Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41C-101-2018.pdf
PDF · 134.77 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/101/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcov: v 1/ rade: Ing. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XXX, štátny občan SR, v 2/ rade: U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XXX, štátny občan SR, v 3/ rade: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XXX, štátny občan SR, všetkých zastúpených právnym zástupcom: JUDr. Darina Kučerová, advokátka, so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovaným: v 1/ rade: E. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. XXX, XXX XX T. F., štátny občan SR, v 2/ rade: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. C.. Š. XXX/XX, XXX XX T. F., štátny občan SR, v 3/ rade: Rastislav W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX T. F., štátny občan SR, žalovaným v 2/ a 3/ rade zastúpeným právnym zástupcom: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, APC, pavilón B, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcov z a m i e t a.
II. Žalovaní v rade 1/ až 3/ rade m a j ú voči žalobcom v 1/ a 3/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou, Okresnému súdu Žilina doručenou dňa 27.12.2018, domáhali voči žalovaným určenia, že do dedičstva po poručiteľovi U., zomr. XX.XX.XXXX . („poručiteľ“) patrí 1 rodinného domu č. XXX. stojaca na parcele KNC XXXX/X . v k. ú. V. zapísaná na LV č. XXXX. („predmetný rodinný dom“) a garáž . Poručiteľ bol otcom žalobcu v 1/ a 2/ rade a manželom žalobkyne v 3/ rade. Poručiteľ žil v predmetnom rodinnom dome spoločne so svojimi rodičmi R. V roku XXXX. uzatvorila žalobkyňa v 3/ rade s poručiteľom manželstvo a so súhlasom jeho otca R., ako aj so súhlasom súrodencov poručiteľa začali poručiteľ so žalobkyňou v 3/ rade predmetný rodinný dom nadstavovať. S poručiteľom si žalobkyňa v 3/ rade zobrala úver a tento po smrti poručiteľa splácala a splatila. Otec poručiteľa R. v roku XXXX mal záujem dať veci vlastnícky na poriadok, uznal, že s poručiteľom žalobkyňa v 3/ rade rodinný dom nadstavili, vytvorili samostatnú bytovú jednotku, ktorá mala súpisné číslo XXX/X a spodná časť, kde bývali rodičia poručiteľa otec R. mala číslo XXX/X. Na pozemku žalobkyňa v 3/ rade s poručiteľom postavili garáž. Obe bytové jednotky mali vlastné hodiny, aj vlastný vstup do bytových jednotiek. Otec poručiteľa R. G. chcel previesť predmetnú nehnuteľnosť na žalobcov, k čomu si dal vypracovať znalecký posudok, no k prevodu napokon za výdatnej pomoci žalovaného v 2/ rade nedošlo. Matka poručiteľa E. zomrela XX.XX.XXXX Po jej smrti jej podiel nadobudli v konaní D XXXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX otec poručiteľa R., žalovaný v 2/ rade, žalovaná v 1/ rade a žalobcovia v 1/ a 2/ rade. Otec poručiteľa R. zomrel 18.01.2013. Pozostalosť bola vedená pod č XXD XX/XXXX, Dno XXX/XXXX. Ako dedičia po R. prichádzajú do úvahy žalovaná v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade a žalobcovia v 1/ až 3/ rade. Predmetom dedičstva po nebohom R. však nebol predmetný rodinný dom z dôvodu, že žalovaný v 1/ a 2/ rade neboli ochotní uznať spoluvlastníctvo poručiteľa a žalobkyne v 3/ rade ako manželky poručiteľa
v podiele 1 k celku i napriek tomu, že žalovaná v 1/ rade ešte dňa XX.XX.XXXX čestne prehlásila, že poručiteľ nadstavil na predmetný rodinný (rodičovský) dom jednu samostatnú bytovú jednotku a výstavbu financoval z vlastných zdrojov. Tiež prehlásila, že mu požičala v súvislosti s touto výstavbou finančné prostriedky, ktoré jej vrátil. Tiež pristavil garáž, kde bola pôvodne šopa na drevo. Obdobne sa vyjadrili aj svedkova Ing. Y.. Žalovaný v 1/ a 2/ rade odmietajú uznať, že nadstavba rodinného domu patrí do BSM poručiteľa a žalobkyne v 3/ rade. Mali za to, že naliehavý právny záujem je daný. Uviedli, že žalovaný v 3/ rade nadobudol podiel žalovaného v 2/ rade zmluvou U., pričom nebolo dodržané predkupné právo.
2. Žalovaná v 1/ rade písomným vyjadrením k žalobe tunajšiemu okresnému súdu doručeným dňa 22.03.2019 uznala, že poručiteľ nadstavil rodičovský dom o samostatnú bytovú jednotku a postavil aj garáž, avšak zároveň uviedla, že to nie je dôvod, aby bez rozumnej dohody pripustila, že 1 predmetného rodinného domu a garáž patria do dedičstva po poručiteľovi. Ak by takúto možnosť pripustila, jej podiel by bol nepredajný.
