Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-81-2019.pdf
PDF · 81.82 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/81/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému B. R., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného B. R. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29.05.2019, sp. zn. 4T/114/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 28.11.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného B. R. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný B. R. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: v období od 25.01.2018 do 14.02.2018 v obci I. pred rodinným domom číslo XXX, v autobusovej zastávke a telefonicky sa opakovane vyhrážal svojej bývalej priateľke L. L., narodenej XX.XX.XXXX, slovami: „ak sa ku mne nevrátiš, pozabíjam celú tvoju rodinu a aj seba“ a dňa 11.02.2018 v obci I. slovami: „ak sa ku mne nevrátiš, tak ti ublížim a aj tvojej rodine, jediný komu neublížim, je tvoja mladšia sestra“, pričom tieto vyhrážky poškodenej niekoľkokrát opakoval, z čoho mala L. L. obavu o svoje zdravie a život a tohto skutku sa obžalovaný B. R. dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra spisovej značky 3T 5/2009 zo dňa 09.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2009, bol uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, za čo bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobou na 2 roky, rozsudkom Okresného súdu Galanta spisovej značky 1T 188/2010 zo dňa 13.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2011, bol uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu Nitra spisovej značky 2T 82/2010 zo dňa 07.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2011, bol uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený súhrnný (vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T 188/2010) nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Za to mu bol podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, za použitia § 37 písmeno m/ Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný a to čo do výroku o vine, o treste a aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že výsledky dokazovania vykonané na hlavnom pojednávaní nenasvedčujú tomu, že by z jeho strany boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu, z ktorého bol uznaný vinným a nenasvedčujú tomu, že jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Ku skutku zaujal počas celého hlavného pojednávania rovnaké stanovisko s tým, že poškodenú nenútil, aby sa vrátila, nevyhrážal sa jej. Z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní je jednoznačne preukázané, že sa ho nebála, sama bez prítomnosti inej osoby sa s ním stretla v autobusovej zastávke v obci I. a rozprávala sa s ním. Pokiaľ by mala obavy, že naplní svoje vyhrážky v zmysle obžaloby, nebola by sa s ním stretla, resp. pri takomto stretnutí by si zabezpečila prítomnosť inej osoby. Zo znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii pod č.41/2018 vyplýva, že v prípade poškodenej zo psychologického hľadiska nemožno vylúčiť, že najmä jej výroky o intenzite prejavov fyzickej agresie voči jej osobe mohli byť preexponované, teda podané vo zvýraznenej podobe, čo vyplýva tak z jej všeobecného sklonu k zveličovaniu, ako aj obavy z vyhrážok nielen voči nej, ale aj voči jej rodine. Svedkyňa R. L. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že jej osobne sa žiadnym spôsobom nevyhrážal, nebála sa ho a aj na stretnutie svoju dcéru s ním pustila, pretože tam chcela ísť. V celom prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní, či už priamymi alebo nepriamymi dôkazmi, nebolo preukázané, že sa skutok stal, resp. že ho spáchal. Celá obžaloba je založená na výpovedi poškodenej, pričom absentujú akékoľvek iné dôkazy, ktoré by ho usvedčovali zo spáchania skutku. Na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré absolútne vylučujú pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom trestného stíhania, ako i pochybnosť o tom, že tento skutok je trestným činom a že ho spáchal obžalovaný. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. V uvedenom prípade boli prezentované dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú. Výpovede svedkov nepreukázali spáchanie skutku a tieto vyznievajú v prospech obžalovaného. Poukázal na ustanovenie § 2 odsek 5 Trestného poriadku, na zásadu prezumpcie neviny a v jeho prípade ide o klasický prípad pre možnosť jej aplikácie. Vo vykonanom dokazovaní neboli zadokumentované také priame dôkazy a ani súbor takých nepriamych dôkazov, ktoré by oprávňovali vykonať spoľahlivý záver, že sa skutok stal, ktorý je uvedený v obžalobe a preto navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu I. stupňa na nové rozhodnutie.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že zotrváva na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že žiada o kontraposudok na poškodenú, pretože si myslí, že tam nastali zmeny vo výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní a ten posudok by mohol byť iný.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne zistil skutkový stav a jeho vyhodnotenie zodpovedá ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku a na základe takto vyhodnoteného dokazovania dospel k správnemu záveru o vine a právnej kvalifikácii konania obžalovaného, ktorá bola v dostatočnom rozsahu preukázaná výpoveďou poškodenej a svedkyne. Odvolacie námietky obžalovaného preto považuje za nedôvodné, trest uložený obžalovanému vzhľadom na správne použitie § 38 odsek 5 Trestného zákona, považuje za zákonný. Navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.
Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovediach svedkov a to predovšetkým poškodenej L. L., ktorá popísala konanie obžalovaného v podstate totožným spôsobom tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, v jej výpovediach nie sú podstatné rozpory a vierohodnosť výpovedí poškodenej je potvrdená aj záverom znaleckého posudku znalcov, ktorí hodnotili osobnosť poškodenej, pričom zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že osoba poškodenej je schopná správne vnímať, prehodnotiť a reprodukovať udalosti a okolnosti, ktorých bola svedkom a ktoré prežila a jej výpovede sú bez prítomnosti znakov ovplyvnenia inou osobou, či fantázie, prípadne inej motivácii ku krivej výpovedi. Tak je tomu aj vo vzťahu k výpovedi svedkyne R. L., ktorá potvrdila skutočnosti tvrdené, vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, poškodenou. V neposlednom rade ďalším dôkazom, ktorý korešponduje s výpoveďami poškodenej a svedkyne, je aj správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky
- odbor sociálnych vecí a rodiny, z ktorej vyplýva, že skutočne dňa 15.02.2018 vykonali v rodine poškodenej šetrenie z dôvodu anonymného oznámenia, pričom už v tom čase prítomným pracovníčkam tohto úradu poškodená uvádzala, že obžalovaný jej fyzicky ubližoval a po tom, ako sa s ním chcela rozísť, začal sa jej osobe, ako aj jej rodine vyhrážať. Tieto skutočnosti tvrdili okrem poškodenej, aj matka poškodenej a taktiež aj stará matka poškodenej. Správne preto výpovede týchto svedkov súd I. stupňa vyhodnotil ako vierohodné a ktoré výpovede správne považoval za výpovede, ktoré neboli inými dôkazmi, okrem výpovede obžalovaného, spochybnené ani vyvrátené. Preto aj podľa názoru krajského súdu z týchto dôkazov vo svojom súhrne, pričom ide o dôkazy priame, možno vyvodiť jediný logický záver, že skutok sa stal a zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností preukázané.
Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku.
Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými v § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona. Správne u obžalovaného nekonštatoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, konštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia a správne potom postupoval podľa § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, pretože obžalovaný opätovne spáchal zločin správne poukazujúc na odsúdenia obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 3T/5/2009 zo dňa 09.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2009, za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/188/2010 zo dňa 13.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2011, za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 07.09. 2011 sp. zn. 2T/82/2010, za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, pričom trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený naposledy citovaným rozsudkom, si
toho času vykonáva. Postupom podľa ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona teda súd I. stupňa správne upravil trestnú sadzbu ustanovenia § 189 odsek 2 Trestného zákona a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby v trvaní 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktoré zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody, je v súlade s kritériami uvedenými v § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a krajský súd vo výroku o treste odkazuje na zodpovedajúce odôvodnenie daného výroku v dôvodoch napadnutého rozsudku.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok.