Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-24-2019.pdf
PDF · 139.26 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/24/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobkyne: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. W. č. XXXX/XX, D., zast.: Mgr. Tomáš Jamrich, advokát, so sídlom Moravská 784/35, Vráble, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. W. XXXX/XX, D., zast.: JUDr. Ladislav Chmelár, advokát, so sídlom Levická 579, Vráble, o vyporiadanie BSM po rozvode, o odvolaní oboch strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12Pc/24/2016-290 zo dňa 12. decembra 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2016 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo odôvodnila tým, že so žalovaným sú rozvedení a k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo.
2. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá na písomne podanej žalobe, na stanovisku, ktoré podávala k vyjadreniu žalovaného. Čo sa týka hnuteľných vecí chcela by masu hnuteľných vecí ešte rozšíriť. Čo sa týka nehnuteľnosti - darovacia zmluva, kúpna zmluva nemajú byť prečo predmetom tohto konania, jedná sa o vyporiadanie BSM. Pokiaľ má žalovaný nároky voči osobám z týchto úkonov, mal by sa obrátiť voči týmto osobám. Mechanizmus nadobudnutia členského podielu v družstve za trvania manželstva aj nadobudnutie bytu do osobného vlastníctva bolo riešené súdnymi rozhodnutiami. Žalobkyňa trvá na tom, že nehnuteľnosť patrí do BSM. Nehnuteľnosť navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a žiada, aby jej z nehnuteľnosti bol vyplatený podiel 50%. K hodnote vozidiel uviedol, že hodnota Fordu je 8.000 eur, hodnota Renaultu je 600 eur, jedná sa o 21 ročné auto, potvrdenie o tom, že vozidlo má hodnotu 600 eur v autobazáre nedali, pretože vozidlo by ani neodkúpili. Žalobkyňa považuje zámennú zmluvu rodičovského domu za byt za účelovú, aj s poukazom na to, že v darovacej zmluve je uvedená hodnota nehnuteľnosti 560.000 Sk. Ak išlo medzi týmito účastníkmi zmlúv o zastrené právne úkony, malo by sa to vysporiadavať medzi nimi, nie v rámci BSM. Čo sa týka zmluvy o prevode členských práv, nadobúdateľmi boli obaja manželia, nielen žalovaný. Žalovaný tvrdil, že nevie kde žalobkyňa použila finančné prostriedky, potom tvrdil, že peniaze vložila do bytu rodičov, teraz dohľadal doklady na sumu skoro 20.000 eur. Toto považuje za účelové. Čo sa týka vozidiel navrhol ich rozdeliť medzi strany sporu tak v akom stave sa dlhodobo užívajú. Žalobkyňa užíva Renault, žalovaný Ford. Bolo to tak počas trvania manželstva, aj stále to tak je. Žalobkyňa nebude navrhovať ohodnotenie vozidla, súhlasí s tým ako boli vozidlá ocenené autobazármi.
3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že manželstvo so žalovaným uzatvárali v septembri 2002. Byt nadobudli tak, že predával sa ich dom a išli na Bytové družstvo a kúpili byt. Žalovaný s bratom mali vo vlastníctve dom, ten predali za 20.000 eur. Celá suma prišla na účet. Potom išli na Bytové
družstvo, uzatvorili zmluvu a vyplatili členský podiel 2.194 eur, to boli spoločné peniaze, vyplatené boli zo spoločného účtu. Potom byt odkupovali do výlučného vlastníctva za 800 eur. Takisto to boli spoločné peniaze. Ešte pred uzavretím manželstva bývali v 1-izbovom byte, ten si odkupovali do osobného vlastníctva za trvania manželstva, každý z nich dal polovicu peňazí. V tomto byte bývali od r. 2001 do roku 2005, vtedy vymieňali s jej rodičmi 1-izbový byt za ich 3-izbový byt a až do rozvodu bývali v tomto byte. Brali to tak, že v tom čase mal ich 1-izbový byt hodnotu 400.000 Sk, 3-izbový byt rodičov mal hodnotu 700.000 Sk. Čiže rozdiel bol 300.000 Sk. 150.000 Sk vyplatili jej bratovi. Jej čiastka 150.000 Sk bola v byte. 150.000 Sk vyplatili bratovi z pôžičky, ktorú si za trvania manželstva zobrali, aj ju splatili. Na zabezpečení bytu č. 9 sa finančne nepodieľali jej rodičia, ani iní príbuzní. Byt, ktorý teraz užíva, je vo vlastníctve jej rodičov, ktorí predali 3-izbový a 1-izbový byt a ona si zobrala pôžičku. V čase keď jej rodičia potrebovali väčšiu sumu finančných prostriedkov, obaja boli dôchodcovia. Finančné prostriedky, keď realizovala v období od januára 2012 do septembra 2015 výbery čo bola suma 27.-28.000 eur, k tomu uviedla, že o všetkých výberoch žalovaný vedel, bez jeho vedomia výbery realizované neboli. Všetky výbery sa robili s jej kartou. Peniaze sa použili do domácnosti, na dovolenky, na deti. Nič z tých peňazí nemá, netuší načo boli použité peniaze, ktoré sa vyberali v r. 2012. Suma 7.000 eur bola poskytnutá jej rodičom, bol to úver čo sa zobral. Z kúpnej ceny za dom - sumy 20.000 eur - 10.000 eur sa vyplatili dlžoby brata žalovaného, zvyšnú sumu 10.000 eur žalovaný minul na svoju potrebu, v tom čase mali už zlé vzťahy. Predmetom vyporiadania BSM budú dve motorové vozidlá Ford Kuga ktoré užíva žalovaný a Renault Laguna, ktoré užíva ona.Uviedla hodnotu Fordu 8.000 eur a hodnotu Renaultu 600 eur, bola sa na to pýtať v autobazáre AAA Auto Nitra . Čo sa týka zostatkov finančných prostriedkov na účte, mali jeden účet v ČSOB, nevie či tam zostali nejaké finančné prostriedky. Ohľadne výberov, majiteľom účtu bol aj žalovaný, o všetkých výberoch vedel. Peniaze z účtu vyberala, ale neminula ich na seba. Peniaze minula na deti, boli to výdavky na výlety, na oblečenie, na elektroniku, mobily, kredity. Jej výplata chodila na tento účet v ČSO,B až pokiaľ žalovaný nezrušil dispozičné právo. Od novembra 2015 nežili v spoločnej domácnosti. Potom ako ju žalovaný odstavil z účtu, si založila nový účet v ČSOB od októbra 2015. Uviedla, že hnuteľné veci majú medzi sebou rozdelené, vyporiadali si ich dohodou. Z hnuteľných vecí sa nevedia dohodnúť ohľadne vozidiel a len vozidlá budú predmetom vyporiadania. Čo sa týka 1-izbového bytu, mala stavebné sporenie na 100.000 Sk. Pôžičku si brali na 3-izbový byt. Brali si úver, z neho bol vyplatený jej brat. Bola v tom čase na materskej dovolenke, ručitelia boli jej rodičia. Na nich bol úver písaný, oni ho splácali. Peniaze, ktoré spomína žalovaný, tie boli použité na svadbu, do domácnosti, na kúpu vozidiel.