3. Žalovaný v 2/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručeným tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.03.2019 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že rodičia poručiteľa JI. boli bezpodieloví spoluvlastníci predmetného rodinného domu. Ako bezpodieloví spoluvlastníci požiadali ONV o stavebné povolenie, a to nadstavby rodinného domu o jednej bytovej jednotke. ONV ich žiadosti vyhovel a dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodnutie o prípustnosti stavby č. vyst XXXX/XX-Aš. Rodičom poručiteľa R. vydal stavebné povolenie po č. A. a to na stavbu plynofikácie rodinného domu a plynová prípojka na pozemku parc č. XXXX/X. Rodičia poručiteľa R. ako vlastníci pozemku pri predmetnom rodinnom dome svojpomocne postavili garáž bez stavebného povolenia. Rodičia poručiteľa R. postavili rodinný dom v roku XXXX a dom spolu so svojimi deťmi užívali. Nie je pravdivé tvrdenie, že poručiteľ spoločne so žalobkyňou v 3/ rade, keď XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, by začal nadstavovať predmetný rodinný dom. V rodine bolo dohodnuté, že toto nadstavia rodičia poručiteľa R., čo vyústilo do podania stavebného povolenia k nadstavbe a plynovej prípojke pred uzavretím manželstva poručiteľa. To, že tvrdenie žalobcov je klamlivé potvrdzuje dedičské konanie po nebohej matke poručiteľa E., keď otec poručiteľa R., žalovaná v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade a žalobca v 1/ a 2/ rade uzavreli dohodu v rámci dedičského konania o vyporiadaní BSM rodičov R. s tým, že celý predmetný rodinný dom v hodnote XXX XXX Sk radili do BSM rodičov poručiteľa R.. Potom bolo ustálené, že do dedičstva po matke poručiteľa E. patrí polovica celého predmetného rodinného domu a vonkajšie úpravy spolu v hodnote XXX XXX SK. Následne dedičskou dohodou bolo vykonané vyporiadanie a to tak, že podiel matky poručiteľa E. v predmetnom rodinnom dome nadobudol žalovaný v 2/ rade v X/X., žalovaná v 1/ rade v X/X, otec poručiteľa v X/X a žalobkyňa v 1/ rade v X/X. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.12.2002, a teda v tomto smere existuje prekážka rozhodnutej veci. Otec poručiteľa R. takto z titulu vyporiadania BSM mal podiel 1 k predmetnému rodinnému domu a po manželke zdedil podiel X/X., čiže do dedičstva po ňom patrí podiel X/X. Žalovaný v 2/ rade zdedený podiel 1/8 odpredal žalovanému v 3/ rade. Bol vyhotovený znalecký posudok Ing. R.. Tvrdil, že predmetný rodinný dom, ako aj garáž stavali všetci pre rodičov R., a nie pre poručiteľa. Nikdy nebola dohoda medzi rodičmi a poručiteľom, že on sa stane vlastníkom garáže. Toto mu ani po postavení nikdy neprepísali do vlastníctva.
4. Žalovaný v 3/ rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.03.2019 uviedol, že pri nadobudnutí podielu X/X predmetného rodinného domu vychádzal zo zápisu LV podľa § 70 katastrálneho zákona, bol dobromyseľný, že stav katastra zodpovedá skutočnému stavu veci. Bol oboznámený so znaleckým posudkom Ing. R., ako aj s rozhodnutím o dedičstve po matke poručiteľa E.. Mal tak za to, že je vlastníkom podielu X/X. v predmetnom rodinnom dome.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 28.11.2019, na ktorom súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej. 6. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe, či v podanom vyjadrení k žalobe. 7. Právna zástupkyňa žalobcov pred súdom nad rámec písomných vyjadrení vo vzťahu k nosným dôvodom podania žaloby uviedla, že predmetný rodinný dom začal pred manželstvom so žalobkyňou v 3/ rade stavať poručiteľ. Mala za preukázané, že nehnuteľnosť staval a financoval poručiteľ, a teda žaloba je dôvodná. 8. Právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade uviedol, že žalobcovia nepreukázali dohodu, ktorá mala existovať ohľadne uzavretia vlastníctva poručiteľa a otca R. G.. Rodinný dom sa postavil v roku XXXX,
