Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/194/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, 851 05 Bratislava 5, IČO: 00 169 765, právne zastúpený: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.663,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -139 zo dňa 27.03.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -139 zo dňa 27.03.2018 mení tak, že žaloba sa zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.663,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 221,96 eur od 06.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 221,96 eur od 27.03.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 221,96 eur od 01.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 221,96 eur od 29.05.2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 221,96 eur od 26.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 221,96 eur od 24.07.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 221,96 eur od 25.08.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 221,96 eur od 25.09.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 221,96 eur od 23.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 221,96 eur od 24.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 221,96 eur od 28.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 221,96 eur od 22.01.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu, o výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovení a , , , (ďalej len „“), a , (ďalej len „“), , , , , a , , a (ďalej len „“).

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.08.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.663,54 eur s príslušenstvom a trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.12.2004 uzavrel so spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. Zmluvu o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi, predmetom ktorej bolo dodanie

elektriny do odberných miest uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy, pričom jedným z týchto odberných miest bolo aj odberné miesto č.: XXXXXXXXXX, adresa odberného miesta: L. Č.. X, XXX XX L.. Uviedol, že dňa 31.05.2007 bola medzi spoločnosťou Západoslovenská energetika a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou ZSE Energia, a.s., ako kupujúcim uzatvorená Zmluva o predaji časti podniku, pričom účinnosťou tejto zmluvy dňa 01.07.2007, došlo k prevodu činnosti dodávky elektriny zabezpečovanej spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako pôvodného dodávateľa na nového dodávateľa spoločnosť ZSE Energia, a.s., a teda ZSE Energia a.s. vstúpila do všetkých jej práv a povinností. Ďalej uviedol, že mu žalovaný zasielal vo vzťahu k predmetnému odbernému miestu za jednotlivé zúčtovacie obdobie v roku 2012 faktúry, ktoré žalobca žalovanému uhrádzal, pričom v rámci týchto faktúr bola vyfakturovaná aj položka rezervovanej kapacity, ktorej cena je závislá od hodnoty ističa v odbernom mieste spotreby, kedy žalovaný pri fakturácii vychádzal z hodnoty hlavného ističa pred elektromerom číslo miesta spotreby: XXXXXXXXXX nad 315A a žalobca mu za rok 2012 takto vyčíslenú cenu rezervovanej kapacity aj uhradil. Dodal, že v roku 2012 bola vyúčtovacia faktúra každý mesiac a žalovaný bol oprávnený fakturované sumy inkasovať z účtu žalobcu v lehote splatnosti faktúr. Namietal, že žalovaný pri fakturovaní vychádzal z nesprávnej rezervovanej kapacity ističa v danom odbernom mieste, keď skutočná hodnota rezervovanej kapacity ističa je 120A. Zdôraznil, že žalovaného žiadal o riešenie veci už od roku 2010, pričom žalovaný v odpovedi priznal nezrovnalosť údajov evidovaných v jeho systéme, vrátenie rozdielov však viazal na uzavretie novej zmluvy a splnenie technických podmienok, ktoré žalobca nemohol akceptovať. Mal za to, že konaním žalovaného došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu, keď získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu v podobe rozdielu žalobcom uhradených nesprávne vyfakturovaných súm a súm, ktoré mal žalobca uhradiť žalovanému, ak by mu bola rezervovaná kapacita určená podľa skutočnej hodnoty HI namontovaného v predmetnom odbernom mieste za obdobie roku 2012 v celkovej sume 2.663,54 eur (vrátane DPH). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu neuznal. Uviedol, že zabezpečuje svojim odberateľom elektriny dodávku elektriny na základe zmluvy o dodávke elektriny alebo na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny, obsahom ktorej je aj záväzok odporcu zabezpečiť pre odberateľov elektriny distribúciu takto dodávanej elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku na ich odberných miestach. Poukázal na to, že nie je vlastníkom distribučnej sústavy a nebolo mu vydané povolenie na vykonávanie distribúcie elektriny, zabezpečovanie distribúcie elektriny do odberných miest odberateľov elektriny, s ktorými uzatvoril zmluvu o združenej dodávke elektriny, je realizované prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, do ktorej je takéto odberné miesto pripojené a s ktorým žalovaný uzatvoril rámcovú distribučnú zmluvu, zabezpečovanie distribúcie elektriny sa vždy riadi podmienkami príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Zdôraznil, že dodávateľ elektriny je pri svojej činnosti povinný vychádzať výlučne z údajov príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy a nemá možnosť overovania takto oznámených technických údajov jednotlivých odberných miest. Uviedol, že všetky faktúry za dodávku a distribúciu elektriny boli v relevantnom období žalobcovi vystavené v súlade so Zmluvou o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 a v nej dohodnutou hodnotou výšky rezervovanej kapacity podľa amperickej hodnoty ističov inštalovaných na odbernom mieste vo výške nad 315A, pričom takáto dohoda korešpondovala s vtedy platným Cenníkom za distribúciu elektriny a za poskytovanie systémových služieb pre užívateľov distribučnej sústavy platný od 1.1.2010 do 31.12.2010 prevádzkovateľa distribučnej sústavy Západoslovenská distribučná, a.s. a amperickou hodnotou ističov vo výške 3 x 400A, ktorú na odbernom mieste evidoval PDS od času pripojenia odberného miesta do distribučnej sústavy PDS. Poukázal na to, že v odpovedi na sťažnosť žalobcu, mu žalovaný listom zo dňa 06.08.2010 ozrejmil všetky potrebné kroky, ktoré bol žalobca na vyhovenie jeho žiadosti v zmysle čl. 3 bod 3.1 písm. i) prílohy č. 1 vtom čase platného Prevádzkového poriadku PDS povinný urobiť. Zdôraznil, že ako dodávateľ elektriny nie je oprávnený fakturovať poplatky za rezervovanú kapacitu v iných hodnotách, ktoré by boli v rozpore s distribučnými údajmi o odbernom mieste, ktoré PDS eviduje, a to až do momentu, kým odberateľ postupom upraveným v Prevádzkovom poriadku nepreukáže, že uvedené distribučné hodnoty sú nesprávne a uzatvorí novú zmluvu o pripojení a zmluvu o združenej dodávky elektriny, ktoré by zmenu amperickej hodnoty hlavného ističa zohľadňovali. Mal preto za to, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného neprišlo. Okrem toho vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania. Žalobca v ďalšom vyjadrení poukázal na to, že v Zmluve o dodávke elektriny zo dňa 16.12.2004 údaj o maximálnej rezervovanej kapacite nie je uvedený. Za nesporné považoval, že skutočná hodnota rezervovanej kapacity v mieste spotreby XXXXXXXXXX je 120A, a to už od prestavby rozvádzača v máji 1996, ohlásenej žalovanému doručenou východiskovou správou o revízii elektrického zariadenia zo dňa 19.05.1996. Uviedol, že žalovaný mu dňa 07.07.2010 doručil nový návrh Zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie, ktorá v zmysle bodu 7.7. mala dňom účinnosti nahradiť predchádzajúcu zmluvu zo

