Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-235-2013.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/235/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobcu Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova č. 8, IČO 35 697 270 práv. zastúpený Bobák, Bollová a spol., s r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa, IČO 35 855 673 proti žalovanej S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX/X, J. O., štátnej občianke Slovenskej republiky o žalobe žalovanej na obnovu konania a o odklad vykonateľnosti takto
rozhodol:
I. Žaloba na obnovu konania a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu sa z a m i e t a. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 09.12.2013 sa žalovaná domáhala obnovy konania v právnej veci vedenej pod spis.zn. 54Ro/1648/2010 podľa § 228 ods. 1 písm. a) a e) OSP. Súčasne žiadala nariadiť odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín pod č.k. 54Ro/1648/2010 zo dňa 21.05.2010 vydaného voči nej. Uviedla, že ako navrhovateľka tohto mimoriadneho opravného prostriedku sa dňa 02.12.2013 od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dozvedela o dôvode obnovy konania a bola odkázaná bližšie na stránku Ministerstva spravodlivosti SR, kde sú prístupné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, s ktorými je platobný rozkaz v rozpore. Poukázala aj na rozhodnutia slovenských súdov. V danej veci má za to, že platobný rozkaz bol vydaný, hoci už v tom čase bolo v Občianskom súdnom poriadku ustanovenie § 172 ods. 9, podľa ktorého súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Je presvedčená, že najmenej jedna neprijateľná podmienka sa v zmluve nachádza, a to ustanovenie o zmluvnej pokute. Platobný rozkaz preto nikdy nemal byť vydaný, zaväzuje ju na plnenie, ktoré vyplýva z neprijateľnej podmienky, čím došlo k porušeniu jej spotrebiteľských práv, keď spoločnosť Orange Slovensko, a.s. uplatnila vo svojom návrhu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 995,82 Eur. Európska únia kladie vysoký dôraz na ochranu spotrebiteľa, niekoľko smerníc je dokonca venovaných spotrebiteľom. Článok 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS od štátov požaduje, aby spotrebiteľa neprijateľné podmienky nezaväzovali. Vyššie uvedená zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a nemôže obstáť už len so zreteľom na ustanovenia Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola platná už v čase rozhodovania Okresného súdu Trenčín. Povolenie obnovy konania je dôvodnené aj preto, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.05.2010 č.k. 54Ro/1648/2010 je v rozpore s nasledovnými rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie: Rozsudkom Súdu z 27. júna 2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA a Rozsudkom Súdu z 21.novembra 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA. Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný
návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej nečestnej podmienky. V prípade Cofidis SA, Európsky súdny dvor rozhodol, že súd je povinný neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7. Napádaný platobný rozkaz je v priamom rozpore s uvedenými rozhodnutiami ESD. Ako ďalší dôvod oprávnenosti povolenia obnovy uviedla, že v samotnom exekučnom konania sa jej nepodarí zvrátiť exekúciu a jediný spôsob je uspieť v obnovenom konaní. K uplatneniu mimoriadnych opravných prostriedkov konštatovala, že uplatnenie obnovy konania a žiadosť o prelomenie materiálnej právoplatnosti hrubo nemorálneho rozhodnutia je v jej prípade adekvátna. K prelomeniu materiálnej právoplatnosti doplnila, že takýto postup nie je cudzí ani judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne v rámci ustálenej judikatúry k čl. 6 Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ ide o materiálnu právoplatnosť rozsudku súdu poukazuje na to, že „ak to odôvodňujú závažné okolnosti, je možné od tejto zásady upustiť (porov. Ryabykh proti Rusku). V prípadoch, kedy došlo k zrušeniu konečného a vykonateľného rozhodnutia z dôvodu odstránenia zásadného nedostatku, súd nevidel porušenie čl. 6 ods.1 Dohovoru (porov. napr. Protsenko proti Rusku),“ (§64 rozsudku ZEHENTNER v. Rakúsku) Zásada nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia teda v žiadnom prípade nie je absolútna. Dala do pozornosti rozhodnutie ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko (č.1) zo dňa 06. decembra 2007 v ktorom tento rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv, konkrétne čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo podľa č. 14 Dohovoru v spojení s čl. 1 Protokolu č. 1.
2. Z vyjadrenia protistrany k návrhu na obnovu konania bolo zistené, že navrhuje, aby mu súd nevyhovel z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene a neexistujú nové skutočnosti, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre navrhovateľku. Poukázal na to, že platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín nadobudol právoplatnosť dňa 24.07.2010. Vzhľadom na to, že od jeho právoplatnosti do podania návrhu na obnovu uplynuli viac ako tri roky je návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP podaný oneskorene. Zároveň poukázal na to, že v čase kedy súd rozhodoval v pôvodnom konaní neexistovali právoplatné rozhodnutia súdov, ktoré by vyhlásili akúkoľvek zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda súd postupoval v súlade so zákonnou úpravou, ktorá nebola v rozpore s vydaným rozhodnutím. Vzhľadom k tomu, že z objektívnej lehoty pripúšťa zákon výnimky a návrh možno podať aj po uplynutí troch rokov v prípade, ak právoplatný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, je potrebné uviesť, že rozhodnutie ESĽP, na ktoré poukazuje navrhovateľka vo svojom návrhu nesúvisia priamo s konaním, ktoré bolo vedené proti nej a preto nemožno ani tieto rozhodnutia vzťahovať na daný prípad.
