Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-394-2018.pdf
PDF · 111.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/394/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti žalovanej: J. P. P., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q., Q. XXX/ XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, o zaplatenie poplatkov a príslušenstva a o vzájomnom návrhu žalovanej na zaplatenie sumy 98,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 34Csp/147/2017-111 zo dňa 29. mája 2018
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalobu žalobcu z a m i e t a. II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej sumu 98,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 98,- eur odo dňa 27.3.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podanú vzájomnú žalobu vo výške 16,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie elektronicky dňa 23.6.2017 domáhal, aby súd zviazal žalovanú na zaplatenie poplatku vo výške 176,96 eur, poplatku za upomienky vo výške 56,- eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 350 eur od XX.XX.XXXX E. XX.XX.XXXX v sume 9,21 eur, 294 eur od 24.11.2012 do 11.12.2012 v sume 4,38 eur, 238,- eur od 12.12.2012 do 24.4.2013 v sume 27,75 eur, 126 eur od 25.4.2013 do 9.8.2013 v sume 11,71 eur, 14 eur od 10.8.2013 do 12.2.2014 v sume 2,28 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 176,96 eur od 14.6.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že žalovaná s ním uzatvorila dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- eur, ktorý žalovaná mala povinnosť splácať v 12. mesačných splátkach vo výške 56,- eur počnúc dňom 28.11.2012, spolu s poplatkom vo výške 322,- eur, pričom celý úver mal byť uhradený dňa X.X.XXXX. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sa strany sporu dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj
záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok, preto žalobca vyzval žalovanú na úhradu záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalovaná zaviazala v prípade porušenia podmienok platiť poplatok za zaslanie upomienok, celkom vo výške 56,- eur. Žalovaná uhradila len sumu 392,- eur.
3. Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou, vzniesla námietku premlčania s tým, že poskytnutý úver preplatila o 98,- eur viac ako nadobudla od žalobcu. Uviedla, že poskytnutý úver bol vo výške 350,- eur, splatila 448,- eur a preto si uplatnila bezdôvodné obohatenie vo výške 98,- eur titulom vzájomnej žaloby od žalobcu.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a jeho vyhodnotenia, vec právne posúdil v zmysle ust. § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1, 2,3,4 písm. a/ a k/, ods. 5 a ods. 10, § 94 ods. 1,2 OZ, § 544 ods. 1,2 OZ, § 39 OZ, § 2 písm. d/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon“), § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ a § 517 ods. 1,2 OZ, ako aj § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. s odkazom aj na prílohu k Občianskemu zákonníku, ktorou je Smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov európskych spoločenstiev a európskej únie ako aj v zmysle čl. 6 bod 1, ako aj čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní európskej únie, taktiež ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).
5. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 350,- eur pri RPMN 281,64%, pričom sumu zvýšil o príslušný poplatok vo výške 322,- eur s tým, že celkovo sumu 672,- eur sa zaviazala žalovaná zaplatiť v 12. mesačných splátkach po 56,- eur počnúc dňom 28.11.2012. Žiadosťou o úpravu splátkového kalendára zo dňa 21.8.2013 žalovaná požiadala o úpravu splátkového kalendára formou odloženia splátok o 36 dní, tak, aby dátum posunutej splátky bol 28.8.2013 z dôvodu svojej práceneschopnosti. Ďalšou Žiadosťou o úpravu splátkového kalendára zo dňa 8.1.2014 žalovaná požiadala o úpravu splátkového kalendára formou odloženia splátok o 1 mesiac, pričom súčasťou žiadosti bolo prehlásenie žalovanej, že berie na vedomie, že úprava splátkového kalendára je spoplatnená sumou 56,- eur.
6. Po vykonaní dokazovania vo veci, súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj keď predmetná zmluva o úvere je zmluvou podľa § 497 ObZ a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod, zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ďalej dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá platne, keď na jej základe žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý žalovaná aj vyčerpala.
7. Súd prvej inštancie zistil, že v predmetnej zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (ust. § 9 ods. 2 písm. f), údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru (ust. § 9 ods. 2 písm. i), údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (ust. § 9 ods. 2 písm. k), úroková sadzba (§ 9 ods. 2 písm. o), údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (ust. § 9 ods. 2 písm. y/), keďže zmluva obsahuje len údaj o celkovom počte splátok 12, výške splátky 56,- eur a RPMN 281,64%.
8. Uviedol, že pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok, nakoľko počet splátok (okrem iných náležitostí) je ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písmenom k). Z bodu 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zrejmé, že tretina poplatku prestavuje dohodnutý úrok, ale takéto vymedzenie nezodpovedá úprave uvedenej v § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je úroková sadzba spotrebiteľského úveru definovaná
ako: "fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru" a preto úrok vymedzený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nie je možné stotožniť s ročnou úrokovou sadzbou v zmysle citovaného ustanovenia. Priemerná RPMN nie je v zmluve uvedená vôbec. Vzhľadom na hore uvedené chýbajúce náležitosti preto súd vyhodnotil poskytnutý úver žalovanej za bezúročný a bez poplatkový v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a rovnako z tohto dôvodu konštatoval, že žalobcovi by vznikol nárok iba na vrátenie poskytnutej sumy a nie aj na úrok a poplatky, ktoré si v žalobe uplatnil. Keďže žalobca poskytol na základe zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX žalovanej sumu 350,- eur, pričom žalovaná uhradila žalobcovi sumu 448,- eur, uhradila tak žalovaná žalobcovi viac ako bola povinná uhradiť.