dňa 16.12.2004, avšak žalobca pri podpisovaní zmluvy zistil, že v návrhu zmluvy je nesprávne uvedená rezervovaná kapacita nad 315A a okamžite písomne (stanovisko z 13.07.2010) na túto skutočnosť žalovaného upozornil a žiadal zjednanie nápravy. Zdôraznil, že zmluva zo dňa 07.07.2010 nebola nikdy z jeho strany riadne podpísaná v súlade s údajmi zapísanými v obchodnom registri (chýba podpis druhého člena predstavenstva) a nikdy nebola žalovanému vrátená ako riadne potvrdená a akceptovaná. Mal za to, že listom zo dňa 06.08.2010 žalovaný uznal nezrovnalosti v údajoch o ČOM zaevidovaných v jeho zákazníckom systéme, uznal že reálna hodnota HI v danom mieste je 3x120A a mal dostatok podkladov k tomu, aby vo svojich zákazníckych systémoch evidoval reálne údaje slúžiace ako podklad pre fakturáciu, no napriek tomu vedome pokračoval v nesprávnej fakturácii na ťarchu žalobcu. Námietku premlčania odmietol, keďže v danom prípade ide o zmluvný záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia , t.j. 4 ročná všeobecná premlčacia lehota, a teda žalované nároky boli uplatnené včas. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že právnym dôvodom na prijatie platieb za rezervovanú kapacitu vo výške 315A je Zmluva o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010. Konštatoval, že predmetná zmluva, pre platnosť ktorej zákon nevyžaduje písomnú formu, bola zo strany žalobcu podpísaná predsedom predstavenstva A.. Y. F., čo je v súlade so zápisom žalobcu v obchodnom registri. Zdôraznil, že v rámci distribučnej sústavy bol pre žalobcu vždy rezervovaný dostatok kapacity na odber elektriny vo výške 400A a prestavbou odberného miesta žalobcu v roku 1996, ktorej súčasťou malo byť aj zníženie amperickej hodnoty ističov umiestnených na tomto odbernom mieste na 120 A, sa sám žalobca dostal do pozície, že od daného momentu nevedel naplno využiť maximálnu rezervovanú kapacitu, ktorú si dohodol pri pripojení svojho odberného miesta s prevádzkovateľom distribučnej sústavy a ktorá mu bola aj v rozhodnom období stále zabezpečovaná. Dodal, že aj v Zmluve dňa 07.07.2010 bola dohodnutá rezervovaná kapacita nad 315A. Poukázal na to, že ak žalobca požadoval zmenu maximálnej rezervovanej kapacity pripojenia odberného miesta k distribučnej sústave Prevádzkovateľa DS, jeho povinnosťou bolo túto zmenu najskôr dohodnúť s Prevádzkovateľom DS v zmysle platného Prevádzkového poriadku Prevádzkovateľa DS (uzatvorením novej zmluvy o pripojení) a až potom mohla byť táto úprava zohľadnená v rámci záväzkového vzťahu medzi stranami tohto sporu. Konštatoval, že žalobca pravdepodobne nerozlišuje medzi žalovaným a Prevádzkovateľom DS, a preto nie je ani jeho argumentácia vecne správna. Uviedol, že až po uzatvorení zmluvy o pripojení môže odberateľ elektriny požiadať ktoréhokoľvek dodávateľa o uzatvorenie zmluvy o združenej dodávky elektriny, na základe ktorej bude odberateľovi zabezpečovaná aj distribúcia elektriny, a to do výšky maximálnej rezervovanej kapacity dohodnutej pri pripojení odberného miesta k distribučnej sústave alebo následne zmenenej uzatvorením novej zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy. Dodal, že bol oprávnený a povinný fakturovať hodnotu výlučne v takej výške, ktorú mu oznámil Prevádzkovateľ DS a na ktorú mal uzatvorenú zmluvu so žalobcom. Uviedol, že sa necíti byť voči takémuto nároku pasívne legitimovaný a žalobca by si ho mal uplatniť voči Prevádzkovateľovi DS. Žalobca v ďalšom vyjadrení zdôraznil, že žalovaný návrh zmluvy doručil písomne, prejavil teda pri uzatváraní zmluvy vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme a v zmysle sa pre platnosť predmetnej zmluvy vyžaduje písomná forma a jej podpísanie za žalobcu náležitým spôsobom, čo žalobca neurobil. Dodal, že eviduje, že žalovaný toho času nie je prevádzkovateľom distribučnej siete, avšak k prestavbe odberového miesta v roku 1996 došlo v čase, keď právny predchodca žalovaného bol prevádzkovateľom distribučnej siete a súčasne aj dodávateľom elektrickej energie. Poukázal na rozsudok Okresného sudu v Martine sp. zn. v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným ide o obchodno-záväzkový vzťah spĺňajúci kritéria a v zmysle je premlčacia doba 4 roky. Uviedol, že k prijatiu bezdôvodného obohatenia za najstaršiu faktúru č. XXXXXXXXXX došlo dňa 05.03.2012, premlčacia lehota u tejto faktúry by uplynula až dňa 05.03.2016, ale žaloba bola podaná dňa 01.06.2015, preto konštatoval, že vznesená námietka premlčania žalovaným je nedôvodná, a právo z jednotlivých faktúr nie je premlčané. Podľa súdu žalobca preukázal, že je v zmluvnom vzťahu so žalovaným a nie so ZSE Distribúcia a.s., ktorý je síce prevádzkovateľom a je zodpovedný za distribúciu, ale len žalovaný je dodávateľom elektriny, a zmluvný vzťah je uzavretý medzi žalobcom a žalovaným na základe riadne uzavretej Zmluvy o združenej dodávke elektriny. Podľa súdu žalobca preukázal, že právny predchodca Západoslovenská energetika a.s. už v roku 1996, keď prebiehala rekonštrukcia odberného miesta vykonávaná pracovníkmi právneho predchodcu žalovaného, mal uvedený údaj nad 315A hlavného ističa upraviť na hodnotu hlavného ističa 120A, čo neurobil. Súd mal preukázané, že bola dohodnutá cena v sadzbe M.-I. a ako vyplýva z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako na rok 2012 pri sadzbe je tarifa za výkon stanovená sumou 0,2202 EUR/A/mesiac, kedy takto zmluvne

