Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu: Z.. H. R., bytom G. X, XXX XX U. proti žalovanému: Slovenská republika v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.04.2018, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.05.2018 domáhal proti žalovanému v 1. rade Sociálna poisťovňa - ústredie a žalovanému v 2. rade Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami orgánmi Sociálnej poisťovne vydaných pobočkou Levice potvrdených ústredím Sociálnej poisťovne a to k 15.04.2017 v sume 5.202,74 eur s príslušenstvom s tým, že aktuálnu sumu predloží žalobca do 7 dní od vynesenia rozsudku súdom. Žalobca nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že predmetom konania je náhrada škody, ktorá mu bola spôsobená zadržiavaním prostriedkov (nemocenských a úrazových dávok) po vzniku pracovných úrazov dňa 05.01.2010 a 11.10.2010 - úhrada v oneskorených termínoch. Nárok žalobcu bol uznaný oneskorene, pričom dôvod nevydania zákonného rozhodnutia v zákonnej lehote nebol daný. Žalobca uviedol, že so spoločnosťou YUROCK s.r.o. uzavrel pracovnú zmluvu a od 01.06.2005 vykonával funkcia manažéra a od 01.07.2009 bol druh práce rozšírený aj o vodiča a robotníka v odpadovom hospodárstve. Dňa 05.01.2010 utrpel pracovný úraz a od 05.01.2010 do 16.08.2010 bol práceneschopný. Pobočkou Sociálnej poisťovne v Leviciach mu bol priznaný nárok na nemocenské dávky riadne a včas. Priznaný mu mal mať nárok aj na úrazový príplatok, ktorý mu mal byť vyplácaný od 15.02.2010 a to do konca práceneschopnosti. Úrazový príplatok mu však vyplácaný nebol s odôvodnením, že nie je zrejmé či ide o pracovný úraz. Zo strany Sociálnej poisťovne išlo však o účelové tvrdenie, keď z dokumentácie vyplynulo, že o pracovný úraz išlo a malo byť vydané rozhodnutie. V dokumente MPSVaR z 14.03.2003 je uvedené, že žalobca mal mať a aj mal uzatvorenú pracovnú zmluvu tak ako každý zamestnanec a na základe čoho bol posudzovaný nárok na úrazové a nemocenské dávky zamestnanca. Pre tento nesprávny úradný postup bol úrazový príplatok uhradený jednorázovo až dňa 24.06.2011. Nárok bol uznaný oneskorene, pričom nebol dôvod nevydania zákonného rozhodnutia v zákonnej lehote. Pre nezákonné rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Levice došlo zo strany Sociálnej poisťovne pobočka Levice k nezákonnému zadržiavaniu finančných prostriedkov žalobcu, ktoré nemohol použiť na úhradu svojich záväzkov a z toho dôvodu mu vznikla škoda, narastali úroky. Dňa 11.10.2010 žalobca utrpel pracovný úraz a bol od 14.10.2010 práceneschopný. Pobočkou Sociálnej poisťovne v Leviciach mu nebol priznaný nárok na nemocenské dávky riadne a včas. Sociálna poisťovňa Levice

nepriznala v riadnom termíne pre obštrukcie poistné plnenie po vzniku pracovného úrazu, nemocenské neuhradila a prerušila konanie i napriek tomu, že mala k dispozícii všetky podklady pre priznanie nemocenských dávok, ktoré mali byť platené od 15.11.2010 do 02.03.2011 t.j. do konca podporného obdobia. Nemocenské dávky boli uhradené žalobcovi jednorázovo až 15.06.2011. Žalobcovi mal mať priznaný nárok aj na úrazový príplatok. Úrazové dávky žalobcovi v zákonnej lehote neboli priznané. Mali byť vyplácané od 15.11.2010 do 02.03.2011 t.j. do konca podporného obdobia. Nemocenské dávky boli žalobcovi uhradené až 15.06.2011 a to jednorázovo. Konanie Sociálnej poisťovne pobočka Levice vo veci priznania nemocenských a úrazových dávok bolo tendenčné a voči žalobcovi zaujaté a bezdôvodné. Žalobca bol uznaný za zamestnanca na účely sociálneho poistenia, v Sociálnej poisťovni pobočka Levice boli za neho hradené odvody a pracovný pomer bol uznávaný. Nárok bol následne uznaný aj pracovníkmi Sociálnej poisťovni pobočka Levice odbor nemocenských a úrazových dávok. Zo strany Sociálnej poisťovne došlo k nezákonnému zadržiavaniu finančných prostriedkov žalobcu, ktoré žalobca nemohol použiť na úhradu svojich záväzkov a vznikla mu škoda a rástli úroky. Žalobca si bol nútený sumu vo výške zadržiavaných finančných prostriedkov požičať od tretích subjektov a to Homecredit s úrokovou sadzbou 23,4% do 15.11.2014 a neskôr 31,9%, American Expres s úrokovou sadzbou 17,9% a VUB kontokorentný úver s úrokovou sadzbou 17,9%. Žalobca v sume zadržiavaných finančných prostriedkov nevedel uhradiť svoje záväzky voči tretím osobám. Škoda bola spôsobená žalobcovi výlučne následkom konania Sociálnej poisťovne pobočka Levice. Žalobca výšku škody vyčíslil ku dňu 15.04.2018 v sume 5.202,74 eur. V tabuľke žalobca uviedol kedy malo byť plnenie žalobcovi zaplatené, počet dní medzi dňom kedy mala byť suma zaplatená a dátum k najbližšiemu termínu plnenia, kedy bola suma zaplatená a sumu dlhu Sociálnej poisťovni po čiastočnej úhrade a tiež suma, ktorá by bola spoločnosti Homecredit zaplatená keby Sociálna poisťovňa uhradila plnenie riadne a včas a teda by žalobcovi nevznikol záväzok v sume úrokov. Pracovníci Sociálnej poisťovne pobočka Levice svoje rozhodnutie účelovo opakovane opierali o časť usmernenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 14.03.2003 a zavádzali, že žalobca má uzatvorenú pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Yurock s.r.o. ako konateľ spoločnosti, hoci mali k dispozícii pracovné zmluvy, z ktorých bolo jednoznačné, že pracovnoprávny vzťah žalobcu bol na výkon manažéra, vodiča a robotníka. Na nezákonné konanie boli upozornení Najvyšším súdom SR a prokuratúrou, ktorí žiadali o vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré by zohľadňovalo skutkový stav. Bolo preukázané účelové a úmyselné trestné správanie pracovníkov Sociálnej poisťovne pobočka Levice a Sociálnej poisťovne ústredie. 1.1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.11.2018 označil žalovaného a uviedol, že žalovaným je štát Slovenská republika, v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa ústredie a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a vymedzil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu vo výške 5.202,74 eur s úrokmi z omeškania 8% od 15.04.2017 do zaplatenia.

