Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/8/2021

Identifikačné číslo spisu: 4418010898 Dátum vydania rozhodnutia: 10.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4418010898.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a členov senátu JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. a JUDr. Petra Kaňu na neverejnom zasadnutí konanom 10. marca 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného B. R. pre zločin vydierania podľa , s poukazom na a , o dovolaní obvineného B. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. z 28. novembra 2019, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného B. R. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. z 29. mája 2019, bol obvinený B. R. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa , s poukazom na a na tom skutkovom základe, že:

- v období od 25.01.2018 do 14.02.2018 v obci I. pred rodinným domom číslo XXX, v autobusovej zastávke a telefonicky, sa opakovane vyhrážal svojej bývalej priateľke L. L., nar. XX.XX.XXX slovami: „ak sa ku mne nevrátiš, tak ti ublížim a aj tvojej rodine, jediný komu neublížim je tvoja mladšia sestra“, pričom tieto vyhrážky poškodenej niekoľkokrát opakoval, z čoho mala L. L. obavu o svoje zdravie a život a tohto skutku sa obžalovaný B. R. dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 09.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2009, bol uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa , za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobou na 2 roky; rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. zo dňa 13.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2011, bol uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa , v súbehu s prečinom výtržníctva podľa spolupáchateľstvom podľa , za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 07.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2011, bol uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa ods.

1, ods. 2 písm. a) , za ktorý mu bol uložený súhrnný (vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Galanta, sp. zn. ) nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Za to mu bol uložený:

Podľa s poukazom na , , pri nezistené poľahčujúcich okolností podľa a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na podklade odvolania obvineného B. R. podaného proti vyššie špecifikovanému rozsudku okresného súdu, Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací rozhodol na verejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2019, sp. zn. tak, že postupom podľa odvolanie obvineného B. R. zamietol.

V tejto trestnej veci podal obvinený (odsúdený) dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení , a . Vychádzajúc z obsahu dovolania vyplýva, že bolo podané proti rozsudku prvostupňového súdu, ako aj proti vyššie označenému uzneseniu odvolacieho súdu.

V dôvodoch dovolania podaného prostredníctvom ex offo ustanoveného obhajcu (č. l. 448 - 450) uviedol, že rozhodnutie napadnuté dovolaním je založené na nesprávnych a neúplných skutkových zisteniach, ktoré odporujú záverom z vykonaných dôkazných prostriedkov. Vyslovil názor, že vzhľadom na vykonané dôkazy a z toho odvodený skutkový stav, mali OČTK a následne aj konajúci súd jeho konanie posúdiť ako nebezpečné vyhrážanie podľa a v zmysle ako nebezpečné prenasledovanie. Vo výpovedi poškodenej L. a jej matky R. L. sú zjavné rozpory, ktoré doposiaľ neboli odstránené. Dovolací dôvod v zmysle ustanovenia písm. c) videl v tom, že na jeho žiadosť mu nebol súdom ustanovený iný obhajca ex offo, keďže pôvodný obhajca mu neposkytoval podľa jeho názoru náležitú pozornosť.

Na základe uvedeného navrhol, aby najvyšší súd ako súd dovolací vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ust. , , aby zrušil napadnuté rozhodnutia a prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a aby zároveň v súlade s ust. nariadil, aby vec rozhodli iní sudcovia.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky tak, že je toho názoru, že nebol naplnený ani jeden z obvineným uvedených dovolacích dôvodov. Konanie obvineného bolo správne právne kvalifikované, skutok tak ako je uvedený v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu, z hľadiska objektívnej stránky, zodpovedá kritériám zločinu vydierania podľa , s poukazom na a , pričom zistený skutok dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací súd nevykonáva hodnotenie dôkazov. Podľa jej názoru v konaní nebolo porušené ani právo obvineného na obhajobu, pretože počas celého konania mal ustanovenú obhajkyňu Mgr. Helenu Farkašovú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)ako súd dovolací ( ) primárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), oprávnenou osobou [ ], v zákonom stanovenej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti

(, ) a že boli splnené podmienky uvedené v .

Pokiaľ dovolateľ formuloval dovolanie tým spôsobom, že ním napáda aj prvostupňový rozsudok aj uznesenie odvolacieho súdu, dovolací súd zdôrazňuje, že hoci uvedené rozhodnutia (ako na seba nadväzujúce) síce tvoria jednotu, obvinený je oprávnený podať dovolanie len proti právoplatnému druhostupňovému rozhodnutiu, čo vyplýva z .

Dovolanie obvineného preto dovolací hodnotil ako podané proti uzneseniu odvolacieho súdu (Krajského súdu v Nitre).

Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle je ako dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb vytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa (R 120/2012 - I.).

Poznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu.

S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania ( ).

Dovolací súd posudzujúc dovolanie obvineného v uvedených intenciách konštatuje, že podané dovolanie je obvineným chápané ako ďalšie odvolanie podané proti rozhodnutiam konajúcich súdov.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa . Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Takéto pochybenie súdov nižšieho stupňa dovolací súd v konaní nezistil.