4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v súvislosti s vyporiadaním bytu existujú rozhodnutia, ktoré pripúšťajú disparitu podielu manželov vzhľadom na okolnosti za akých bol predmetný byt nadobudnutý do BSM. Toto je podrobne vysvetlené vo vyjadrení zo dňa 28.3.2017. Je potrebné aplikovať disparitu podielov v prospech žalovaného, žalobkyňa sa o nadobudnutie bytu žiadnym spôsobom nepričinila. Z výpisu z účtu za mesiac január 2012 vyplýva, že žalobkyňa uskutočnila výber v celkovej výške v tomto mesiaci v sume 3.600 eur, v mesiaci február 2015, výber v sume 4.500 eur. Žiadal, aby bolo zisťované na aký účel boli použité tieto finančné prostriedky, nakoľko žalovaný nemá vedomosť o ich reálnom použití. V súvislosti s nehnuteľnosťou každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ak si žalobkyňa myslí, že vozidlo Ford má hodnotu 8.000 eur, nech si ho teda ponechá a nech žalovanému vyplatí sumu 4.000 eur. Jej nárok čo sa týka vysporiadania nehnuteľnosti, je nulový, pretože sa jednalo o výlučný majetok žalovaného. Spoločné finančné prostriedky boli použité na odkúpenie bytu do výlučného vlastníctva, jednalo sa o sumu 848 eur. Ku kúpe bytu došlo v novembri 2014. Výbery, ktoré realizovala žalobkyňa, niektoré boli použité na dlhy brata žalovaného H. G.. Na dlhy brata žalovaného bola použitá suma 19.946,58 eura. Na vyplatenie dlhov boli použité peniaze - suma 20.000 eur, ktorá bola vyplatená pri zámene nehnuteľnosti. Z výpisu z účtu z ČSOB za december 2014, poukazoval na výbery zo dňa 10.12.2014 vo výške 250 eur, 22.12.2014 vo výške 390 eur, 31.12.2014 vo výške 390 eur, ktoré realizovala žalobkyňa. Posledná úhrada za dlh brata žalovaného bola 12.12.2014. Z uvedených dokladov vyplýva, že podiel brata z domu bol minutý na jeho dlhy. Z výberov, ktoré žalobkyňa realizovala si určitú časť výberu ponechala a v neprospech H. G. nebola vyplatená suma 329,42 eura. O ostatných výberoch realizovaných žalobkyňou platí, že ich použila na vlastnú potrebu, na splatenie dlhu jej rodičov. Ak vybral jeden z manželov za trvania manželstva peňažné prostriedky z účtu, ktoré boli predmetom BSM nesie dôkazné bremeno v tom ,že ich použil v súlade s § 144 a nasl. OZ.
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že jeho otec W. G. bol vlastníkom rodinného domu, v r. 1997 prepísal polovicu na neho a na brata. Brat mal finančné problémy, exekúcie. Výška dlhov bola 70.000 eur. Riešili
to tak, že sa predal dom, kupujúci boli manželia C.. Dom otca sa vymenil za 3-izbový byt, ktorý je predmetom tohto sporu a manželia C. doplatili jemu a bratovi 20.000 eur. V tom čase to bolo tak, že dom mal hodnotu 70.000 eur, byt mal hodnotu 50.000 eur a rozdiel bol 20.000 eur. Celá suma 20.000 eur bola použitá na vyplácanie dlhov brata. Uzatváral zmluvu s družstvom, on bol nadobúdateľ. Čo sa týka zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, tu bola manželka dopísaná, bola urobená chyba, aj do listu vlastníctva bola zapísaná na základe zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu. Byt nepatrí do BSM. Suma 20.000 eur od manželov C. bola poskytnutá tak, že suma 2.000 eur bola vyplatená v hotovosti, suma 18.000 eur prišla na účet. Peniaze boli vybrané jednorázovo suma 18.000 eur, odovzdané boli Dr. D., ten vyplácal dlhy brata. Uzatvoril kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice 10.11.2014 slobodne a vážne. Súhlasil s tým, že žalobkyňa má svojich 150.000 Sk v byte W. XXXX/XX, avšak aj on vložil svoje výlučné finančné prostriedky do tohto bytu asi 170.000 Sk. Boli to peniaze od otca, ktorý predával záhradu. Robila sa aj rekonštrukcia bytu, tú financoval a otec mu dal peniaze aj z vkladnej knižky. Rodičia žalobkyne sú dôchodcovia, spolu môžu mať dôchodok okolo 600 eur, je otázne odkiaľ by zobrali peniaze na kúpu bytu, pomáhal im pôžičkou, ktorú nesplatili. Žalobkyňa pracovala, mali spolu deti, nepopiera, že aj ona sa pričinila, aj o rekonštrukciu bytu, v ktorom bývali pôvodne. Hodnota Fordu je 7.000 eur, hodnota Renaultu je 1.600 eur. Potvrdil, že mali účet v ČSOB za trvania manželstva. Žalobkyňa bola o všetkom informovaná, o všetkých týchto zmluvách vedela, bola prítomná pri ich podpisovaní, bola s ním na bytovom družstve, aj keď preberali hotovosť u notára, jednalo sa o sumu 2.000 eur. Keď bol v práci, nemal prístup na internet, nevedel o výberoch, ako žalobkyňa hospodári. Za mesiac realizovala výbery 1.300-1.500 eur, pričom nevyplácala žiadne šeky. Takúto sumu peňazí nemohla stíhať míňať. Peniaze z účtu vyberala. Hnuteľné veci majú medzi sebou rozdelené, vyporiadali si ich dohodou. Z hnuteľných vecí sa nevedia dohodnúť ohľadne vozidiel a len vozidlá budú predmetom vyporiadania. Čo sa týka sumy 160-170.000 Sk boli to peniaze zo záhrady + peniaze, ktoré mu vyplatil otec z vkladnej knižky bolo to 62.000-63.000 Sk, rozdelil ich medzi neho a brata. A bolo tam aj stavebné sporenie, ktoré mal bolo to 20.000 Sk. Tieto peniaze boli vložené do 3-izbového bytu. Je pravdou, že vnos žalobkyne bol 150.000 Sk do 3-izbového bytu. Jeho vnos bol okolo 163.000 Sk. Jednalo sa o byt na G. W., D.. 1-izbový byt sa kupoval zo stavebného sporenia, vymieňal sa 1-izbový byt za 3-izbový byt. Úver bol braný v čase, keď kupovali 1-izbový byt.