2. Žalovaný Slovenská republika zastúpená Sociálnou poisťovňou žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobcom požadovanú náhradu škody neuznáva, nakoľko neboli zistené a preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznik nároku na náhradu škody, neboli preukázané základné zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a to vznik škody, jej výška a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Žalobcom opísaný skutkový stav týkajúci sa konaní o úrazovom príplatku a nemocenskom v súvislosti s pracovnými úrazmi žalobcu dňa 05.01.2010 a dňa 11.10.2010 nepovažoval za sporný. Žalovaný poukázal na ustanovenie , a uviedol, že o nemocenskom pri prvom pracovnom úraze žalobcu z januára 2010 rozhodol rozhodnutím zo dňa 03.02.2010 a pri druhom pracovnom úraze žalobcu z októbra 2010 dvomi rozhodnutiami zo dňa 03.06.2011. Žalobca sa proti žiadnemu z rozhodnutí o nemocenskom neodvolal a rozhodnutia tiež neboli zrušené príslušným orgánom z dôvodu ich nezákonnosti. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nemocenskom pri prvom a druhom pracovnom úraze žalobcu s prihliadnutím na , preto nie je možné považovať za nezákonné. O úrazovom príplatku pri prvom pracovnom úraze žalobcu z januára 2010 Sociálna poisťovňa rozhodlo rozhodnutím zo dňa 21.04.2010, proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť. O druhom pracovnom úraze z októbra 2010 Sociálne poisťovňa rozhodla rozhodnutím z 23.11.2010, proti ktorému žalobca opravný prostriedok nepodal, preto s prihliadnutím na ustanovenie nie je možné rozhodnutie považovať za nezákonné. V nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že neboli zistené a preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali označiť konanie Sociálnej poisťovni o nemocenskom a úrazovom príplatku za nesprávny úradný postup v intenciách , nakoľko Sociálna poisťovňa vykonala v zákonom stanovenej lehote všetky potrebné úkony a vydala

rozhodnutia vo veci samej, nebola nečinná, nespôsobila prieťahy v konaní a ani inak nezasiahla do práv žalobcu. Úradný postup, ktorý je ukončený vydaním rozhodnutia nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko ten by sa prejavil v nezákonnosti samotného rozhodnutia. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal existenciu kauzálny nexus medzi konaním Sociálnej poisťovne a uplatnenou škodou vo výške 5.202,74 eur. Podmienkou existencie príčinnej súvislosti je priamosť spôsobenej škody, ktorá nemôže byť založená na neobmedzenej kauzalite príčin a následkov t.j. príčinou vzniku škody nemôže byť okolnosť, ktoré je už sama jej následkom. Vydaním rozhodnutí Sociálnej poisťovne o nemocenskom a úrazovom príplatku žalobcovi nevznikla ním požadovaná škoda vo výške 5.202,74 eur, ktorá je tvorená výlučne úrokmi z jeho pôžičiek od bankových a nebankových subjektov. Žalovaný môže byť zodpovedný iba za také zmenšenie majetku žalobcu, ktoré bolo priamo, bezprostredne, neprerušovane a nesprostredkovane spôsobené vydaním rozhodnutí o nemocenskom a úrazovom príplatku. Žalovaný tiež namietol žalobcom uplatnené úroky z omeškania z dôvodu, že na dávky sociálneho poistenie vzniká nárok za splnenia zákonom stanovených podmienok a preto pri omeškaní ich plnenia nemožno požadovať úrok z omeškania, tak ako je to vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom pri omeškaní s plnením peňažného dlhu. Právo na nemocenské a úrazové dávky je sociálnym právom a zákon o sociálnom poistení takúto možnosť neposkytuje, v dôsledku čoho úrok z omeškania pri dávkach sociálneho poistenia nemá oporu v zákone. Žalovaný tiež namietol žalobcom uplatnenú výšku úrokov z omeškania. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že v súlade s môže žalobca požadovať náhradu škody v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu ktorý bol predbežne prerokovaný. Žalobca si žiadosťou zo dňa 11.01.2017 uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 3.685,28 eur bez úroku z omeškania a žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 5.202,74 eur teda o 1.517,46 eur vyššej sumy a to spolu s úrokom z omeškania. Prevyšujúcu sumu a úrok z omeškania nie je možné žalobcovi priznať. Žalovaný tiež vzniesol námietku res iudicata v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Levice sp. zn. , ktoré je právoplatne skončené rozsudkom č.k. -136 zo dňa 28.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2018. Sporovými stranami v tom konaní bol žalobca a Sociálna poisťovňa pobočka Levice a predmetom konania bola škoda podľa z dôvodu nezákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne o nemocenskom a o úrazovom príplatku v súvislosti s pracovnými úrazmi žalobcu zo dňa 05.01.2010 a 11.10.2010. Z uvedeného vyplýva totožnosť sporových strán a aj merita veci. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania, poukázal na ustanovenie , podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Premlčacia lehota plynie odo dňa kedy bolo poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým bolo právoplatné nezákonné rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Levice vydané v konaní o úrazový príplatok zo dňa 21.04.2010 a 23.11.2010 boli zrušené rozhodnutím príslušného orgánu dňa 29.03.2011 a dňa 04.10.2011. Následné zákonné rozhodnutia pobočky o úrazovom príplatku boli vydané dňa 16.06.2011 a 24.01.2012. Premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody žalobcovi uplynula pri rozhodnutiach o úrazovom príplatku dňa 16.06.2014 resp. 24.01.2015 a pri rozhodnutí o nemocenskom dňa 03.06.2014.