V rámci prípravného konania, sudkyňou pre prípravné konanie bola opatrením, sp. zn. z 25 marca 2018 ustanovená obvinenému B. R. obhajkyňa Mgr. Helena Farkašová. Obvinený R. listom z 21. augusta 2018 (č. l. 379) žiadal o zmenu obhajcu ex offo. Dôvodom mala byť skutočnosť, že obhajkyňa nenavštevovala obvineného vo väzbe tak často, ako sa toho dožadoval a neposlala mu včas požadované kópie zápisníc.

Okresný súd sa žiadosťou obvineného zaoberal, vyžiadal si stanovisko ustanovenej obhajkyne a na základe zisteného prijal záver, že žiadosť obvineného je nedôvodná. Súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali konštatovanie, že obhajca si neplní zákonom mu uložené povinnosti.

Dovolací súd v tomto smere teda nezistil naplnenie tohto dovolacieho dôvodu; subjektívny pocit obvineného, že obhajca si neplní povinnosti, resp. jeho pocit, že obhajca v konaní nedosiahne právnou pomocou výsledok, ktorý si predstavuje obvinený, nemôže založiť dovolací dôvod podľa písm. c) .

K naplneniu tohto dovolacieho dôvodu však nepochybne môže dôjsť aj porušením obhajobných práv obvineného iným spôsobom, ak je zásadný, preto sa dovolací súd zaoberal aj konkrétnymi námietkami, ktoré v rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený v písomných dôvodoch dovolania uplatnil.

K námietke obvineného, že odvolací súd nevyhovel jeho návrhu na vykonanie tzv. „kontraposudku na poškodenú“, pretože tam nastali zmeny vo výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní a ten posudok by mohol byť iný“, dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania môže za istých okolností predstavovať porušenie práva na obhajobu. Stane sa tak vtedy, ak súd nevysvetlí zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nadbytočnosť a nepotrebnosť doplnenia dokazovania a zároveň existujú ďalšie skutočnosti naznačujúce, že celé konanie bolo vedené neobjektívne a zjavne nerešpektovalo pravidlá spravodlivého procesu. Len v takom prípade by bolo možné konštatovať porušenie práva na obhajobu obvineného, ako dôsledku nevysporiadania sa s dôvodmi odmietnutia vykonania ním navrhnutého dôkazu (resp. dôkazov) v kontexte ustanovení a . V posudzovanom prípade však k takejto situácii neprišlo.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v dovolací súd zdôrazňuje, že je viazaný konečnými skutkovými zisteniami, ku ktorým dospeli súdy v pôvodnom konaní, pretože dovolací súd správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže skúmať a meniť. Tieto skutkové zistenia sú obsiahnuté v rozsudku súdu I. stupňa (v tzv. skutkovej vete výrokovej časti), s ktorými sa ako správnymi stotožnil aj odvolací súd zamietajúc odvolanie obvineného ako nedôvodné.

Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku odsudzujúceho rozhodnutia môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie námietky skutkové. Dovolacie námietky, ktorými obvinený namieta spôsob hodnotenia dôkazov súdmi v pôvodnom konaní (nehodnovernosť a rozpory vo výpovediach poškodenej a jej matky

- svedkýň L.), preto nie sú spôsobilé naplniť dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa .

Z pohľadu tohto dovolacieho dôvodu je tak podstatné, že skutkové okolnosti obsiahnuté v opise skutku (tzv. skutkovej vete) rozsudku súdu I. stupňa poskytujú spoľahlivý podklad pre záver o naplnení všetkých zákonných znakov trestného činu, pre ktorý bol obvinený v pôvodnom konaní právoplatne odsúdený.

Dovolací dôvod podľa možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom.

Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.

Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle len vtedy ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa , a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by

odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo.

Obvinený v dovolaní nekonkretizoval, ktoré dôkazy v priebehu konania mali byť získané, alebo vykonané na hlavnom pojednávaní nezákonným spôsobom. V tejto súvislosti preto dovolací súd opakovane zdôrazňuje, že spôsob hodnotenia dôkazov vykonaných zákonným spôsobom súdmi nižších stupňov nemôže najvyšší súd v rámci dovolacieho konania prehodnocovať ani spochybňovať, pretože by tak neprípustným spôsobom zasahoval do výlučnej kompetencie týchto súdov bez právneho podkladu a napokon i v rozpore so samotnou podstatou dovolacieho konania. Dovolanie nemôže nahrádzať riadne opravné prostriedky, a jeho podanie nie je prípustné v rovnako širokom rozsahu, aký je charakteristický pre riadne opravné prostriedky. Dovolanie a rozhodnutie o ňom znamená prelom do právoplatných rozhodnutí, a preto spravidla narušuje stabilitu konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Z toho dôvodu možno dovolanie aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu alebo jemu predchádzajúceho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov.

Na podklade vyššie uvedeného Najvyšší súdu Slovenskej republiky súd konštatuje, že v posudzovanom prípade dovolaním namietané dovolacie dôvody podľa , a naplnené neboli, preto dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí uznesením odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.