6.1. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:
6.2. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nasledovne:
I. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo značky RENAULT LAGUNA, VIN: D., EČV: T. XXX S..
II. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného osobné motorové vozidlo značky FORD KUGA, VIN: P EČV: T. XXX K..
III. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalovaného v ČSOB, a.s. vo výške 2.261,87 eura súd prikazuje žalovanému.
IV. Súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese T., obec D., katastrálne územie D., zapísané na LV č. XXXX - byt č.X, vchod: o.č.X, X.p. v bytovom dome súp.č. XXXX, ktorý s nachádza na parc.č. XX/XX, XX/XX,XX/XX na G. F. vo D. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX k celku.
V. Pohľadávku voči I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. nad F., D. nad F. XXX v celkovej výške 2.446,80 eura, ktorá vznikla titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.3.2012 preberá žalobkyňa a žalovaný rovným dielom a to každý z nich vo výške 1.223,40 eura.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 7.144,48 eura a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za žalobu výške 1.356,17 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
VIII. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok za žalobu vo výške 1.356,17 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IX. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
7.1. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:
7.2. Strany sporu boli manželia, manželstvo uzatvárali dňa 14.9.2002. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/290/2015-155 zo dňa 27.9.2016, právoplatným dňa 6.10.2016 bolo ich manželstvo rozvedené.
7.3. Predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli pôvodne aj hnuteľné veci uvádzané v žalobe, ktoré si strany sporu vysporiadali medzi sebou dohodou a vyporiadali si ich tak, ako boli a sú stranami sporu užívané.
7.4. Z hnuteľných vecí zostali predmetom vyporiadania osobné motorové vozidlá značky Q. Y. J.: T. XXX K. a M. W. J.: T. XXX S.. V konaní nebolo sporné, že vozidlo Q. Y. užíva žalovaný a vozidlo M. W. užíva žalobkyňa. V konečnom dôsledku sa strany sporu zhodli na zostatkovej hodnote vozidiel. Z ocenenia vozidla Ford Kuga Autobazárom PALOPAL zo dňa 19.3.2018 vyplýva, že vozidlo bolo ocenené na sumu 6.800 eur po ohliadke, pričom zohľadnili rok výroby, technický stav, opotrebovanie, km a nevyhnutné servisné úkony. Z ocenenia vozidla Renault Laguna Autobazárom PALOPAL zo dňa 2.7.2018 vyplýva, že vozidlo bolo ocenené na sumu 600 eur po ohliadke, pričom zohľadnili rok výroby, technický stav, opotrebovanie, km a nevyhnutné servisné úkony.
7.5. Ďalej bola predmetom vyporiadania aj nehnuteľnosť - byt, ktorý patrí tvorí masu BSM pretože bol nadobudnutý za trvania manželstva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 19.11.2014.
7.6. Strany sporu sú vlastníkmi nehnuteľnosti v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v okrese T., obec D., katastrálne územie D., zapísané na LV č. XXXX - byt č. X, vchod: o.č.X, X.p. v bytovom dome súp.č. XXXX, ktorý s nachádza na parc.č. XX/XX, XX/XX,XX/XX na G. F. vo D. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 61/3297 k celku.
7.7. Z darovacej zmluvy zo dňa 28.5.1997 uzatvorenej medzi W. G. - otcom žalovaného a žalovaným a jeho bratom H. G. súd zistil, že otec daroval žalovanému a jeho bratovi H. G. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXXX zastavaná plocha spolu s domom súp. č. XXX o výmere 646m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 30 m2 a parc. č. XXXX záhrada o výmere 896 m2, každému z nich v podiele 1-ica k celku. Bolo to ešte pred uzatvorením manželstva a jednalo sa o výlučný majetok žalovaného.
7.8. Žalovaný a jeho brat H. G. sa pre jeho finančné problémy rozhodli darované nehnuteľnosti predať. O rodinný dom prejavili záujem manželia C., čo v konaní potvrdila svedkyňa C..