3. Žalovaný v 2. rade žalobcom označený ako Slovenská republika zastúpená Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca nesprávne označuje pasívne vecne legitimovaný subjekt žalovaného v 2. rade a rovnako nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali označiť úradný postup žalovaného v 2. rade v intenciách Žalovaný v 2. rade nie nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči žalobcovi. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne ministerstvo postúpilo žalovanému v 1. rade v zmysle Žalobca nepreukázal ním označený nesprávny úradný postup žalovaného v 2. rade, zo žaloby nevyplýva, že údajnú škodu v nadväznosti na vytýkaný nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie spôsobil žalobcovi žalovaný v 2. rade. Škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť vznikla výlučne následkom konania Sociálnej poisťovne

4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.04.2019 žiadal žalobe vyhovieť a navrhol zmenu petitu žaloby spočívajúcu v rozšírení uplatneného nároku a žiadal, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu majetkovej ujmy vo výške 6.680,42 eur a úrokov z omeškania vo výške 1.225,42 eur všetko k 23.04.2019 a po tomto období s úrokmi z omeškania podľa ku dňu splatenia záväzku. Vyjadrenie žalovaného v 1. rade považoval za tendenčné a uviedol, že nezákonný postup Sociálnej poisťovne spočíval v tom, že napriek tomu, že od začiatku a aj v priebehu konania mal

všetky relevantné dôkazy o pracovnom pomere žalobcu, vzniku úrazov a povinnosti plniť dávky riadne a včas, nezákonne vyhodnotila skutkový stav veci nepriznaním dávok, hoci následne z ich neskorších zákonných rozhodnutí o priznaní dávok nemocenského a úrazového poistenie z roku 2012 sa opierala o už zhromaždené údaje, ktoré zohľadnila v predošlých rozhodnutiach z roku 2010 nezákonne. Príčinná súvislosť s majetkovou ujmou a konaním Sociálnej poisťovne je daná a spočíva v tom, že Sociálna poisťovňa aj po preukázaní nároku na úrazové a nemocenské dávky, presne s tou argumentáciou žalobcu, ktorú použila Okresná či Krajská prokuratúra a aj najvyšší súd SR a na základe ktorých boli všetky dávky v oneskorenom období zaplatené, naďalej vydávala viacnásobne nezákonné rozhodnutia v kontexte so zadržiavaním finančných prostriedkov a dostupnosti k základným životným potrebám žalobcu. Takýmto konaním spôsobila, že žalobca sa ocitol bez finančných prostriedkov a bol nútený použiť finančné prostriedky požičané od tretej osoby. Na základe pôžičiek vznikla žalobcovi okrem povinnosti vrátiť finančné prostriedky, zaplatiť aj vzniknuté úroky a preto je potrebné úroky vnímať ako škodu vzniknutú následkom nezákonných rozhodnutí žalovaného v 1. rade. K vznesenej námietke premlčania nároku žalobca uviedol, že námietka premlčania bola vyslovená predčasne a bezpredmetne, nakoľko pôvodná žaloba na Okresnom súde Levice bola podaná včas, konanie bolo zastavené pre nesprávne uvedenie žalovaného a nie pre neopodstatnenosť žaloby. Následne bola v krátkej dobe podaná žaloba so správnym označením žalovaného. Žaloba bola podaná v krátkej dobe, pričom obdobie medzi priznaním dávok a podaním žaloby a obdobím medzi konaniami bolo kratšie ako doba premlčania. Nesprávny úradný postup je daný tým, že Sociálna poisťovňa nepostupovala podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý je pre účastníkov konania záväzný. Postup Sociálnej poisťovne je nutné vnímať ako nesprávny úradný postup. 4.1. Súd žalobcom požadovanú zmenu petitu spočívajúcu v rozšírení uplatneného nároku uplatnenú podaním doručeným súdu dňa 24.04.2019 nepripustil a o nej nerozhodol, nakoľko žalobca na pojednávaní konanom dňa 28.11.2019 výslovne uviedol, že žiada, aby súd na návrh na zmenu petitu neprihliadol a uviedol, že voči žalovanému sa domáha náhrady škody vo výške 5.202,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 15.04.2017 do zaplatenia. 4.2. Súd žalobcom požadovanú zmenu petitu žaloby spočívajúcu v špecifikácii uplatneného príslušenstva pripustil za účasti sporových strán podľa na pojednávaní konanom dňa 28.11.2019.

5. Žalovaný Slovenská republika zastúpená Sociálnou poisťovňo v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojej argumentácii a stanovisku uvedenom vo vyjadrení k žalobe a žalobu i naďalej považoval za nedôvodnú. Uviedol, že postup Sociálnej poisťovne v konaní o nemocenskom a úrazovom príplatku v súvislosti s pracovnými úrazmi žalobcu dňa 05.01.2010 a 11.10.2010 bol v súlade s ustanoveniami o sociálnom poistení. Všetky konania Sociálnej poisťovne boli ukončené vydaním rozhodnutia. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že ak bolo konanie ukončené vydaním rozhodnutia, nemôže byť konanie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia považované za nesprávny úradný postup a nárok na náhradu škody si je v takom prípade možné uplatniť iba z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia. Z dôvodu neexistencie nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí a nepreukázania príčinnej súvislosti, nedošlo ku kumulatívnemu splneniu zákonných podmienok vyžadovaných pre vznik nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho žalobcovi právo na náhradu škody podľa nevzniklo.

6. Súd stranám v spore písomne oznámil, že po posúdení veci na základe námietky označenia zastupujúceho orgánu štátu žalobcom označeného Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky dospel k záveru, že orgánom konajúcim v mene štátu je v prejednávanej veci Sociálna poisťovňa, nakoľko predmetom konania je nárok žalobcu zo zodpovednosti za škodu, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom Sociálnej poisťovne a teda vo veci náhrady škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami orgánmi Sociálnej poisťovne vydanými pobočkou Levice, potvrdenými ústredím Sociálnej poisťovne pri posudzovaní nároku žalobcu na úrazovú rentu koná v mene štátu Sociálna poisťovňa. Podľa písmeno i) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

7. Súd vykonal stranami označené dôkazy a oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi - pracovná zmluva žalobcu zo dňa 01.06.2005, Dodatok č. 4 zo dňa 30.06.2009 k pracovnej zmluve zo dňa 01.06.2006 v znení dodatkov, rozhodnutie Sociálna poisťovňa pobočka Levice č. XXX-XXXXX-O.-X zo dňa 03.02. 2010, rozhodnutie Sociálna poisťovňa pobočka Levice č. S.-XXXXX/XXXX zo dňa 21.04.2010, rozhodnutie Sociálna poisťovňa pobočka Levice č. XXX-XX/XXXX-S. zo dňa 21.06.2011, rozhodnutie Sociálna poisťovňa pobočka Levice č. XXX-XXXXX-O.-X zo dňa 17.12.2010, rozhodnutie Sociálna poisťovňa pobočka Levice č. XXX-XXXXXX-O.-X zo dňa 03.06.2011, rozhodnutie Sociálna poisťovňa pobočka Levice č. ISUP: XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2010 rozhodnutie Sociálna poisťovňa pobočka Levice č. XXXX-XX/XXXX-S. zo dňa 24.01.2012, oznámenie podľa žalobcu spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 26.03.2012 vo veci Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.09.2010, 1. strana rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -64 vo veci žalobcu AB 1 B. V. proti žalovanému Z.. H. R. (žalobca) o zaplatenie 3.042,85 eur s príslušenstvom, výpis VÚB Banka z účtu kreditná karta Blue American Expres zo dňa 28.11.2014 k 31.10.2014, výpis VÚB Banka z účtu typ flexiúčet zo dňa 31.12.2010, rozsudok Okresného súdu Levice č.k. -136 zo dňa 28.02.2018, oznámenie Sociálnej poisťovne číslo XXXXX-X/XXXX-U. zo dňa 02.06.2017 o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 11.01.2017 doručená Ministerstvu práce sociálnych vecí a rodiny SR dňa 17.01.2017.