3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd preto prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti(§180 CSP).
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím vyjadrenia žalovanej, oboznámením vyjadrenie žalobcu, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. zn. 54Ro/1648/2010 vrátane platobného rozkazu č.k.54Ro/1648/2010- 26 zo dňa 21.05.2010 a spis. zn. 60Er/3066/2010 a zistil tento skutkový stav veci: .
5. Z vyjadrenia žalobkyne bolo zistené, že v období, kedy bola podaná žaloba na pozastavenie exekúcie kontaktovala Združenie na ochranu spotrebiteľa s ktorým skoncipovali podanie, ktoré má podať na súd. Nesúhlasila so sumou, ktorá bola jej uložená zaplatiť predmetným platobným rozkazom, nakoľko sa jej táto suma javila privysoká. Nespochybňuje, že uzavrela dve zmluvy s Orange, a.s., pričom jeden telefón používala ona a druhý jej bývalý manžel, ale o ktorý konkrétne v danej veci išlo uviesť nevie. Nevie ani prečo túto skutočnosť zistila až v roku 2013. Mala problémy sa finančne vysporiadať so svojim bývalým manželom, ktorý zobral veľa pôžičiek, tieto nesplácal, takže všetko splácala ona. Myslí si, že preto že to bolo takéto zložité obdobie zistila až potom, ako platobný rozkaz obdržala, že jej boli vyúčtované vysoké zmluvné pokuty.
6. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala povolenia obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.54Ro/1648/2010, v ktorom ako žalobca vystupovala spoločnosť Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova č. 8, IČO 35 697 270 a ako žalovaná S. H., bytom N. XX/X, J. O.. Súd v konaní rozhodol platobným rozkazom č.k. 54 Ro/1648/2010 - 26 dňa 21.05.2010, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 1.174,44 Eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol žalovanej
doručený dňa 08.07.2010 a dňa 24.07.2010 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na návrh oprávneného a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tunajší súd v konaní spis.zn. 60/ Er/3066/2010 poveril dňa 20.12.2010 súdneho exekútora JUDr. Soňu Majkútovú vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti. Uznesením zo dňa 24.03.2014 bol povolený odklad exekúcie do právoplatného skončenia tohto konania.
7. Podľa § 397 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a)sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b)možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c)bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d)Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e)je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
8. Podľa § 398 C.s.p. žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
9. Podľa § 400 C.s.p. žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. . 10. Podľa § 403 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohlo dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. (2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
11. Podľa §404 písm.c) C.s.p. za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).
12. Podľa § 470 ods. 1,2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Uvedené ustanovenia, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie.
13. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397 a § 408 CSP. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia, a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu účastníkom konania (strán sporu), je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Ustanovenie § 397 písm. a) až f) CSP pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád, resp. z niektorého „expresis verbis“ vymieneného zákonného dôvodu, a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval, a to platí obdobne aj pre platobný rozkaz.
14. Prvá subjektívna podmienka prípustnosti obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku spočívajúceho v tom, že ho podal subjekt legitimovaný na uplatnenie tohto opravného prostriedku, splnená je, pretože navrhovateľka obnovy bola účastníkom konania v procesnom postavení žalovanej v
konaní, ktorého obnovy sa domáha. Pokiaľ ide o včasnosť podania opravného prostriedku súd vychádzal z tvrdenia žalovanej, že sa o dôvode obnovy dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa dňa 02.12.2013, žaloba bola podaná dňa 09.12.2013 a mal za to, že 3 -mesačná subjektívna lehota na podanie tejto žaloby bola dodržaná. Dospel k záveru, že od žalovanej nie je možné spravodlivo očakávať, aby sledovala celú judikatúru Súdneho dvora a ďalších dvoch komunitárnych súdov, resp. rozhodnutia všeobecných súdov. Dôležitým časovým momentom je, kedy sa osoba dožadujúca obnovy konania mohla dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohla uplatniť (§ 403 ods. 1 CSP). Aby si osoba dožadujúca obnovu konania mohla uplatniť dôvod obnovy, musí mať najprv o ňom vedomosť, čo pri objeme produkovanej judikatúry ako na európskych, tak na všeobecných súdoch, nemožno od priemerného spotrebiteľa spravodlivo očakávať.