V. poručiteľ ani nežil. Zdôraznil, že pred rokom XXXX boli na liste vlastníctva zapísaní rodičia poručiteľa R.. V konaní o dedičstve po matke poručiteľa E. nikto nenamietal, že by to nemalo patriť matke E. a uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, že sa dedí celý predmetný rodinný dom, pretože nevznikla nadstavbou samostatná vec, ale sa len rozšírilo pôvodné vlastníctvo predmetného rodinného domu. Na stavbe sa podieľala celá rodina, nielen poručiteľ. Všetci pracovali, všetci pomáhali na nadstavbe aj postavení garáže, takže nebolo to individuálne vlastníctvo poručiteľa. Žalovaný v 3/ rade vychádzal v roku XXXX z LV z roku 2000 a teda poukázal aj na § 134 OZ. Zdôraznil, že nadstavba je súčasť predmetného rodinného domu a nemôže existovať dvojaké vlastníctvo, pokiaľ o tom nebola urobená dohoda. Mal za to, že žalobcovia nepreukázali žiadnu dohodu a nakoniec sa sami utvrdzujú, že chceli dohodu urobiť ďalším prevodom vlastníctva od otca poručiteľa R. , a to už znamená, už len z tohto pohľadu, že nemôže byť určené vlastníctvo. 9. Žalovaná v 1/ rade pred súdom uviedla, že nech sa dom predá a rozdelí na troje, pretože keď sa predá jedna polovica, druhá sa už nepredá. Uviedla, že keď matka poručiteľa E. zomrela, povedala žalobkyni v 3/ rade, aby si to vybavila s otcom poručiteľa R. Poručiteľ nemal na seba nič napísané. Žalobkyňa v 3/ rade nebola ochotná. Otec poručiteľa R. povedal, že on na nich nič nenapíše a žalobkyňa v 3/ rade sa o to ďalej nezaujímala. Nemali dobré vzťahy. Nadstavbu staval a financoval poručiteľ, ale aj to sa pýtal otca poručiteľa R., že kto tam ostane. Poručiteľovi požičali peniaze, ale aj na auto. Nadstavbu staval a financoval poručiteľ. Pri prevode podielu na žalovaného v 3/ rade žalovaný v 2/ rade ich o predkupné právo nežiadal. Otec poručiteľa R.. povedal, že vrch je jeho, že to je na jeho pozemku, pod jeho číslom a je to jeho vlastníctvo. Uviedla, že keď zisťovala majetkové pomery, všetko bolo písané na otca poručiteľa R.. V dedičskom konaní to bolo rozdelené na štyroch bez povinnosti vzájomného vyplácania. 10.Žalobkyňa v 1/ rade pred súdom uviedla že si odjakživa pamätá, že dedo (otec poručiteľa R. stále hovoril, že nadstavba bude napísaná na ňu a žalobcu v 2/ rade. Pri popise babky (matka poručiteľa E.) nastala dohoda, že polovička chalupy patrí žalobkyni v 1/ rade a žalobcovi v 2/ rade. Pamätá si, že dlhy ktoré vznikli v rámci stavania žalobkyňa v 3/ rade musela vyplácať a taktiež pôžičku v banke. Mala za to, že žalovaný v 2/ rade otca poručiteľa R. prehovoril, aby vrch na nich nenapísal. Zriadenie plynu a rozširovanie vodovodnej prípojky sa platilo po smrti poručiteľa a platili to oni (žalobcovia). Ohľadom platenia elektriny prebiehal spor, pričom nedoplatky na strane otca poručiteľa R. vyplatili oni, pričom mali vlastný merač. Boli žalovaní aj žalovaný v 2/ rade a žalovaná v 1/ rade, avšak vtedy sa nedomáhali, vtedy tvrdili, že žalobcovia tam bývajú, a teda žalobcovia to majú zaplatiť. Uviedla, že medzi súrodencami bola dohoda, že poručiteľ financuje nadstavbu a zostáva tam bývať. Neskôr sa stavala garáž, ktorú taktiež poručiteľ financoval, spomínala to rodiča poručiteľa R. E. E. pokiaľ žili. Dohoda medzi súrodencami bola ešte, keď žila matka poručiteľa E., ako aj po jej smrti. Otec poručiteľa R. stále spomínal, že to dá na papier, keď bolo pojednávane po matke poručiteľa E.. Otec poručiteľa R. chcel 1. domu, čo je samostatná bytová jednotka plus garáž a prislúchajúci pozemok dať na papier, vysporiadať a napísať na žalobcu 1/ a 2/ rade, chcel aby to nemala mama (žalobkyňa v 3/ rade), ale vnúčatá (žalobca 1/ a 2/ rade). Pojednávanie po matke T. E. sa rýchlo ukončilo, aby sa neplatili trovy a po dohode mal byť urobený prevod 1. domu, aspoň otec poručiteľa R. to stále tvrdil. Nebola skúsená, tak ju uchlácholili. V prvom rade to mal dať otec T. R. dohromady, preto čakali takú dlhu dobu od C. XXXX. Len potom otec poručiteľa R. zmenil názor, že to na nich nenapíše. Otec poručiteľa R. chcel oficiálne rozdeliť tú bytovú jednotku E. 1., nadstavbu, chcel papierovo previesť na nich, darom. 11. Žalobkyňa v 3/ rade pred súdom uviedla, že keď sa tam privydala, chalupa bola postavená, bytová jednotka bola postavená, ale neboli podlahy, zábradlia, kdečo dorobené. To dorábali. Zostal jej 100 000 Sk dlh. Poručiteľ bytovú jednotku staval za slobodna, všade mal dlh, ktorý potom spolu splácali. Všetko financovali so svokrovcami E. E. R. na polovicu, aj dane. Výmer chodil na svokrovcov E. E. R., pretože chalupa bola písaná na nich. Spochybnila, že prípojku plynu spravil otec poručiteľa R.. Prípojka sa robila už keď bol poručiteľ mŕtvy v roku 1997, a tá bola písaná na jej syna (žalobcu v 2/ rade) a faktúry boli písané na ňu, ona to