Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobkyne S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., N. XX/X, proti žalovanému Q. N., a. s., G., S.. X, IČO XX XXX XXX, zastúpenému M. H. G., G. a spol., s r.o., so sídlom G., O.. I.. U., o žalobe na obnovu konania a o odklad vykonateľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. novembra 2019, č. k. -28, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu na obnovu konania a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu. Výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 09.12.2013 sa žalobkyňa domáhala obnovy konania v právnej veci vedenej pod spis. zn. podľa a . Súčasne žiadala nariadiť odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín pod č. k. zo dňa 21.05.2010 vydaného voči nej. Z vykonaného dokazovania súdu zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala povolenia obnovy konania vedeného na súde pod sp.zn.54Ro/1648/2010, v ktorom ako žalobca vystupovala spoločnosť Q. N., a. s., G., S. č. X, IČO XX XXX XXX a ako žalovaná S. H., bytom N. XX/X, J. O.. Súd v pôvodnom konaní rozhodol platobným rozkazom č. k. - 26 dňa 21.05.2010, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 1.174,44 Eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa 08.07.2010 a dňa 24.07.2010 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na návrh oprávneného a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd v konaní sp. zn. 60/ poveril dňa 20.12.2010 súdneho exekútora Z.. N. S. vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti. Uznesením zo dňa 24.03.2014 bol povolený odklad exekúcie do právoplatného skončenia tohto konania. Právne vec súd posúdil podľa , , , , , , . Súd uviedol, že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach a . Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia, a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu účastníkom konania (strán sporu), je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Ustanovenie až f) pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád, resp. z niektorého "expresis verbis" vymieneného zákonného dôvodu, a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak

možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval, a to platí obdobne aj pre platobný rozkaz. Prvá subjektívna podmienka prípustnosti obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku spočívajúceho v tom, že ho podal subjekt legitimovaný na uplatnenie tohto opravného prostriedku, splnená je, pretože navrhovateľka obnovy bola účastníkom konania v procesnom postavení žalovanej v konaní, ktorého obnovy sa domáha. Pokiaľ ide o včasnosť podania opravného prostriedku, súd vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že sa o dôvode obnovy dozvedela od L. J. dňa 02.12.2013, žaloba bola podaná dňa 09.12.2013 a mal za to, že 3 -mesačná subjektívna lehota na podanie tejto žaloby bola dodržaná. Dospel k záveru, že od žalobkyni nie je možné spravodlivo očakávať, aby sledovala celú judikatúru Súdneho dvora a ďalších dvoch komunitárnych súdov, resp. rozhodnutia všeobecných súdov. Dôležitým časovým momentom je, kedy sa osoba dožadujúca obnovy konania mohla dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohla uplatniť ( ). Aby si osoba dožadujúca obnovu konania mohla uplatniť dôvod obnovy, musí mať najprv o ňom vedomosť, čo pri objeme produkovanej judikatúry ako na európskych, tak na všeobecných súdoch, nemožno od priemerného spotrebiteľa spravodlivo očakávať. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila ustanovením a Dôvodom obnovy konania uvedeným v ustanovení je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať jednak podmienku, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska, a to napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť (spravidla keď účastník o existencii skutočností alebo dôkazov nevedel) a podmienku, že tieto sú spôsobilé pre účastníka pôvodného konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvodom na obnovu konania z hľadiska ustanovení je existencia rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, resp. iného orgánu Európskych spoločenstiev. Žalobkyňa v konaní nepreukázala ani jednu zo skutočností zakladajúcich dôvod obnovy konania z hľadiska ustanovení , Obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu, ale je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci (s výnimkou , ). Na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto prípadoch slúži odvolanie, ako riadny opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu, v tomto prípade ide o odpor proti platobnému rozkazu, alebo dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu). Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní, alebo nemožnosti vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. Skutočnosti uvedeného charakteru žalobkyňa na obnovu konania neuvádza. Pokiaľ sa domáha obnovy konania z dôvodu nepreskúmania existencie neprijateľných zmluvných podmienok v rámci pôvodného konania takýto postup súdu by spočíval v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorý by bolo možné napadnúť podaním odporu proti platobnému rozkazu. V pôvodnom konaní mala možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mala možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje nárok žalovaného. O nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, čo zakladá dôvod obnovy, nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol. Ďalej pre úplnosť súd poukázal na to, že v dôvodovej správe, aj v (CSP, platnom od 1.7.2016), je doslova uvedené, že pôvodné dôvody obnovy zostávajú zachované, rozhodnutím podľa písm. e) je napr. rozhodnutie Rady Európskej únie, či rozhodnutie Európskej komisie o štátnej pomoci, a podobne. Vecne sa dôvody obnovy ponechávajú v doterajšom režime. Právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje v súčasnosti za účinnosti , a neumožňoval ani za účinnosti , obnoviť konanie pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím, ale len s takým, u ktorého existovalo vecné a personálne prepojenie, ktoré malo byť obnovené. Pokiaľ potreba vecného a personálneho prepojenia nebola spochybňovaná v dôvodoch obnovy konania podľa ustanovení , je nelogické, aby výnimkou malo byť písm. e) ods. 1 ustanovenia Súdny dvor Európskej únie opakovane zdôraznil dôležitosť zásady "res iudicata" tak v právnom poriadku Európskej únie, ako aj vo vnútroštátnych poriadkoch (C-234/4), majúca za to, že zásada právnej istoty patrí medzi všeobecné zásady uznané právom spoločenstva (c-453/00). Podľa názoru súdu, teda i ustanovenie vyžadovalo vecné a personálne prepojenie bez ohľadu na to, či ide o spornú vec týkajúcu sa spotrebiteľa, alebo inú vec. Iný, ako tento výklad, vedie k ohrozeniu právnej istoty, ktorá patrí atribútom právneho štátu. Súd poukázal na zásadu legitímneho