8. Súd v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán zistil, že 8.1. Žalobca bol zamestnancom spoločnosti YUROCK, s.r.o. a od 01.07.2009 pracoval ako manager, vodič a robotník v odpadovom hospodárstve. 8.2. Sociálna poisťovňa pobočka Levice rozhodnutím číslo XXX-XXXXX-O.-X zo dňa 03.februára 2010 priznala žalobcovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 05.01.2010 nemocenské za obdobie od 15.01.2010 do zániku nároku na nemocenské. V odôvodnení uviedla, že žalobca, ktorý je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec YUROCK, s.r.o. bol uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti od 5. januára 2010. 8.3. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo S.-XXXXX/XXXX zo dňa 21.apríla.2010 vo veci nároku na úrazový príplatok rozhodla, že žalobca, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného od 05.01.2010 v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 05.01.2010, nemá nárok na úrazový príplatok. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že pri posudzovaní nároku na úrazový príplatok žalobcu vychádzala Sociálna poisťovňa pobočka Levice z dokladov Potvrdenie o DPN č. I 030181 diel II. - Žiadosť o úrazový príplatok, Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 08.01.2010, spísané zodpovedným zamestnávateľom IČO 35938595, YUROCK spol. s.r.o., Plavé Vozokany, záznam o registrovanom pracovnom úraze, záznam zo zasadnutia škodovej udalosti, pracovná zmluva, pracovné náplne, dodatok k pracovnej zmluve. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice. Z predložených dokladov bolo zistené, že žalobca dňa 05.01.2010 o 09.00 hod. utrpel úraz. na následky úrazu bol uznaný za dočasne práceneschopného od 05.01.2010. Bolo zistené, že žalobca bol v čase úrazu jediným spoločníkom aj jediným konateľom obchodnej spoločnosti YUROCK, s.r.o., za ktorú ako konateľ na strane zamestnávateľa podpísal sám so sebou dňa 01.06.2005 pracovnú zmluvu a tiež ju podpísal aj na strane zamestnanca. Žalobcu nie je možné považovať za zamestnanca v zmysle zákona vykonávajúceho pre zamestnávateľa závislú prácu, ktorému by mohol vzniknúť nárok na úrazové dávky. Žalobca v čase úrazu nespĺňal kvalifikáciu zamestnanca podľa zákona a , pretože nejde o pracovnoprávny vzťah a tým nie je možné ani kvalifikovať úraz z 05.01.2010 za pracovný a následne nie je ani splnená podmienky nároku na úrazový príplatok podľa zákona. 8.4. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo XXX-XX/XXXX-S. zo dňa 16. júna 2011 vo veci zmeny nároku na úrazový príplatok rozhodla tak, že žalobcovi, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 5. januára 2010 do 16. augusta 2010 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05.01.2010 má nárok na úrazový príplatok od druhého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 18,86879500 eur za každý deň a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 8,57672500 eur za každý deň dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. V odôvodnení rozhodnutia bolo okrem iného uvedené, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice zo dňa 21. apríla 2010 číslo S.-XXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na úrazový príplatok, podal žalobca ako poškodený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V rámci odvolacieho konania Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia a priloženej dokumentácie dospela k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, pobočka levice, pri nepriznaní nároku na úrazový príplatok v dôsledku úrazu zo dňa 05.01.20110 bol správny a vydala dňa 16. júla 2010 rozhodnutie číslo XXXXX-X/XXXX-U., XXXXXXXXXX, ktorým rozhodnutie pobočky potvrdila. Poškodený (žalobca) podal podnet na Krajskú prokuratúru v Bratislave, ktorá podľa o prokuratúre preskúmala napadnuté rozhodnutie pobočky a rozhodnutie ústredia. Krajská prokuratúra v proteste prokurátora č. Kd 383/10-12 zo dňa 16. februára 2011 žiadala napadnuté rozhodnutie v lehote 30 dní od doručenia protestu ako nezákonné zrušiť. Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe zisteného právneho stavu protestu prokurátora vyhovela, dňa 29.03.2011 vydala rozhodnutie č. 30243-10/2011-BA a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Levice, na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie je pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Levice záväzné a v súvislosti s ukončením trestného stíhania vo veci pre prečin subvenčného podvodu v štádiu pokusu, priznala poškodenému (žalobcovi) úrazový príplatok za obdobie od 6. januára 2010 do 16. augusta 2010 v celkovej sume 1.933,60 eur. 8.5. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo XXX-XXXXX-O.-X zo dňa 17. decembra 2010 vo veci nároku na nemocenské za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej od 14. októbra 2010 rozhodla tak, že konanie prerušila, nakoľko nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Rozhodnutie, proti ktorému sa nebolo možné odvolať nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2010. 8.6. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-O.-X zo dňa 3. júna 2011 priznala žalobcovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 14.10.2010 nemocenské za obdobie od 24.10.2010 do zániku nároku na nemocenské. V odôvodnení uviedla, že žalobca, ktorý je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec YUROCK, s.r.o. bol uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti od 14. októbra 2010. 8.7. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo ISUP: XXXXXXXXXX zo dňa 23. novembra 2010 vo veci nároku na úrazový príplatok rozhodla, že žalobca, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného od 14.10.2010 v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 11.10.2010, nemá nárok na úrazový príplatok. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že pri posudzovaní nároku na úrazový príplatok žalobcu vychádzala Sociálna poisťovňa, pobočka Levice z dokladov Potvrdenie o DPN č. K 080054 diel II. - Žiadosť o úrazový príplatok, Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 20.10.2010, spísané zodpovedným zamestnávateľom IČO 35938595, YUROCK spol. s.r.o., Plavé Vozokany, záznam o registrovanom pracovnom úraze, záznam zo zasadnutia škodovej udalosti, pracovná náplň, Dodatok č. 4 k pracovnej zmluve. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice uviedla, že z predložených dokladov bolo zistené, že žalobca dňa 11.10.2010 o 14.00 hod. utrpel úraz. Na následky úrazu bol uznaný za dočasne práceneschopného od 14.10.2010. Bolo zistené, že žalobca bol v čase úrazu jediným spoločníkom aj jediným konateľom obchodnej spoločnosti YUROCK, s.r.o., za ktorú ako konateľ na strane zamestnávateľa podpísal sám so sebou dňa 01.06.2005 pracovnú zmluvu a tiež ju podpísal aj na strane zamestnanca. Žalobcu nie je možné považovať za zamestnanca v zmysle zákona vykonávajúceho pre zamestnávateľa závislú prácu, ktorému by mohol vzniknúť nárok na úrazové dávky. Žalobca v čase úrazu nespĺňal kvalifikáciu zamestnanca podľa zákona a , pretože nejde o pracovnoprávny vzťah a tým nie je možné ani kvalifikovať úraz z 11.10.2010 za pracovný a následne nie je ani splnená podmienky nároku na úrazový príplatok podľa zákona. 8.8. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo XXXX-XX/XXXX-S. zo dňa 24. januára 2012 vo veci zmeny nároku na úrazový príplatok rozhodla tak, že žalobcovi, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 14. októbra 2010 do 2. marca 2011 (vyčerpaná podporná doba) v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 11.10.2010 má nárok na úrazový príplatok od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 18,86879500 eur za každý deň a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti v sume 8,57672500 eur za každý deň dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom trvá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. V odôvodnení rozhodnutia bolo okrem iného uvedené, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice zo dňa 23. novembra 2010 číslo Z. XXXXXXXXXX, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na úrazový príplatok, žalobca ako poškodený nepodal odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1. januára 2011. Poškodený (žalobca) podal podnet na Okresnú prokuratúru v leviciach, ktorá podľa o prokuratúre preskúmala napadnuté rozhodnutie pobočky. Okresná prokuratúra v Leviciach v proteste prokurátora č. Pd 80/11-13 zo dňa 1. augusta 2011 žiadala napadnuté rozhodnutie pobočky v lehote 30 dní od doručenia protestu ako nezákonné zrušiť. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, protestu prokurátora nevyhovela a listom č. XXXX-XX/XXXX-S. zo dňa 23. augusta 2011, ktorý bol doručený do Sociálnej poisťovne, ústredie , dňa 9. septembra 2011, odstúpila protest nadriadenému orgánu

na rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, ústredie sa protestom prokurátora zaoberala a v danej súvislosti sa oboznámila aj s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnom prípade uvedeným v rozsudku č.k. zo dňa 25. novembra 2010 a aj obsahom protestu prokurátora č. Kd 383/10-12 zo dňa 16. februára 2011. Na základe zisteného právneho stavu protestu prokurátora vyhovela a dňa 4. októbra 2011 vydala rozhodnutie č. XXXXX-XX/XXXX-U. a vec vrátila Sociálnej poisťovni, pobočka Levice, na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe protestu prokurátora, ktorému Sociálna poisťovňa, ústredie vyhovela a ktoré je pre Sociálnu poisťovňu, pobočka Levice záväzné, priznala poškodenému (žalobcovi) úrazový príplatok za obdobie od 14. októbra 2010 do 2. marca 2011 v celkovej sume 1.231,90 eur. 8.9. Z listu zo dňa 28.03.2012 adresovanému žalobcovi, podľa žalobcu od obchodnej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa 14.09.2010 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej bola výška mesačnej splátky 80,01 eur, počet mesačných splátok 84, RPMN 23,4%. 8.10. Okresný súd Bratislava IV rozhodol rozsudkom č.k. -64 vo veci žalobcu AB 1 B. V. proti žalovanému Z.. H. R. v konaní o zaplatenie 3.042,85 eur s príslušenstvom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť 3.010,04 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 3.010,04 eur od 14.11.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania a vo zvyšku žalobu zamietol. Uvedené vyplýva z 1. strany žalobcom predloženého rozsudku. 8.11. Podľa výpisu z účtu žalobcu vedenom vo VÚB a.s. zo dňa 28.11.2014 typ kreditná karta Blue od American Expres k 28.11.2014 bola aktuálna dlžná suma -2.248,17 eur, aktuálna výška min. splátky 552,00 eur, dátum splatnosti min. splátky 18.12.2014základná úroková sadzba v % p.a. 17,90. 8.12. Podľa výpisu z účtu žalobcu vedenom vo VÚB a.s. zo dňa 31.12.2010 typ flexiúčet bol stav účtu k 31.12.2010 -2.141,87 eur, stav účtu k 31.12.2009 bol -1.902,34 eur, vklady spolu 30.473,36 eur, výbery spolu -30.347,00 eur, kreditné úroky 0,07 eur, debetné úroky -333,65 eur, poplatky spolu -32,30 eur. 8.13. Podľa žalobcom vypracovanej tabuľky s uvedením dlžných súm od 15.02.2010 do 15.03.2017 a vyčíslením ním uvedených úrokov boli úroky vyčíslené k 15.04.2018 celkom v sume 5.202,74 eur, keď v súvislosti s Homecredit boli v sume 4.731,99 eur, American expres v sume 414,60 eur a VÚB kontokorent v sume 56,20 eur. 8.14. Okresný súd Levice rozsudkom č.k. -136 zo dňa 28.02.2018 rozhodol v spore žalobcu proti žalovanému Sociálna poisťovňa, pobočka levice o náhradu škody vo výške 4.707,52 eur spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného, v priebehu konania rozšíreného na sumu 70.319,82 eur, sumy predstavujúcej nárok na úroky z omeškania a náhradu majetkových a nemajetkových škôd, ktoré boli spôsobené konaním žalovaného tým, že neuhradil nemocenské, úrazové dávky za pracovné úrazy z 05.01.20100a 11.10.2010 včas tak, že žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že právnym základom uplatneného nároku bol o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle ktorého za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom štát. Žalobca v žalobe neoznačil za stranu sporu na žalovanej strane žalovaného ako štát - Slovenskú republiku, ktorý jediný zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol štát ako žalovaný správne označený a, žalobca za žalovaného označil inú právnickú osobu, súd žalobu bez meritórneho preskúmania veci, zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označeného žalovaného. Žalobca i napriek výzve súdu a poučení podľa vo veci doplnenia a opravy žaloby (uznesenie zo dňa 18.06.2013) i v časti označenia účastníkov konania a i po vznesenej námietke pasívnej legitimácie žalovaným (Sociálna poisťovňa, pobočka Levice) zotrval na tom, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice je správne označená za žalovaného, nakoľko táto sa má vysporiadať so škodou, ktorá vznikla v súvislosti s ich konaním. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2018. 8.15. Žalobca listom zo dňa 11.01.2017 požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, doručeným dňa 17.01.2017 o prerokovanie nároku na náhradu škody a žiadal náhradu škody vo výške 563.650,30e eur (primeranú okolnostiam aj dopadom a uviedol, že za škodu zodpovedá Sociálna poisťovňa, pobočka levice v rámci rozhodnutia o nemocenských a úrazových dávkach (mimo úrazových dávkach) v zmysle zákona o Sociálnej poisťovne. Žalobca okrem iného uviedol, že sa domáha majetkovej ujmy v podobe ním vyplácaných úrokov podľa priloženého výpočtu a nemajetkovej umy v podobe 100 násobku sumy, o ktorú sa ho pracovníci Sociálnej poisťovne, pobočka Levice snažili obrať. Podľa pripojeného výpočtu majetková ujma (výška škody) k 31.12.2016 predstavovala sumu 3.685,28 eur a nemajetková ujma sumu 559.965,00 eur.

