustnú novotu v odvolacom konaní podľa , ktorú bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Vychádzajúc z uvedených skutočností, dospel odvolací súd k tomu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné s poukazom na zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa . S ohľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, bude potom povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, výsledky celého konania náležite zhodnotiť a potom o veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).