15. Žalovaná podanú žalobu odôvodnila ustanovením § 228 ods. 1 písm. a) a e) O.s.p. Dôvodom obnovy konania uvedeným v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať jednak podmienku, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska, a to napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť (spravidla keď účastník o existencii skutočností alebo dôkazov nevedel) a podmienku, že tieto sú spôsobilé pre účastníka pôvodného konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvodom na obnovu konania z hľadiska ustanovení § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. je existencia rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, resp. iného orgánu Európskych spoločenstiev. Navrhovateľka obnovy konania, t.j. žalovaná, v konaní nepreukázala ani jednu zo skutočností zakladajúci dôvod obnovy konania z hľadiska ustanovení § 228 ods. 1 písm. a), e) O.s.p. Obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu, ale je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci (s výnimkou § 228 ods. 1 písm. c), e) O.s.p.). Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto prípadoch slúži odvolanie, ako riadny opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu, v tomto prípade ide o odpor proti platobnému rozkazu, alebo dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu). Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní, alebo nemožnosti vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. Skutočnosti uvedeného charakteru žalovaná na obnovu konania neuvádza. Pokiaľ sa domáha obnovy konania z dôvodu nepreskúmania existencie neprijateľných zmluvných podmienok v rámci pôvodného konania takýto postup súdu by spočíval v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorý by bolo možné napadnúť podaním odporu proti platobnému rozkazu. V pôvodnom konaní mala možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mala možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje nárok žalobcu. O nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, čo zakladá dôvod obnovy, nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol.
16. V žalobe na obnovu konania uvádza na zdôvodnenie svojho návrhu viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, i všeobecných súdov. Tieto rozhodnutia sa týkajú povinnosti členských štátov Európskej únie dosiahnuť, aby povinnosti uložené Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, boli plnené. Nevyplýva však z nich, že by právoplatný platobný rozkaz vydaný v pôvodnom konaní, bol s nimi v rozpore. Z takého dôvodu tu nie je ani predpoklad pre povolenie obnovy konania z hľadiska ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. Ani predložené rozsudky všeobecných súdov, nemôžu byť právne významné pre danú vec, keďže sudcovia Slovenskej republiky rozhodujú nezávisle v súlade s článkom 144 Ústavy Slovenskej republiky, sú viazaní Ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2, 5 a zákonom. Z týchto dôvodov odvolacie námietky žalovanej posúdil krajský súd ako nedôvodné.
17. Ďalej pre úplnosť súd poukazuje, že v dôvodovej správe, aj v Civilnom sporovom poriadku (CSP, platnom od 1.7.2016), je doslova uvedené, že pôvodné dôvody obnovy zostávajú zachované, rozhodnutím podľa písm. e) je napr. rozhodnutie Rady Európskej únie, či rozhodnutie Európskej komisie o štátnej pomoci, a podobne. Vecne sa dôvody obnovy ponechávajú v doterajšom režime. Právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje v súčasnosti za účinnosti Civilného sporového poriadku
(CSP), a neumožňoval ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), obnoviť konanie pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím, ale len s takým, u ktorého existovalo vecné a personálne prepojenie, ktoré malo byť obnovené. Pokiaľ potreba vecného a personálneho prepojenia nebola spochybňovaná v dôvodoch obnovy konania podľa ustanovení § 228 ods. 1 písm. d) O.s.p., je nelogické, aby výnimkou malo byť písm. e) ods. 1 ustanovenia § 228 O.s.p. Súdny dvor Európskej únie opakovane zdôraznil dôležitosť zásady „res iudicata“ tak v právnom poriadku Európskej únie, ako aj vo vnútroštátnych poriadkoch (C-234/4), majúca za to, že zásada právnej istoty patrí medzi všeobecné zásady uznané právom spoločenstva (c-453/00). Podľa názoru súdu, teda i ustanovenie § 228 ods. 1 písm.e) O.s.p. vyžadovalo vecné a personálne prepojenie bez ohľadu na to, či ide o spornú vec týkajúcu sa spotrebiteľa, alebo inú vec. Iný, ako tento výklad, vedie k ohrozeniu právnej istoty, ktorá patrí atribútom právneho štátu. Súd poukazuje na zásadu legitímneho očakávania, ktorá nemôže byť nadradená zásade právnej istoty strán sporu. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 18.12.2008 (Unedic proti Francúzsku č. 20153/04, § 74) zdôraznil princíp, podľa ktorého požiadavky právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, nezahrňujú právo na ustálenú judikatúru. Európsky súd pre ľudské práva postupnú zmenu judikatúry súdov na určitú otázku, čo vedie k tomu, že dochádza k odlišnému posudzovaniu veci, nepovažuje ani za diskrimináciu. Argument o legitímnom očakávaní len s prihliadnutím na skoršiu rozhodovaciu líniu je porušením povinností súdu posudzovať veci, ktoré sú predmetom konania, bez ohľadu na konkrétne špecifiká, zmena rozhodovacej praxe je nevyhnutná, ak je zrejmé, že skoršia interpretácia právnej normy nebola aplikovaná správne. Na základe uvedených skutočností súd žalobu na obnovu konania zamietol.
18. Vzhľadom k tomu, že odklad vykonateľnosti platobného rozkazu, je závislý na posúdení žaloby na obnovu konania a súd dospel k záveru o neexistenciu dôvodov na povolenie obnovy konania, návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín ( § 357 písm. c/ CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.