dojednaná sadzba je rozhodná pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia, pričom až druhotne má význam dojednanie, kde je stanovená veľkosť ističa 3 x 120 A. Mal za to, že žalovaný v rozpore s takýmito dojednaniami v zmluve fakturoval za distribúciu elektriny výkon 3x400A, čo je 1200 A spolu, a to napriek tomu, že rezervná kapacita na ističoch nachádzajúcich sa u žalobcu, kde dochádzalo k odberu elektrickej energie, bola 120A. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalovaný fakturoval žalobcovi cenu za dodávku elektrickej energie v rozpore so zmluvnými dojednaniami a v rozpore s reálnym stavom, fakturoval cenu vyššiu, a teda rozdiel medzi skutočne fakturovanou cenou a cenou, ktorá mala byť fakturovaná v zmysle zmluvných dojednaní a v zmysle existujúceho reálneho stavu, predstavuje fakturáciu bez právneho dôvodu a ak žalobca plnil na základe nesprávnej fakturácie cenu vyššiu, tak vyššie uvedený rozdiel predstavuje plnenie bez právneho dôvodu. Mal za to, že žalovaný svojvoľne fakturoval žalobcovi rezervovanú kapacitu nad 315A. Dodal, že minimálne dva roky mal prevádzkovateľ informáciu, že ističe u žalobcu majú hodnotu 120A. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že k žiadnemu obohateniu na jeho strane nedošlo, pretože rovnakú sumu, ako on fakturoval žalobcovi, musel zaplatiť prevádzkovateľovi distribučnej siete, teda Západoslovenskej energii. Podľa súdu rovnako žalovaný sa môže voči Západoslovenskej energii a.s. domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, a teda existuje na jeho strane pohľadávka v rovnakom rozsahu, ako je predmetom tejto žaloby, reálne sa jeho majetok zväčšil o túto pohľadávku, ktorú má voči Západoslovenskej energii a.s.. Uviedol, že výška bezdôvodného obohatenia žalovaného za obdobie 2012 predstavuje sumu 2.663,54 eur, ktoré súd žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia priznal spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Namietal, že napriek tomu, že Zmluva o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 07.07.2010 (ďalej len „Zmluva o združenej dodávke elektriny“), obsahujúca dojednanie o výške maximálnej rezervovanej kapacity bola jedným z hlavných argumentov procesnej obrany žalovaného, z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd sa s týmto dôkazom právne nevysporiadal, a teda ho nevykonal. Vyjadril názor, že ak by súd tento dôkaz vykonal, musel by dospieť k záveru, že Zmluva o združenej dodávke elektriny je dostatočným právnym nárokom na fakturovanie ceny za distribúciu elektriny, a to bez ohľadu na faktickú hodnotu ističov na odbernom mieste, ktorú si žalobca úpravou svojho odberného miesta sám navodil. Argumentácia žalobcu, že Zmluvu o združenej dodávke elektriny odmietol, keď túto nikdy neakceptoval a náležíte nepodpísal podľa žalovaného neobstojí, z predložených dôkazov je dostatočne zrejmé, že táto zmluva bola oboma účastníkmi konania (ako zmluvnými stranami) riadne podpísaná a bola žalovanému aj riadne odovzdaná, čím nadobudla platnosť a účinnosť. Uviedol, že v mene žalobcu bola podpísaná predsedom predstavenstva žalobcu A.. Y. F., ktorý bol v zmysle , ako aj podľa zápisu spôsobu konania žalobcu v Obchodnom registri, oprávnený túto zmluvu platne uzatvoriť a žalobcu ňou platne zaviazať, nakoľko pre jej platnosť nie je zákonom vyžadovaná písomná forma. Za nesprávny označil názor žalobcu, podľa ktorého keď žalovaný návrh zmluvy doručil písomne, prejavil pri uzatváraní zmluvy vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme a v zmysle sa teda pre jej platnosť vyžaduje písomná forma a podpísanie za žalobcu náležitým spôsobom, čo žalobca neurobil. Podľa žalovaného druhú vetu je možné aplikovať iba na také právne úkony, pre ktoré je obligatórne zákonom stanovená písomná forma. V tejto súvislosti poukázal aj na výklad odbornou literatúrou. Za sporné označil závery súdu v bode 29.,30. a 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že súd na Zmluvu o združenej dodávke elektriny a v nej uvedené dojednania pri rozhodovaní vo veci samej bez zdôvodnenia neprihliadal, no napriek tomu považoval jej uzatvorenie medzi sporovými stranami za nepochybné a ďalej sa na túto zmluvu vo svojom odôvodnení, aj keď s nesprávnym posúdením jej obsahu, odkazuje. Poukázal na rozpor zisteného skutkového stavu s predloženými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že žalovaný nefakturoval žalobcovi cenu za distribúciu elektriny v rozpore so zmluvnými dojednaniami, ale naopak, v súlade s čl. III. bod 3.3. Zmluvy o združenej dodávke elektriny, v ktorom bola uvedená maximálna rezervovaná kapacita vo výške nad 315 A. Ďalej uviedol, že nemohol fakturovať žalobcovi cenu za distribúciu elektriny ani v rozpore s predchádzajúcou zmluvou o dodávke elektriny zo dna 16.12.2004, keďže táto zmluva dojednanie o výške rezervovanej kapacity alebo maximálnej rezervovanej kapacity neobsahovala. Uviedol, že skutočnosť, že fakturoval