7.9. Dohoda medzi manželmi C. a žalovaným a jeho bratom bola taká, že vymenia darované nehnuteľnosti - rodinný dom za byt.9, ktorý však nebol vo vlastníctve manželov C., ale vo vlastníctve OSBD Nitra. Preto nasledovali viaceré právne úkony, konkrétne : Z notárskej zápisnice N 355/2014, Nz 43538/2014 zo dňa 10.11.2014 súd zistil, že bola uzatvorená kúpna zmluva, predávajúcimi boli H. G. a žalovaný, kupujúcimi boli S. C. a Y. C.. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na LV č. XXX, parc. č. XXXX zastavaná plocha spolu s domom súp. č. XXX o výmere 646m2, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 30 m2 a parc. č. XXXX záhrada o výmere 896 m2. Dohodnutá kúpna cena bola 20.000 eur. Zo zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 10.11.2014 súd zistil, že S. C. previedol členské práva a povinnosti ako nájomca 3- izbového družstevného bytu vo D. na G.V. X na žalovaného. Dňa 19.11.2014 bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu medzi OSBD Nitra a manželmi G.. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva bytu č. X na X. podlaží bytového domu súp. č. XXXX, na parc. č. XX/XX, kat. úz. D., na ulici G. F. 1, o.č. X. Cena bytu bola 848 eur.
7.10. Dňa 19.3.2012 bola uzatvorená zmluva o ČSOB a spotrebiteľskom úvere medzi ČSOB a manželmi G.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru do výšky úverového limitu 7.000 eur. Úver bol za trvania
manželstva splatený, preto nie je aký zostatok úveru vyporiadavať. Žalovaný úver predčasne splatil zostatok úveru vo výške 2.446,80 eura dňa 12.10.2015, svedčí o tom výpis z účtu. V konaní nebolo sporné, že úver bol braný pre matku žalobkyne, sama úver aj splácala, nesplatila ho v celom rozsahu, čo svedkyňa D. aj potvrdila.
7.11. Dňa 4.1.2005 bola uzatvorená zámenná zmluvy medzi rodičmi žalobkyne I. D. a I. D. a manželmi G., manželia D. si zamenili byt s manželmi G. pričom zamenené nehnuteľnosti si podľa zmluvy nedoplácali žiadnu sumu.
7.12. Zostatok finančných prostriedkov na účte žalovaného v ČSOB a.s. bol ku dňu 6.10.2016 vo výške 2.261,87 eura. Žalobkyňa mala dispozičné právo na tomto účte v období od 31.3.2008 do 28.9.2015.
7.13. Ďalej v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa vložila za trvania manželstva jej výlučné finančné prostriedky sumu 150.000.-Sk = 4.979,08 eura do spoločnej nehnuteľnosti, jej tvrdenie potvrdil žalovaný.
7.14. Žalovaný tvrdil, že do nehnuteľnosti tiež vložil svoje výlučné finančné prostriedky a to sumu 170.000.-Sk, tvrdil, že to boli peniaze od otca, ktorý predal záhradu. Jeho výpoveď mala potvrdiť svedkyňa G., ktorá uviedla, že so žalovaným počítali tak, že on vložil rovnakú protihodnotu ako žalobkyňa a ešte viac asi 170.000.-Sk. Iné dôkazy k tomuto tvrdeniu v konaní produkované neboli a súd výpoveď svedkyne vyhodnotil ako účelovú a naučenú, aby pretože sama ani nevedela presne určiť z čoho mala suma 170.000.-Sk pozostávať. A toto tvrdenie žalovaného, teda súd nemal za jednoznačne a bez pochybností preukázané.
7.15. K výberom finančných prostriedkov žalobkyne zo spoločného účtu za trvania manželstva v období od 21.6.2013 do 28.9.2015 v celkovej výške 20.260 eur súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by tieto finančné prostriedky žalobkyňa použila na svoju vlastnú potrebu a súd vyhodnotil situáciu tak, že peniaze boli spotrebované manželmi, deťmi rodinou na bežný život rodiny, pokiaľ súd spočítal tak sa jednalo približne o obdobie 27 mesiacov, potom mesačný výber priemerne bol 750 eur /20.206 eur: 27 mesiacov = 750 eur mesačne/. V podstate ani nie je možné zistiť a preukázať, na čo bola použitá napr. suma 300 eur - výber 5.1.2015, suma 390 eur - výber 13.5.2015, atď..
8.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vyjadrenia strán sporu, skutkový stav sporu a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - § 143, 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3 a § 150), odôvodnil nasledovne:
8.2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňom právoplatnosti rozvodu manželstva 6.10.2016 došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť s poukazom na § 149 OZ dohodou - § 149 ods. 2 OZ, súdnym rozhodnutím
- § 149 ods. 3 OZ a nevyvrátiteľnou právnou domnienkou - § 149 ods. 4 OZ. K vyporiadaniu BSM môže dôjsť aj kombinovaným spôsobom, to znamená, že by manželia ohľadne časti majetku mohli uzavrieť dohodu a zvyšok nechať na vyporiadanie súdnym rozhodnutím, teda môžu sa kumulovať rôzne spôsoby vyporiadania /sp.zn. 22 Cdo 1112/2006/. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že v časti masy BSM došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, konkrétne v časti hnuteľných vecí okrem motorových vozidiel. Občiansky zákonník pre dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neustanovuje žiadnu formu, preto môže byť uzatvorená aj v ústnej a konkludentnej forme, čo bolo realizované v predmetnej veci a pretože sa nejednalo o nehnuteľné veci , písomná forma dohody sa zo zákona nevyžaduje. Pri vyporiadavaní súd vychádzal z rovnosti podielov oboch účastníkov, rovnakým dielom rozdelil medzi strany sporu aktíva aj pasíva, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré sú popísané v skutkovom stave. Zohľadnil vynaloženie výlučných finančných prostriedkov do spoločného majetku. Predmetom vyporiadania boli nasledovné aktíva: osobné motorové vozidlá, nehnuteľnosť, zostatok finančných prostriedkov na účte, žalovaného, pohľadávka voči I. D. vo výške 2.446, 80 eura a výlučné finančné prostriedky žalobkyne 150.000.-Sk = 4.979,08 eura vložené za trvania manželstva do spoločnej nehnuteľnosti. Takto bola súdom ustálená masa BSM a pri jej vyporiadaní sa súd riadil nasledovnými úvahami pri zachovaní rovnosti podielov a zohľadnenia spoločných finančných prostriedkov do výlučného majetku jedného z manželov.
