Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-201-2018.pdf
PDF · 90.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/201/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, vo veci žalobkyne: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: F. H., nar. XX. E. XXXX, trvalo bytom A. XXX/X, časť obce H., T., o zaplatenie 923,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 15. mája 2018 č. k. 30Csp/253/2016-88, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 92 ods. 8 ZoB (zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky); § 39, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov); § 5b ZoOS (zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil uzavretou zmluvou o úvere medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (Poštová banka, a. s.) a žalovaným dňa 8.11.2012, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vzhľadom na nepreukázanie zákonom stanovených podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky právnou predchodkyňou žalobkyne (bankou). Žalobkyňa nepreukázala požiadavku 90-dňového omeškania žalovaného s plnením dlhu a písomnú výzvu (a jej doručenie) na splnenie záväzku zo zmluvy o úvere, adresovanú bankou žalovanému. V dôsledku uvedeného nemožno považovať za preukázané, že postúpenie pohľadávky bolo platné a žalobkyňa je oprávnená pohľadávku voči žalovanému uplatňovať na súde. Kvalifikovanú výzvu, v ktorej by banka žalovaného vyzvala na plnenie dlžnej sumy, s ktorou by žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, žalobkyňa nepredložila. Na rozpor postúpenia so zákonom súd prihliada aj bez námietky, teda z úradnej povinnosti. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok platného postúpenia. Z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, žaloba bola zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), vecne plným úspechom v konaní žalovaného (nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP), ktorému však v konaní žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, preto mu náhrada nebola priznaná.
2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhla jeho zmenu vyhovením žalobe. Odvolanie odôvodnila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP, pretože má za to, že
neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nevyzval žalobkyňu na vyjadrenie sa k otázke splnenia podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB a nevytýčil ani termín predbežného prejednania sporu. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie uviedol, že je povinný v zmysle § 5b ZoOS z úradnej povinnosti prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania. Pri výklade právnych predpisov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu treba mať na zreteli ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Žalobkyňa zdôraznila, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 7.4.2014 bola súčasne písomnou výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Podmienky platného postúpenia pohľadávky boli v danom prípade splnené. Záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dodala, že žalobkyňa má povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery (rozhodnutie Národnej banky Slovenska). Žalobkyňa poukázala aj na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka v súvislosti s ochranou spotrebiteľa.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dôvodné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoju právnu argumentáciu na konštatovaní nenaplnenia zákonom stanovených podmienok pre platné postúpenie pohľadávky žalobkyne, podľa ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB, z dôvodu absencie písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky a nepreukázania jej doručenia. Žalobkyňa preto podľa záveru súdu prvej inštancie neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno svojej aktívnej vecnej legitimácie.
6. Súd prvej inštancie doručoval žalobu a jej doplnenie (č. l. 49) spolu s prílohami a poučením žalovanému (č. l. 63), ktorý sa k žalobe nevyjadril, napriek výzve súdu prvej inštancie, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 167 ods. 2 CSP). Žalovaný bol poučený (súdom prvej inštancie, č. l. 66) tiež o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve strany sporu sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Uvedeným spôsobom je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle § 296 CSP, t. j. § 153 a § 154 CSP (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/405/2017). Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa (Poštová banka, a.s.) spolu so žalobou predložila písomnú výzvu banky zo 7.4.2014 (č. l. 29), ktorou bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy 923,17 eur (s príslušenstvom). Uvedená písomnosť obsahovala aj jednostranný právny úkon veriteľa vyzývajúci na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie povinnosti zo zmluvy o úvere (v dôsledku čoho sa mal stať úver predčasne splatný v celom rozsahu). V doplnení žaloby žalobkyňa uviedla, že úver
bol vyhlásený za predčasne splatný ku dňu 7.4.2014 a žalovaný napriek výzve úhradu dlhu nevykonal, pričom žalobkyňa dodala, že túto výzvu súdu predložila aj ako prílohu k samotnej žalobe. Žalovaný tvrdenie žalobkyne o doručení uvedenej písomnej výzvy na zaplatenie dlhu žiadnym spôsobom nepoprel (ostal pasívny). Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o nepreukázaní zákonom stanovenej podmienky písomnej výzvy banky adresovanej žalovanému pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, nemalo oporu v zistenom skutkovom stave, založenom na základe prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 CSP). Hoci písomná výzva právnej predchodkyne žalobkyne (banky) obsahovala aj oznámenie banky o predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky, súčasne bola písomnou výzvou na zaplatenie celého dlhu z predmetnej úverovej zmluvy. Žalovanému ako dlžníkovi bola tak daná možnosť po uvedenej písomnej výzve uhradiť dlh z úverovej zmluvy a predísť tým postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie predloženú písomnú výzvu žalobkyne nepovažoval za kvalifikovanú, ktorou by banka bola žalovaného vyzvala na plnenie dlžnej sumy, s ktorou bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní (napriek tejto písomnej výzve), pretože požadované kritériá predložená listina spĺňala. Podľa § 92 ods. 8 ZoB trvanie omeškania s plnením dlhu dlhšie ako 90 kalendárnych dní by malo nastať napriek písomnej výzve banky. Vzhľadom na uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňou dňa 10.10.2017, uvedená zákonná požiadavka bola taktiež naplnená. Odvolacia námietka o predložení písomnej výzvy na zaplatenie žalovanej sumy pred postúpením pohľadávky bola tak dôvodná, pričom žalovaný tvrdenie žalobkyne o doručení uvedenej písomnej výzvy žiadnym spôsobom nepoprel. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015). S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom strany na spravodlivý proces. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné v konaní pred odvolacím súdom napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia, sa odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní nezaoberal. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti (§ 151 CSP). Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP, posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru o potrebe korekcie následku nesplnenia procesnej povinnosti (CSP upravuje civilný proces v materiálnom poňatí, teda v zmysle zásady spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa čl. 2 CSP), svoj postup odôvodní v uvedenom smere. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať zásadu predvídateľnosti postupu súdu, ako aj prihliadať na špecifiká tzv. spotrebiteľských sporov ako sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 CSP a nasl.). Po vyhodnotení skutkových tvrdení strán (§ 150 a § 151 CSP) sa následne súd prvej inštancie bude zaoberať platnosťou právneho úkonu, z ktorého sa domáha plnenia žalobkyňa a v prípade pozitívneho záveru bude daný dôvod skúmať i obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane
uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
7. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.
8. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)