Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8CoP-13-2019.pdf
PDF · 85.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov
- matky: S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Írsko, T., XX T. K., a otca: V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. E. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom L. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 4P/7/2018-62 zo dňa 03. augusta 2018, takto
rozhodol:
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 4P/7/2018-62 zo dňa 03. 08. 2018 vyhlásil, že nemá právomoc na konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého O. Y. a konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého zastavil. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14. 08. 2017 domáhal zníženia výživného na mal. O. Y.. Okresný súd Liptovský Mikuláš podľa § 6 ods. 1, § 3 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) postúpil vec Okresnému súdu Námestovo. Matka podaním doručeným súdu dňa 24. 07. 2018 namietala právomoc Okresného súdu Námestovo vo veci konať z dôvodu, že mal. dieťa má spolu s ňou obvyklý pobyt v Írskej republike, a to už od roku 2004. Citujúc ust. § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 10, 11, čl. 3, čl. 8 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. 12. 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009) súd vyhlásil, že nemá právomoc na konanie, keď nie je možné založiť právomoc na konanie, ktorá je podľa všeobecných ustanovení určovaná podľa miesta obvyklého pobytu povinného alebo oprávneného. V prípade, ak podáva povinný z vyživovacej povinnosti návrh na zmenu rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti, môže sa obrátiť len na súdy členského štátu obvyklého pobytu oprávneného. Maloletý má obvyklý pobyt v Írsku, kde žije dlhodobo s matkou. Z uvedeného dôvodu súd dospel aj k záveru o nemožnosti aplikácie čl. 8 nariadenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C. m. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletého dieťaťa odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pričom nedôvodným zastavením konania mu odňal možnosť konať pred súdom. S poukazom na čl. 1, čl. 2 bod 11 a čl. 3 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 konštatoval, že okresný súd nerešpektoval, že v konaní má byť založená právomoc súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, nakoľko prvotné rozhodnutie o výživnom na mal. O., ktoré je doteraz aj matkou uvádzané ako exekučný titul v konaní EX 631/2017, je rozhodnutie vydané Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/198/2010, teda slovenským súdom. Na podklade tohto rozhodnutia matka podala i návrh na exekučné vymáhanie nedoplatku výživného u súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Exekútorský úrad X. S. v konaní EX 631/2017. Okresný súd opomenul vyhodnotiť vzťah tohto prvotného rozsudku s určením výživného na mal. O.. Súd mal vyhodnotiť podstatnú skutočnosť, kde má ako povinný platiteľ výživného svoj obvyklý pobyt a miesto bydliska. Týmto miestom je adresa jeho bydliska a ak súd túto skutočnosť nevyhodnotil, rozhodol predčasne a nesprávne. Navyše v Slovenskej republike má aj uzavretý trvalý pracovný pomer. Požiadavka matky, aby bolo preferované kritérium obvyklého pobytu oprávneného dieťaťa považuje za nesprávne, pretože v Slovenskej republike má už dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom a v kontexte celého právneho stavu má vo veci rozhodovať slovenský súd, ktorý už vo veci výživného riadne a právoplatne rozhodoval. Zastavenie konania považuje za zrejmý zásah do jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, keď súd vykonal nesprávny výklad Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v kontext celého právneho a skutkového stavu tejto veci, ktorý je voči jeho osobe značne diskriminačný a nezákonný.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nie je oprávnený sa k určeniu miestnej príslušnosti súdu vyjadrovať a zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 26. 04. 2018.
4. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Nestotožnila sa s odvolacími dôvodmi otca a v celom rozsahu zotrvala na svojich tvrdeniach v rámci vznesenej námietky nedostatku právomoci Okresného súdu Námestovo ako všeobecného súdu Slovenskej republiky vo veci konať. Stotožnila sa so záverom súdu, že ak podáva povinný z vyživovacej povinnosti návrh na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti, môže sa obrátiť len na súdy členského štátu obvyklého pobytu oprávneného, v tomto prípade na príslušný súd v Írskej republike. Súd správne poukázal aj na čl. 8 Nariadenia, v zmysle ktorého ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom mal (v čase vydania) oprávnený obvyklý pobyt, povinný by mohol začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v tomto členskom štáte, len pokiaľ by mal oprávnený aj naďalej obvyklý pobyt v Slovenskej republike (a teda v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo). Nakoľko v danom prípade tieto podmienky nie sú splnené, nie je dôvod pre založenie právomoci súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného. Opätovne poukázala na to, že maloletý a ona majú obvyklý pobyt v Írskej republike, pričom vo veci o nútené vymoženie výživného prisúdeného na maloleté dieťa rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7C/198/2010-26 zo dňa 25. 02. 2011 rozhodoval írsky súd v meste T.. k. WD 00116/2016, kde v roku 2016 požiadala o nútené vymoženie výživného, ktoré si otec neplnil. Otec sa na nariadené pojednávanie opakovane nedostavil a nakoľko sa z dôvodu odsťahovania na Slovensko už v Írsku nenachádzal, írsky súd vo veci už nekonal.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2 C. s. p., § 357 písm. a/ C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v celom rozsahu (§ 65, § 66 C. m. p.) a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
6. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa domáha zníženia vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/198/2010-26 zo dňa 25. 02. 2011. Z návrhu otca, ale aj vyjadrení matky dieťaťa, mal odvolací súd rovnako preukázané, že maloleté dieťa, vo vzťahu ku ktorému sa navrhovateľ domáha zníženia vyživovacej povinnosti, sa spolu s matkou dlhodobo zdržiava a žije v Írsku.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej právnej veci správne aplikoval Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009, avšak nie jeho správne znenie. Z nesprávneho znenia nariadenia pritom, ako je to zrejmé z odvolania otca, vychádzal i navrhovateľ - otec maloletého.
8. Nariadenie rady 4/2009 v slovenskom znení pôvodne v čl. 3 ustanovovalo, že v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
9. Dňa 10. 01. 2009 však bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené Korigendum k nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009, ktoré opravilo znenie čl. 3 písm. a) tak, že namiesto „a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo“ má byť „a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo“. Podľa takto upraveného znenia článku 3 nariadenia je v členských štátoch právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
10. Nakoľko maloleté dieťa, ktoré je oprávneným z vyživovacej povinnosti (a z hľadiska procesného postavenia v konaní zároveň i odporcom) má obvyklý pobyt v Írsku, ktorá skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná (uvedené vyplýva i zo skutočnosti, že mal. dieťa sa so svojou matkou zdržiava v Írsku dlhodobo, tu navštevuje i školské zariadenie a je tu i centrum jeho záujmov), je v zmysle čl. 3 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 na konanie o návrhu otca na zníženie výživného daná právomoc súdov Írskej republiky.
11. Pokiaľ otec maloletého v odvolaní namieta, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že prvotné rozhodnutie o výživnom na mal. O. bolo vydané Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/198/2010, teda slovenským súdom, uvedená skutočnosť nemá v danom prípade na posúdenie právomoci súdov Slovenskej republiky žiaden význam. I keď v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo, uvedené ustanovenie nie je možné v danom prípade aplikovať. Nie je totiž splnená podmienka, že sa pôvodné rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, keď už v čase začatia konania ako aj vydania rozhodnutia vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/198/2010 malo maloleté dieťa ako oprávnený z vyživovacej povinnosti obvyklý pobyt v Írsku (t. j. nie v štáte, v ktorom bolo rozhodnutie vydané), rovnako tak nie je splnená podmienka, že oprávnený má naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo, keď maloleté dieťa má i v súčasnosti obvyklý pobyt v Írsku. Bez významu je teda pre posúdenie právomoci súdov v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 v danom prípade skutočnosť kde má povinný z vyživovacej povinnosti bydlisko, rovnako tak skutočnosť kde pracuje, či kde má iné vyživovacie povinnosti.
12. Vychádzajúc z uvedených záverov a skutočností je v prejednávanej právnej veci na konanie o návrhu otca na zníženie výživného daná právomoc súdu členského štátu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného (a zároveň odporcu), t. j. mal. dieťaťa, ktorým je príslušný súd v Írsku ako správne
konštatoval i súd prvej inštancie. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil nedostatok právomoci vo veci konať a konanie zastavil, podľa § 387 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58, § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)