8.16. Ministerstvo práce , sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky listom č. 11081/2017-M_OPS zo dňa 23.03.2017 žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpilo Sociálnej poisťovne - pobočka Levice. 8.17. Sociálna poisťovňa listom zo dňa 2. júna 2017 číslo XXXXX-X/XXXX-U. žalobcovi oznámila, nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 563.650,30 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť ne neuznáva. Okrem iného v oznámení Sociálna poisťovňa uviedla, že skutočnú škodu vo výške 3.685,28 eur, ktorú si žalobca uplatnil z dôvodu vydania nezákonných rozhodnutí a v súvislosti s neprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne v konaní o nemocenskom a úrazovom príplatku, čo sa prejavilo oneskorenou výplatou dávok sociálneho poistenia a ktorú vyčíslil žalobca v sume úrokov z pôžičky, ktoré musel uhradiť z dôvodu nevyplatenia dávok včas, žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke a ani skutočnosť, že si pôžičku bol nútený vziať výlučne z dôvodov včasného nevyplatenia dávok Sociálnou poisťovňou a nepreukázal rovnako, že vyčíslené úroky skutočne uhradil a tým došlo k vzniku škody v dôsledku zmenšenia majetku, ku ktorému by nebolo došlo včasnou výplatou dávok. Sociálna poisťovňa tiež poukázala na ustanovenie a uviedla, že žalobcom označené nezákonné rozhodnutia vydané v konaní o úrazový príplatok boli zrušené ústredím dňa 29. marca 2011 a dňa 4. októbra 2011. Následné rozhodnutia pobočky Levice o úrazovom príplatku boli vydané dňa 16. júna 2011 a 24. januára 2012. premlčacia lehote tri roky na uplatnenie práva na náhradu škody uplynula dňa 16. júna 2014 a 24. januára 2016 a teda právo na náhradu škody považuje za premlčané.

9. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím resp. nesprávneho úradného postupu orgánu štátu a podľa ustanovení .

10. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa písmeno i) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodeného ušlo ( ušlý zisk ).

11. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobcu na náhradu škody nie je možné vyhovieť, vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dôvodne dovolal premlčania nároku žalobcu na náhradu ním uplatnenej náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku vydania nezákonných rozhodnutí Sociálnou poisťovňou, pobočka Levice oneskorenou výplatou úrazových dávok.

12. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal náhrady škody v dôsledku nezákonných rozhodnutí o úrazovom príplatku vydaných Sociálnou poisťovňou, pobočka Levice. 12.1. Súd mal v konaní za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dňa 05.01.2010 utrpel prvý pracovný úraz, v dôsledku čoho bol uznaný za dočasne práceneschopného. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo XXX-XXXXX-O.-X zo dňa 03. februára 2010 priznala žalobcovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 05.01.2010 nemocenské za obdobie od 15.01.2010 do zániku nároku na nemocenské. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo S.-XXXXX/XXXX zo dňa 21.apríla.2010 vo veci nároku na úrazový príplatok rozhodla, že žalobca, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného od 05.01.2010 v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 05.01.2010, nemá nárok na úrazový príplatok. proti rozhodnutiu o nepriznaní úrazového príplatku sa žalobca odvolal. Odvolací orgán Sociálna poisťovňa, ústredie odvolanie žalobcu zamietol rozhodnutím č. XXXXX-X/ XXXX-U. zo dňa 16. júla 2010. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave dňa 16. februára 2011 protest, ktorým žiadal predmetné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXXXX-XX/XXXX-U. zo dňa 29. marca 2011 zrušilo rozhodnutie pobočky Levice zo dňa 21. apríla 2010 v spojení s rozhodnutím zo dňa 16. júla 2010 a vec vrátilo pobočke Levice na nové prejednanie a rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo XXX-XX/XXXX-S. zo dňa 16. júna 2011 vo veci zmeny nároku na úrazový príplatok rozhodla tak, že žalobca, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 5. januára 2010 do 16. augusta 2010 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05.01.2010, má nárok na úrazový príplatok a priznala poškodenému (žalobcovi) úrazový príplatok za obdobie od 6. januára 2010 do 16. augusta 2010 v celkovej sume 1.933,60 eur. Žalobca dňa 11.10.2010 utrpel druhý pracovný úraz v dôsledku čoho bol uznaný za dočasne práceneschopného. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo XXX-XXXXXX-O.-X zo dňa 3. júna 2011 priznala žalobcovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej 14.10.2010 nemocenské za obdobie od 24.10.2010 do zániku nároku na nemocenské. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím číslo ISUP: XXXXXXXXXX zo dňa 23. novembra 2010 vo veci nároku na úrazový príplatok rozhodla, že žalobca, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného od 14.10.2010 v dôsledku úrazu, ktorý utrpel dňa 11.10.2010, nemá nárok na úrazový príplatok. Voči predmetnému rozhodnutiu sa žalobca neodvolal. Na základe podnetu žalobcu na Okresnú prokuratúru v Leviciach podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach protest prokurátora č. Pd 80/11-13 zo dňa 1. augusta 2011, ktorým žiadal rozhodnutie pobočky Levice číslo ISUP: XXXXXXXXXX zo dňa 23. novembra 2010 vo veci nároku na úrazový príplatok ako nezákonné zrušiť. Pobočka Levice protestu prokurátora nevyhovela a vec odstúpila Sociálnej poisťovne, ústredie. Sociálna poisťovňa, ústredie protestu prokurátora vyhovela a dňa 4. októbra 2011 vydala rozhodnutie č. 30243-24/2011-BA, ktorým právoplatné rozhodnutie pobočky Levice zrušila a vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-S. zo dňa 24. januára 2012 priznala žalobcovi úrazový príplatok za obdobie od 14. októbra 2010 do 2. marca 2011 v celkovej sume 1.231,90 eur. 12.2. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice číslo S.-XXXXX/XXXX zo dňa 21.apríla.2010 vo veci nároku žalobcu na úrazový príplatok v dôsledku úrazu, ktorý žalobca utrpel dňa 05.01.2010 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice číslo ISUP: XXXXXXXXXX zo dňa 23. novembra 2010 vo veci nároku žalobcu na úrazový príplatok v dôsledku úrazu, ktorý žalobca utrpel dňa 11.10.2010, rozhodnutia, v dôsledku ktorých sa žalobca domáhal náhrady škody možno kvalifikovať ako nezákonné, nakoľko boli ako právoplatné pre nezákonnosť zrušené. Vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice číslo ISUP: XXXXXXXXXX zo dňa 23. novembra 2010 (úrazový príplatok v dôsledku druhého úrazu 11.10.2010) súd uvádza, že ani napriek posúdenia tohto napadnutého rozhodnutia ako nezákonného, nemožno žalobcovi priznať ním uplatnený nárok na náhradu škody titulom tohto napádaného rozhodnutia s poukazom na citované ustanovenie , podľa ktorého právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Žalobca v prípade uvedeného rozhodnutia podmienku podania riadneho opravného prostriedku

