Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-136-2019.pdf
PDF · 76.47 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/136/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. I., E.. XX.XX.XXXX, I. B. XXXX/X, X., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Košiciach, Južná trieda č. 93, pod sp. zn. EX 739/2008, o vymoženie 78,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 29.03.2019, č. k. 8Er/232/2008-30 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.
O d m i e t a odvolanie proti III. a IV. výroku uznesenia.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil, druhým výrokom účastníkom náhradu trov konania nepriznal, tretím výrokom priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 71,89 eur a štvrtým výrokom zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že poverením zo dňa 14.06.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému o vymoženie 78,01 eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 07.04.2008. Dňa 06.12.2018 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie a rozhodnutie o trovách exekúcie z dôvodu, že Okresný súd Košice I vyhlásil na majetok povinného konkurz a rozhodol o jeho oddlžení, a to Uznesením Okresného súdu Košice I pod sp.zn.: 32OdK/395/2018 zo dňa 28.09.2018, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 194/2018 dňa 08.10.2018. Súdny exekútor zároveň predložil vyčíslenie trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 91,81 eur. Súd prvej inštancie následne vychádzal z § 167f ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,89 eur.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
4. V odvolaní poukázal na to, že exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Mal za to, že bolo potrebné použiť právnu
úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko i pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016). Oprávnený nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie proti uzneseniu vo výroku o zastavení je nedôvodné a vo výroku o trovách exekúcie je potrebné odvolanie odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c) CSP.
6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Z obsahu odvolania vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zastavení exekúcie a proti tretiemu a štvrtému výroku uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie.
9. Preskúmaním skutkového stavu v Obchodnom vestníku odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32OdK/395/2018 zo dňa 28.09.2018, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 194/2018 dňa 08.10.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. V citovanom uznesení súd zároveň rozhodol o oddlžení povinného (dlžníka) a vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu s tým, že spôsob prihlasovania pohľadávok a lehota na ich prihlásenie sú uvedené v poučení rozhodnutia.
10. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
11. Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
12. Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
13. Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
14. Podľa § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
15. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
16. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
17. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
18. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. pred 28.09.2018), z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že Okresný súd Košice I na majetok povinného ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz, súd prvej inštancie správne pristúpil k zastaveniu exekučného konania. Nakoľko z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekučného konania ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie, a preto súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.
22. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený preskúmavať.
23. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
24. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
25. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie.
26. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné v tejto časti odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
28. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti predmetnému výroku uznesenia odmietol podľa ust. § 386 písm. c) CSP.
29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).