Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-115-2019.pdf
PDF · 89.82 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/115/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci žalobca BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený JUDr. Oskar Chnápko - advokát, Advokátska kancelária KOVAL & spol., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201 proti žalovanej 1/ H. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/X, Z. a žalovanému 2/ F. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/X, Z., o zaplatenie 4 002,56 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3 472,60 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 901,43 Eur od 20. 12. 2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to na účet žalobcu vedený v A., a. s., L.: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXXXX, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovaným 1/, 2/ vo výške 100 %, ktoré sú žalovaní 1/, 2/ povinní zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trova samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu vo výške 4 002,56 Eur s príslušenstvom a trovami konania titulom uzatvorenej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva) zo dňa 12. 09. 2014.
2. Žalovaným 1/, 2/ bola doručená žaloba s prílohami, uznesením, poučením a výzvou na vyjadrenie, zásielky osobne prevzali dňa 12. 09. 2019, k žalobe sa nevyjadrili, nenavrhli a nepredložili žiadne listinné dôkazy.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní 1/, 2/ uzatvorili s Poštovou bankou, a. s., Bratislava Zmluvu o úvere zo dňa 12. 09. 2014 v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 3 000 Eur. Súčasťou zmluvy boli OP a VOP. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, zaplatiť dohodnuté úroky podľa predpisu splátok k zmluve.
4. Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z platne uzavretej Zmluvy splnil riadne a včas žalovaným 1/, 2/ v uvedený deň poskytol finančné prostriedky vo výške 3 000 Eur. Žalovaný splatili záväzok len čiastočne ako to vyplýva z aktuálneho stavu úveru v časti zaplatené splátky. Žalobca predložil predpis splátok k zmluve, výpis z účtu žalovaných a aktuálny stav úveru.
5. Z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ si svoje zmluvné povinnosti včas a riadne nesplnili A. banka, t. j. právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 OZ listom zo dňa 02. 08. 2016 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v z mysle Článku VI. OP ku dňu 02. 08. 2016. Žalovaní 1/, 2/ na výzvu nereagovali.
6. Žalobca si uplatnil dojednaný úrok z úveru vo výške 25,12 % ročne s poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka s poukazom na rozhodnutia KS BB č. k. 17Co/141/2016, č. k. 17Co/432/2015, podľa ktorých ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov patria zmluvné úroky aj za dobu po splatnosti úveru, a to až do doby vrátenia peňažných prostriedkov. Z Článku VI. bod 6.4 OP je zrejmé, že žalobca je oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou.
7. Žalobca si uplatnil príslušné zákonné úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalobca sa domáha v súlade s aktuálnym stavom úveru zaplatenia dlžnej istiny s úrokmi a poplatkov pričom ich výška je kapitalizovaná ku dňu 20. 12. 2018 a následne sa ich domáha od 20. 12. 2018. Žalovaná istina spočíva z dlžnej sumy 2 901,43 Eur, dlžných zmluvných úrokov a zákonných úrokov z omeškania do 20. 12. 2018 vo výške 1 101,13 Eur a úrokov od 20. 12. 2018 spolu s nárokom na náhradu trov tohto konania.
8. Poštová banka, a. s. Bratislava dňa 20. 12. 2018 ako postupca uzavrela so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku z vyššie uvádzanej Zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom. 9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/, 2/ uzatvorili s Poštovou bankou, a. s. Zmluvu o úvere zo dňa 12. 09. 2014 v zmysle ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3 000 Eur, výška mesačnej úhrady 73,80 Eur, výška úrokovej sadzby 25,12 % p. a., RPMN banky 28,21 %, priemerná RPMN 16,81 %, dátum prvej splátky 25. 10. 2014 vždy k 25. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 25. 09. 2024, počet mesačných splátok 120. Súd uvedenú Zmluvu o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
16. Účastníci zmluvy si v bode 6.8 Zmluvy dohodli, že veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade omeškania dlžníka a spoludlžníka ak je v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a bol upozornený na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaní 1, 2/
boli upozornení, poslednú splátku vykonali dňa 25. 07. 2016. Do konania nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by úver riadne splácali alebo po výzve alebo po podaní žaloby vykonali splátky na úvere. Súd žalobe vyhovel a uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3 472,60 Eur, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny 2 901,43 Eur, zákonných úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 20. 12. 2018 ako vyplýva z aktuálneho stavu úveru.
17. Súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 901,43 Eur od 20. 12. 2018 až do zaplatenia ako sankciu zo zákona za nesplnenie povinnosti plniť včas a riadne podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
18. Súd žalobu v časti, kde si žalobca uplatnil zmluvný úrok vyčíslený do 20. 12. 2018 a v časti zmluvného úroku 25,12 % ročne zo sumy 2 901,43 Eur od 20. 12. 2018 zamietol.
19. Súd má za to, že pokiaľ veriteľ (žalobca) pristúpi k tomu, že zosplatní úver ako to bolo i v prípade strán sporu, kedy k zosplatneniu došlo ku dňu 28. 12. 2016 a teda považuje celý dlh za splatný, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a za úver mať dohodnuté úroky. Od začiatku sa sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov napríklad nesplácanie úveru má dodávateľ právo posunúť splatnosť úveru. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený do splatnosti zákon priznáva za zadržanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné alebo zmluvné. Zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, ale odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu § 517 ods. 2 OZ. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky a to trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ a spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva a za podmienok § 53 ods. 9 OZ. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa a bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku jednostranným adresovaným právnym úkonom. Okrem skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať zo stabilizovaných podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času zmeny obsahu záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania záväzku. Predčasné zosplatnenie úveru je jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi právo na úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, keď veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. V tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba tieto užívať nie je dôvod, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému
výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru neprešli by tieto nároky testom ustanovenia § 517 ods. 2 OZ.
20. Tvrdenie, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenia teda aj po zosplatnení úveru vychádzajú z druhej vety § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, je potrebné posudzovať v celom kontexte tejto právnej normy, ktorá podľa jeho prvej vety zakotvuje oprávnenie dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka nemožno interpretovať ani bez spojitosti s prvou vetou jeho odseku 1, podľa ktorej záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky zo splátky sú v prípade plnenia v splátkach splatné v deň splatnosti splátky (§ 503 ods. 2 Obchodného zákonníka), ak sa však má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú (§ 503 ods. 1 tretia veta). Uvedené ustanovenia spolu s § 497 Obchodného zákonníka explicitne upravujú nielen záväzok dlžníka zaplatiť úroky, ale aj splatnosť tohto záväzku. Z uvedeného vyplýva, že úrok z úveru patrí len za požičanie peňazí, ku ktorému po zániku zmluvného vzťahu nedochádza. V súlade s týmto výkladom je aj ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka umožňujúce od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, teda celý dlh jednorazovo. Z uvedeného vyplýva, že doba splatnosti zmluvných úrokov sa zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo znamená, že celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr zaplatením poslednej splátky úveru. Na tieto závery poukazujú aj viaceré rozhodnutia odvolacích súdov (rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 10Co/104/2012, rozsudok č. k. 5Co/196/2016 zo dňa 28. 06. 2016, rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 05. 10. 2016 č. k. 9Co/604/2015, rozsudok Krajského súdu Trnava č. k. 25Co/615/2015 zo dňa 30. 11. 2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/322/2015 zo dňa 12. 05. 2015, rozsudok č. k. 11Co/307/2018 zo dňa 17. 04. 2019, rozsudok č. k. 14Co/75/2018 zo dňa 26. 03. 2019).
21. V prípade, že by existovala dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že úroky navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti, takáto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, predstavuje jeho značné zhoršenie postavenia a je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne s dodávateľom vyjednal. Súd mal za to, že takáto dohoda by bola neplatná pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39 OZ, § 52 ods. 2 OZ a § 517 ods. 2 OZ (uznesenie IV.ÚS 476/2012).
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % ako úspešnej strane sporu, ktoré sú žalovaní 1/, 2/ povinní zaplatiť potom čo bude rozhodnuté o výške trov samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.