platila. Poručiteľ jej rozprával, že si to musia dostavať a splatiť to. Dohoda o nadstavbe bola medzi všetkými súrodencami a bolo dohodnuté, že bude nadstavovať poručiteľ a všetci si boli vedomí, že to bude patriť im. Žalovaná v 1/ rade normálne súhlasila, že požičala poručiteľovi a aj jej peniaze vrátili. Požičala mu 13 000 Sk. Existujú faktúry, čo poručiteľ materiál platil. Sú aj čestné prehlásenia svedkov, že vozili materiál. Bytová jednotka má svoj prívod, svoje hodiny, to je na ich meno (žalobcov), platia to. Vchod je zvlášť. Dve bytové jednotky nie sú prepojené. S poručiteľom sa zosobášila XX.XX.XXXX. Nadstavba už stála. Nadstavbu povolili tomu, kto vlastnil spodok a dodatočne to malo byť prepísané, nestalo sa tak. Stavebný dozor vykonával Ing. K. Q.. Prečerpanie cenových nákladov bolo povolené otcovi poručiteľa R.. Otcovi poručiteľa R.i splácali pôžičku, aj sestre (žalovanej v 1/ rade) aj R. (žalovanému v 2/ rade). Splácali za materiál, za to čo a to postavilo. Nájom neplatili, bolo to ich. Platili elektriku, plyn, všetky náklady na polovicu. Splácali dlžobu čo vznikli so stavbou. Otec poručiteľa R. to
chcel prepísať na poručiteľa, keď poručiteľ zomrel, chcel to napísať na vnúčatá (žalobca v 1/ a 2/ rade), lebo ona im ako nevesta (žalobkyňa v 3/ rade) nevoňala. 12. Žalovaný v 2/ rade pred súdom uviedol, že chalupu stavali dohromady, všetci spoločne a dirigoval to dedo (otec poručiteľa R.S.), pretože to bolo jeho a bol to na neho napísané. Poručiteľ žalobkyňu v 3/ rade doviedol do hotového, nemala ani tušenia čo to stálo, kto a ako to robil. Poručiteľ povedal, že on bude hore bývať, požičali mu peniaze. Na materiál. Uviedol, že viac požičiaval dedovi, pretože on to financoval. S vodou nemali žiadne starosti. Poručiteľ im za života povedal, aby to nepísali na neho, pretože vzťah žalobkyne v 3/ rade s rodičmi (E. E. R.) nebol najlepší. Bolo to pod jedným číslom. Dedo to nechcel napísať na nikoho. Tvrdil, že to je celé jeho. Žalovaný v 2/ rade nerozumel prečo sa stále rozpráva o vrchu a spodku, keď je to jeden celok pod jedným číslom. Nerozumel čo sa malo deliť. Mal za to, že dedo by to v živote nenapísal ani na žalobkyňu v 1/ rade, ani na žalobkyňu v 3/ rade. Dedo mal svoj dobrý rozum, on ho nebifľoval. Dedo vedel, že to nedá nikomu, lebo je to jeho. Nehnuteľnosť aká taká bola postavená celá, aj horná bytová jednotka, teda dom bol postavený ako celok. Poručiteľ financoval len vnútro. Chalupa bola postavená, mala postavenú aj strechu, dal sa krov dole a dala sa rovná strecha, ale chalupa bola celá postavená. Prerábal sa len vrch, čiže sa nestavalo, ale prerábalo. Dedo povedal, že chalupa je jeho a na nikoho ju nebude písať. Peniaze poručiteľovi požičiavali na konci, keď sa toho ujal, že bude hore bývať. Nevedel uviesť koľko mal dedo požičané a kde. Nevedel ani uviesť koľko pôžičiek mal poručiteľ. Poručiteľ povedal, že on si to dorobí, vtedy tam dal aj vchod. Bolo spoločné kúrenie, spoločná voda, spoločná žumpa, všetko bolo spoločné. Uviedol, že keď sa stavala prípojka on tam nebýval. Uviedol, že rezervoár sa robil pre 3 - 4 domy a keď sa ťahala voda do horného poschodia len sa rozpojila dierka u deda v pivnici a na to sa napojila voda. Rezervoár sa robil pre 5 súkromných domov, lebo stále bolo málo vody. Nevedel uviesť rok. Pri prevode podielu na žalovaného v 3/ rade nedodržal predkupné právo. Nadstavbu robili preto, lebo dedo bol ješitný a strecha ihlan zatekala. Dedo na úkor toho rozhodol, že strecha pôjde dole a dá sa rovná strecha. Poručiteľ povedal, že on bude hore bývať, on sa bude o to starať, ale nemal peniaze, preto to robili všetci dohromady, požičiavali si. Uviedol, tiež že rodičom (E. E. R.) požičal peniaze, či už na auto, ale aj na financovanie chalupy, peniaze išli cez neho. V dedičskom rozhodnutí je napísaná výška dlhov 200 000 Sk, všetci dedičia to uznali, ale peniaze mu nikto nesplatil. Uviedol tiež, že žalobkyňa v 1/ rade mu z dlhu niečo vyplatila. Dedo mu dlh nevyplatil. 13. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, a to výpisom z LV č. XXXX, k.ú. V., z ktorého je zrejmé, že ako vlastníci k predmetnému rodinnému domu sú zapísaní otec poručiteľa R. U. 1. E. X/X k celku, žalobkyňa v 1/ rade v podiele X/X k celku, žalovaná v 1/ rade v podiele X/X k celku a žalovaný v 3/ rade v podiele X/X k celku.