8.3. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo značky RENAULT LAGUNA, VIN: D EČV: T. XXX S. a do výlučného vlastníctva žalovaného osobné motorové vozidlo
značky FORD KUGA, VIN: P EČV: T. XXX K.. Takýto bol návrh sporových strán, okrem iného takto vozidlá aj užívajú. K aktívam patria finančné prostriedky na účte žalovaného, ktoré prikázal žalovanému, teda tej strane sporu, komu patrí účet. Ďalej súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese T., obec D., katastrálne územie D., zapísané na LV č. XXXX - byt č. X, vchod: o.č.X, X.p. v bytovom dome súp.č. XXXX, ktorý s nachádza na parc.č. XX/XX, XX/XX,XX/XX na G. F. vo D. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 61/3297 k celku, vzhľadom na takýto návrh žalobkyne a súhlas žalovaného s takýmto vysporiadaním nehnuteľnosti, bola to teda nesporná skutočnosť. Čo sa týka pasíva, v konaní nebolo sporené, že dňa 19.3.2012 bola uzatvorená zmluva o ČSOB a spotrebiteľskom úvere medzi ČSOB a manželmi G.. Žalovaný úver predčasne splatil zostatok úveru vo výške 2.446,80 eura dňa 12.10.2015. V konaní nebolo sporné, že úver bol braný pre matku žalobkyne, sama úver aj splácala, nesplatila ho v celom rozsahu, čo svedkyňa D. aj potvrdila. Súd vyporiadava nielen splatnú časť dlhu, ale aj jeho príslušenstvo /22 Cdo/1151/2007/. Tu súd rozhodol tak, že pasívum prikázal obom stranám sporu v rovnakom pomere a to z toho dôvodu, že výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že pohľadávka voči dlžníkom by už mohla byť premlčaná, súd však v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže rozhodovať o tom, čo došlo k premlčaniu pohľadávky manželov voči tretej osobe, ktorá tvorí spoločný dlh. Ustanovenie § 150 OZ rieši tiež situácie a to právo manžela požadovať, aby mu bolo nahradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
8.4. Čo sa týka výpočtu vyrovnávacieho podielu titulom vyplatenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov, výpočet je nasledovný: žalovaný by mal zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania za osobné motorové vozidlo v hodnote 6.800 eur polovicu, čo je suma 3.400 eur, sumu 1.130,93 eura, čo je polovica zostatku finančných prostriedkov na účte vo výške 2.261,87 eura, sumu 424 eur, čo je polovica zo sumy 848 eur, ktorú zaplatili za prevod bytu, sumu 2.489,55 eura, čo je polovica zo sumy 4.979,08 eura, ktorú žalobkyňa vložila do nehnuteľnosti ako svoje výlučné finančné prostriedky, čo potvrdil aj sám žalovaný a odpočítať sumu 300 eur, čo je polovica hodnoty vozidla 600 eur, ktoré bolo prikázané žalobkyni. Túto sumu - 7.144,48 eura je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania. K výberom finančných prostriedkov žalobkyne zo spoločného účtu sa súd už vyjadril v bode 11. odôvodnenia rozsudku a k pohľadávke voči I. D. v bode 11.12. odôvodnenia rozsudku. K zdôvodneniu, prečo súd priznal žalobkyni len nárok na vyplatenie sumy 424 eur z nehnuteľnosti súd uvádza, že je to polovica zo sumy 848 eur, ktorú zo spoločných finančných prostriedkov manželia vynaložili za trvania manželstva na nadobudnutie bytu. V ostatnom sa súd s názorom žalobkyne nestotožňuje, súd poukazuje na skutočnosti a preukázané okolnosti ako boli nehnuteľnosti nadobúdané, popísané je to v zistenom skutkovom stave v bode 9. odôvodnenia rozsudku a potvrdila to aj svedkyňa Y. C., že ich byt sa vymieňal za dom, dom netvoril masu BSM, ale žalovaný bol jeho podielovým spoluvlastníkom spolu so svojim bratom, v podstate za jeho výlučný majetok bol nadobudnutý byt a preto žalobkyni nepatrí nárok na vysporiadanie iný, len suma 424 eur.
8.5. O povinnosti strán sporu a to každého z nich rovnakým dielom zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a to podľa sadzobníka súdnych poplatkov, položka 6, písm. b/ a to 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom / 3 % zo sumy 90.411,87 eura, čo je hodnota vyporiadavanej masy BSM a to osobného motorového vozidla - 6.800 eur a 600 eur, zostatku finančných prostriedkov na účte žalovaného - 2.261,87 eura hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti priemerne 80.750 eur, potom je výška súdneho poplatku 2.712,35 eura, z čoho polovica je suma 1.356,17 eura.
8.6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok - zák. č. 160/2015 Z. z.), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd je toho názoru, že aj žalobkyni aj žalovanému sa dostala polovica zo spoločného majetku a tak nie je možné hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich, pomer úspechu a neúspechu u oboch strán je rovnaký.
9. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe strany sporu.