očakávania, ktorá nemôže byť nadradená zásade právnej istoty strán sporu. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 18.12.2008 (Unedic proti Francúzsku č. 20153/04, § 74) zdôraznil princíp, podľa ktorého požiadavky právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, nezahrňujú právo na ustálenú judikatúru. Európsky súd pre ľudské práva postupnú zmenu judikatúry súdov na určitú otázku, čo vedie k tomu, že dochádza k odlišnému posudzovaniu veci, nepovažuje ani za diskrimináciu. Argument o legitímnom očakávaní len s prihliadnutím na skoršiu rozhodovaciu líniu je porušením povinností súdu posudzovať veci, ktoré sú predmetom konania, bez ohľadu na konkrétne špecifiká, zmena rozhodovacej praxe je nevyhnutná, ak je zrejmé, že skoršia interpretácia právnej normy nebola aplikovaná správne. Na základe uvedených skutočností súd žalobu na obnovu konania zamietol. Vzhľadom k tomu, že odklad vykonateľnosti platobného rozkazu, je závislý na posúdení žaloby na obnovu konania a súd dospel k záveru o neexistenciu dôvodov na povolenie obnovy konania, návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa dôvodila tým, že predmetný platobný rozkaz je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci G. D. de U. c/a Z. U. U. C XXX/XX z 14.06.2012, podľa ktorého smernica Rady 93/13/EHS z 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Žalobkyňa ďalej poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Q. A. D. a V. S. R. (C-XXX/XX) a N. D. SA a Z. M. N. M. K. spol. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že súdny dvor viackrát judikoval napr. aj vo veci K. c/a H. C XX/XX, že záväzok štátu postarať sa o to, aby nekalé podmienky spotrebiteľa nezaväzovali, vyjadrený v čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS, ktorý treba považovať za kogentné ustanovenie. V rozhodnutí D. L. c/a V. súd uviedol, že ochranu spotrebiteľa v civilnom súdnom konaní možno vnímať ako novú procesnú zásadu, podľa ktorej sú súdy povinné prihliadať ex offo na ochranu práv spotrebiteľa, ohrozených alebo narušených aplikáciou rôznych nekalých podmienok, ktoré do spotrebiteľských zmlúv vsunula strana zo silnejšou vyjednávacou pozíciou pri ich uzatváraní. Žalobkyňa bola toho názoru, že návrhom na povolenie obnovy konania v žiadnom prípade nedochádza k spochybňovaniu princípu právnej istoty a zásady res iudicata. Naopak, princíp právnej istoty pripúšťa, aby v rámci konaní o mimoriadnych opravných prostriedkov pre zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov účastníka boli preskúmané a prípadne aj zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v odvolaní uviedla tie isté rozhodnutia Súdneho dvora, ktoré uvádzala aj v podanom návrhu na obnovu konania. Procesná prípustnosť žaloby je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť takéto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania o ich existencii vedel. V prípade žalobkyni je podľa žalovaného jednoznačné a zrejmé, že žalobkyňa v konaní mohla podať odpor proti platobnému rozkazu, rovnako mohla uviesť všetky skutočnosti ktorými spochybňuje nárok žalovaného a brániť sa, čo však neurobila. Dôvodom prípustnosti obnovy konania podľa ust. , nie je vecná nesprávnosť rozhodnutia, z čoho je možné ďalej vyvodiť, že ani v prípade, ak by obnovou napadnuté rozhodnutie spočívalo na odlišnom spôsobe posúdenia právnych otázok oproti iným, v tom čase už existujúcim rozhodnutiam všeobecných súdov v obdobných veciach samo o sebe to dôvod prípustnosti obnovy konania nezakladá. Rovnako ani iný spôsob posúdenia totožnej právnej otázky neskorším rozhodnutím všeobecného súdu vydaným v inej veci nečiní z takéhoto rozhodnutia dôvod zakladajúci prípustnosť obnovy konania. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa zákona , keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval

dôležitý verejný záujem v spojení a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa z nasledovných dôvodov:

5. Odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné uviesť, že v prípade podania žaloby o obnovu konania (podľa návrhu na obnovu konania) je bez ohľadu na procesné postavenie strán v konaní, ktoré má byť obnovené, potrebné označovať toho, kto návrh/žalobu na obnovu konania podal ako navrhovateľa/žalobcu, napriek tomu, že táto strana mohla byť v pôvodnom konaní stranou žalovanou. Z tohto dôvodu odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie a napriek tomu, ako strany v konaní označoval súd prvej inštancie, pristúpil k tomu, že za účinnosti v čase ktorého rozhodoval aj súd prvej inštancie o návrhu na obnovu konania podanom za účinnosti , v pôvodnom konaní žalovanú (takto označovanú súdom prvej inštancie aj v konaní o žalobe na obnovu konania) v predmetnom konaní o žalobe na obnovu konania označuje ako žalobkyňu a v pôvodnom konaní žalobcu v konaní o žalobe na obnovu konania označuje odvolací súd ako žalovaného.

6. Po podaní návrhu na obnovu konania navrhovateľkou/žalobkyňou nastala zmena právnej úpravy procesných predpisov, keď nadobudol účinnosť , ktorý nahradil dovtedy platný a účinný (ďalej len „“). Odvolací súd preto postupoval v zmysle , podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované podľa predchádzajúcej právnej úpravy a procesne podľa zásady okamžitej aplikability procesných predpisov v zmysle , podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k právnemu záveru, že žaloba na obnovu konania je v danej veci neprípustná, nakoľko žalobkyňa v pôvodnom konaní mala možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mala možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje nárok žalovaného. Zároveň súd doplnil, že rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe na obnovu konania sa týkajú povinnosti členských štátov Európskej únie dosiahnuť, aby povinnosti uložené smernicou Rady č. 93/13/EHS boli plnené, no nevyplýva z nich, že by právoplatný platobný rozkaz vydaný v pôvodnom konaní, bol s nimi v rozpore. Súd tiež konštatoval, že obnoviť konanie nie je možné pre rozpor s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ale len s takým, u ktorého existuje vecné a personálne prepojenie s konaním, ktoré má byť obnovené, pričom poukázal na zásadu legitímneho očakávania, ktorá nemôže byť nadradená zásade právnej istoty strán sporu.

8. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa . Odvolacie námietky žalobkyne, ktoré uvádzala vo svojom odvolaní boli totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnila a uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu podrobne zaoberal a na ktoré v zmysle odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

9. Podľa , obnova nie je prípustná proti rozsudkom ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

10. V uvedenom ustanovení, (obdobne aj v ) vylučuje prípustnosť žaloby na obnovu konania, keď zmenu alebo zrušenie rozhodnutia možno dosiahnuť inak. Prejavuje sa tak povaha obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku subsidiárnej povahy.

11. Prípustnosť žaloby na obnovu konania proti platobnému rozkazu je viazaná na rovnakú podmienku, ako je tomu pri uznesení o schválení súdneho zmieru ( ). Novela vykonaná oproti predchádzajúcej úprave to jasne zakotvila aj v texte zákona ( ). , rovnako ako obmedzuje napadnutie platobného rozkazu žalobou na obnovu konania len na prípad, ak dôvody obnovy možno vzťahovať na predpoklady, za ktorých boli tieto rozhodnutia vydané. Procesné predpoklady vydania platobného rozkazu vyplývajú zo samotnej podstaty rozkazného konania. Keďže skrátené konanie je typické tým, že sa tu nerozvinie celá šírka civilného procesu, čo sa prejaví i tým,

že súd tu nevykonáva dokazovanie. Je zrejmé, že za týchto okolností nemôže byť právoplatný platobný rozkaz napadnutý žalobou na obnovu konania z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu spočívajúcom v možnosti vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní.

12. Aj v prípade platobného rozkazu, keď sa navrhuje obnova konania však platí, že prípustnosť žaloby na obnovu konania je daná len vtedy, keď zmenu alebo zrušenie nemožno dosiahnuť inak, t. j. ako v danej veci podaním odporu. Predpokladom vydania platobného rozkazu je aj povinnosť súdov prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky, ktorá bola zavedená až , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 15. októbra 2008 novelizoval ust. , keď bol do tohto ustanovenia doplnený odsek 9, podľa ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Ak neboli splnené zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu a napriek tomu súd platobný rozkaz vydal, tento postup súdu by spočíval v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorý môže byť v prípade platobného rozkazu dôvodom na obnovu konania. Teda v predmetnej veci v čase vydania platobného rozkazu bol súd povinný na neprijateľné podmienky prihliadať.