14. Podľa čestného prehlásenia žalovanej v 1/ rade zo dňa XX.XX.XXXX poručiteľ nadstavil na predmetný rodinný, rodičovský, dom jednu samostatnú bytovú jednotku, výstavbu financoval z vlastných zdrojov, požičala mu peniaze, ktoré jej vrátil. Tiež pristavil garáž, kde bola pôvodne šopa na drevo.
15. Podľa čestného prehlásenia Ing. Y. Q. U. G. (poručiteľ) realizoval demontáž pôvodného krovu, nadstavbu 1 NP domu do súčasnej podoby, práce aj s dodávkou materiálu realizoval na vlastné náklady, práce prevádzal svojpomocne, na prácach sa osobne zúčastňoval a sú mu známe všetky okolnosti okolo prevádzania nadstavby 1NP domu č. XXX. Podľa čestného prehlásenia Š. J., bol tento svedkom prístavby predmetného rodinného domu, kde poručiteľ demontoval strechu rodičovského domu a nadstavoval jednu samostatnú bytovú jednotku po dohode s rodičmi a súrodencami, ktorú si sám financoval. Pracoval ako šofér nákladného auta a vozil stavebný materiál na danú stavbu a občas aj pomáhal. Požadované platby uhrádzal U. G..
16. Podľa znaleckého posudku Ing. R. T. č. XX/XXXX predmetný rodinný dom súp. č. XXX bol postavený v roku XXXX. V roku XXXX bolo povolené vybudovať nadstavbu rodinného domu o jednej bytovej jednotke. V rámci tejto nadstavby bola zrekonštruovaná pôvodná časť rodinného domu a pristavené dve garáže, ktoré sú technicky aj prevádzkovo prepojené s predmetným rodinným domom. Rodinný dom je trojpodlažný.
17. Podľa osvedčenia o dedičstve JUDr. R. notára H. XXXX/XXX, H. W. XXX/XXXX A. dňa 10.12.2002 právoplatného a vykonateľného dňa 10.12.2002 po poručiteľke E. G. (matke poručiteľa) účastníci konania vyhlásili, že o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva matky poručiteľa a pozostalého manžela (otec poručiteľ R.), ktoré zaniklo smrťou matky poručiteľa uzavreli túto dohodu: Matka poručiteľa s pozostalým manželom (otcom poručiteľa R.) za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli predmetný rodinný dom č. XXX v hodnote 703 930 Sk a z majetku tvoriaceho BSM manželov
(rodičov poručiteľa E. E. R.) do dedičstva patrí 1. predmetného rodinného domu XXX, 1. vonkajšie úpravy a H. 1. z majetku patriaceho do BSM patrí R. G. (otec poručiteľa). Dedičia (otec poručiteľa R., žalovaný v 2 /rade, žalovaná v 1/ rade a žalobkyňa v 1/ rade) uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, že sú nadobúdateľmi nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXXX každý v T. 1. k celku, a to bez výplatku ustupujúcemu dedičovi (žalobcovi v 2/ rade).
18. Podľa čestného prehlásenia T. S. zo dňa XX.XX.XXXX predmetný rodinný dom č. XXX je postavený vlastníkmi R. E. E. G. na pozemku vo U. R. E. E. G. (rodičia poručiteľa) a bol postavený a vlastníkmi užívaný od roku XXXX.
19. Podľa čestného prehlásenia T. S. zo dňa XX.XX.XXXX predmetný rodinný dom č. XXX je postavený vlastníkmi R. E. E. G. na pozemku vo vlastníctve R. a E. G. (rodičia poručiteľa) a bol postavený a vlastníkmi užívaný od roku XXXX.
20. Podľa rozhodnutia ONV - odor výstavby a územného plánovania v Žiline č. výst. XXXX/XX -aš zo dňa XX.XX.XXXX ONV na žiadosť R. G. (otec poručiteľa) povoľuje R. G. (otcovi poručiteľa) nadstavbu predmetného rodinného domu, pričom stavbu postaví stavebník svojpomocne. Ako stavebník je uvedený R. G. (otec poručiteľa). 21. Podľa stavebného povolenia č. Ž. XX/XXXX-G. zo dňa 11.08.1997 sa na základe žiadosti R. E. E. G. (rodičia poručiteľa) zo dňa 28.07.1997 povoľuje R. G. s manž. uskutočnenie a umiestnenie stavby v súvislosti s predmetným rodinným domom, a to plynofikácia a plynová prípojka.