voči ním napádanému nezákonnému rozhodnutiu nesplnil a odvolanie voči nemu i napriek riadnemu poučeniu v ňom uvedenému nepodal. Nie je možné ani uplatniť možnosť nesplnenia tejto podmienky z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď žalobca ani netvrdil, že v jeho prípade by dôvody hodné osobitného zreteľa existovali a v konaní ani takýto dôvod nevyplynul. Bolo nesporné, že žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie riadne doručené, rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie t.j. žalobca bol o možnosti podať odvolanie riadne poučený.

13. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody v dôsledku predmetných nezákonných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Levice. Žalovaný poukázal na ustanovenie podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Premlčacia lehota plynie odo dňa kedy bolo poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým bolo právoplatné nezákonné rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice v konaní o úrazový príplatok zo dňa 21. apríla 2010 a 23. novembra 2010 boli zrušené rozhodnutím príslušného orgánu zo dňa 29. marca 2011 a dňa 4. októbra 2011. Následné zákonné rozhodnutia pobočky o úrazovom príplatku boli vydané dňa 16. júna 2011 a dňa 24. januára 2012. Premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody žalobcovi uplynula dňa 16. júna 2014 a dňa 24. januára 2015. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote. 13.1. Žalobca sa s námietkou premlčania nároku zo strany žalovaného nestotožnil, mal za to, že žaloba na náhradu škody bola na súde podaná včas a nárok premlčaný nie je. Podľa žalobcu, keď si uplatnil nárok na náhradu škody na Okresnom súde Levice, tento si uplatnil včas. V konaní vedenom na Okresnom súde Levice podľa žalobcu došlo len k procesnej chybe, keď v žalobe neoznačil ako žalovaného štát ale Sociálnu poisťovňu, pobočka Levice a to z dôvodu, že práve pobočka vydala nezákonné rozhodnutia.

14. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom konaní má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva a súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní vznesenú námietku premlčania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky nároku a podobne. 14.1. Premlčanie nároku žalobcu je potrebné posúdiť podľa podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Pre začiatok plynutia trojročnej lehoty stanovenej zákonom na uplatnenie práva na náhradu škody je rozhodné kedy bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. č. XXXXX- XX/XXXX-U. zo dňa 29. marca 2011, rozhodnutie, ktorým bolo zrušené rozhodnutie pobočky Levice číslo S.-XXXXX/XXXX zo dňa 21.apríla.2010 vo veci nároku žalobcu na úrazový príplatok v dôsledku úrazu, ktorý žalobca utrpel dňa 05.01.2010. Z obsahu spisu a ani z tvrdení strán sporu nevyplynulo kedy bolo uvedeného rozhodnutie, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie pobočky zrušené, doručené žalobcovi. Žalovaný však poukázal v súvislosti s námietkou premlčania na následné rozhodnutie pobočky (rozhodnutie číslo XXX-XX/XXXX-S.), ktoré bolo vydané dňa 16. júna 2011 a od toho dátumu počítal plynutie premlčacej doby. Počítajúc dátum začatia plynutia premlčacej doby až dňom 16.06.2011, premlčacia doba v trvaní troch rokoch uplynula dňom 16.06.2014. Podľa koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Žaloba bola podaná na súd dňa 25.04.2018 teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.

15. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že uplatnením nároku na náhradu škody voči Sociálnej poisťovne pobočka Levice na Okresnom súde Levice premlčacia doba neplynula a teda nárok bol uplatnený riadne a včas súd uvádza, že s týmto tvrdením žalobcu sa nestotožnil. 15.1. Podľa ustanovení premlčacia doba neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa tak ako je to uvedené v citovanom ustanovení Podľa premlčacia doba neplynie, pokiaľ si veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde ale zároveň v začatom konaní riadne pokračuje. Uvedené

však nie je možné vztiahnuť na prejednávanú vec, nakoľko jednak ide vo veci o náhradu škody podľa a jednak v konaní vedenom na Okresnom súde Levice nešlo o totožnú vec, nakoľko nešlo o totožnosť strán sporu. Z rozsudku Okresného súdu Levice č.k. -136 zo dňa 28.02.2018 je zrejmé, že súd rozhodol o žalobe žalobcu ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody v dôsledku nezákonných rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou Levice proti žalovanému Sociálna poisťovňa pobočka Levice. Žalobca v uvedenom konaní nebol úspešný, súd žalobu zamietol a to práve z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobcom označeného žalovaného. Účinky zastavenia plynutia premlčacej doby sa týkajú vždy účastníkov prebiehajúceho konania a netýkajú sa tretích osôb, ktoré účastníkmi konania neboli.