9. Následne sa v bodoch 31 až 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vysporiadal s neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spočíva v čl. 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v časti poplatku za úver vo výške 322,- eur a to s poukazom aj na citované rozhodnutia súdov, ktoré určili za neprijateľnú zmluvnú podmienku takúto podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ.
10. Čo sa týka zaplatenia poplatku za upomienku vo výške 56,- eur, keďže žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz o tom, že by takýto poplatok bol medzi stranami sporu zmluvne výslovne dohodnutý, súd prvej inštancie z tohto dôvodu žalobu žalobcu v časti zaplatenia poplatku vo výške 176,96 eur a v časti poplatku za upomienku nepriznal, a to ani úroky z omeškania požadované z týchto súm.
11. Podľa § 147 ods. 1 až 4 CSP z dôvodu uplatnenia vzájomnej žaloby žalovanej, po vykonaní dokazovania a jeho vyhodnotení, s odkazom na právne posúdenie veci v zmysle § 451 ods. 2 OZ, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca poskytol žalovanej plnenie vo výške 350,- eur, pričom žalovaná žalobcovi preukázateľne plnila vo výške 448,- eur a keďže v zmysle § 456 OZ je žalobca povinný vydať predmet bezdôvodného obohatenia tomu na úkor koho ho získal, súd prvej inštancie zaviazal žalobcu sumu 98,- eur zaplatiť žalovanej a to aj s priznaním úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.3.2018 do zaplatenia, keďže žalovaná dňa 22.3.2018 zaslala žalobcovi výzvu na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu vo výške 98,- eur s lehotou plnenia najneskôr do 26.3.2018. Žalobca na danú výzvu nereagoval, preto súd priznal žalovanej aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 98,- eur odo dňa 27.3.2018 do zaplatenia.
12. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania na celý uplatňovaný nárok žalobcu, súd sa ním nezaoberal, nakoľko žalovaná poskytnutý úver vo výške 350,- eur uhradila a žaloba bola v časti zaplatenia poplatku a upomienky s príslušenstvom v celkom rozsahu zamietnutá.
13. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon č. 71/1992 Zb.“) súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú vzájomnú žalobu vo výške 16,50 eur, keďže žalovaná ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva je podľa § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. od poplatku oslobodená s tým, že podľa výsledku konania je povinný zaplatiť súdny poplatok žalobca a to aj bez ohľadu, že v nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bol neúspešný.
14. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
15. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca s tým, že uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Navrhoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že v zmysle odseku 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa obidve zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, ktorý v zmysle § 262 ods. 2 vyžaduje písomnú formu dohody a preto na danú vec nemožno aplikovať ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Žalobca mal za to, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola jasne dojednaná, ako aj termíny splátok, pričom nikde nie je uvedené prerozdelenie splátky s tým, že regulácia odplaty sa riadi ust. § 53 ods. 6 OZ, pričom odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Citoval znenia ust. § 53 ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov s tým, že
úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov a preto poplatok za spracovanie zmluvy sa pripúšťa a to s poukazom aj na citovaný rozsudok a čl. 10 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/ EHS v spojení s citovanými článkami Smernice a ust. § 53 ods. 1 OZ.
16. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, čo sa týka posúdenia zmluvy o úvere poukazovala na zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy a to § 2 a 3 tohto zákona, ako aj ust. § 657 OZ a § 497 ObZ v znení citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR.
17. K poplatku za poskytnutie žalovaná uviedla, že súčet poplatku a úroku v zmluvách žalobcu je v podstate výška celej odplaty, ktorá je celkovo 92%, čo je v absolútnom rozpore s právnymi predpismi i s dobrými mravmi s odkazom na znenie ust. § 39 OZ, čím je takýto právny úkon neplatný, keďže svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom pre obchádzanie zákona. Následne poukazovala na znenie ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., čo sa týka navýšenia úveru, ktorý bez bližšieho popisu je v rozpore rovnako s ust. § 39 OZ. Čo sa týka § 53 ods. 6 OZ s účinnosťou od 1.1.2008 apelovala na dobu účinnosti od 1.1.2008, od 1.11.2008 a od 1.6.2010 s tým, že predmetná zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. K výške odplaty poskytnutého úveru v prejednávanom prípade, kde jej výška je 92 % uviedla, že ide o dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže táto výška prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch a to s odkaz na citované rozhodnutia súdov a princíp právnej istoty.
18. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na podanom odvolaní dávajúc do pozornosti bližšie zdôvodnenie ním namietaných skutočností.
19. Žalovaná vo vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobcu, zotrvala na skutočnostiach uvádzaných v podanom vyjadrení a navrhovala napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2019 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 13.11.2019 na úradnej tabuli Krajského a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Odvolací súd s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s tým, že sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len dopĺňa tieto ďalšie dôvody.
24. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
25. Žalobca v odvolaní konštatoval, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 ObZ, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Aj napriek svojej povahe výlučného obchodného záväzku je zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah,
ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (ust. 52 ods. 2 OZ).
26. Zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2015 bola doplnená do ust. § 52 ods. 2 OZ tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
27. Keďže k tomuto doplnenému textu neexistuje prechodné ustanovenie znamená to, že odo dňa jeho účinnosti sa vzťahuje toto ustanovenie aj na právne vzťahy, založené pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).
28. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že k aplikácii predpisov o ochrane spotrebiteľov na tzv. absolútne obchody sa vyjadroval už Ústavný súd SR v rozhodnutí z 19.6.2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, ktorým odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veci, kde odvolací súd vzťah z úverovej zmluvy posudzoval ako vzťah spotrebiteľský.
29. Nemožno akceptovať ani tvrdenie žalobcu o jeho dobrej viere, s ktorou do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval, nakoľko tieto rozpory správne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku ozrejmil, s čím sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
30. Súd prvej inštancie preto zmluvný vzťah sporových strán správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský a úverovú zmluvu uzavretú stranami sporu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a správne zameral dokazovanie na zistenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosti predpísané v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (XX.XX.XXXX) a vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu správne zameral dokazovanie na zisťovanie, či obsahom zmluvy nie sú neprijateľné zmluvné podmienky.
31. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (viď v tomto smere aj dohodu o poplatku).
32. Odvolací súd dodáva, že je síce pravdou, že banky (vrátane nebankových subjektov) za poskytnutie úveru môžu dohodnúť odplatu vo forme úroku, avšak jeho výška musí byť primeraná výške úveru a dobe, na ktorú sa zmluva uzatvára, pričom v danej veci vo výške navýšenia 218,64% ide o niekoľkonásobné navýšenie, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané s odkazom na ust. § 54 ods. 6 OZ, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj neplatné v zmysle § 37 a § 39 OZ.
33. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že dojednaná výška RPMN v zmluve vo výške 218,64% je absolútne neplatná, keďže je v rozpore so zákonom a to s odkazom na ust. § 39 OZ, ako aj § 3 OZ, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Vecne správne z tohto dôvodu súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu o spotrebiteľskom úvere, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX, považoval predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkovú a preto správne výrokom pod č. I. napadnutého rozsudku, žalobu žalobcu o zaplatenie poplatkov a príslušenstva zamietol, keďže takéto dojednanie o tak vysokej výške RPMN je aj dojednanie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pričom o zaplatení poplatku za upomienku vo výške 56,- eur žalobcom nebol predložený jediný dôkaz a preto aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v tomto smere, súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu zamietol.
34. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nakoľko je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, tak žalobcovi by ale vznikol nárok len na vrátenie poskytnutej sumy a nie aj na úroky a poplatky, ktoré si v žalobe uplatnil. Keďže žalobca poskytol na základe zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, žalovanej sumu 350,- eur, ktorú žalovaná uhradila žalobcovi vo výške 448,- eur, z dôvodu zo strany žalovanej uplatnenia vzájomnej žaloby vo výške 98,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko poskytnutý úver bol bezúročný a bezpoplatkový, žalovaná žalobcovi uhradila o 98,- eur viac ako jej bolo poskytnuté, tak žalobca vo výške 98,- eur získal bezdôvodné obohatenie a preto súd prvej inštancie správne v zmysle ust. § 451 ods. 2 a § 456 OZ zaviazal žalobcu na vydanie takto získaného bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka žalovanou vznesenej námietky premlčania vznesenej zo strany žalovanej proti uplatnenému nároku zo strany žalobcu, súd prvej inštancie sa dôvodne touto vznesenou námietkou premlčania nezaoberal z dôvodu, že žalovaná poskytnutý úver vo výške 350,- eur uhradila a žaloba bola v časti zaplatenia poplatku a upomienky s príslušenstvom v celom rozsahu zamietnutá.
35. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam a z dôvodu, že odvolateľ nespochybnil presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok úplne a výstižne odôvodnil a v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky, ktoré správne vyhodnotil, súvisia s predmetom tohto konania, ako aj s predmetom súdnej ochrany, pričom neopomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, pričom výsledok jeho hodnotenia zodpovedá ust. § 191 a nasl. CSP a na zistený skutkový stav tak aplikoval správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil s tým, že nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za nsáeldok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil v zmysle § 387 ods. 2 CSP, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli na javo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
36. Odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1,2 CSP.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná a z dôvodu plného úspechu v odvolacom konaní má proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).