13. Pokiaľ bola žalobkyňa toho názoru, že platobný rozkaz z týchto dôvod nemal byť vydaný, bolo na žalobkyni, aby túto skutočnosť namietala v podanom odpore. Ako uviedol súd prvej inštancie, od žalobkyne nebolo možné očakávať, že bude sledovať judikatúru súdov, vrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ, avšak podmienky vydania platobného rozkazu a povinnosť súdov prípadne skúmať existenciu neprijateľných podmienok bola daná zákonom, s ktorým sa mala žalobkyňa možnosť oboznámiť, pričom pri zachovaní bežnej opatrnosti žalobkyni nič nebránilo v čase, kedy jej bol platobný rozkaz doručený, vyhľadať odbornú pomoc, či už v podobe občianskeho združenia (ako v čase pred podaním návrhu na obnovu konania), alebo inej osoby s príslušným vzdelaním v predmetnej oblasti, keď v čase vydania platobného rozkazu bolo spotrebiteľské právo plne rozvinuté a bolo predmetom množstva konaní, ktoré žalobkyňa v žalobe na obnovu konania aj uvádza. Skutočnosť, že žalobkyňa sa dozvedela o existencii judikatúry súdov až v čase po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu, neznamená, že predtým, kedy platobný rozkaz nebol právoplatný neexistovali rozhodnutia, ktoré by sa vzťahovali na obdobný skutkový stav ako v predmetnej veci. Preto žalobkyňa už pred nadobudnutím právoplatnosti platobného rozkazu mohla disponovať obdobnými informáciami, ak by postupovala s náležitou opatrnosťou, napr. v čase, kedy jej bol doručený platobný rozkaz.

14. Takisto pod prípady, kde neboli splnené predpoklady na vydanie platobného rozkazu spadá vydanie platobného rozkazu v dôsledku porušenia základných ľudských práv a slobôd konštatovaných D. alebo rozhodnutie N. (ak ide o rozhodnutia záväzné), teda aj z ďalších dôvodov, ktoré v predmetnom konaní uplatnila žalobkyňa. Z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktorá žalobkyňa v odvolaní označila nevyplýva, v čom konkrétne malo dôjsť k nesplneniu podmienok na vydanie platobného rozkazu, t. j. vo vzťahu k povinnosti súdu skúmať neprijateľné podmienky a jeho právnemu posúdeniu. Predmetné rozhodnutia vo veci G. D. de Credito z XX.XX.XXXX, Q. A. D. (c/XXX/XX) a N. D. SA a Z. M. N., K. vs. H. (C- XX/XX),na ktoré žalobkyňa v odvolaní poukazuje, sa týkali predovšetkým povinnosti členského štátu zabezpečiť ochranu pred nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ako aj, aby sa v konaní mohli posúdiť podmienky spotrebiteľskej zmluvy a v prípade zistenia ich neprijateľnosti, aby takéto podmienky spotrebiteľa nezaväzovali. Takáto povinnosť, ktorú vyložil Súdny dvor EÚ v podmienkach ochrany spotrebiteľa na našom území bola dosiahnutá právnou úpravou, ako je napr. aj povinnosťou skúmať prípadnú existenciu neprijateľných podmienok v prípadoch skráteného konania formou platobného rozkazu. Konkrétne však pre vzťah žalobkyni a žalovaného nepredstavujú vecnú súvislosť, ktorá by právne posúdenie súdu prvej inštancie pri vydávaní platobného rozkazu stavalo do roviny nesprávnosti.

15. Žalobkyňa napokon v odvolaní uvádzala aj rozhodnutia, (ktoré majú odôvodňovať obnovu konania v predmetnej veci), ktoré boli vydané v čase potom, ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol predmetným platobným rozkazom, a teda ani súd nemohol byť s takouto judikatúrou oboznámený, keďže vo všeobecnosti majú rozhodnutia záväznosť do budúcnosti - pro futuro, s určitými výnimkami v prípade prejudiciálnych konaní pre Súdnym dvorom EÚ. Je prirodzené, že v priebehu času sa mení a rozvíja aj právne posúdenie veci skutkovo podobných, kedy v konečnom dôsledku súdy môžu dospieť k iným záverom ako v predchádzajúcich konania, ktoré však neznamenajú automaticky nesprávnosť posúdenia predchádzajúcej veci ako správne uviedol aj súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie ESĽP z 18.12.2008 vo veci W. proti P.. 20153/04.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení s . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).