16. Žalobca sa domáhal uplatnenej náhrady škody i z dôvodu nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne pobočka Levice v konaní vo veci rozhodnutia o priznaní úrazového príspevku v dôsledku úrazu žalobcu, ku ktorému došlo dňa 05.01.2010 a dňa 11.10.2010. 16.1. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“. 16.2. Súd sa pri posudzovaní existencie žalobcom vytýkaného nesprávneho úradného postupu zo strany pobočky Levice stotožnil s tvrdením žalovaného uvedeným v písomných vyjadreniach. V prejednávanej veci žalobca považoval za nesprávny úradný postup, postup Sociálnej poisťovne pobočka Levice ako príslušného orgánu v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti žalobcu o úrazový príspevok. Žalobcom vytýkaný nesprávny úradný postup bol postupom, ktorý priamo súvisel a ktorý sa zároveň aj prejavil v obsahu konkrétnych rozhodnutí, rozhodnutí o nepriznaní úrazového príspevku. Z hľadiska zodpovednosti za škodu potom môže byť tento postup hodnotený len podľa teda len z pohľadu vydaného nezákonného rozhodnutia/nezákonných rozhodnutí. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. mája 2011 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. novembra 2017, podľa ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí predpoklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa a nasl.

17. Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že žalovaný sa dôvodne dovolal premlčania nároku uplatneného žalobcom na náhradu škody v celej uplatnenej výške a preto žalobu v celom rozsahu ako premlčanú zamietol.

18. Súd na viac udáva, že žalobca ani nepreukázal kumulatívne splnenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa citovaných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to existencia nezákonného rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

19. Podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku nezákonného rozhodnutia resp. neprávneho úradného postupu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody, ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková ujma už vznikla. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaných nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu úspešný tiež z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku uplatnenej majetkovej škody. 19.1. Žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške 5.202,74 eur s príslušenstvom. Žalobcom uplatnená náhrada škody spočívala v škode, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku úrokov z pôžičiek. Žalobca uviedol, že z dôvodu, že došlo k nezákonnému zadržiavaniu finančných prostriedkov žalobcu, žalobca tieto nemohol použiť na úhradu svojich záväzkov a bol nútený si sumu vo výške zadržiavaných finančných prostriedkov požičať od tretích subjektov. 19.2. Žalobca ako je už uvedené mal v konaní dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku na náhradu ním uplatnenej škody a jej výšky, čo znamená, že pre úspech v konaní na náhradu škody bol povinný preukázať, že ním uplatnená škoda vznikla v dôsledku ním vydaného nezákonného rozhodnutia a vytýkaného nesprávneho úradného postupu . Žalobca však dôkazné bremeno neuniesol, v konaní nepreukázal, že mu škoda v uplatnenej výške t.j. vo výške vyčíslených úrokov vznikla, teda, že jeho majetok sa zmenšil o ním vyčíslenú sumu. Žalobca okrem iného v konaní nepreukázal, že zmluvy o pôžičke s nebankovým a bankovými subjektmi uzatvoril výlučne z dôvodov nevyplatenia príspevku úrazového poistenia, teda, že Sociálna poisťovňa úrazový príspevok nevyplatila včas, nepreukázal uzatvorenie tej ktorej zmluvy o pôžičke a ani skutočnosť, že úroky, ktorých náhradu sa domáhal skutočne aj zaplatil. Žalobcom vyčíslené úroky a ich vyčíslenie je nepreskúmateľné a tiež nepreukázal tvrdenie, že včasným nevyplatením dávky (úrazového príspevku) bol vo finančnej tiesni, že práve v dôsledku nevyplatenia tej ktorej dávky si musel požičať finančné prostriedky od tretích osôb.

20. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej ujmy. 20.1. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu či nezákonného rozhodnutia, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu či nevydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani majetková ujma. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Je zrejmé, že aby súd mohol skúmať príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a škodou musí byť v konaní preukázané, že ku konkrétnej škode aj skutočne došlo. 20.2. V súvislosti s uplatnenou náhradou vzniknutej škody v prejednávanej veci však nie je možné tvrdiť, že škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s vydaným nezákonným rozhodnutím a nesprávnym postupom v súvislosti s priznaním úrazového príspevku.. O vzťah príčinnej súvislosti v prejednávanej veci by išlo len vtedy, ak by škoda vznikla ako následok porušenia povinnosti, resp. ako následok právom kvalifikovanej okolnosti, teda ak by bol vytýkaný nesprávny úradný postup či vydané nezákonné rozhodnutie a škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, vo vzájomnom pomere príčiny a následku a žalobca by preukázal, že ak by k vydaniu nezákonného rozhodnutia nedošlo, ku škode by neprišlo. Ak bola príčinou škody iná skutočnosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Zo samotného žalobcom vytýkaného nesprávneho úradného postupu a vydania nezákonného rozhodnutia nie je možné dovodzovať bez ďalšieho vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Súd mal teda za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku ním tvrdenej majetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho

úradného postupu a nezákonného rozhodnutia, keď žalobcom uplatnená náhrada majetkovej ujmy v podobe, ktorej náhradu si uplatnil, nie je v priamej príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím.

21. Žalovaný vzniesol námietku res iudicata v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Levice sp. zn. , ktoré je právoplatne skončené rozsudkom č.k. -136 zo dňa 28.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2018. Uviedol, že sporovými stranami v tom konaní bol žalobca a Sociálna poisťovňa pobočka Levice a predmetom konania bola náhrada škody podľa z dôvodu nezákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne o nemocenskom a o úrazovom príplatku v súvislosti s pracovnými úrazmi žalobcu zo dňa 05.01.2010 a 11.10.2010. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva totožnosť sporových strán a aj merita veci. 21.1. Súd sa s tvrdením žalovaného, že vo veci existuje prekážka veci už rozhodnutej nestotožnil. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých sporových strán. Právoplatne skončené konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. sa týkalo sporovej veci žalobcu Z.. H. R. proti žalovanému Sociálna poisťovňa pobočka Levice o náhradu škodu podľa a teda je zrejmé, že nešlo o totožnosť sporových strán. V uvedenom spore práve z dôvodu, že žalovaným nebol štát Slovenská republika bola žaloba žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobcom označeného žalovaného t.j. Sociálnej poisťovne pobočka Levice zamietnutá. V konaní vedenom na Okresnom súde v Leviciach sp. zn. teda nešlo o totožnú vec pokiaľ sa týka strán sporu a teda právoplatné rozhodnutie v uvedenom netvorilo prekážku veci rozhodnutej.

22. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne existencie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu, splnenie podmienky na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím a ani dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalovanému vo vzťahu ku škode a príčinnej súvislosti.

23. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa teda podľa úspešnosti žalovaného v spore, keď žalovaný bola v konaní plne úspešný. Súd však žalovanému, ktorý mal v konaní úspech voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si výslovne náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.