Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/59/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: SPECIALY s.r.o., Vo Výmoli 5/A, 040 22 Košice-Dargovských hrdinov, IČO: 46 789 031, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpená Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 307,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2018, č.k. -229 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice K (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 307,64 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% od 5.3.2016 do zaplatenia; sumu vo výške 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou doručenou súdu dňa 10.3.2016.

3. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že :

- dňa 28.1.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle J. XXX, EČV: KE XXXGN, rok výroby: XXXX, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: T. O., s.r.o. so sídlom M. XX/XXXX, T., IČO: XX XXX XXX. So žalovaným mal poškodený uzatvorené havarijné poistenie, pričom škodová udalosť bola ním zaregistrovaná pod č. 8012680564. Poškodené motorové vozidlo bolo opravované u žalobcu, ktorý si cenu vykonanej opravy vyúčtoval faktúrou č. 2016/014 vo výške 822,73 eur (685,61 eur bez DPH). Náklady za opravu boli uplatnené u žalovaného faktúrou, pričom Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.2.2016 žalovaný oznámil, že dňa 18.2.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a suma priznaná žalovaným bola krátená o sumu 396,17 eur a o odpočet DPH. Poškodenému teda bola priznaná suma 377,97 eur, ktorá mu bola aj vyplatená. Nepriznaná suma predstavovala neprimerané náklady na cenu práce a neprimerané náklady za lakovací materiál

- Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 18.2.2016 poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že postupoval pri výpočte poistného plnenia v súlade s uzavretou poistnou zmluvou a jej prílohami (VPP a ZD) a platnou právnou úpravou. Poškodenému uhradil účelne vynaložené náklady na opravu motorového vozidla, ktoré posúdil tak, že ich porovnal s kalkulačným programom nákladov na opravu. Ním určená suma vo výške 23,- EUR/NH s DPH predstavuje primeraný náklad na opravu a výška priznanej lakovacej konštanty 100% zas vážený priemer. Zdôraznil, že žalobca poukázal na rozdiel medzi sumou na faktúre a poistným plnením, ale nepreukázal, že poistné plnenie bolo neoprávnene krátené, pretože cenníky iných autoservisov nie je možné považovať za relevantný dôkaz, keďže ide o najdrahšie servisy, ktoré preukazujú obvyklú cenu v regióne. Namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení časti pohľadávky pre jej neurčitosť a neexistenciu pohľadávky.

5. Súd prvej inštancie mal za nesporné:

- vznik zmluvného vzťahu medzi poškodeným a žalovaným titulom zmluvy o havarijnom poistení č. 6813137562 zo dňa 7.2.2013, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky (VPP) a zmluvné dojednania (ZD);

- existenciu škodovej udalosti dňa 28.1.2016 , pri ktorej došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla a ktorá bola riadne ohlásená u žalovaného dňa 1.2.2016 a zaevidovaná ako poistná udalosť č. 8012680564,

- opravu motorového vozidla servisom žalobcu,

- uplatnenie poistného plnenia a priznanie sumy vo výške 377,97 eur.

6. V ďalšom súd prvej inštancie zameral dokazovanie na odstránenie spornej skutočnosti - krátenia poistného plnenia.

7. Z poistnej zmluvy č. 6813137562 zo dňa 7.2.2013 a jej príloh zistil, že v zmysle čl. III. bod 1 VPP, poistnou udalosťou je vznik náhodnej udalosti, ku ktorej došlo počas trvania poistenia, ak je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť.

8. V čl. VIII. VPP (povinnosti poisteného) bola zakotvená aj povinnosť bezodkladne poisťovni oznámiť vznik akejkoľvek udalosti najneskôr do 15-tich pracovných dní od vzniku poistnej udalosti.

9. Zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie motorových vozidiel (ZD 275-3) zistil, že povinnosťou poisteného bolo bezodkladne oznámiť vznik akejkoľvek udalosti najneskôr do 15 pracovných dní od vzniku poistnej udalosti (čl. VI. bod 3). Poistený bol povinný umožniť poisťovni, na základe jej pokynov, obhliadku poškodeného MV za účelom posúdenia nároku na poistné plnenie a jeho výšku (čl. VI. bod 10). Ak poistený porušil niektorú z povinností uvedenú v čl. VI., bola poisťovňa oprávnená znížiť poistné plnenie, a to úmerne tomu, aký vplyv malo toto porušenie na vznik poistnej udalosti, prípadne zväčšenie rozsahu jej následkov, alebo pokiaľ spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne. V prípade, ak poistený je platiteľom DPH, bol tento povinný opravovať MV len v opravovni, ktorá je platiteľom DPH. Pokiaľ bola oprava vykonaná v opravovni, ktorá nie je platiteľom DPH, poisťovňa poskytne poistné plnenie bez DPH, resp. v prípade nevyčíslenia DPH na faktúre za opravu vozidla, zníži poistné plnenie o výšku percenta zodpovedajúceho percentu výšky DPH pre daný druh tovaru alebo služby v čase poistnej udalosti (čl. VI. bod 15). Poistený bol zároveň povinný na požiadanie poisťovne predložiť hodnoverné doklady za opravu MV. V prípade, že poisťovni tieto nebudú predložené, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ust. (čl. VI. bod 16).

10. Zo zápisu o obhliadke motorového vozidla mal za preukázané, že žalovaným poverená osoba (spoločnosť SLOVEXPERTA) vykonala dňa 5.2.2016 obhliadku poškodeného motorového vozidla (za stranu poškodeného sa zúčastnila obhliadky poškodeným poverená osoba) konštatovala vzniknuté poškodenie motorového vozidla a určila, ktoré časti motorového vozidla je potrebné opraviť. Poškodenému bol odovzdaný zoznam partnerských opravovní a poučenie o tom, ako má postupovať v prípade, ak si vyberie iný servis.

11. Z kalkulácie nákladov na opravu (pre nezmluvný servis) vypracovanej žalovaným cez systém AUDATEX dňa 5.2.2016 zistil, že žalovaný stanovil náklady za opravu vo výške 421,10 eur (350,92 eur + 70,18 eur DPH).

12. Z faktúry č. 2016/014 zo dňa 15.2.2016, splatnej dňa 29.2.2016, vystavenej na sumu 822,73 eur (685,61 eur + 137,12 eur DPH) zistil, že autoservis SPECIALY s.r.o., vyúčtoval poškodenému cenu za opravu vozidla, - cenu práce vo výške 41,66 eur bez DPH/NH pre mechanické, klampiarenske a lakovacie práce; lakovaciu konštantu vo výške 120%.

13. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.2.2016 mal za preukázané, že pri výpočte poistného plnenia žalovaný priznal alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23,- eur/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Poškodenému nebol priznaný rozdiel medzi fakturáciu a kalkuláciou vo výške 369,17 eur a spolu mu bola priznaná suma vo výške 453,66 eur vyplatená už ponížená o odpočet DPH vo výške 75,59 eur, teda vo výške 377,97 eur.

14. Súd prvej inštancie zistil, že bolo zasahované likvidátorom (zadávanie množstva časových jednotiek potrebných na opravu) do systému, do kalkulácie nákladov cez systém AUDATEX.

15. Z kategorizácie motorových vozidiel súd zistil, že poškodené motorové vozidlo - typ J. rad 3, je zaradené do modelov CD - stredná trieda, kde patria aj typy motorových vozidiel napr. E. D., S. O., E. D

16. Z Cenníkov servisných prác doložených žalobcom zistil, že cena za normohodinu pre typ AUDI A4 je od 48,- eur bez DPH/NH pre mechanické práce a cena za klampiarenske a lakovacie práce je od 58,- eur bez DPH/NH; pre typ vozidla E. D. je cena za mechanické práce od 35,- eur bez DPH/NH a za lakovacie a klampiarenske práce od 39,- eur bez DPH/NH.

Z kalkulácií vytvorenej autoservismi (iné ako žalobca) v systéme AUDATEX mal za preukázané, že cena pri oprave motorového vozidla typu J. bola v triede 1-3 vo výške 60,- eur bez DPH/NH (roku 2016) a vo výške 55- eur bez DPH/NH (rok 2018).

