Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-128-2012.pdf
PDF · 87.02 KB
Case nature
Subarea
5Er/128/2012
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, proti povinnému: C. R., X.. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX Y. Ú., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Lukáš Liščák, Nám. Sv. Michala 5/A 920 01Hlohovec, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 294,34,- Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 78,78 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Gala, poverením vydaným Okresným súdom Galanta sp.zn. 5Er/128/2012 zo dňa 28.8.2012, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 294,34,- Eur a ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťove, pobočka v Galante, č.k. 700-0610824912-GC04/12 zo dňa 3.5.2012.
2.Súdny exekútor v priebehu exekúcie, dňa 24.1.2017, doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil skutočnosťou, že počas exekučného konania bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny majetok vhodný na exekúcie a nakoľko nie je reálny predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného, akékoľvek ďalšie úkony by boli v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a neúčelné navyšovanie trov.
3.Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora vyjadril listom zo dňa 9.6.2017 tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko v období od začatia exekučného konania až do 26.10.2015 boli v iných exekučných konaniach poukazované z účtu exekútorského úradu úhrady na účet oprávneného a na účet oprávneného boli poukazované zo strany povinnej čiastkové úhrady na úhradu pohľadávok nevymáhaných v exekučných konaniach, teda oprávnený predpokladá, že povinná bola ochotná dlh splácať. Oprávnený ďalej uviedol, že povinná je vlastníkom nehnuteľnosti a je poberateľkou invalidného dôchodku. Záverom oprávnený uviedol, že skutočnosť, že pohľadávka nie je momentálne vymožiteľná neznamená, že povinná nie je vlastníčkou zexekvovateľného majetku. V prípade, že súd napriek nesúhlasu oprávneného exekučné konanie zastaví a zaviaže oprávneného na úhradu trov exekúcie, žiada, aby súd priznal exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 33,19 Eur + DPH.
4.Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súd po preskúmaní listín predložených súdnym exekútorom a exekučného spisu č. EX 1964/2012 dospel k záveru, že súdny exekútor dostatočne prešetril majetkové pomery povinného. Počas exekúcie bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok vhodný na exekúciu. Lustráciou v evidencii motorových vozidiel bolo zistené, že povinný je vlastníkom motorového vozidla (r.v. 1996), ktoré je bez komerčnej hodnoty, nachádza na neznámom miestne a je blokované celkovo desiatimi súdnymi exekútormi. Ďalej bolo preukázané, že povinný je vlastníkom bankového účtu, avšak príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bol neúspešný. Dopytom na Sociálnu poisťovňu bolo zistené, že povinný nie je v pracovnom pomere, poberá invalidný dôchodok, z ktorého však nie je možné vykonávať zrážky. Z Katastra nehnuteľností SR vyplýva, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Na základe uvedeného má súd dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a exekúciu zastavil. Súd súhlasí s vyjadrením súdneho exekútora, v zmysle ktorého nie je predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného a akékoľvek ďalšie úkony súdneho exekútora by boli v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a znamenali by len neúčelné navyšovanie trov exekúcie.
7. Súd ďalej poznamenáva, že § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je kogentným ustanovením, teda ukladá súdu povinnosť zastaviť exekúciu v prípade, ak dospeje k záveru, že súdny exekútor preukázal taký stav majetkových pomerov povinného, že nemožno očakávať dosiahnutie účelu exekúcie, teda vymoženie pohľadávky oprávneného. Potrebu súhlasu oprávneného s takýmto postupom nemožno z predmetného ustanovenia nijakým spôsobom vyvodzovať. Súd ďalej poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 1CoE/41/2012-63 zo dňa 24.04.2012,kde súd v odôvodnení uviedol, že nemajetnosť povinného Exekučný poriadok zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie. zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru súdu, aby nemohla byť exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný nadobudne majetok v budúcnosti, reálny podklad. Právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi a na podklade toho istého exekučného titulu. Zhodne konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 2.10.2011. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že pri zohľadnení nemajetnosti je potrebné brať do úvahy aktuálny sociálny a majetkový stav povinného a nie predpoklady, že v budúcnosti má možnosť nadobudnutia majetku, prípadne zlepšenia sociálnej situácie. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať.
8.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nárok.
10.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku , ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11.Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12.V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu nedostatku majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu
úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, prípadne že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V danom prípade však bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, súd preto v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
13. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté po 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14.Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
15.Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16.Podľa § 21 písm. c) cit. vyhlášky, odmena za požičanie spisu oprávneným osobám je 3,32 eura.
17.Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18.Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
19.Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
A. Odmena súdneho exekútora podľa § 14 ods. 2 v spojení s § 15 cit. Vyhlášky: -získanie poverenia na vykonanie exekúcie -doručenie upovedomenia o začatí exekúcie -doručenie príkazu na začatie exekúcie -doručenie upovedomenie o spôsobe -doručenie exekučného príkazu -každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 4x -každé ďalšie zisťovanie účtu povinného 24x (elektronická lustrácia bánk) -každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 4x (ODI,2x Kataster, ŽR SR) Spolu: 37 úkonov, t.j. 37 x 3,32 Eur = 122,84 Eur
B. Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. Vyhlášky: -doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 4,- Eur -doručenie upovedomenie o spôsobe 2,90 Eur -doručenie príkazu na začatie exekúcie - banky 1,40 Eur -doručenie EP prikázaním pohľadávky z účtov v bankách 4,30 Eur -doručenie žiadosti o súčinnosť 1,40 Eur -doručenie konečného vyúčtovania - oprávnený-povinný 2,50 Eur -odblokovanie motorového vozidla 1,25 Eur
-odblokovanie mzdy 1,25 Eur -telekomunikačné poplatky + internet 2,50 Eur -elektronická odblokovanie 0,20 Eur -elektronická súčinnosť banky 1,65 Eur Spolu: 23,35 Eur
C. Náhrada za stratu času (§ 23 vyhlášky č. 288/95 Z.z.): -osobné doručovanie písomností: doručovanie PNZ 0,66 Eur; podnet na zastavenie 0,66 Eur; zaslanie spisu 0,66 Eur; konečné vyúčtovanie + vrátenie poverenia 0,66 Eur Spolu: 2,64 Eur
Spolu trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom celkovo vo výške 152,15 Eur + 20% DPH (30,43 Eur) = 182,58 Eur vrátane DPH.
20. Súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov exekúcie a exekučný spis č. EX 1964/2012 a dospel k záveru, že súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval odmenu § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s ust. § 15 citovanej vyhlášky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za každé zisťovanie účtu povinného (celkovo 24x), nakoľko mal z predloženého exekučného spisu preukázané vykonanie tohto úkonu súdnym exekútorom len dvakrát. Všetky lustrácie totiž boli vykonané zo strany súdneho exekútora dvomi úkonmi, preto patrí súdnemu exekútorovi za tento úkon odmena 3,32 Eur len dvakrát. Vo zvyšnej časti sa súd so špecifikáciou súdneho exekútora stotožnil. Na základe uvedeného súdny exekútor, podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie vykonal celkovo 15 úkonov exekučnej činnosti, t.j. 15 x 3,32 Eur, čo činí celkovo odmenu vo výške 49,80 Eur.
21.Čo sa týka náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky tu sa súd s predloženou špecifikáciou sčasti nestotožnil. Z predloženého exekučného spisu č. EX 1964/2012 mal súd preukázané len doručenie 3x upovedomenia o začatí exekúcie určeného pre povinného (4,- Eur), doručenie príkazu na začatie exekúcie (1,40 Eur), doručenie 3x exekučného príkazu (4,30 Eur), doručenie 2x upovedomenia o spôsobe (2,90 Eur) a doručenie žiadosti o súčinnosť (1,40 Eur). Iné doručenky preukazujúce doručovanie súdnym exekútorom špecifikovaných písomností súdu predložené neboli, a taktiež neboli ani súčasťou exekučného spisu. Čo sa týka doručovania konečného vyúčtovania, odblokovanie mot. vozidla a odblokovanie mzdy ú iného príjmu, tu súd poznamenáva, že zo strany súdneho exekútora k vykonaniu takéhoto úkonu doposiaľ nedošlo, preto takto uplatnená náhrada priznaná súdnemu exekútorovi nemohla byť. Súd pre úplnosť uvádza, že nie je možné priznať súdnemu exekútorovi budúce hotové výdavky, nakoľko súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov "účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti", t.j. hotových výdavkov, ktoré už boli vynaložené, nie hotových výdavkov, ktoré vzniknú až v budúcnosti. Hotové výdavky, ktoré doposiaľ nevznikli, totiž nie je možné preskúmať, a taktiež nie je možné ustáliť, že tieto vzniknú práve v podobe poštovného v uplatnenej výške. Súdny exekútor totiž môže doručovať v rámci jednej zásielky písomnosti do viacerých exekučných konaní (kde mu patrí iba pomerná časť poštovného, pripadajúca na jedno konanie), prípadne môže doručovanie vykonať prostredníctvom zamestnanca exekútorského úradu osobným doručením (kde výdavok v podobe poštovného nevzniká vôbec). Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za telekomunikačné poplatky a internet, nakoľko súdny exekútor nepreukázal na základe čoho si náhradu vo výške 2,50 Eur uplatnil. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za vykonanú elektronickú súčinnosť v sume 1,85 Eur. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov celkovo v sume 15,85 Eur.
22. Čo sa týka náhrady za stratu času v zmysle § 23 cit. Vyhlášky, tu sa súd zo špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu straty času v sume 2,64 Eur, nakoľko sa v exekučnom spise žiadne úradné záznamy o vykonaní úkony v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu 3,32 Eur za manipuláciu so spismi. Súdny exekútor v prvom rade neuviedol, komu a kedy bol spis zapožičiavaný. V prípade, že súdny exekútor žiadal priznať túto odmenu za zapožičanie spisu Okresnému súdu Galanta za účelom priznania trov exekúcie, súd má za to, že ide o zákonnú povinnosť exekútora preukázať vznik a účelnosť vynaložených výdavkov pri vykonávaní exekúcie, čo je možné iba pripojením exekútorského spisu k vyúčtovaniu trov exekúcie. Súd v tomto prípade rozhoduje o priznaní účelne vynaložených trov exekúcie, a teda exekútor v prípade, že si uplatňuje trovy exekúcie, musí, a to i bez vyzvania súdu účelnosť a
reálne vynaloženie takýchto výdavkov preukázať. Nie je teda možné takéto zapožičanie spisu súdu považovať za úkon odmeňovaný v zmysle § 21 písm. c) cit. vyhlášky, nakoľko v tomto prípade súd nemá postavenie oprávnenej osoby, ale orgánu, ktorému zákon v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá povinnosť rozhodnúť pri zastavení exekúcie o trovách exekúcie, čoho predpokladom je aj preukázanie vzniku takýchto trov súdnym exekútorom, a to i bez vyzvania.
23 Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie celkovo vo výške 65,65 + 20 % DPH (13,13) = 78,78 Eur vrátane DPH.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho podal.
Proti II. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.