žalobcovi cenu za rezervovanú kapacitu vo výške, ktorú tento už nemohol z dôvodu ním vykonanej zmeny ističov na odbernom mieste reálne využiť, neznamená bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, keďže v čase pripojenia predmetného odberného miesta žalobcu k distribučnej sústave prevádzkovateľa distribučnej sústavy bola medzi žalobcom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy dohodnutá rezervovaná kapacita vo výške hodnoty ističov na odbernom mieste 3 x 400 A; príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy žalobcovi, aj na úkor iných účastníkov trhu s elektrinou, garantoval vo svojej distribučnej sústave kapacitu vo výške 3 x 400 A, za ktorú mu bol žalobca povinný uhrádzať prostredníctvom dodávateľa elektriny cenu za distribúciu elektriny určenú v súlade s platným cenníkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy vo výške rezervovanej kapacity 3 x 400 A; prestavbou odberného miesta v roku 1996 si sám žalobca na odbernom mieste navodil technický stav, ktorým si sám znemožnil využívanie služieb distribúcie elektriny v rozsahu, aký mu bol poskytovaný na základe dohody s príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy a aký mu bol fakturovaný dodávateľom elektriny; žalobca až do roku 2010 nepožiadal príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo žalovaného o zmenu poskytovaných služieb tak, aby korešpondovali s vykonanou jednostrannou technickou zmenou odberného miesta napriek tomu, že mu bola výška fakturovanej rezervovanej kapacity 3 x 400 A minimálne vo faktúrach za roky 2006 - 2009 žalovaným oznamovaná. Žalovaný sa nestotožnil ani so skutkovým stavom, ktorý súd uviedol v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a síce že žalobca preukázal, že právny predchodca Západoslovenská energetika a.s. už v roku 1996, keď prebiehala rekonštrukcia odberného miesta vykonávaná pracovníkmi právneho predchodcu žalovaného, mal uvedený údaj nad 315A hlavného ističa upraviť na hodnotu 120A. Mal za to, že túto skutočnosť žalobca v prvostupňovom konaní hodnoverne nepreukázal, Východisková správa o revízii elektrického zariadenia síce obsahuje informáciu „X I. B. Č. X“, čo však neznamená, že táto revízna správa bola v roku 1996 aj spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. skutočne odovzdaná a že táto mala o požiadavke na zmenu rezervovanej kapacity na odbernom mieste žalobcu vedomosť. Zdôraznil, že žalobca nesplnil povinnosti, ktoré bolo pre zmenu rezervovanej kapacity potrebné vykonať v zmysle platných právnych predpisov vzťahujúcich sa na oblasť energetiky, a to najmä vykonanie úpravy dovtedajších zmluvných vzťahov tak, aby zohľadňovali vykonanú technickú prestavbu odberné miesta žalobcu a napriek faktickej zmene na odbernom mieste žalobcu, zostali pôvodné zmluvné vzťahy a dohody nezmenené, prevádzkovateľ distribučnej sústavy bol aj naďalej povinný žalobcovi zabezpečovať distribúciu elektriny v rozsahu pre 3 x 400 A, ku ktorej sa mohol žalobca kedykoľvek vrátiť opätovnou prestavbou svojho odberného miesta a žalovaný bol povinný fakturovať žalobcovi túto rezervovanú kapacitu, keďže táto mu bola aj skutočne naďalej zabezpečovaná v súlade s dovtedajšími zmluvnými vzťahmi, a to bez ohľadu na to, či ju bol žalobca schopný technicky využiť alebo nie. Okrem toho namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami o povinnostiach žalobcu v prípade jeho požiadavky na zmenu rezervovanej kapacity podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na oblasť energetiky. S poukazom na o energetike mal za to, že súdom uvedený skutkový stav, podľa ktorého žalobca je v zmluvnom vzťahu iba so žalovaným a nie so ZSE Distribúcia, a.s. (Západoslovenská distribučná, a.s. po zmene obchodného mena) nie je správny. Konštatoval že na základe zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy založený zmluvný vzťah zakladá dohodu medzi príslušnými účastníkmi trhu s elektrinou o výške rezervovanej kapacity, ktorú sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ktorým nie je a nikdy ani nebol žalovaný) zaväzuje pre odberateľa elektriny vo svojej distribučnej sústave garantovať, preto, ak sa má pristúpiť k zmene rezervovanej kapacity na odbernom mieste, môže sa tak urobiť výlučne na základe dohody medzi odberateľom elektriny (žalobcom) a príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy (Západoslovenská distribučná, a.s.), ktorý je aj zodpovedný za jej evidenciu. Ak by sa aj preukázalo tvrdenie žalobcu o nesprávnosti evidencie hodnoty rezervovanej kapacity na jeho odbernom mieste od roku 1996 za pravdivé, išlo by o porušenie povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúcich so zmluvného vzťahu, v ktorom žalovaný nevystupuje, preto v tomto prípade žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku pasívnej legitimácie, s ktorou sa súd podľa jeho názoru v odôvodení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Ďalej poukázal na pôvodného , o energetike, pôvodného a o regulácii v sieťových odvetviach. Uviedol, že podľa Prevádzkového poriadku mal žalobca nárok na zníženie rezervovanej kapacity a vrátanie časti už uhradeného rozdielu ceny za rezervovanú kapacitu maximálne za 24 mesiacov spätne. Zdôraznil, že žalobca si nesplnil povinnosti potrebné pre zmenu rezervovanej kapacity, a to predložiť revíznu správu preukazujúcu dôvodnosť požiadavky na zmenu rezervovanej kapacity a uzatvoriť novú zmluvu o pripojení a novú zmluvu o združenej dodávke elektriny s príslušnými účastníkmi trhu s elektrinou, ktorými by prišlo k zosúladeniu rozsahu poskytovanej služby so skutočným technickým stavom odberného miesta, vzhľadom na čo žalobca pokračoval v pôvodnom

zmluvnom vzťahu a rezervovaná kapacita vo výške 3 x 400 A mu bola aj naďalej zabezpečovaná tak, ako v deň pripojenia odberného miesta k distribučnej sústave. Dodal, že nie je možné pripustiť stav, v rámci ktorého by si mohli odberatelia elektriny bez dohody s dodávateľmi elektriny a príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy svojvoľne meniť technické podmienky svojho odberného miesta a následne žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2009 a nález Ústavného súdu SR -30 žalovaný namietal absenciu vyslovenia právneho názoru súdu vo vzťahu k hlavným argumentom jeho procesnej obrany a z tohto dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v časti výroku I. tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a v časti výroku II. tak, že náhradu trov konania v celom rozsahu priznáva žalovanému.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.06.2018. Rozporoval tvrdenia žalovaného týkajúce sa významu Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010. Poukázal na to, že v uvedenej zmluve je v rozpore s reálne existujúcim stavom odberného miesta uvedená rezervované kapacita nad 315A, na čo žalobca žalovaného upozornil a túto zmluvu preto nepodpísal, chýba podpis druhého člena predstavenstva a nikdy túto nevrátil žalovanému ako riadne potvrdenú a akceptovanú zmluvu. Uviedol, že návrh zmluvy predkladal žalovaný písomne, prejavil teda vôľu zmluvu uzavrieť písomne, preto sa v zmysle pre jej platnosť vyžaduje písomná forma a náležité podpísanie zo strany žalobcu v zmysle zákona a stanov družstva, t.j. podpismi aspoň dvoch členov predstavenstva. Zdôraznil, že žalovaný uznal existenciu nezrovnalostí v údajoch evidovaných v informačnom systéme o ČOM a uznal, že reálna hodnota hlavného ističa v danom mieste je 3 x 120A, no napriek tomu pokračoval vo fakturácii cien v rozpore s výškou ampérovej hodnoty hlavného ističa inštalovaného na danom odbernom mieste. Podľa žalobcu nárok žalovaného na náhradu ceny za rezervovanú kapacitu možno uznať za opodstatnený a oprávnený iba v rozsahu hodnoty skutočne inštalovaného hlavného ističa. Vyjadril názor, že postup žalovaného je v rozpore so zákonom a so zásadami poctivého obchodného styku, z obsahu danej zmluvy nemôžu žalovanému vznikať žiadne nároky, jej obsah nemôže založiť oprávnenosť žalovaného na fakturáciu a takýto výkon práva nemôže používať právnu ochranu, pričom zmluvné dojednania ceny, ktorá by nezohľadňovala skutočne inštalovaný stav odberného miesta, by boli neplatné pre rozpor so všeobecným záväzným predpisom a jeho obchádzanie, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi. Okrem toho uviedol, že v konaní bolo preukázané, že prestavba odberného miesta v roku 1996 prebehla s vedomím a v súčinnosti s právnym predchodcom žalovaného. Poukázal na to, že zmeny súvisiace s kúpou časti podniku žalovaným, nastali nezávisle od vôle a ingerencie žalobcu. Mal za to, že žalovaný nesprávne právne posúdenie veci súdom nepreukázal. Záver, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie považoval za nesporný. Napadnutý rozsudok je podľa neho náležite a zrozumiteľne odôvodnený, žalovanému bol zaručený spravodlivý proces, súd sa vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného potrebnými pre rozhodnutie v merite veci. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -139 zo dňa 27.03.2018 je potrebné zmeniť.

6. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie , a je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaných ustanovení zákona nenariadil. Odvolací súd považuje a potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa všetky sporové

strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Odvolací súd preto v zmysle nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie.

7. Podľa a (ďalej len „“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

8. Podľa , predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

9. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy zabezpečiť v sústave kapacitu na pripojenie v zmluvne dohodnutej výške a po splnení obchodných podmienok a technických podmienok pripojiť k distribučnej sústave zariadenie žiadateľa na výrobu, distribúciu alebo odber elektriny a zabezpečiť dohodnutú kapacitu vo výške podľa zmluvy a žiadateľ sa zaväzuje uhradiť cenu za pripojenie.

10. Podľa o energetike a o zmene niektorých zákonov, oprávnený odberateľ je povinný spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia k sústave a prístupu do sústavy.

11. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odberateľ elektriny je povinný spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia a prístupu do sústavy.

12. Podľa o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prevádzkovateľ sústavy a siete, prevádzkovateľ zásobníka plynu a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou je povinný zapracovať pravidlá trhu vydané podľa odseku 5 do prevádzkového poriadku a predložiť na schválenie úradu najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti nariadenia vlády vydaného podľa odseku 5. Úradom schválený prevádzkový poriadok je záväzný pre účastníkov trhu.

13. Podľa o regulácii v sieťových odvetviach, Úradom vydané rozhodnutia podľa odseku 2 písm. a) až c), e), m) a n) sú záväzné pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou a účastníkov trhu s plynom.

14. Podľa čl. III bod 3.3 (Údaje pre distribúciu elektriny) Zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.07.2010 (ďalej len „Zmluva o združenej dodávke elektriny“), je maximálna rezervovaná kapacita nad 315 A.

15. Podľa čl. 3 bod 3.1 písm. b) (Pravidlá pre distribúciu odberných miest DS) Obchodným podmienok pripojenia do distribučnej sústavy, prístupu do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny ZSE Distribúcia, a.s. (od 01.01.2013 pod obchodným menom Západoslovenská distribučná, a.s.) (ďalej len „Pravidlá pre distribúciu odberných miest“), distribúciu elektriny zabezpečuje Prevádzkovateľ DS na základe Zmluvy o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy uzatvorenej s užívateľom sústavy alebo na základe rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom elektriny, na každé odberné miesto sa uzatvára iba jedna zmluva o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy.

16. Podľa čl. 3 bod 3. 1 písm. i) predposledný odsek Pravidiel pre distribúciu odberných miest, v prípade, ak Odberateľ elektriny preukáže Prevádzkovateľovi DS inú hodnotu hlavného ističa, ktorý je vybavený neporušenou plombou Prevádzkovateľa DS, vráti Prevádzkovateľ DS Odberateľovi fakturovaný rozdiel poplatkov fakturovanej hodnoty hlavného ističa a skutočnej preukázanej hodnoty hlavného ističa na danom odbernom mieste za maximálne dva roky spätne odo dňa prijatia žiadosti Odberateľa o vrátenie

tohto rozdielu. Časový interval vrátenia poplatku je zo strany Prevádzkovateľa DS podmienený dátumom preukázania danej hodnoty hlavného ističa a plomby prevádzkovateľa DS na danom odbernom mieste v zmysle tohto bodu (napr. doba platnosti revíznej správy, doba účinnosti zmluvy o pripojení a pod.) a uzatvorením novej zmluvy o pripojení a zmluvy o distribúcii elektriny a prístupe do DS, príp. zmluvy o združenej dodávke elektriny s odpovedajúcou skutočnou hodnotou hlavného ističa.

17. Podľa čl. 3 bod 3. 1 písm. i) posledný odsek, druhá a tretia veta Pravidiel pre distribúciu odberných miest, Odberateľ elektriny má možnosť upraviť hodnotu maximálnej rezervovanej kapacity uzatvorením novej zmluvy o pripojení a zmluvy o združenej dodávke elektriny, príp. zmluvy o distribúcii elektriny a prístupe do DS ba požadovanú úroveň hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity. Po uzatvorení týchto zmlúv je Prevádzkovateľ DS povinný upraviť fakturačnú hodnotu hlavného ističa v zmysle uzatvorených zmlúv.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Súd v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to aj z faktúr, že žalovaný fakturoval za distribúciu elektriny výkon 3x400A, čo je 1200 A spolu, a taktiež bolo preukázané, že rezervná kapacita na ističoch nachádzajúcich sa u žalobcu, kde dochádzalo k odberu elektrickej energie, bola 120A. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom súdu, že žalovaný fakturoval žalobcovi cenu za dodávku elektrickej energie v rozpore so zmluvnými dojednaniami a v rozpore s reálnym stavom, v dôsledku čoho žalobca plnil žalovanému vyššiu cenu bez právneho dôvodu. Nesprávny je tiež názor súdu, keď uviedol, že žalovaný žalobcovi svojvoľne fakturoval rezervovanú kapacitu nad 315A. Súd nedostatočným spôsobom prihliadol na ustanovenia Zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej žalobcom a žalovaným dňa 07.07.2010, Pravidlá pre distribúciu odberných miest DS a neprihliadol na relevantnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na oblasť energetiky, ktoré boli pre právne posúdenie tohto prípadu rozhodujúce. Z uvedeného dôvodu súd vec následne nesprávne právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je tento povinný vydať.