10. Odvolanie žalobkyne smerovalo voči výrokom IV., VI., VII. a IX. rozsudku, s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keď navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby jej bol priznaný nárok pri vyporiadaní z nehnuteľnosti - bytu č. 9 vo výške 50 % jeho hodnoty, ako aj nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby bol rozsudok zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie vyčítala nesprávne právne posúdenie veci v bode 9 odôvodnenia, kde uvádza, že S. C. previedol členské práva a povinnosti na žalovaného, ktorý názor súdu je však v rozpore s ustanovením § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko členské práva a povinnosti nadobudli so žalovaným spoločne a nerozdielne za trvania manželstva a to ako nájomcovia a nie byt samotný. Za porušenie jej práva účastníka súdneho konania považuje odôvodnenie súdu v bode 13 o tom, že jej za predmetný nadobudnutý byt nepatrí iný nárok na vyporiadanie ako suma 424,- Eur, keďže rozhodnutie postráda akýkoľvek dôvod nestotožnenia sa súdu s jej názorom prezentovaným v spore, keď súd vôbec nereflektoval na podstatné skutočnosti pre určenie výšky vyrovnávajúceho podielu a to obsah darovacej zmluvy zo dňa 28.05.1997 a kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2014, z ktorej zmluvy akékoľvek iné dodatočné majetkové plnenie pre žalovaného nevyplývalo a súd počas celého konania tieto právne úkony nepovažoval za zastreté, disimulované a teda ako predbežnú otázku ich neplatnosť neposudzoval, keď tiež nemožno hovoriť o zámene nehnuteľností, keďže právne úkony neboli medzi tými istými účastníkmi. Z predložených listín vyplýva spôsob nadobudnutia ich členských práv a povinností v bytovom družstve, ako aj následného nadobudnutia vlastníctva k predmetnému bytu od OSBD Nitra, preto nedaním žiadnej odpovede na jej prostriedky procesného útoku a procesnej obrany k predloženým dôkazom boli zo strany súdu porušené jej práva na spravodlivý proces. S vykonanými dôkazmi sa súd nesprávne vysporiadal a odignorovaním jej podstatnej argumentácie porušil svoju povinnosť rozhodnutie riadne odôvodniť, čo je odrazom jej práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, keď uvedeným porušením jej práva sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu vrámci opravných prostriedkov, teda absenciou akejkoľvek argumentácie súdu na jej podstatné námietky v konaní bolo rozhodnutie zaťažené podstatnou vadou konania s dôsledkom závažného zasiahnutia do jej práva účastníka súdneho konania, tak ako to vyplýva z označených rozhodnutí Ústavného súdu SR, ako aj z príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (sú označené v texte odvolania). Opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentami alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentami je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu. Za procesné pochybenie súdu považuje aj to, že doplňoval prejav vôle, resp. interpretáciu obsahu písomných právnych úkonov napriek tomu, že z ich obsahu nevznikla pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti, keď výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním však prejav vôle doplňovať a interpretácia obsahu právneho úkonu nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle. Kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti a akýkoľvek iný pridružený motív resp. pohnútka pri uzatváraní tohto právneho úkonu nemôže mať vplyv pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM a o výške vyporiadavaného podielu, keď uzatvorenie zmluvy slobodne a vážne bolo preukázané rovnako aj v prípade zmluvy o prevode členských práv a povinností a zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu, z obsahu ktorých právnych úkonov nevyplýva, že ich uzavretie bolo viazané a podmieňované od akýchkoľvek predchádzajúcich právnych úkonov. Napadnutý rozsudok tiež po formálnej stránke nespĺňa náležitosti ustanovenia § 220 ods. 4 CSP, keďže neobsahuje číslovanie odsekov a toto spôsobuje jeho neprehľadnosť, keď nevie na ktorú časť odôvodnenia súd pri odôvodnení odkazuje. Súd tiež porušil resp. odignoroval v súdnom konaní záväzné zásady Občianskeho zákonníka o vyporiadaní BSM s ohľadom na potrebu vziať zreteľ na to, ako sa ten ktorý z manželov pričinil o starostlivosť o deti a o obstarávanie spoločnej domácnosti, ako na to poukázala v záverečnej reči zo dňa 06.11.2018. Nakoľko výroky rozsudku IV. a VI. považuje za vzájomne podmienené, považuje rozhodnutie o prikázaní bytu do výlučného vlastníctva žalovanému za nesprávny výrok z odvolacích dôvodov tak, ako ich už špecifikovala. Taktiež v odôvodnení súdneho poplatku absentuje zdôvodnenie výpočtu hodnoty masy BSM, čo robí rozsudok nepreskúmateľný, keď hodnota bytu je inak uvádzaná a riešená len s ohľadom na súdny poplatok, avšak akým spôsobom súd ustálil sumu za nehnuteľnosť vo výške 80.750,-Eur neuviedol. Čo sa týka trov konania má za to, že v konaní bolo preukázané, že jediným dôvodom podania jej žaloby bola neochota žalovaného uzatvoriť mimosúdnu dohodu svojimi neprimeranými požiadavkami, neakceptovateľnými už len z laického pohľadu pre hrubý nepomer vyporiadania majetku z BSM v jeho prospech. Súd prvej inštancie tiež nezaujal stanovisko k jej argumentácii významnej pre posúdenie výšky finančného vyrovnania, preto hodnotí rozsudok ako nepreskúmateľný a nezodpovedajúci požiadavkám vyplývajúcim z obsahu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, t. j. aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s kľúčovými právnymi otázkami vedúcimi ho ku konkrétnemu rozhodnutiu.