Z iných cenníkov doložených žalobcom mal za preukázané, že cena prác pre J. do typu 5 je vo výške 36,- eur bez DPH/NH.

17. Z oznámení autoservisov oslovených žalovaným mal za preukázané, že tieto si v roku 2014 fakturovali cenu od 16,60 eur po 22,- eur bez DPH/NH a lakovací koeficient 120% pri oprave motorového vozidla J. (bez ohľadu na typ vozidla). Z oznámenia autoservisov (doložené žalovaným - zmluvný autoservis) mal za preukázané, že v roku 2016 si tieto fakturovali cenu za opravu motorového vozidla J. od 24-35,- eur bez DPH/NH a lakovaciu konštantu vo výške 120%, metalíza 130%.

18. Z oznámení súdom oslovených autoservisov (zoznam predložil žalovaný) zistil, že oslovené autoopravovne nevykonávajú dané činnosti a nevedia sa vyjadriť; resp. že cena za karosárske a lakovacie práce je 24,- eur s DPH/NH pre všetkých zákazníkov.

19. Z Cenníka služieb autoopravovne určenej žalovaným ako neautorizovanej zmluvnej opravovne súd vlastným šetrením zistil, že v strednej triede motorových vozidiel je cena za mechanické práce stanovená sumou 30,- eur/NH bez DPH, v triede premium sumou 35,- eur/NH bez DPH a lakérnicke, klampiarenske práce sumou 33,- eur/NH bez DPH.

20. Z odborného vyjadrenia č. 65/2017 vypracovaného znalcom, Ing. E. T., z odboru Doprava cestná, odvetvie technický stav vozidiel, Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel zistil, že k otázke dôvodnosti navýšenia lakovacej konštanty sa znalec odborne vyjadril následovne: „námietka o navýšení lakovanej konštanty je neodôvodnená, pretože množstvo a kvalita lakovníckeho materiálu je tá istá, pre danú opravu motorového vozidla, ako v autorizovanom tak aj v neautorizovanom servise. Množstvo lakovníckeho materiálu je určované tzv. podporným kódom 51, ktorý je odporúčaný používať výpočtovým programom v rozmedzí od 100 do 150, pričom autoservisy používajú tento kód v rozmedzí od 120 do 140.“

21. Zo Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 18.02.2016 mal za preukázané, že postupca postúpil nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému vo výške 307,64 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou spoločnosťou KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a jej príslušenstva na postupníka.

22. Námietku žalovaného o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu posúdil podľa nasl. ako nedôvodnú. Poukázal pri tom na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku (aj budúcu), ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. Z uzavretej zmluvy o postúpení časti pohľadávky je zrejmé, ako pohľadávka vznikla, v akej výške sa postupuje a voči akému dlžníkovi. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že uplatnená pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia, podľa , nárok poškodeného (na vznik poistného plnenia) vzniká okamihom náhody, t.j. poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a zaplatenie za opravu.

23. Vec právne posúdil podľa , v platnom znení ( - ) v platnom znení ( - ), a nasl. (právna úprava poistnej zmluvy) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

24. Bolo totiž v konaní preukázané, že poistná udalosť nastala, čím poistencovi žalovaného (právnemu predchodcovi žalobcu) vzniklo právo na plnenie. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si splnil svoje povinnosti v zmysle , uzavretej zmluvy a jej príloh a nahlásil poistnú udalosť, ako aj to, že právny predchodca žalobcu si nárok na poistné plnenie uplatnil priamo u žalovaného ako poisťovateľa a tento nárok aj preukázal faktúrou č. 2016/014.

25. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku mal za preukázané, že cena stanovená žalovaným za mechanické, klampiarenské a lakovacie práce vo výške 23,00 eur/NH s DPH nepredstavuje žalovaným prezentovaný a v ZD zakotvený princíp, pretože nezohľadňuje hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach Slovenskej republiky. Bolo v konaní totiž zistené, že žalobcom účtovaná cena je cenou, ktorá nepresahuje časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV, preto žalovaný nemal oprávnenie krátiť žalobcom účtovanú cenu za mechanické, klampiarenské a lakovnícke práce. Za preukázanú mal aj skutočnosť, že lakovacia konštanta, podporný kód 51, odporúčaný používať výpočtovými programami, sa pohybuje v rozmedzí od 100 do 150, pričom autoservisy počítajú s lakovaciou konštantou vo výške 120%, metalíza 140%. Na základe uvedeného považoval súd účtovanú lakovaciu konštantu s koeficientom cca 120% za koeficient nepresahujúci primeranosť, a to aj z toho pohľadu, že takýto koeficient udáva kalkulačný program priamo výrobcom poškodeného motorového vozidla. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného preto súd prvej inštancie zhodnotil ako nedôvodné. Na základe uvedeného súd žalobu v rozsahu istiny vo výške 307,64 eur považoval za dôvodnú, žalovaný sa s plnením poistného plnenia dostal do omeškania a preto súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie príslušenstva (úrok z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), ktorý je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami obchodného práva (odvodené od poistenca žalovaného, právneho predchodcu žalobcu) tak ako to uviedol v I. výroku tohto rozsudku.

26. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.

27. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ods. b), e),f) a h) , v ktorom

- zotrváva na absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 18.2.2016 a tvrdí, že predmet postúpenia je neurčitý a nejasný, pretože v nej nie je určitým spôsobom identifikovaná postupovaná pohľadávka, keď zmluva nezrozumiteľne a nelogicky používa terminológiu o postúpení časti pohľadávky, avšak z jej obsahu je možné dedukovať, že došlo k postúpeniu celej pohľadávky (v čase postúpenia „časti pohľadávky“ neexistovala ďalšia časť pohľadávky)

- právny predchodca žalobcu ako postupca, pohľadávku voči žalovanej v celkovej výške 822,73 eur s DPH nikdy nemal

- príslušenstvo postupovanej pohľadávky, ako je vymedzené v zmluve (súdny poplatok, trovy konania), s ohľadom na čas podpisu zmluvy nemohlo existovať.

- právny titul postupovanej pohľadávky je neurčitý, keď podľa zmluvy má žalobca ako postupník voči žalovanej nárok na náhradu reálnej (skutočnej škody) vo výške 307,64 eur, pričom právnym titulom uplatneného nároku v tomto súdnom konaní je poistné plnenie z havarijného poistenia.

- v súvislosti s namietanou absolútnou neplatnosťou zmluvy argumentuje aj tým, že súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz, pretože nevypočul postupcu napriek skutočnosti, že postúpenie bolo sporné. -zotrváva na tvrdení, že žalobca nepreukázal primeranosť ním fakturovaných nákladov za opravu a súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že preukázanie primeranosti fakturovaných nákladov leží na žalovanej -argumentuje, že žalovaná poistné plnenie nekrátila, keďže poistné plnenie poskytla v plnom rozsahu v zmysle dojednanej poistnej zmluvy a k nej prislúchajúcim všeobecných poistných podmienok a zmluvným dojednaniam. Opätovne zdôraznil, že cenníky autoservisov predložených žalobcom nie je možné považovať za ukazovateľ ceny prác pre konkrétny typ a značku motorového vozidla v danom regióne, keďže uvedené cenníky neuvádzajú cenu práce pre konkrétny typ a značku motorového vozidla v danom roku opravy. Navyše sa jedná o cenníky autorizovaných servisov, pričom žalobca je neautorizovaným servisom. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní výsledok dopytov na autoservisy, ktorý vykonala žalovaná. Išlo o neautorizované servisy, ktoré uviedli, že priemerná cena práce pre príslušný typ a značku motorového vozidla pre rok 2016 je 29,05 eur bez DPH, pričom žalobca si účtoval cenu 41,66 eur/NH bez DPH.

- nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie ohľadom lakovacej konštanty 120%, pretože lakovacia konštanta 100%, z ktorej vychádzala žalovaná pri poskytnutí poistného plnenia v sebe zahŕňa všetky štandardne oprávnené náklady spojené s lakovaním, čo vyplýva z jej pojmového vymedzenia 100%. Je teda na žalobcovi, aby preukázal opodstatnenosť použitia vyššie lakovacej konštanty. -namieta nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré nespĺňa náležitosti stanovené v .

28. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobcu zamietol, resp. ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. Žalobca navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, argumentujúc v podstate už dôvodmi uvádzanými v rámci konania pred súdom prvej inštancie.

30. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (CSP), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že nie je dôvoné.

31. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; a písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

32. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa

strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

34. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

35. O odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. e) možno konať vtedy, ak súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.

36. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.11.2019 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

37. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v .

38. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného navyše udáva:

39. K namietanej absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky:

40. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodenej (poistenkyni žalovaného), keď ku vzniku poistnej udalosti (28.1.2016) vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody patril poškodenej voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodenou a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z havarijného poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená

( , ). Keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených, premietnutých do fa.č. 2016/014 vystavenej na sumu 822,73 eur s DPH.

41. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

42. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

43. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek určitá pohľadávka, ak je nepochybné z akého vzťahu vyplýva (aj keď nemusí byť správne pomenovaná). Zmluvu o postúpení uzatvoril poškodený ako pôvodný veriteľ so žalobcom ako postupníkom, ktorý tým nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Postúpená pohľadávka bola v postúpení jasne a zrozumiteľne špecifikovaná, a to v jej bode 1.2. Postúpené bolo aj príslušenstvo pohľadávky, čo zmluvné strany v zmluve vymienili (predmetom postúpenia môže byť nepochybne aj pohľadávka budúca).

44. O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy (ktorou zmluva o postúpení musí byť) platia ustanovenia a všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle a nasl. , ktoré daná zmluva spĺňa.

45. Ustanovenie vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, a to, že východiskom pre výklad prejavu vôle je jeho slovné vyjadrenie. Ak je jeho slovné vyjadrenie (ako prejav vôle) nejakým spôsobom nepresné alebo rozporné, potom je potrebné pri jeho výklade aplikovať výkladové pomôcky ustanovené v . Odvolací súd konštatuje, že špecifikácia postúpenej pohľadávky (pokiaľ ide o žalovaným namietanú nepresnosť a neurčitosť) je dostatočne určitá, opísaná spôsobom vylučujúcim jej zameniteľnosť a nie je daný žiadny zákonný dôvod pre vyslovenie jej absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je žiadny dôvod vykonávať dokazovanie výsluchom postupcu.

46. Je úplne bez právneho významu ako bola postupovaná pohľadávka účastníkmi zmluvy právne kvalifikovaná (t.j. či nárok na náhradu škody, krátené poistné plnenie atď.), pretože rozhodujúce je, aby bola jasne a zrozumiteľne špecifikovaná, ktoré kritérium daná zmluva nepochybne spĺňa.

47. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je potrebné zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, keďže tieto sa uskutočňujú so zámerom vyvolať riadne právne účinky.

48. Žalobca preukázal existenciu poistného vzťahu žalovaného a poškodenej, vznik poistnej udalosti, splnenie povinnosti na ohlásenie poistnej udalosti riadne a včas, ako aj predloženie dokladov dokumentujúcich rozsah škody vzniknutej na motorovom vozidle, ktoré vyplývali z opravy poškodenej veci uvedením do pôvodného stavu. Žalobca v konaní tvrdil a preukázal, že z titulu uzavretej zmluvy o havarijnom poistení jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo na poistné plnenie, ktorého rozsah dokumentoval hodnotou nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu podľa faktúry opravcu, ktorá pohľadávka bola predmetom postúpenia. Žalovaného preto zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že povinnosť na poskytnutie poistného plnenia žalobcovi v požadovanom rozsahu nepatrí. Pokiaľ žalovaný mienil plniť z poistnej zmluvy menej, než bola preukázaná škoda na motorovom vozidle, bol povinný dôvod tohto postupu tvrdiť a aj preukázať. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti totiž zaťažuje tú stranu sporu, ktorá z existencie tvrdenej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Odvolací súd má za to, že žalobca preukázal, že ním uplatnené náklady na cenu a množstvo práce sú primerané cene a množstve práce v regióne pre príslušný tip a značku motorového vozidla, preto rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ) a v nadväznosti na to potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, ktorý vychádza z pomeru úspechu strán sporu.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdnym úradníkom ( ).

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).