20. Ohľadne platnosti samotnej Zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.07.2010 odvolací súd uvádza nasledovné. Zmluvu o združenej dodávke elektriny podpísal za žalovaného ako dodávateľa A.. H. H. a H. G., za žalobcu ako odberateľa ju podpísal A.. Y. F., predseda predstavenstva žalobcu. Skutočnosť namietanú žalobcom, a síce že za žalobcu túto zmluvu nepodpísal, chýba podpis druhého člena predstavenstva a nikdy túto nevrátil žalovanému ako riadne potvrdenú a akceptovanú zmluvu, odvolací súd považoval za irelevantnú. Podľa „Predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.“ Z výpisu z verejne dostupného Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odvolací súd zistil, že v mene Bytového družstva Petržalka (žalobca) koná navonok a podpisuje zaň predseda alebo podpredseda, právne úkony, pre ktoré je zákonom predpísaná písomná forma, podpisujú dvaja členovia predstavenstva. Nakoľko v danom prípade nešlo o právny úkon, pre ktorý je zákonom predpísaná písomná forma, postačovalo, aby Zmluvu o združenej dodávke elektriny podpísal predseda alebo podpredseda Bytového družstva Petržalka, nevyžadoval sa podpis dvoch členov predstavenstva žalobcu. Odvolací súd mal preto preukázané, že žalobca podpísal Zmluvu o združenej dodávke elektriny v súlade s ustanovením ako aj v súlade so spôsobom konania v mene žalobcu zapísaným v Obchodnom registri. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný návrh zmluvy predkladal písomne, prejavil teda vôľu zmluvu uzavrieť písomne, preto sa v zmysle pre platnosť zmluvy vyžaduje písomná forma a jej náležité podpísanie zo strany žalobcu v zmysle zákona a stanov družstva. Výkladom ustanovenia nemožno dospieť k záveru, že by sa pre platnosť predmetnej zmluvy vyžadoval podpis dvoch členov predstavenstva žalobcu, podpis dvoch členov štatutárneho orgánu Bytového družstva Petržalka je potrebný len v prípade právnych úkonov, pre ktoré zákon obligatórne stanovuje písomnú formu, nie pri právnych úkonoch, pri ktorých sa účastníci dohodli na písomnej forme. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o združenej dodávke elektriny obsahuje všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon, vrátane podpisov zmluvných strán a jej vyhotovením disponujú obaja účastníci konania, preto je platná, účinná a pre zmluvné strany záväzná.

21. Podľa čl. III bod 3.3 Zmluvy o združenej dodávke, je maximálna rezervovaná kapacita nad 315 A. Vzhľadom na toto zmluvné ustanovenie mal odvolací súd preukázané, že žalovaný fakturoval žalobcovi cenu za distribúciu elektriny (konkrétne jej časť za rezervovanú kapacitu) v súlade so zmluvnými dojednaniami, a nie v rozpore s predmetnou zmluvou, ako sa nesprávne domnieval súd i žalobca. Skutočnosť, že žalobca v roku 1996 vykonal prestavbu odberného miesta, ktorým si sám žalobca na odbernom mieste navodil technický stav (výmenou pôvodných ističov za ističe s nižšou amperickou hodnotou), ktorým si znemožnil využívanie služieb distribúcie elektriny, aký mu bol poskytovaný na základe dohody s príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy a aký mu bol fakturovaný dodávateľom elektriny, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný fakturoval žalobcovi cenu za rezervovanú kapacitu vo výške, ktorú už nemohol žalobca z dôvodu ním vykonanej zmeny ističov na odbernom mieste reálne využiť, nemožno posudzovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nárok žalovaného na náhradu ceny za rezervovanú kapacitu možno uznať za opodstatnený a oprávnený iba v rozsahu hodnoty 3 x 120 A. Za nedôvodnú a nepreukázanú odvolací súd považoval námietku žalobcu, že zmluvné dojednanie ceny, ktorá by nezohľadňovala skutočne inštalovaný stav odberného miesta, by bolo neplatné pre rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a ich obchádzanie a pre rozpor s dobrými mravmi. Toto tvrdenie žalobca bližšie nekonkretizoval a žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom odvolací súd rozpor konania žalovaného s právnymi predpismi ani s dobrými mravmi nezistil.

22. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v čase pripojenia predmetného odberného miesta žalobcu k distribučnej sústave prevádzkovateľa distribučnej sústavy bola dohodnutá rezervovaná kapacita vo výške hodnoty ističov na odbernom mieste 3 x 400 A. Príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy tak žalobcovi garantoval vo svojej distribučnej sieti kapacitu vo výške 3 x 400 A, za ktorú bol žalobca povinný uhrádzať prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prostredníctvom dodávateľa elektriny cena za distribúciu určenú v súlade s platným cenníkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy vo výške rezervovanej kapacity 3 x 400 A. Následnou prestavbou odberného miesta si sám žalobca navodil technický stav, ktorým si znemožnil využívanie služieb distribúcie v dohodnutom rozsahu, ktorý mu bol poskytovaný a dodávateľom elektriny fakturovaný. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca mal v takomto prípade vo svojom vlastnom záujme upraviť zmluvné vzťahy tak, aby zohľadňovali vykonanú technickú prestavbu jeho odberného miesta. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo preukázané, že si žalobca splnil svoje povinnosti, ktoré bolo pre zmenu rezervovanej kapacity (zníženie rozsahu poskytovanej služby) potrebné vykonať, t.j. neupravil dovtedajšie zmluvné vzťahy tak, aby zohľadňovali vykonanú technickú prestavbu odberného miesta žalobcu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu, že žalobca je v zmluvnom vzťahu iba so žalovaným a nie so ZSE Distribúcia, a.s. (po zmene obchodného mena Západoslovenská distribučná, a.s.), naopak v zmysle ustanovení zákona o energetike je zrejmé, že zmluvný vzťah založený na Zmluve o pripojení do distribučnej sústavy zakladá dohodu medzi príslušnými účastníkmi trhu s elektrinou o výške rezervovanej kapacity, ktorou sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy (v tomto prípade spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s.) zaväzuje pre odberateľa elektriny vo svojej distribučnej sústave garantovať. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné prihliadať aj na povinnosti účastníkov trhu s elektrinou v Prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s..

23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že na základe sťažnosti žalobcu na neoprávnené účtovanie poplatku za rezervovanú kapacitu zo dňa 13.07.2010 adresovanej žalovanému, žalovaný adresoval žalobcovi list zo dňa 06.08.2010 (č.l. 72 súdneho spisu), v ktorom konštatoval nezrovnalosti medzi údajmi zaevidovanými v jeho zákazníckom systéme (3 x 315 A) a reálnou hodnotou HI (3 x 120 A) a informoval ho o ďalšom postupe žalobcu potrebnom na vykonanie zmeny rezervovanej kapacity. Žalovaný v tomto vyjadrení uviedol, že žalobca musí požiadať o zmenu rezervovanej kapacity, doručiť revíznu správu z roku 2008, uzatvoriť novú zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. (Západoslovenská distribučná, a.s.) a následne uzatvoriť novú zmluvu o združenej dodávke elektriny s uvedením správnej hodnoty HI 3 x 120 A so žalovaným. Následne by žalovaný vystavil opravné faktúry, v ktorých by žalobcovi vrátil rozdiel medzi fakturovanou hodnotou HI (3 x 315 A) a reálnou hodnotou HI (3 x 120 A) s platnosťou 24 mesiacov spätne od uzatvorenia novej zmluvy. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si však uvedené povinnosti nesplnil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zmena rezervnej kapacity na odbernom mieste sa môže urobiť výlučne na základe dohody medzi odberateľom elektriny (žalobcom) a príslušným prevádzkovateľom distribučnej

siete (spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s.), ktorý je zodpovedný za jej evidenciu. Žalobca mal preto preukázať, že zmenu hodnoty ističa na 120 A (maximálne rezervovanej kapacity 120 A) oznámil prevádzkovateľovi distribučnej siete (Západoslovenská distribučná, a.s.) a splnil si svoje povinnosti, ktoré bolo pre zmenu rezervovanej kapacity potrebné vykonať, čo však nepreukázal. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie Východiskovej správy o revízii elektrického zariadenia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, t.j. spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s.. Taktiež žalobca neuzavrel novú zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy so spoločnosťou Západoslovenská distribučná, a.s. a neuzatvoril ani novú zmluvu o združenej dodávke elektriny s uvedením hodnoty HI 3 x 120 A so žalovaným v zmysle čl. 3 bod 3. 1. Pravidiel pre distribúciu odberných miest. Vzhľadom na túto skutočnosť, napriek faktickej zmene na odbernom mieste žalobcu zostali pôvodné zmluvné vzťahy a dohody nezmenené, prevádzkovateľ distribučnej sústavy bol aj naďalej povinný žalobcovi zabezpečovať distribúciu elektriny v rozsahu pre 3 x 400 A a žalovaný bol povinný fakturovať žalobcovi túto rezervovanú kapacitu, keďže táto bola aj skutočne naďalej žalobcovi zabezpečovaná v súlade s dovtedajšími zmluvnými vzťahmi, a to bez ohľadu na to, či ju bol žalobca schopný technicky využiť alebo nie.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako bezdôvodného obohatenia, titulom plnenia bez právneho dôvodu. Naopak, odvolací súd mal v konaní preukázané, že žalovaný oprávnene fakturoval žalobcovi za rezervovanú kapacitu na odbernom mieste vo výške dohodnutej v Zmluve o združenej dodávke elektriny uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.07.2010 (nad 315 A), a teda žalovanú sumu od žalobu i oprávnene inkasoval. Na uvedenom závere nič nemení ani poukaz žalobcu na rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. -244 zo dňa 11.02.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 22.02.2017, nakoľko uvedené rozhodnutia spočívajú na odlišnom skutkovom stave, kedy žalovaný fakturoval v rozpore so zmluvou za distribúciu elektrickej energie výkon 1200 A (3 x 400 A), hoci podľa zmluvy je veľkosť ističa 3 x 100 A. V prejednávanej veci však žalovaný fakturoval žalobcovi za rezervovanú kapacitu na odbernom mieste v súlade s uzavretou zmluvou o združenej dodávke elektriny, preto rozhodnutia na ktoré sa odvolával žalobca neboli pre posúdenie veci významné.

25. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

26. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -139 zo dňa 27.03.2018 v zmysle zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).