11. Odvolanie žalovaného smerovalo proti výrokom VI. až IX. napadnutého rozsudku s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci, keď sa domáhal zmeny rozsudku v časti vyplatenia vyrovnávacieho
podielu tak, aby bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť mu z titulu úplného vyporiadania BSM sumu 425,07 Eur, pričom rovnako výhradne žalobkyňa by bola zaviazaná zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok a jemu by bola priznaná proti žalobkyni zároveň aj náhrada (nárok na náhradu) trov konania (prvoinštančného i odvolacieho). Konkrétne v odvolacích dôvodoch mal výhrady k právnemu posúdeniu vloženia výlučných finančných prostriedkov žalobkyne v sume 150.000,-Sk - 4.979,08 Eur k a k neprihliadnutiu finančných výberov žalobkyne zo spoločného účtu za trvania manželstva v rozsahu 10.160,-Eur. Je síce pravdou, že vnos žalobkyne do spoločnej nehnuteľnosti bol 150.000,- Sk (trojizbového bytu, ktorý ešte počas manželstva v roku 2016 predali), avšak výťažok z predaja nehnuteľnosti si rozdelili rovným dielom po 37.500,-Eur a žalobkyňa nepožadovala, aby jej pri rozdelení výťažku z predaja bol jej vnos zohľadnený. Nakoľko následne žalobkyňa svoj podiel z predaja bytu vložila do bytu netvoriaceho predmet BSM, nemal súd prvej inštancie na vnos žalobkyne vôbec prihliadať, keď možno nahradiť len tie investície, ktoré sa v spoločnom majetku ešte prejavujú (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/288/2013 zo dňa 18.11.2014). Čo sa týka výberov finančných prostriedkov žalobkyne zo spoločného účtu v celkovej výške 20.260,-Eur, bolo preukázané to, že suma 10.100,-Eur bola použitá na vyplatenie dlhov jeho brata, avšak ohľadom sumy 10.160,-Eur nemá vedomosť, ako bola žalobkyňou použitá. Inkasá a trvalé platby platil on, čiže nebol žiadny dôvod, aby žalobkyňa tieto výbery uskutočňovala, teda zastáva názor, že žalobkyňa sa už od roku 2013 pri už len formálnom ich manželstve hmotne zabezpečovala do budúcna; opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/122/2006, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nesie dôkazné bremeno v tom, aby preukázala použitie vyberaných peňazí v súlade s ustanovením § 144 a nasl. OZ, čo však žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. Z hľadiska trov konania a súdneho poplatku je relevantné posúdenie úspechu strán v konaní, a preto vzhľadom aj k predsúdnym jednaniam má za to, že žalobkyňou uplatňovaný nárok bol neakceptovateľný, a preto by mala súdny poplatok a trovy konania znášať žalobkyňa.
12. Strany sporu sa vyjadrovali vzájomne k svojim odvolaniam, resp. k vyjadreniam na ich odvolania.
13. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol, že považuje určenie sumy 424,- Eur na vyplatenie za predmetnú nehnuteľnosť za vecne správne rozhodnutie, keď v ostatnom sa pridŕža svojho odvolania.
14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že s odvolacími dôvodmi žalovaného nesúhlasí. Jej vnos 150.000,-Sk bol v konaní preukázaný a nemožno súhlasiť s názorom, že tento bol v čase zániku BSM spotrebovaný a nemôže byť preto predmetom vyporiadania BSM s ohľadom na uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, keďže riešia inú situáciu. Predaj bytu za manželstva predstavoval len zmenu - transformáciu veci nehnuteľnej na inú majetkovú hodnotu - peniaze a preto prvoinštančný súd postupoval správne, ak na jej vnos prihliadal. Ohľadom sumy 10.160,-Eur je tvrdenie žalovaného absolútne v rozpore s vykonaným dokazovaním, jednak listinnými dôkazmi, ak aj výpoveďou svedkyne navrhnutej samotným žalovaným, teda odvolanie je v tejto časti účelové, keď žalovaný v priebehu konania sám spochybnil výšku ňou vyberanej sumy a ich použitie, keď svedkyňa N. G. potvrdila prevzatie súm cca 20.000,-Eur. Vzhľadom na prácu žalovaného v zahraničí je logické a prirodzené, že výbery súm na starostlivosť o maloleté deti ako aj obstarávanie spoločnej domácnosti zabezpečovala ona. Poukaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR len predstavuje to, že je to práve žalovaný, ktorý by mal preukázať, kde použil väčšie sumy peňažných prostriedkov vyberané zo svojho účtu, o ktorých má ona vedomosť tú, že ich míňal na bary a „nadväzovanie nových známostí“. Má preto za to, že použitie finančných prostriedkov zo spoločného účtu bolo dostatočne preukázané. Závery žalovaného ohľadom súdneho poplatku a trov konania si protirečia, keďže by musela nadobudnúť celý majetok pre vyplácanie súdneho poplatku.
15. Vo vyjadreniach strán sporu k vyjadreniam protistrany strany sporu de facto zotrvali na svojich vyjadreniach z odvolaní.
16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný odvolacími dôvodmi strán sporu v ich odvolaniach dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť (a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z dôvodu, že je jednak sčasti nedostatočne (a rozporne) odôvodnený, čím došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces (a tento nedostatok v konaní pred odvolacím súdom napraviť nemožno) a tiež v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci.