22. Podľa čestného prehlásenia Y. Š., nar. XX.XX.XXXX sa R. G. (otec poručiteľa) viackrát vyjadril, že nadstavbu rodinného H. XXX, ktorú postavil z vlastných investícií jeho nebohý syn U. G. (poručiteľ) ponechá jeho deťom (žalobca v 1/ a 2/ rade). Celý čas si bol R. G. (otec poručiteľa) vedomý, že nadstavená samostatná bytová jednotka prislúcha vnúčatám (žalobca v 1/ a 2/ rade) ako zákonným dedičom po U. G. (poručiteľovi). Bola si vedomá, že nadstavba prebiehala v čase, keď starší syn R. G. (žalovaný v 2/ rade) už nebýval na danej adrese. Sestra E. Ď. (žalovaná v 1/ rade) v danú dobu bývala s rodičmi (rodičia poručiteľa E. a R.) a bola si vedomá tohto stavu, že U. G. (poručiteľ) stavbu financuje sám, pretože na to o krátku dobu sa vydala a odsťahovala.
23. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu právnej zástupkyne žalobcov na pojednávaní dňa 28.11.2019 listinnými dôkazmi, a to zápiskami matky žalovaných v 1/ a 2/ rade (č.l. 103 spisu, pozn. súdu zrejme žalobkyne v 3/ rade, matky žalobcov v 1/ a 2/ rade), z ktorých by malo byť zrejmé koľko finančných prostriedkov investoval poručiteľ do nadstavby predmetného rodinného domu, ako po čiastkach tieto financie splácal, ako kupoval materiál na svoje meno, z ktorých by malo byť zrejmé, že nadstavbu skutočne staval poručiteľ pre seba a túto financoval; keď tieto nepovažoval súd pre rozhodnutie vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu veci a viažuceho sa právneho posúdenia za potrebný. Tieto listinné dôkazy vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav a právne posúdenie predmetu danej veci vyhodnotil ako nadbytočný a nehospodárny. Tieto dôkazy by vzhľadom na predmet konania nemali vplyv na súdom formulované závery vo veci samej, vo vzťahu k vlastníckemu právu. Tieto listinné dôkazy preukazujú len prípadné finančné investície a reálne pracovné činnosti do majetku vo vlastníctve inej osoby (do predmetného rodinného domu a garáže bez súpisného čísla vo vlastníctve rodičov poručiteľa E. E. R.), nepreukazujú však a ani nemôžu preukazovať sami o sebe vlastníctvo poručiteľa k majetku inej osoby, t.j. V. 1. T. rodinného domu a garáže vo vlastníctve rodičov poručiteľa R. E. E., alebo titul nadobudnutia vlastníckeho práva poručiteľa. 24. V danom prípade sa jedná o určenie, že predmetný rodinný dom v prislúchajúcom spoluvlastníckom podiele 1 a garáž patrí do dedičstva po poručiteľovi žalobcov. Okresný súd má za to, že žaloba na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi predstavuje žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, ktorá sleduje ochranu vlastníckeho práva. Okresný súd konštatuje, že motívom podania takejto žaloby je skutočnosť, že dedičské konanie po poručiteľovi, zomr. XX.XX.XXXX bolo zrejme prejednané (žalobcovia neoznačili číslo dedičského konania po poručiteľovi, avšak táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná), pričom predmetom nebol podiel 1 v predmetnom rodinnom dome a garáž, o ktorom dedičia tvrdia, že v čase smrti poručiteľa mu mal patriť. V čase smrti poručiteľa (XXXX) podľa zisteného skutkového stavu predmetný rodinný dom a garáž bol v celosti zapísaný do vlastníctva rodičov poručiteľa R. E. E. (už od roku XXXX), a teda nemohol byť predmetom dedičstva
po poručiteľovi. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že žaloba s takto uplatneným žalobným petitom, o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je prípustná v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam.
25. Pred zaoberaním sa meritom veci sa teda súd v prvom rade vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov, nakoľko podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je jeho preukázanie. Okresný súd považuje za potrebné uviesť, že právny záujem žalobcov musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (OZ) dedičstvo sa nadobúda smrťou. V prípade určovacej žaloby, že konkrétna vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať dedič poručiteľa, resp. do úvahy prichádzajúci dedič, prípadne jeho právny nástupca, a to voči inej osobe ako dedičovi. V danej veci okresný súd v súlade s uvedeným výkladom dospel k záveru, že na strane žalobcov je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo 26/2007 zo dňa 16.12.2008, ako aj z jeho celkovej doterajšej rozhodovacej praxe, vyplýva, že dedič má vždy naliehavý právny záujem na určení, či určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi. Okresný súd mal za to, že rozhodnutie o požadovanom určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcov ako dedičov poručiteľa voči žalovaným. Okresný súd má za to, že takéto rozhodnutie súdu môže byť napríklad podkladom v konaní o dedičstve. Meritórne posúdenie existencie vlastníctva poručiteľa žalobcov k podielu 1 predmetného rodinného domu a garáže môže zmeniť právne postavenie žalobcov, keďže jedine úspech žalobcov v konaní o ich žalobe im umožní uplatnenie svojich prípadných nárokov voči subjektom, ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti, t.j. voči žalovaným. Súd v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (vec patrí do dedičstva) musí z hľadiska poskytnutia ochrany tomuto právu a jeho právnemu nositeľovi v zmysle § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka skúmať otázku vlastníctva bez ohľadu na jestvujúci stav zápisu vlastníctva v príslušnom katastri nehnuteľností. Zároveň vychádzajúc z uvedeného výkladu a zisteného skutkového stavu veci okresný súd dospel k záveru, že je splnená aj podmienka vecnej legitimácie (aktívnej, či pasívnej), keď žalobcovia v 1/ až 3/ rade sú nesporne dedičmi poručiteľa (uvedené bolo medzi stranami nesporné) a žalovaní v 1/ až 3/ rade sú iné osoby ako dedič a sú osoby zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci predmetného rodinného domu, vrátane garáže, ktorá skutočnosť vyplýva z predloženého LV č. XXXX.
