Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Csp-42-2019.pdf
PDF · 101.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/42/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanej: X. Š., S.. XX.XX.XXXX, M. H., W. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 1.182,01 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.182,01 Eur s príslušenstvom. V podanom návrhu žalobca poukázal na skutočnosť, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom na žalobcu, pričom v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok bola žalovaná uvedená pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Tá sa tiež dohodla s jeho právnym predchodcom na pravidelnom platení ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Následne právny predchodca žalobcu podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanej dohodnuté služby, ktorých cenu vyúčtoval jednotlivými faktúrami a to faktúrou zo dňa 15.02.2016, ktorou vyúčtoval sumu vo výške 747,78 Eur, faktúrou zo dňa 15.03.2016 vo výške 42,47 Eur, faktúrou zo dňa 15.04.2016 vo výške 62,27 Eur, faktúrou zo dňa 15.05.2016 vo výške 42,47 Eur a faktúrou zo dňa 15.06.2016 vo výške 60,95 Eur. Žalovaná si následne neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky, a to tým, že neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry, pričom ten ju opakovanými upomienkami vyzýval k úhrade týchto dlžných faktúr a napriek tejto skutočnosti k úhrade dlhu doposiaľ nedošlo. Zároveň žalobca uviedol, že zmluvná pokuta je vypočítaná podľa vzorca: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti x základ zmluvnej pokuty. Na základe takéhoto vzorca tak podľa názoru žalobcu dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. O podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica dňa 25.03.2019. Takýto platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť a preto Okresný súd Banská Bystrica výzvou zo dňa 18.07.2019 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 15 dní od jej doručenia navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku s poukazom na § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní s tým, že následne právny zástupca žalobcu navrhol v určenej lehote pokračovať
na príslušnom súde v konaní. V dôsledku tejto skutočnosti sa platobný rozkaz s poukazom na § 10 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní zrušil. Okresný súd Banská Bystrica listom zo dňa 25.07.2019 následne upovedomil právneho zástupcu žalobcu o postúpení sporu príslušnému súdu, a to Okresnému súdu Levice.
3. Okresný súd Levice doručil žalobu žalovanej a v zmysle § 167 ods. 2 CSP ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 23.08.2019, pričom tá sa k nej nevyjadrila. Na prejednanie sporu súd následne nariadil pojednávanie zo dňa 28.11.2019, ktorého sa nezúčastnil žalobca ako aj žalovaná napriek tomu, že mali riadnym spôsobom doručené predvolanie. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 25.11.2019 a Súhlasil tiež s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť neospravedlnila, a preto súd v zmysle § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.
4. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy: postúpenie veci z čl. 1, návrh na vydanie platobného rozkazu z čl. 7, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb z čl. 11, podací hárok z čl. 13, faktúry z čl. 14-20, úrokové sadzby ECB z čl. 21, oznámenie o postúpení pohľadávky z čl. 22, výzva na zaplatenie z čl. 23, plnomocenstvo z čl. 22, cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s. z čl. 23-32, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s. z čl. 33-44, článok 3 bod I písm. j/ VP, zmluva o poskytovaní verejných služieb z čl. 44-45, platobný rozkaz z čl. 49, upovedomenie a výzva z čl. 54, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu z čl. 57, upovedomenie o postúpení veci z čl. 58, uznesenie z čl. 63, elektronické podanie žalobcu z čl. 74, odvolanie plnomocenstva z čl. 75, elektronické podanie žalobcu z čl. 88, a oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a. s. a žalovaná uzavreli dňa 25.01.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej program služieb „Happy XL NAJ“ s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby dohodnutú cenu v zmysle cenníka. Zároveň k tejto zmluve o poskytovaní verejných služieb bol uzavretý aj dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.01.2016, v zmysle ktorého bol poskytnutý žalovanej mobilný telefón „Sony Xperia M4 Aqua Black“, pričom akciová kúpna cena za mobilný telefón bola 19,- Eur a neakciová maloobchodná cena za mobilný telefón bola dojednaná vo výške 249,- Eur. Okrem toho si právny predchodca žalobcu a žalovaná dojednali zmluvnú pokutu, pričom základ - počiatočná suma, ktorá mala klesať, bola dojednaná vo výške 280,- Eur. V zmysle dodatku sa žalovaná okrem iného zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov, využívať služby prostredníctvom SIM karty a riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Žalovaná sa tiež v prípade porušenia zmluvných povinností zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu. Následne právny predchodca žalobcu faktúrou zo dňa 15.03.2016 vyúčtoval žalovanej sumu 42,47 Eur, faktúrou zo dňa 15.04.2016 sumu 62,27 Eur, faktúrou zo dňa 15.05.2016 sumu 42,47 Eur, faktúrou zo dňa 15.06.2016 sumu 60,95 Eur, faktúrou zo dňa 15.12.2016 sumu 226,07 Eur a faktúrou zo dňa 15.02.2016 sumu 747,78 Eur. Súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku bol okrem iného aj cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. účinný od 01.02.2016, ktorý obsahoval jednotlivé poplatky za poskytované služby, ako aj všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s., ktoré bližším spôsobom upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Z článku 3 bod 1 písm. j) všeobecných podmienok okrem iného vyplývalo oprávnenie právneho predchodcu žalobcu postúpiť pohľadávku voči účastníkovi inej osobe ak je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou. Listom zo dňa 22.08.2018 mal podľa tvrdení žalobcu jeho právny predchodca oznámiť žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1.182,01 Eur na žalobcu. Žalobca výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 14.01.2019 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.456,05 Eur, a to v lehote 5 kalendárnych dní. Z podacieho hárku č. O. XXXXXXXXX okrem iného vyplýva, že dňa 15.01.2019 bola daná na poštovú prepravu zo strany žalobcu zásielka adresovaná žalovanej na adresu D. L. XX, H.. Išlo o zásielku so značkou X., pričom pod takouto značkou si žalobca viedol pohľadávku voči žalovanej, čo vyplýva aj z výzvy na zaplatenie - predžalobná výzva, kde je uvedená „Naša značka: V.-X.-X“.
6. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).
8. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
9. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
10. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
11. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
13. Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a. s. v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti /ide o skutočnosť všeobecne známu súdu z jeho činnosti/ uzavrel so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj dodatok, na základe ktorej jej poskytol zľavnený mobilný telefón ako aj dohodnutý program služieb, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby dojednanú cenu. Žalovaná uzatvárala takúto zmluvu ako aj dodatok ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že zmluva ako aj dohodnutý dodatok mali formulárový charakter, ich obsah bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu a žalovaná nemohla ovplyvniť obsah takejto zmluvy, resp. dodatku, ale musela ju prijať ako celok alebo odmietnuť. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaná uzatvárala takúto zmluvu, resp. dodatok za účelom využívania telekomunikačných služieb na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k názoru, že právny predchodca žalobcu mal pri vzniku zmluvného vzťahu postavenie dodávateľa a žalovaná mala postavenie spotrebiteľa, v zmysle § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tak vznikol spotrebiteľsko- právny vzťah. Súd tiež považoval za nesporné, že žalovaná nezaplatila dojednanú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, ktorá jej bola vyfakturovaná vyššie uvedenými faktúrami, v dôsledku čoho si právny predchodca žalobcu uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná medzi zmluvnými stranami.
Súd následne preskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko ten odvodzoval svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy, ktoré si uplatnil voči žalovanej z titulu postúpenej pohľadávky od právneho predchodcu žalobcu. „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).“ Po vykonanom dokazovaní súd dospel k názoru, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v konaní, a preto žalobu súd zamietol a to z dôvodu, že v súdnom konaní nebola predložená žiadna zmluva o postúpení pohľadávok a teda nie je preukázané, že by právny predchodca žalobcu platným spôsobom postúpil žalobcovi pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania a ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanej. Jediný listinný doklad týkajúci sa postúpenia pohľadávky bolo oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018, ktoré vyhotovil právny predchodca žalobcu a ktorým mal oznamovať žalovanej, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Takýto listinný dôkaz však sám o sebe nepreukazuje postúpenie pohľadávky, pretože žalobca ani nepredložil žiadny dôkaz o tom, že takéto oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené žalovanej. Zároveň tiež nebolo preukázané v súdnom konaní dodržanie osobitných zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky uvedených v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., pretože pri postúpení pohľadávky medzi telekomunikačným podnikom a klientom je potrebné, aby okrem všeobecných ustanovení o postúpení pohľadávky obsiahnutých v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka bolo dodržať aj zákonné náležitosti obsiahnuté v takomto osobitnom právnom predpise. Jedným z predpokladov platného postúpenia pohľadávky v prípade ak účastník - žalovaná nedá s postúpením pohľadávky súhlas je aj skutočnosť, že telekomunikačný podnik musí vyzvať svojho klienta, ktorý je v omeškaní viac ako 90 dní osobitnou výzvou na zaplatenie peňažného záväzku. V konaní však nebola predložená zo strany žalobcu žiadna osobitná výzva, ktorou by právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie jej dlžného záväzku a ktorá by jej zároveň účinným spôsobom doručená do jej dispozičnej sféry a to napriek tvrdeniu žalobcu o tom, že jeho právny predchodca vyzýval, a to opakovane žalovanú na úhradu dlžných súm. Postúpenie pohľadávky je tak podľa názoru súdu v rozpore so zákonom a to § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok týkajúcich sa postúpenia pohľadávky, ktoré sú obsiahnuté v zákone č. 351/2011 Z. z. Zároveň súd podotýka, že žalobca v podanej žalobe netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovaná dala súhlas s postúpením pohľadávky na žalobcu. Z tohto dôvodu tak súd dospel k názoru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a takúto žalobu zamietol v celom rozsahu bez toho aby preskúmaval dôvodnosť uplatneného nároku.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaná aj keď mala úspech v súdnom konaní v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania jej nevznikli, a preto jej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).