17. Odvolací súd mal za to, že odvolanie žalobkyne je dôvodné čo do poukazu na nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku a nesprávnosť právneho záveru ohľadom vysporiadania sa s hodnotou nehnuteľnosti - bytu a tiež aj nadväzujúcich výrokov o vzájomnom finančnom vyrovnaní a o poplatkovej povinnosti a náhrade trov konania a odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, čo do posúdenia prínosu žalobkyne a nedôvodné čo do posúdenia tvrdeného použitia finančných prostriedkov vybratých z účtu žalovaného výlučne na jej prospech. Odvolací súd súhlasí s tým, že forma a ani obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nezodpovedá zákonným podmienkam. Súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne k požiadavke riešenia celej
- všeobecnej hodnoty bytovej nehnuteľnosti a pre nesprávne právne posúdenie veci, výšku hodnoty nehnuteľnosti neriešil, keď argumentácia súdu je strohá a právne nedostatočná. Pokiaľ súd prvej inštancie poňal správne predmetný byt do BSM, (pri nespornosti tejto skutočnosti s ohľadom na vyjadrenia strán sporu a i s ohľadom na okamih zápisu tejto nehnuteľnosti na liste vlastníctva), bolo potrebné vychádzať z toho, že byt treba riešiť jednak s ohľadom na to, komu má byť prikázaný a tiež aj ako má byť jeho hodnota vrámci BSM vyporiadaná. Pokiaľ predmetný byt bol (súhlasným) konaním žalovaného nadobudnutý do vlastníckeho režimu BSM, potom bolo treba prihliadať či (čo) na tento spoločne nadobudnutý majetok žalovaný vynaložil niečo zo svojho výlučného majetku, alebo či prípadne zo strany žalovaného sa nejednalo o akúsi nepriamu (priamu nikto netvrdil) formu obdarovania žalobkyne, keď konanie žalovaného v smere nadobudnutia bytu, resp. členských práv a povinností v bytovom družstve do režimu spoločného majetku inak započítanie (zohľadnenie) jeho prínosu bez ďalšieho nevylučuje. Prihliadnuť bolo treba na celý proces, ako sa predmetný byt do BSM strán sporu dostal a teda skúmať, čo konkrétne žalovaný zo svojho majetku do majetku následne spoločného investoval. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ žalovaný akceptoval postupnosťou svojich konaní nadobudnutie predmetného bytu do BSM, nemožno nevychádzať z toho, akú má byt všeobecnú hodnotu, ktorú bolo potrebné pre rozhodnutie v spore zistiť. Z výpovede svedkýň Y. C. a N. G., ako aj zo všetkých v spore predložených listín (k prevodu členských práv, domovej nehnuteľnosti a pôvodného spoluvlastníckeho vzťahu k domu) bolo potrebné ustáliť výšku prínosu žalovaného na nadobudnutie predmetného bytu v peňažnej forme (s ohľadom na ustálenú cenu bytu pri „zámene“ a na to, čo mal a reálne „zámenou“ žalovaný i získal), resp. celkové náklady vynaložené stranami sporu na jeho získanie do vlastníctva.
18. Čo sa týka zohľadnenia prínosu žalobkyne v rozsahu 150.000,-Sk - 4.979,08 Eur, mal odvolací súd za to, že právne závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a sú v rozpore so skutkovým stavom. Žalobkyňa počas manželstva žiadne finančné prostriedky v sume 150.000,-Sk do spoločného majetku nevložila, keď uvedená suma reálne v manželstve použitá nebola, ale išlo len o to, že túto sumu podľa jej tvrdenia neboli povinní jej rodičom pri výmene jednoizbového bytu za trojizbový byt doplatiť (zo spoločných peňazí ale vyplácali jej bratovi 150.000,-Sk), keď povinnosť k výplate zo zámennej zmluvy ani nevyplýva, na ktorý obsah zámennej zmluvy žalobkyňa, na rozdiel od písomných právnych úkonov vykonaných žalovaným, ani nepoukazuje. Nakoľko nešlo o finančné prostriedky reálne do spoločného majetku vložené, nebolo možné na túto sumu prihliadať, keď na túto sumu mohli (a mali) strany sporu prihliadať iba v rámci čiastočného nakladania ohľadom spoločného majetku dohodou pri deľbe finančných prostriedkov za predaj trojizbového bytu predaného počas ich manželstva, k čomu však nedošlo (predajom tohto bytu si strany sporu de facto čiastočne vyporiadali časť svojho majetku v BSM vzájomnou dohodou, a to ako s ohľadom na nepeňažný prínos žalobkyne k získaniu tohto bytu, tak i na prípadný peňažný prínos žalovaného použitý pri prerobení tohto bytu, resp. ešte bytu predchádzajúceho).
19. Čo sa týka žalovaným namietaných výberov žalobkyne z jeho účtu mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v tejto časti z vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery. Účet žalobcu bol de facto spoločný, v užívaní oboch manželov (strán sporu) a bol len formálne vedený na žalovaného s prístupom žalobkyne k nemu, keď prostriedky na tomto účte boli z hľadiska ich pôvodu z príjmov oboch manželov počas manželstva spoločné a výška výberov nebola taká, aby vyvrátila logické tvrdenie žalobkyne o tom, že vybraté peniaze boli použité pre potreby spoločnej domácnosti, resp. potreby maloletých detí. Rovnako nebolo žalovaným v spore preukázané, aké boli náklady rodiny počas manželstva a ako ich on uhrádzal.
20. Vzhľadom k odvolacím dôvodov strán sporu odvolací súd neriešil (ako nesporný) iný okruh predmetu BSM, neriešil spôsob rozdelenia motorových vozidiel a ich hodnotu, ako aj rozsah a vyporiadanie
vzájomných aktív - zostatku na účte a pohľadávky voči I. D. a prípadné (netvrdené) iné prínosy strán sporu do BSM, resp. vynaloženie výlučných prostriedkov na spoločný majetok.
21. Vychádzajúc zo zhora uvedeného preto v ďalšom konaní súd prvej inštancie sa náležite vysporiada so všeobecnou hodnotou predmetnej bytovej nehnuteľnosti, rozhodne o tom, komu táto do výlučného vlastníctva pripadne (podľa záujmu strán sporu o ňu a podľa schopnosti k výplate protistrany) a ustáli výšku prínosu žalobcu z jeho výlučného majetku na nadobudnutie tejto nehnuteľnosti, čo náležitým spôsobom odôvodní, rovnako ako následne určenú sumu k výplate vyrovnávacieho podielu pre tú stranu sporu, ktorá pri vyporiadaní BSM nadobudne majetok v menšej hodnote. Podľa výsledku rozhodnutia sporu následne súd prvej inštancie rozhodne aj o poplatkovej povinnosti ako aj o trovách strán sporu voči sebe navzájom, keď posúdi úspech strán sporu v konaní s ohľadom na ich vyjadrenia - procesné útoky a obrany v spore ako aj ich vyjadrenia resp. požiadavky pred začatím sporu.
22. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).