26. Následne sa okresný súd zaoberal otázkou, či podiel 1. na predmetnom rodinnom dome a garáž patril ku dňu smrti poručiteľovi žalobcov. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že predmetný rodinný dom je zapísaný na LV č. XXXX T.o súpisným Č. XXX ako jeden celok, hoci sa skladá aj podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX z dvoch bytových jednotiek, čo bolo medzi stranami nesporné. V konaní nebolo preukázané, že v rozhodnom čase, a to ku dňu smrti poručiteľa, došlo k rozdeleniu predmetného rodinného domu súp. č. XXX, tak aby tento rodinný dom bol v katastrálnom konaní zapísaný pod dvomi súpisnými číslami XXX/X E. XXX/X ako dva samostatné predmety vlastníckeho práva, tak ako tvrdili žalobcovia. Nebolo preukázané, že tento predmetný rodinný dom pozostával z právneho hľadiska z dvoch samostatných bytových jednotiek, ktoré by mali vlastnícky patriť viacerým spoluvlastníkom, t.j. okrem rodičov poručiteľa R. E. E., aj poručiteľovi. Toto tvrdenie z výpisu z LV č. XXXX nevyplýva. Z vykonaného dokazovania LV č. XXXX mal súd preukázané, že predmetný rodinný dom súp. č. XXX bol jedným celkom vlastnícky patriacim rodičom poručiteľa R. E. E.. Rovnako v čase smrti poručiteľa, t.j. dňa XX.XX.XXX1, predmetný rodinný dom bol v celosti zapísaný do vlastníctva rodičov poručiteľa R. a E. a týmto patril už od roku XXXX. Skutočnosť, že predmetný rodinný dom vlastnícky patril v celosti rodičom poručiteľa vyplýva z predložených listinných dôkazov. Z osvedčenia o dedičstve H. zo dňa XX.XX.XXXX právoplatného a vykonateľného dňa XX.XX.XXXX (č.l. 39 spisu) vyplýva, že predmetný rodinný dom spolu s vonkajšími úpravami v celosti patril do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov poručiteľa E.. Jedná sa síce o rozhodnutie z roku XXXX, ale medzi stranami bolo nesporné, že tieto nehnuteľnosti boli vždy (od roku XXXX.) vlastnícky písané na rodičov poručiteľa R.. Skutočnosť, že predmetný rodinný dom v celosti bol vlastnícky v príslušnom registri písaný neprestajne od roku XXXX na rodičov poručiteľa E., nebola medzi stranami sporná. Sporná medzi stranami sporu bola správnosť takéhoto zápisu, a teda aj vlastníctvo k predmetnému rodinnému domu v jednej polovici od roku XXXX, kedy došlo k nadstavbe rodinného domu. Rovnako z čestných vyhlásení T. vyplýva, že rodičia poručiteľa R. postavili predmetný rodinný dom v roku XXXX, t.j. pred narodením poručiteľa, a tento bol nimi aj užívaný, a teda sú jeho vlastníkmi. Tiež z rozhodnutia Okresného národného výboru o prípustnosti stavby z roku XXXX vyplýva, že rozhodnutie o pripustení nadstavby predmetného rodinného
domu bolo na žiadosť otca poručiteľa R. a tomuto bola aj povolená nadstavba. Otec poručiteľa R. bol tak spolu s manželkou E.lastníkom ako aj zároveň stavebníkom a nadstavbu mal postaviť sám svojpomocne. Rovnako stavebné povolenie na plynofikáciu predmetného rodinného domu bolo vydané v roku XXXX otcovi poručiteľa R. s manželkou E.. Z predložených listinných dôkazov tak absolútne nevyplýva, že by poručiteľ mal byť vlastníkom polovice predmetného rodinného domu, resp. nadstavby. Z uvedených listinných dôkazov je jednoznačne preukázané, že nadstavbu vykonával otec poručiteľa R. ako vlastník predmetného rodinného domu, ako aj stavebník nadstavby. Je potrebné zdôrazniť, že z listinných dôkazov vyplýva, že stavebníkom bol otec poručiteľa R.. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že nadstavbu realizoval a financoval poručiteľ, teda bol stavebníkom, okresný súd konštatuje, že aj keby poručiteľ vykonával nadstavbu a túto aj financoval (čo však nebolo preukázané), nebola v konaní v zmysle stavebného zákona preukázaná dohoda medzi vlastníkom predmetného rodinného domu, t.j. rodičmi poručiteľa R. a poručiteľom ako stavebníkom o vlastníckom práve nadstavby podľa § 58 ods. 3 stavebného zákona, ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby. Neexistencia takejto dohody vyplýva aj z vyjadrení samotných žalobcov, keď uviedli, že otec poručiteľa R. mal predmetnú nadstavbu na nich ako dedičov