Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4P-7-2018.pdf
PDF · 71.75 KB
Case nature
Subarea
4P/7/2018
Uznesenie
Okresný súd Námestovo vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. Y., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30794536, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - S. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. H. XXXX, toho času bytom XX T. K., T., Írsko, a otca - V. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. E. XXX, právne zastúpený: Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom v Zubrohlave 215, v konaní o návrhu otca na úpravu výživného,
rozhodol:
I/ Súd v y h l a s u j e , že n e m á právomoc na konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého O. Y.Č., nar. XX.XX.XXXX.
II/ Súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého z a s t a v u j e .
III/ Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom, ktorý bol doručený Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14.08.2017 žiadal, aby súd znížil výživné na maloletého syna O. Y., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom 01.11.2013 na sumu 40,- Eur, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. V návrhu uviedol, že u neho došlo od poslednej úpravy pomerov k zmene v príjmoch a preto sa na súd obrátil už v roku 2013 s návrhom na zníženie výživného, ktorý bol vedený pod sp. zn. 7P/77/2013. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol uznesením zo dňa 19.9.2014 tak, že konanie zastavil z dôvodu, že nemá právomoc konať a stanovil príslušnosť súdu Írska. Následne predmetný návrh prejednal Írsky súd v meste T.. Uvedený súd vydal rozsudok v neprítomnosti navrhovateľa a pôvodné rozhodnutie vo veci zrušil. Navrhovateľ ďalej uvádza, že z dôvodu trvale zhoršeného zdravotného stavu, ktorý mu znemožnil vykonávať prácu mäsiara v Írsku sa musel presťahovať na Slovensko. Toho času pracuje v spoločnosti X. s.r.o. Y., poberá mesačný príjem aj s bonusom na dve deti v sume 497,- Eur a býva v rodinnom dome u jeho matky. Navrhovateľ uviedol, že maloletý syn O. sa cez prázdniny zdržuje aj u rodičov matky na Slovensku, ale inak navštevuje školské zariadenie v Írsku. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ žiadal novú úpravu pomerov.
2. Okresný súd Liptovský Mikuláš podaním zo dňa 14.11.2017 postúpil vec Okresnému súdu Námestovo v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „CMP“), pretože otec v súčasnosti býva na Slovensku - N. E., okres Tvrdošín. Okresný súd Liptovský Mikuláš vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 2 CMP, podľa ktorého je na konanie príslušný všeobecný súd navrhovateľa ( otca).
3. Matka podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.07.2018 namietala právomoc Okresného súdu Námestovo ako všeobecného súdu Slovenskej republiky konať vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa O. Y., nar. XX.XX.XXXX. Matka v podaní uviedla, že námietku právomoci vznáša najmä z dôvodu, že malololeté dieťa O., ktorý bol súdom zverený do jej osobnej starostlivosti, má spolu s ňou
obvyklý pobyt v Írskej republike, a to dlhodobo od roku 2004. Poukázala na Nariadenie Rady ( ES) č. 4/2009 z 18. 12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti ( ďalej len „Nariadenie“), konkrétne článok 3, ktorý upravuje právomoc v členských štátoch vo veciach vyživovacej povinnosti.
4. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Podľa článku 1 odsek 1 Nariadenia, toho Nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva manželstva alebo švagrovstva.
6. Podľa článku 2 odsek 10 Nariadenia, je „ oprávnený“ každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto nárok.
7. Podľa článku 2 odsek 11 Nariadenia, je „povinný“ každá fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť.
8. Podľa článku 3 Nariadenia, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná : a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
9. Podľa článku 8 Nariadenia, ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo.
10. Súd na tento spor aplikoval predmetné Nariadenie a dospel k záveru, že tunajší súd nemá právomoc vo veci konať.
11. S poukazom na citované ustanovenia, súd vo výroku uznesenia vyhlásil, že nemá právomoc na konanie, vzhľadom k tomu, že na základe žiadneho z kritérií na určenie právomoci, v zmysle vyššie uvedeného Nariadenia, nie je možné založiť právomoc na konanie Okresnému súdu Námestovo. Podľa všeobecných ustanovení o právomoci (článok 3 Nariadenia), je právomoc súdu členského štátu určovaná podľa miesta obvyklého pobytu povinného alebo oprávneného. V prípade, ak podáva povinný z vyživovacej povinnosti návrh na zmenu rozhodnutia vo veci vyživovacej povinnosti, môže sa obrátiť len na súdy členského štátu obvyklého pobytu oprávneného. Súd poukazuje aj na článok 8 Nariadenia v zmysle ktorého ak sa rozhodnutie vydalo v členskom štáte alebo haagskom zmluvnom štáte, v ktorom má oprávnený obvyklý pobyt, povinný nemôže začať konanie s účelom zmeniť toto rozhodnutie alebo získať nové rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte, pokiaľ má oprávnený naďalej obvyklý pobyt v štáte, v ktorom sa rozhodnutie vydalo. Z obsahu návrhu, ako aj vlastného šetrenia vyplýva, že maloletý má obvyklý pobyt v Írsku, kde žije dlhodobo s matkou a vo veci rozhodoval Írsky súd v meste T. č.k. WD 00116/2016, dňa 21.12.2016.
12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
13. O trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov ( § 62 CMP).