poručiteľa previesť darom. Naviac poručiteľ nebol ani nájomcom stavby. V takto zistenom skutkovom stave veci sa teda mohlo jednať na strane poručiteľa len o prípadné investície do majetku inej osoby, avšak len investíciami, či už finančnými alebo vo forme výkonov nemohol poručiteľ bez ďalšieho nadobudnúť vlastnícke právo k nadstavbe rodinného domu. K záveru o vlastníckom práve poručiteľa k nadstavbe rodinného domu tak nemôže súd dospieť ani na základe predložených čestných prehlásení žalovanej v 1/ rade, Ing. Y. Q., Š. J., Č. Y. Š.. Skutočnosť investícií poručiteľa do nadstavby predmetného rodinného domu nezakladá jeho vlastnícke právo, resp. právny nárok na určenie vlastníckeho práva poručiteľa k nadstavbe rodinného domu. Okresný súd uvádza, že v zmysle § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. V danom prípade sa však podľa zisteného skutkového stavu a skutkových tvrdení žalobcov nejedná o žiadny z prípadov podľa § 132 OZ. Okresný súd konštatuje, že poručiteľovi tak chýbal právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nadstavbe rodinného domu. Poručiteľ, a teda aj jeho dedičia si mohli nanajvýš nárokovať vložené investície do majetku iného a tieto žiadať, avšak v inom konaní a s iným predmetom konania. Pre predmet konania a určenie vlastníckeho práva V. 1. predmetného rodinného domu je rovnako irelevantné tvrdenie, že otec poručiteľa JI. chcel nadstavbu napísať na žalobcov v 1/ a 2/ rade, nakoľko v danej veci sa jedná o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k poručiteľovi. Naviac takéto tvrdenie nie je v konaní ani preukázané. Z osvedčenia o dedičstve po matke poručiteľa E. vyplýva, že dedičskú dohodu uzavrel aj sám otec poručiteľa R., a to tak, že nadobudol k predmetnému rodinnému domu podiely 1. E. X/ X k celku. Z dedičského rozhodnutia vyplýva, že vlastníctvo k predmetnému rodinnému domu ako celku bolo vyporiadané ako BSM rodičov poručiteľa E. E. R., s čím otec poručiteľa R. súhlasil. Súd na tomto mieste tiež zdôrazňuje, že predmetné dedičské rozhodnutie, predmetné dedičské konanie po matke poručiteľa E., a teda aj dohoda o vyporiadaní BSM rodičov poručiteľa R. E. E. sú právoplatné a vykonateľné. Ak žalobcovia tvrdili, že poručiteľ je vlastníkom nadstavby rodinného domu mali uvedené riešiť v dedičskom konaní po poručiteľovi, alebo v dedičskom konaní po matke poručiteľa E.. Naopak žalobcovia s ukončením dedičského konania po matke poručiteľa E. dohodou o vyporiadaní dedičstva súhlasili. Rovnako okresný súd dodáva, že pre vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu je irelevantné, že tento mal dva samostatné prívody a dva merače.
27. Rovnako v konaní nebolo preukázané výlučné vlastníctvo poručiteľa ku garáži ku dňu jeho smrti. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že v rámci nadstavby v roku XXXX bola zrekonštruovaná pôvodná časť rodinného domu a pristavené dve garáže, ktoré sú technicky a prevádzkovo prepojené s predmetným rodinným domom. Podľa rozhodnutia o pripustení stavby stavebníkom nadstavby bol otec poručiteľa Jozef a rovnako ako v prípade nadstavby samostatnej bytovej jednotky nebola preukázaná medzi rodičmi poručiteľa Jozefom a Annou a poručiteľom dohoda podľa § 58 ods. 3 stavebného zákona. Naviac vo vzťahu ku garáži nebolo preukázané, že túto staval a financoval len sám poručiteľ, keď v konaní bolo tvrdené, že garáž stavali všetci spoločne pre rodičov. Súd v tomto smre zdôrazňuje tiež, že garáž bola postavená na pozemku vo vlastníctve rodičov poručiteľa Anny a Jozefa. Ak by aj stavbu garáže svojpomocne staval a financoval poručiteľ, len táto skutočnosť bez ďalšieho tak ako bolo uvedené vyššie nezakladá vlastnícke právo poručiteľa. Aj v prípade garáže na strane poručiteľa tak v zmysle vyššie uvedeného absentuje právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva poručiteľa.
28. V závere súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Žalovaní v 1/ až 3/ rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu (100%), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.